Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-108-2020.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/108/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č.8 a 10, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: X. O., K.. XX.X.XXXX, O. U. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17, IČO: 50 663 160, o zaplatenie 122,50 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11. apríla 2019 sp. zn. 2C/1/2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11. apríla 2019 č.k. 2C/1/2018-107.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 11. apríla 2019 č.k. 2C/1/2018-107 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 122,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 122,50 € titulom náhrady dávok poskytnutých poškodenému z nemocenského poistenia s odôvodnením, že rozkazom vydaným Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy sp. č.: R.-W.-R.- XXXX/XXXXXX zo dňa 20. 06. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. 07. 2017 a vykonateľnosť 26. 07. 2017, bol žalovaný uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 12. 06. 2016 v čase okolo 18.00 hod. v obci W. I. na G.Z. T. z pozemku rodinného domu č. XX/X spôsobil drobné ublíženie na zdraví poškodenému V. S. a to tak, že cez oplotenie hodil kameň o priemere 10 cm, ktorým ho zasiahol do stehna ľavej nohy, čím mu spôsobil pomliaždenie prednej plochy konca ľavého stehna. Poškodený bol v dôsledku vyššie uvedených skutočností dočasne práceneschopný od 13. 06. 2016 do 17. 07. 2016 a Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves mu za obdobie od 23. 06. 2016 do 17. 07. 2016 vrátene, vyplatila nemocenské dávky formou nemocenského vo výške 122,50 €. Vyplatením nemocenských dávok vzniklo v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobcovi právo na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného výzvou č. 49/2017 z 24. 11. 2017 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť vyplatené nemocenské dávky. Žalovaný výzvu prevzal 30. 11. 2017, na ktorú nereagoval a neuhradil ani len časť pohľadávky.
3. Právne vec posúdil podľa § 238 ods. 1,4,5,6,7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný na základe rozkazu vydaného Okresným úradom Spišská Nová Ves číslo: R.-W.-R.-XXXX/XXXXXX zo dňa 20. 06. 2017 bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že 12. 06. 2016 v čase okolo 18.00 hod. v obci W. I. K. G. T. z pozemku rodinného domu č. XX/X spôsobil drobné ublíženie na zdraví poškodenému, V. S. a to tak, že cez oplotenie hodil kameň o priemere 10 cm, ktorým ho zasiahol do stehna ľavej nohy, čím mu spôsobil pomliaždenie prednej plochy konca ľavého stehna.
5. Poškodený bol v dôsledku vyššie uvedených skutočností dočasne práceneschopný od 13. 06. 2016 do 17. 07. 2016. Za obdobie PN od 13. 06. 2016 do 22. 06. 2016 v rozsahu 10 dní poškodený mal vyplatené nemocenské dávky od svojho zamestnávateľa, ktoré obdobie žalobca neuplatňuje. Žalobca uplatňuje nárok za obdobie od 23. 06. 2016 do 17. 07. 2016 vrátene, za ktoré obdobie vyplatila poškodenému nemocenské dávky formou nemocenského vo výške 122,50 €.
