Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sa-14-2018.pdf
PDF · 140.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sa/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., U. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Rudolfom Žiklom, AK Košice, Tichá 18, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 02. 2018 č.: OU-KE-OVBP2-2018/013497, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 26. 02. 2018, č. OU-KE-OVBP2-2018/013497, žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - obce Sokoľ zo dňa 22. 11. 2017 č. 5/2017So, ktorým tento správny orgán ako správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku územného plánovania a stavebného poriadku v zmysle § 105 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba Stavebný zákon), ktorého sa dopustil tým, že dňa 17. 08. 2017 v Sokoli nezabezpečil podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu na stavbe rekreačná chata, súpisné číslo 45, postavenej na parcele V.-Z. Č.. XXXX v katastrálnom území L. a bránil v jeho výkone, teda nezabezpečil podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, za čo mu bola podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o priestupkoch) uložená pokuta vo výške 300 eur, s povinnosťou zaplatiť ju do pokladne obce Sokoľ v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň bol zaviazaný aj na zaplatenie trov konania vo výške 16 eur podľa § 79 ods. zákona o priestupkoch.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe podnetu občanov v lokalite Uhrinč a poverenia starostu obce za účelom zistenia skutkového stavu vo veci vypúšťania žumpy, nachádzajúcej sa pri rekreačnej chate súpisné č. XX, na pozemku parcely V.-Z. Č.. XXXX v kat. úz. L. vo vlastníctve žalobcu, bol dňa 17. 08. 2017 povereným zamestnancom stavebného úradu vykonaný štátny stavebný dohľad, čo bolo žalobcovi oznámené listom č. 77/2017 zo dňa 20. 07. 2017. O priebehu výkonu štátneho stavebného dohľadu bol spísaný záznam č. 377/2017, z ktorého vyplýva, že žalobca i napriek výzve stavebného úradu nepredložil žiadne doklady o vodotesnosti žumpy a o vývoze obsahu žumpy oprávnenou organizáciou, pričom k technickému stavu a vypúšťaniu obsahu žumpy na susedný pozemok a zjednaniu nápravy sa nevyjadril. Nakoľko na ústnom jednaní arogantným spôsobom spochybnil legitímnosť orgánu vykonávajúceho štátny stavebný dohľad, aj napriek čakaniu svoj pozemok, parcelu V.-Z. Č.. XXXX katastrálneho územia L. nesprístupnil. Miestna obhliadka sa preto
uskutočnila na pozemku parc. V.-Z. Č.. XXXX vo vlastníctve K. Ž. V., kde bolo zistené, že plochy pod oporným múrom na spoločnej hranici so žalobcom sú v dôsledku priesaku splaškových odpadových vôd pozemku žalobcu zamoknuté, sfarbené a zapáchajúce. Vzhľadom na uvedené bolo žalobcovi listom zo dňa 09. 11. 2017 oznámené začaté konanie vo veci priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona a následne dňa 22. 11. 2017 bolo vydané správnym orgánom prvého stupňa aj citované rozhodnutie. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom, ako aj postup stavebného úradu v konaní, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo a dospel k záveru, že stavebný úrad v konaní a rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom. Citujúc ustanovenia § 98 ods. 1, ods. 2 písm. f), § 99 písm. b), § 100 písm. a), § 105 ods. 1 písm. c), § 105 ods. 6 a § 107 ods. 1 Stavebného zákona a § 51, § 12 ods. 1, § 58 a § 59 a § 77 zákona o priestupkoch konštatoval, že stavebný úrad vo vedenom priestupkovom konaní dôsledne dodržal všetky citované zákonné ustanovenia. Poukázal na to, že cieľom uskutočnenia štátneho stavebného dohľadu v danom prípade bolo preveriť skutkový stav žumpy vo vlastníctve žalobcu a vytekanie jej obsahu na susedný pozemok, t. j. zabezpečenie ochrany verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov iných osôb, ktoré vyplývajú z vlastností stavby pri jej užívaní. Stavebný úrad v konaní správne subsumoval zistený skutkový stav pod ustanovenie § 105 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, pretože žalobca i napriek výzve stavebného úradu nepredložil požadované doklady o vodotesnosti žumpy ani doklad o vývoze obsahu žumpy oprávnenou organizáciou, čím nezabezpečil podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu. Zároveň bolo preukázané, že došlo k porušeniu § 100 písm. a) Stavebného zákona, keď dňa 17. 