Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62C-98-2019.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/98/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: K.. C. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. Č.. XX, F., proti žalovanému: Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T. Š. Č.. XXXX/XX, F., korešpondenčná adresa: Pri Šajbách č. 22, Bratislava, o zaplatenie istiny 2.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.000,- € od 20.09.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.10.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 2.000,- € spolu s príslušenstvom, ktoré v pripojenom tlačive platobného rozkazu špecifikoval ako úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 2.000,- € od 20.09.2019 do 01.11.2019 titulom zmluvy o pôžičke. Žalobu odôvodnil vecne tým, že dňa 19.08.2019 (v deň podpisu zmluvy o pôžičke) žalobca požičal žalovanému sumu 2.000,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi najneskôr do 19.09.2019, ale napriek ústnym výzvam a písomnej výzve zo dňa 04.10.2019 k žiadnej platbe nedošlo. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o pôžičke zo dňa 19.08.2019 a výzvou na zaplatenie zročného dlhu s príslušenstvom zo dňa 04.10.2019 spolu s doručenkou.
2. Žalovaný mal vykázané doručenie žaloby zákonnou fikciou doručenia podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko na adrese pobytu evidovaného v registri obyvateľov Slovenskej republiky (Pri Šajbách č. 26, Bratislava), ktorá je súčasne adresou označenou žalobcom, sa žalovaný nezdržiava a inú adresu skutočného bydliska žalovaného súd na základe správy policajnej hliadky nezistil, preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. V priebehu súdneho konania žalobca podaním zo dňa 22.02.2021 navrhol zmenu žalobného návrhu (petitu) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 2.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.000,- € od 20.09.2019 do zaplatenia.
4. Návrh na zmenu žaloby prevzal žalovaný dňa 12.03.2021 na adrese dodatočne oznámenej žalobcom (Pri Šajbách č. 22, Bratislava) a na uvedenú adresu bydliska žalovaného súd doručoval i pôvodný
žalobný návrh spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe vo forme uznesenia č. k. 62C/98/2019 - 13 zo dňa 25.11.2019.
5. Súd prejednal spor podľa ust. § 177 ods. 1 v spojení s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v neprítomnosti žalovaného a na pojednávaní dňa 19.10.2021 pripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby, vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
6. Žalobca ako veriteľ dňa 19.08.2019 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca v deň podpísania zmluvy (19.08.2019) poskytol žalovanému pôžičku v sume 2.000,- € v hotovosti, ktorú čiastku sa zaviazal žalovaný splatiť najneskôr do 19.09.2019. Pre prípad omeškania žalovaného s plnením svojho dlhu sa tento zaviazal uhradiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
7. Výzvou zo dňa 04.10.2019, doručenou žalovanému dňa 08.10.2019, žalobca vzhľadom na neúčinné ústne výzvy písomne vyzval žalovaného k bezodkladnému splateniu dlhu v sume 2.000,- € spolu so zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sumu 1,- € denne.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 30.01.2019 do 30.11.2019 (v čase vzniku zäväzkového vzťahu procesných strán), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 491 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.
10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Predmetom posudzovaného sporu je nárok žalobcu (veriteľa) na peňažné plnenie od žalovaného (dlžníka), t. j. pohľadávka žalobcu vyplývajúca mu z písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi ním poskytnuté peňažné prostriedky v sume 2.000,- € v hotovosti do 19.09.2019. Súd uvádza, že žalobca v konaní preukázal jednak existenciu záväzkového vzťahu strán, ako aj skutočnosť, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas nesplatil, nakoľko výzvou zo dňa 04.10.2019, teda po uplynutí dojednanej lehoty splatnosti pohľadávky, sa opodstatnene domáhal voči žalovanému splnenia dlhu a napriek riadne doručenej výzve dňa 08.10.2019 žalovaný pohľadávku žalobcu ani čiastočne neuspokojil.
15. Súd považoval žalobcom uvedené skutkové tvrdenia za nesporné, keďže žalovaný v konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdia žalobcu nepoprel (ust. § 151 ods. 1 C.s.p.), preto súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti a úplnosti v žalobe opísaných rozhodujúcich skutočností, od ktorých žalobca odvodil svoj právny nárok.
16. Subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav, súd dospel k záveru, že žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok vrátiť žalobcovi ním poskytnuté peňažné prostriedky (pôžičku)
riadne a včas, keď zo žalobcom poskytnutej istiny v sume 2.000,- € žalovaný nesplatil v lehote splatnosti ani dodatočne žiadnu čiastku svojho dlhu, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že nárok žalobcu je právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej výške žalovanej pohľadávky, preto súd žalobe v časti týkajúcej sa istiny (2.000,- €) ako vecne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
17. Pokiaľ ide o právne posúdenie dispozičného procesného úkonu žalobcu, ktorým si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania v nižšej percentuálnej sadzbe oproti pôvodnému návrhu (namiesto dohodnutého úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne), súd kvalifikoval predmetný procesný návrh nie ako čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko napriek nižšej úrokovej sadzbe žalobca žiadal priznať zákonný úrok z omeškania za podstatne dlhšie obdobie, než ktoré určil v pôvodnom žalobnom návrhu, a to od 20.09.2019 až do zaplatenia, pričom v žalobe zo dňa 30.10.2019 navrhol priznať mu úrok z omeškania iba za obdobie od 20.09.2019 do 01.11.2019, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo sumu 43,- € (1,- € denne) titulom úroku z omeškania, teda nižšiu nominálnu hodnotu v porovnaní s hodnotou úroku z omeškania uplatneného návrhom, ktorý žalobca správne, v súlade s ust. § 140 ods. 1 C.s.p., označil ako zmenu žaloby, nakoľko ním rozšíril svoje právo na úroky z omeškania s plnením dlhu žalovaného.
18. Vzhľadom na zmluvne dojednaný dátum splatnosti pôžičky (19.09.2019), žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu dňa 20.09.2019, od ktorého dátumu žalobcovi patrí právo na zákonné úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku záväzkového vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 20.09.2019) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný ročný úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania (3,00 % p. a.) žalobu ako právne nedôvodnú zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že žalobcovi, ktorý bol plne procesne úspešný v žalovanej istine (2.000,- €), priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.