6. Ošetrujúci lekár poškodeného, MUDr. F. I. v správe zo dňa 12. 07. 2018 vysvetlil súvislosti úrazu s dĺžkou práceneschopnosti poškodeného. Uviedol: „Pacient - poškodený, V. S., bol s predmetným úrazom vyšetrený 13. 06. 2016 a následne 15.06.2016, kedy bola vyhotovená PN s dátumom od 13. 06. 2016. V tento deň pacient doručil aj potvrdenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 13. 06. 2016. Lekár zistil rozsiahly hematóm na vnútornej strane v distálnej časti ľavého stehna, s fluktuáciou, palpačnou citlivosťou a obmedzenou funkciou ľavej dolnej končatiny. Vzhľadom k rozsahu nálezu, foréznosti okolnosti úrazu ako aj z hľadiska zváženia prípadnej evakuácie hematómu, pacient bol odoslaný na chirurgickú ambulanciu v Spišskej Novej Vsi (MUDr. E.). Dňa 15. 06. 2016 absolvoval poškodený kontrolu, kde bola odporúčaná lekárom konzervatívna liečba, kontrola bola stanovená na 29. 06. 2016. Priebežnú kontrolu lekár nariadil 17. 06. 2016, 22. 06. 2016 už len zhodnotil, že ide o mierne zlepšenie stavu. Ďalšiu kontrolu nariadil lekár na 29. 06. 2016, v ten istý deň sa pacient podrobil aj kontrole na chirurgickej ambulancii. Bola zistená prítomná ešte pružná rezistencia 8 x 13 cm a známky vstrebajúceho sa hematómu nad ľavým kolenom s obmedzenou pohyblivosťou dolnej končatiny. Dňa 29. 06. 2016 absolvoval LPK, kde sa stanovilo, že má pokračovať v liečbe. Ďalšia kontrola bola 08. 07. 2016. Počas čerpania dovolenky MUDr. F. I. dňom 18. 07. 2016 pacienta aptoval MUDr. X.. H.. Následne pacient pre nespokojnosť s predčasným aptovaním v tomto prípade vinil MUDr. F.. I. a zmenil ošetrujúceho lekára. Charakter a rozsah úrazu jednoznačne korešponduje s dĺžkou práceneschopnosti uvedeného pacienta. Rozsiahlejší hematóm mohol byť v dôsledku užívania aj ASA 100mg/prodie.“. Správa MUDr. F.. I. bola podložená záznamom o priebežnom liečení poškodeného. Súd poznamenal, že v predmetnej správe omylom je nesprávne uvedený rok ošetrenia poškodeného, a to rok 2018, pričom z podkladov je jednoznačné, že sa jedná o rok 2016.
7. Žalovaný na svoju obranu poukázal na znalecký posudok č. 252/2016, ktorý pre účely zadávateľa: Okresné riaditeľstvo PZ, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ v Spišskej Novej Vsi vypracoval MUDr. Q. J., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, vo veci poškodeného V. S. a podľa znalca objektívna priemerná práceneschopnosť následkom predmetného zranenia je v rozsahu 5 - 6 dní, a preto regresný nárok sa podľa žalovaného môže týkať len náhrady nemocenského za 5 dní práceneschopnosti. Súd si však neosvojil obranu žalovaného, že dĺžka PN poškodeného je neobjektívna, nezodpovedajúca danému druhu zranenia a že podľa neho poškodený mal byť práceneschopný maximálne 5-6 dní poukazujúc na znalecký posudok MUDr. Q. J.. Obranu žalovaného vyhodnotil súd ako účelovú, ktorá bola vyvrátená preukázateľnou chronológiou ošetrení poškodeného (tak ako je vyššie uvedená). Dospel k záveru, že doba práceneschopnosti poškodeného a tým aj rozsah vyplatených nemocenských dávok žalobcom je v celom rozsahu dôvodný a uplatnený nárok žalobcu má oporu v ustanovení § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom konštatoval, že žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, náhradu trov si však neuplatnil, lebo mu žiadne nevznikli, preto žalovaný nebol zaviazaný nahradiť trovy konania.
9. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na znalecký posudok z trestného konania MUDr. Q. J. č. 252/2016, kde sa na str. 14 uvádza, že doba liečenia a práceneschopnosti je pre predmetný úraz 5-6 dní. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného neexistuje s protiprávnym konaním príčinná súvislosť vo vzťahu k dobe liečenia, ktorá trvala dlhšie ako 5-6 dní (táto nesúvisela so spáchaným priestupkom).
10. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Má za to, že si nárok uplatnil včas v zmysle zákona o sociálnom poistení. Mal dostatočne preukázané protiprávne konanie žalovaného, dĺžku dočasnej práceneschopnosti poškodeného, výšku vyplatených dávok sociálneho zabezpečenia počas práceneschopnosti poisteného a pred súdom bol preukázaný aj diagnostický a liečebný postup lekára, čo sa týka dĺžky a dôvodnosti PN poškodeného. Zdôraznil, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, či iný správny delikt a o tom, kto ich spáchal.
11. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom vyjadrení zdôrazniac, že uznal zapríčinenie práceneschopnosti poškodeného, avšak iba za obdobie 5-6 dní, ako to konštatuje znalecký posudok ako objektívnu dĺžku práce neschopnosti. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu škody za obdobie, ktoré poskytol poškodenému po tejto dobe, jeho nárok považuje za nedôvodný.
12. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach majúc za to, že počas konania bol preukázaný priebeh pracovnej neschopnosti poškodeného, či už z tlačiva pracovnej neschopnosti, počas ktorej dôvod PN nebol zo strany všeobecného lekára poškodeného zmenený, ako aj z predĺženia dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného do 17.7.2016 - ako dôvod uvádza vznik rozsiahlejšieho hematómu v dôsledku užívania ASA 100 mg/pro die. Zdôraznil, že každý pacient a jeho organizmus si v prípade vzniku komplikácií a dlhšej rekonvalescencie vyžaduje individuálne posúdenie dĺžky pracovnej neschopnosti zo strany ošetrujúceho lekára s prihliadnutím na vznik a závažnosť komplikácií. Zároveň dôvodil, že v prípade lekárskych správ o vyšetrení, ošetrení poškodeného, ide o priamy typ dôkazu o zistených zraneniach poškodeného, kým vyjadrenia znalca , na ktoré poukazuje žalovaný, je dôkazom nepriamym.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (vychádzajúc z obsahu odvolania § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. októbra 2021 o 09.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.10.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
16. Žalovaný uplatnil (vychádzajúc z obsahu odvolania) odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
17. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
21. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.
22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu a vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
23. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
24. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj na odvolacie námietky žalovaného.
25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:
26. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému (ako tretej osobe), ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
27. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že žalovaný bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že spôsobil drobné ublíženie na zdraví poškodenému V. S.. Rovnako nebolo sporné, že poškodený bol v dôsledku uvedených skutočností dočasne práceneschopný od 13.6.2016 do 17.7.2016, pričom za obdobie v rozsahu 10 dní (t.j. od 13.6. do 22.6.2016) mal vyplatené nemocenské dávky od svojho zamestnávateľa a sociálna poisťovňa - pobočka Spišská Nová Ves (žalobca) poškodenému uhradil dávky v období od 23.6.2016 do 17.7.2016 celkovo vo výške 122,50 €.
28. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
29. V zmysle citovaného ustanovenia, ktoré správne aplikoval súd prvej inštancie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protipravného konania žalovaného, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania žalovaného proti poistencovi (poškodenému).
30. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému, že jeho povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu žalobcovi, je daná iba v takom rozsahu, v akom je jeho zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, a teda pre priznanie regresných nárokov sociálnej poisťovne, vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného zákonom o sociálnom poistení, je okrem zavinenia žalovaného (tretej osoby) vždy rozhodujúcou aj existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou (vyplatenými dávkami) a takýmto zavineným protiprávnym konaním žalovaného.
31. V preskúmavanom prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o tom, že medzi protiprávnym konaním žalovaného (za ktoré bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu) a škodou, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok poškodenému V. S. v období od 23.6.2016 do 17.7.2016 existuje príčinná súvislosť.
32. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s obranou žalovaného vo vzťahu k dĺžke práceneschopnosti poškodeného, keď považoval príčinnú súvislosť medzi práceneschopnosťou v celej dĺžke za preukázanú z chronológie ošetrení poškodeného vyplývajúcej z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Aj odvolací súd má za to, že znalecký posudok, na ktorý poukazuje žalovaný, uvádza iba predpokladanú dobu trvania práceneschopnosti, pričom táto práceneschopnosť musí byť v tomto prípade individualizovaná, vychádzajúc z osobitosti konkrétneho prípadu s prihliadnutím na vznik a závažnosť komplikácií u poškodeného. Takéto osobitosti sú zohľadnené práve vo vyjadreniach a lekárskych správach ošetrujúceho lekára poškodeného (z dokladov osvedčujúcich jeho liečenie u všeobecného lekára a na chirurgickej ambulancii).
33. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 122,50 € ako náhradu škody za vyplatené dávky v období od 23.6.2016 do 17.7.2016 poškodenému, a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi, u ktorého však z obsahu spisu vyplýva, že mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).