08. 2017 nesprístupnil pozemok v dohodnutom čase (nik sa na pozemku nenachádzal) i napriek tomu, že ako vlastník predmetnej stavby žumpy bol o vykonaní štátneho stavebného dohľadu riadne vopred upovedomený, čím bránil vo výkone štátneho stavebného dohľadu. Uvedené priznal aj žalobca v závere svojho odvolania, kde uviedol, že nevpustenie pána K.. U. J. na jeho parcelu predstavuje jeho právo v zmysle § 415 a 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Stavebný úrad podľa názoru žalovaného pri určovaní výšky pokuty zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré boli zistené v priebehu konania, vzal do úvahy aj okolnosti spáchania priestupku. Nezabezpečenie podmienok na vykonanie štátneho stavebného dohľadu na predmetnej stavbe a bránenie v jeho výkone patrí do skupiny menej závažných priestupkov, s maximálnou hranicou pokuty vo výške 331 eur. Výška uloženej sankcie vzhľadom na uvedené, je pri hornej hranici a je aj adekvátna k okolnostiam spáchania priestupku, preto bolo žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Žalovaný zdôraznil, že ukladanie pokút predstavuje jeden z mála prostriedkov na zabezpečenie stavebnej disciplíny, ktoré má stavebný úrad v rámci svojej pôsobnosti k dispozícii, pričom účelom každej pokuty nie je len potrestať protiprávne konanie toho, kto sa takéhoto konania dopustil, ale má súčasne aj výchovnú funkciu voči osobám, ktoré sa protiprávneho konania dopustili. K námietkam žalobcu obsiahnutým v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že zo strany povereného zamestnanca nie je dôvodné, aby v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu predkladal zúčastneným osobám svoju pracovnoprávnu zmluvu, či osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Na výkon štátneho stavebného dohľadu zamestnancom obce, zabezpečujúcim činnosť stavebného úradu, je potrebné písomné poverenie vydané starostom, na udelenie ktorého musí daná osoba v súlade s § 117 ods. 3 Stavebného zákona spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad a bez splnenia tohto predpokladu by ani nebolo možné predmetné poverenie vydať. Stavebný úrad bol preto povinný viesť konanie o priestupku a vo veci rozhodnúť bez ohľadu na skutočnosť, či odvolateľ uplatnil svoje právo na poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, za účelom predloženia potvrdenia o odbornom vzdelaní a osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre výkon štátneho stavebného dozoru zamestnanca stavebného úradu. Na základe uvedeného teda považoval námietky žalobcu za nedôvodné.
3. Správnou žalobou zo dňa 22. 04. 2018, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 02. 05. 2018, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na to, že on spornú žumpu nestaval a namietal spôsob vykonania činnosti štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol podľa jeho názoru vykonaný neštandardným spôsobom, pretože zamestnanec, vykonávajúci stavebný dohľad, sa pri výkone kontroly nevedel preukázať poverením na výkon kontroly ani preukazom oprávňujúcim ho na výkon štátneho stavebného dohľadu, t. j. pracovník K.. J. sa nevedel preukázať poverením od starostu obce opatreným guľatou pečiatkou starostu obce. Stavba predmetnej žumpy bola realizovaná v roku 1973, doklady o vodotesnosti žumpy by sa mali nachádzať v archíve stavebného úradu, preto nie je povinný doklad o vodotesnosti
žumpy vlastniť, keďže v čase realizovania stavby žumpy neplatili súčasné zákonné predpisy. Predložiť relevantný právny doklad, na základe ktorého by mu bola uložená povinnosť urobiť skúšku vodotesnosti bolo povinnosťou stavebného úradu. V súvislosti s výkonom samotnej kontroly stavebného dohľadu uviedol, že považuje za neštandardné, aby osvedčenie na výkon pracovníka stavebného úradu získala osoba bez náležitého stavebného vzdelania, keďže K.. J. má hutnícke vzdelanie v odbore zlievačstvo, vzhľadom na ktorú skutočnosť, keďže pochyboval o tom, že menovaná osoba je zamestnancom žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, sa dostavil do kancelárie spoločného stavebného úradu v Košiciach, kde mu bolo oznámené, že nemajú vedomosti o tom, či pracovník s uvedeným menom u nich pracuje. Dozvedel sa, že K.. J. je spôsobilý vykonávať štátnu správu starostlivosti o životné prostredie, na úseku ochrany prírody a krajiny a nie štátny stavebný dohľad, o čom svedčí osvedčenie o kvalifikačných predpokladoch menovaného zo dňa 15. 11. 2007. Preto celú záležitosť riešil podaním sťažnosti na výkon dohľadu dňa 18. 08. 2017. Poukázal na to, že o jeho sťažnosti rozhodoval ten istý správny orgán, ktorý zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, čo považuje za neobjektívne. Podľa jeho názoru vykonávaná kontrola mala celý rad formálnych nedostatkov, t. j. kontrolór sa nepreukázal hodnoverným poverením na výkon kontroly, takže na mieste samom si nemal možnosť overiť legitimitu kontrolóra, nebol oboznámený s výsledkami kontroly, nebolo mu umožnené vyjadriť sa k zisteným záverom kontroly a aj napriek tomu bol uznaný vinným zo spáchania priestupku nezabezpečenia podmienok na vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Rozhodnutie vo veci konajúcich správnych orgánov považuje za rozporné s ustanovením § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku. Toto neobsahuje odôvodnenie prečo sa nevysporiadali správne orgány s nedostatkami kontroly a preto má za to, že je nepreskúmateľné. Zdôraznil, že nemal v úmysle spáchať priestupky v súvislosti s výkonom štátneho stavebného dohľadu, avšak bol to práve K.. J., ktorý svojim celkovým neodborným prístupom pri vedení kontroly nevedel preukázať svoj mandát na výkon spornej kontroly. Výkonom spomínanej kontroly bol zmätený natoľko, že mal dôvodné pochybnosti, či sa vôbec jedná o kontrolný orgán a preto celú vec začal preverovať. Rozhodnutie správneho orgánu považuje za tendenčné a zamerané voči jeho osobe. Správne orgány sa podľa jeho názoru vôbec nevysporiadali s otázkami neodborného vedenia kontroly zo strany štátneho stavebného dozoru. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 písm. a), d) a e) zákona č. 10/1996 Z. z. a v tejto súvislosti na skutočnosť, že pracovníci kontroly nedodržali postup stanovený v týchto ustanoveniach, to znamená, že vopred neoznámili kontrolovanému subjektu predmet, účel a dobu trvania kontroly a nepreukázali sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokladom preukazujúcim ich totožnosť, neoboznámili žalobcu ako kontrolovaný subjekt s protokolom o výsledku kontroly a v primeranej lehote si nevyžiadali od neho písomné vyjadrenie a nepreverili opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam. Preto rozhodnutie vydané v správnom konaní považuje za zmätočné a odporujúce platnému právu.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 08. 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného. Poukázal na to, že skutková podstata vymedzená ustanovením § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona nadväzuje na § 98 až 102 Stavebného zákona, ktoré upravujú štátny stavebný dohľad. Jeho účelom je zabezpečenie ochrany verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktoré vyplývajú z vlastností stavby pri jej užívaní. V zmysle podmienok na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu určených v § 100 Stavebného zákona je vlastník stavby povinný umožniť vykonanie štátneho stavebného dohľadu, t. j. umožniť orgánu štátneho stavebného dohľadu vstupovať na pozemok a do stavby, nazerať do dokumentácie, ktorú stavebník musí mať k dispozícii, ako aj všetky doklady týkajúce sa uskutočňovanej stavby a utvárať podmienky pre výkon štátneho stavebného dohľadu. Porušenie uvedených povinností predstavuje časť skutkovej podstaty „nezabezpečenie podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu bráni v jeho výkone“. Za bránenie vo výkone štátneho stavebného dohľadu možno považovať aj prípad, kedy pozemok alebo stavba nie je sprístupnená napriek tomu, že vlastník stavby bol o vykonaní štátneho stavebného dohľadu riadne vopred upovedomený. V žalobnej námietke, týkajúcej sa tvrdenia, že žalobca spornú žumpu v roku 1973, na ktorú sa nevzťahujú v súčasnosti platné právne predpisy nerealizoval, a preto ani nedisponuje dokladmi o jej vodotesnosti, žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti mal žalobca možnosť uviesť práve na miestnej ohliadke v rámci uskutočnenia štátneho stavebného dohľadu, ktorý však svojou zámernou neúčasťou a neposkytnutím spolupráce poverenému zamestnancovi stavebného úradu zmaril.
5. Žalovaný zdôraznil, že je povinnosťou vlastníka stavby udržiavať ju v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo závad. K žalobnej námietke týkajúcej sa postupu pri výkone štátneho
stavebného dohľadu a nekompetentnosti zamestnanca stavebného úradu povereného výkonom štátneho stavebného dohľadu z dôvodu, že sa nevedel preukázať poverením na výkon kontroly, ani preukazom oprávňujúcim ho na výkon štátneho stavebného dohľadu žalovaný uviedol, že K.. U. J., ako zamestnanec spoločného obecného úradu, zriaďovateľom ktorého je obec F. a v ktorom je na základe zmluvy združená aj obec L., ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona, listom č. 77/2017 zo dňa 20. 07. 2017 riadne oznámil výkon štátneho stavebného dohľadu za účelom zistenia skutkového stavu vo veci vypúšťania žumpy, nachádzajúcej sa pri rekreačnej chate žalobcu, na pozemku ktorého je vlastníkom, za tým účelom sa menovaný zamestnanec preukázal poverením starostu obce, a keďže Stavebný zákon ani jeho vykonávacie predpisy nestanovujú taxatívne náležitosti písomnej formy tohto poverenia, predmetné poverenie starostu obce Sokoľ je pre zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu plne postačujúce. Oporu v stavebnom zákone a jeho vykonávacích predpisoch nemá ani požiadavka osôb zúčastnených v rámci výkonu štátneho dohľadu na predkladanie dokladu o zamestnaneckom pomere, či osvedčení o získaní odbornej starostlivosti. Žalobcovi neprináleží hodnotiť kompetentnosť povereného zamestnanca stavebného úradu, nakoľko udelenie písomného poverenia podlieha splneniu osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu v súlade s § 117 ods. 3 stavebného zákona. Nie je v kompetencii žalovaného spochybňovať výsledky samotného dohľadu, nakoľko výkon štátneho stavebného dohľadu nie je správnym konaním, výsledkom ktorého je vydanie správneho rozhodnutia. V námietke žalobcu, že o jeho sťažnosti rozhodoval ten istý správny orgán žalovaný uviedol, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) bodu 1, 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení stavebného zákona je na úseku stavebného poriadku plne v kompetencii úradu ako nadriadeného orgánu prešetrovať tak podania občanov v rámci riadenia a kontroly výkonu prenesenej štátnej správy vykonávanej obcami, ako stavebnými úradmi, ako aj rozhodovať o odvolaní v rámci výkonu štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ako stavebný úrad. Za neopodstatnenú považoval argumentáciu žalobcu týkajúcu sa aplikácie zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, nakoľko inštitút štátneho stavebného dohľadu ako forma úradnej kontroly výstavby, jeho priebeh, ako aj rozsah oprávnení orgánov štátneho stavebného dohľadu taxatívne vymedzujú ustanovenia § 98 až § 102 v oddiele 9, druhej časti Stavebného zákona a preto žalobca nemôže požadovať, aby sa poverený zamestnanec riadil právnou úpravou kontroly, vykonávanej orgánmi kontroly v zmysle citovaného zákona o kontrole v štátnej správe.
6. V replike zo dňa 24. 08. 2018 žalobca vyslovil svoj nesúhlas s obsahom vyjadrenia žalovaného a zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej správnej žalobe. Poukázal na stanovisko Okresnej prokuratúry Košice-okolie, ktorá videla dôvod v porušení zákona, ktorý však žalovaný nevidel. Ako prílohu repliky predložil súdu návrh R.. Y.. T. T., adresovaný Okresnej prokuratúre Košice-okolie, zo dňa 02. 03. 2018 na preskúmanie súladu Všeobecne záväzného nariadenia obce Sokoľ č. 1/2015 o spôsobe náhradného zásobovania vodou, náhradného odvádzania odpadových vôd a o zneškodňovaní obsahu žúmp podľa miestnych podmienok obce L. s príslušnými zákonmi Slovenskej republiky a návrh na vydanie protestu prokurátora s návrhom na vykonanie opatrení pre obecné zastupiteľstvo proti uvedenému VZN, ako aj protest prokurátora Okresnej prokuratúry Košice-okolie zo dňa 05. 06. 2018 č. Pd 37/18/8806-10 v uvedenej súvislosti.
7. V duplike zo dňa 10. 09. 2018 žalovaný k replike žalobcu a listinám ním predloženým uviedol, že protest prokurátora č. Pd 37/18/8806-10 zo dňa 05. 06. 2018 proti § 4 ods. 4 a § 6 VZN obce Sokoľ č. 1/2015 o spôsobe náhradného zásobovania vodou, náhradného odvádzania odpadových vôd a o zneškodňovaní obsahu žúmp sa týka iného priestupkového konania vedeného pred iným orgánom, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. OU-KS-OSZP-2017/014792 Okresného úradu Košice - okolie o uložení pokuty za priestupok na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Tento protest bol vydaný dňa 05. 06. 2018, t. j. až po vydaní rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Preto i naďalej trvá na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
8. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s úplným obsahom predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že predmetné administratívne konanie bolo začaté na základe oznámenia o začatí konania o priestupku vo veci porušenia Stavebného zákona zo dňa 09. 11. 2017, č. p. 5/2017 So, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 16. 11. 2017 spolu s predvolaním na ústne pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 22. 11. 2017 na spoločnom obecnom úrade Beniakovce v Košiciach, na Kmeťovej ulici č. 20. Začatiu tohto konania predchádzalo hlásenie obce Sokoľ o priestupku zo dňa 11. 10. 2017, ktorým táto žiadala spoločný obecný úrad Beniakovce o zaevidovanie predmetného priestupku s tým, že o porušení Stavebného zákona žalobcom (nezabezpečenie podmienok na vykonanie štátneho stavebného dohľadu a bránenie v jeho výkone) nadobudla vedomosti pri výkone štátneho stavebného dohľadu, konaného dňa 17. 08. 2017. Prílohami tohto hlásenia bol záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu a oznámenie o výsledku štátneho stavebného dohľadu.
10. Z poverenia výkonom štátneho stavebného dohľadu zo dňa 14. 07. 2017 č. 377/2017 súd zistil, že obec Sokoľ v zastúpení starostu obce K.. Y. H., T.., na základe podnetov občanov v lokalite Uhrinč, poverila K.. U. J.Ľ., pracovníka spoločného obecného úradu Beniakovce, so sídlom Kmeťova 20, Košice výkonom štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 stavebného zákona na pozemku - T. V.-Z. Č.. XXXX katastrálneho územia L., ktorej vlastníkom je žalobca, za účelom zistenia odkanalizovania stavby na jeho pozemku v zmysle platnej legislatívy. Z obsahu tohto poverenia zároveň vyplýva, že stavebník, oprávnená osoba, či právnická osoba uskutočňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby a pozemku sú povinní v zmysle § 100 Stavebného zákona umožniť menovanej osobe a ňou prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu.
11. Z oznámenia o výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20. 07. 2017 č. 377/2017 vyplýva, že obec Sokoľ oznámila žalobcovi a K. Ž. V., že dňa 17. 08. 2017 v čase o 10:00 hod. vykoná poverený pracovník stavebného úradu štátny stavebný dohľad - ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, za účelom zistenia skutkového stavu vo veci vypúšťania obsahu žumpy pri rekreačnej chate súpisné č. XX, nachádzajúcej sa na parcele V.-Z. Č.. XXXX v katastrálnom území obce L., ktorá je vo vlastníctve žalobcu s tým, že zraz pozvaných je na obecnom úrade Sokoľ, pričom k vykonaniu štátneho stavebného dohľadu bol žalobca prizvaný a bolo mu uložené predložiť doklady o vodotesnosti žumpy a doklady o vývoze obsahu žumpy oprávnenou osobou alebo organizáciou.
12. Zo záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 17. 08. 2017 č. 377/2017, vyplýva, že na základe podnetu občanov v lokalite Uhrinč a poverenia starostky obce Sokoľ, K.. Y. H. T.. zo dňa 14. 07. 2017, bol podľa § 99 Stavebného zákona orgánom štátneho stavebného dohľadu - povereným zamestnancom stavebného úradu (K.. U. J.) dňa 17. 08. 2017 vykonaný štátny stavebný dohľad za účelom zistenia skutkového stavu vo veci vypúšťania žumpy, nachádzajúcej sa pri rekreačnej chate súpis. č. XX, na pozemku - parcele V.-Z. Č.. XXXX katastrálneho územia L., ktorej vlastníkom je žalobca. Na ústnom pojednávaní sa zúčastnili žalobca, starostka obce Sokoľ K.. Y. H., T.., za stavebný úrad K.. U. J., K. Ž. V. a E. Ž.. Z citovaného záznamu zároveň vyplýva, že napriek výzve stavebného úradu žalobca nepredložil požadované doklady o vodotesnosti žumpy, ani doklady o vývoze obsahu žumpy oprávnenou organizáciou a zároveň tento arogantným spôsobom spochybnil legitímnosť orgánu vykonávajúceho štátny stavebný dohľad, pričom tento sa k technickému stavu a vypúšťaniu obsahu žumpy na susedný pozemok a zjednaniu nápravy nevyjadril. Miestna ohliadka na parcele V.-Z. Č.. XXXX katastrálneho územia L. sa nemohla uskutočniť, pretože po ústnom jednaní tento pozemok nebol jeho vlastníkom - žalobcom sprístupnený, žalobca sa aj napriek 15-minútovému čakaniu nedostavil. Štátny stavebný dohľad bol preto vykonaný na sprístupnenom susediacom pozemku parcele V.-Z. Č.. XXXX vo vlastníctve K. Ž. V., kde bolo zistené, že plochy pod oporným múrom na hranici pozemkov pána C. a pani K. Ž. V. sú zamokrené, sfarbené a zapáchajúce, príčinou čoho bol priesak splaškových odpadových vôd na pozemku žalobcu. Zúčastnení miestnej ohliadky potvrdili tieto skutočnosti.
13. Z oznámenia orgánu štátneho stavebného dohľadu, K.. U. J., povereného starostkou obce Sokoľ, o výsledku štátneho stavebného dohľadu zo dňa 21. 08. 2017 č. 377/2017, adresovaného obci Sokoľ ako stavebnému úradu vyplýva, že podľa § 99 písm. b) Stavebného zákona vykonal dňa 17. 08. 2017 štátny stavebný dohľad za účelom zistenia skutkového stavu vo veci vypúšťania žumpy nachádzajúcej sa pri rekreačnej chate súpis. č. XX na pozemku parcely V.-Z. Č.. XXXX katastrálneho územia L., ktorej vlastníkom je žalobca. Na ústnom jednaní sa zúčastnili žalobca, starostka obce Sokoľ, K.. U. J., K. Ž. V. a E. Ž., miestneho šetrenia sa nezúčastnil žalobca, čím neumožnil výkon štátneho stavebného dohľadu na pozemku v jeho vlastníctve a preverenie odkanalizovania objektu a technického stavu žumpy. I
napriek výzve nepredložil orgánu štátneho stavebného dohľadu doklady o vodotesnosti žumpy, ani doklady o vývoze obsahu žumpy oprávnenou organizáciou. Štátny stavebný dohľad bol preto vykonaný na sprístupnenom susediacom pozemku parcele V.-Z. Č.. XXXX vo vlastníctve K. Ž. V., kde bolo zistené, že na tento pozemok presakujú splaškové odpadové vody z pozemku pána C.. Žalobca tým, že nezabezpečil podmienky na výkon štátneho stavebného dohľadu a bránil v jeho výkone sa dopustil priestupku podľa § 105 Stavebného zákona.
14. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní, vyhotovenej Obcou Sokoľ, Spoločným obecným úradom Beniakovce dňa 22. 11. 2017 vyplýva, že v predmetnej veci sa v uvedený deň uskutočnilo na spoločnom obecnom úrade Beniakovce ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca. Tento bol poučený o svojich právach, vyplývajúcich zo Správneho poriadku, najmä o práve uplatniť pri ústnom pojednávaní svoje pripomienky, námety prípadne návrhy a bol mu predložený na nahliadnutie spisový materiál č. 5/2017 So a po zákonnom poučení a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tento uviedol, že dňa 17. 08. 2017 bol nariadený štátny stavebný dohľad na pozemku parcely č. XXXX, v katastrálnom území L., na ktorom ma postavenú rekreačnú chatu súpisné č. XX. Uviedol, že ústneho pojednávania sa zúčastnil a vyzval K.. U. J. aby sa preukázal osvedčením o odbornej spôsobilosti, ako aj dokladom o tom, že je zamestnancom spoločného obecného úradu Beniakovce, ktoré mu nevedel predložiť, preto po odchode z kancelárie šiel na Kmeťovu 20 v Košiciach, kde sa informoval, či pán J. je zamestnancom spoločného obecného úradu. Na uvedené mu prítomná pracovníčka odpovedala že nevie, že to vie povedať iba vedúca a vedúcej sa nevedel dovolať. Na základe toho, že pán J. sa nevedel preukázať, podľa jeho názoru došlo k porušeniu zákona o výkone štátneho stavebného dohľadu. Z úradu odišiel, pričom on išiel na spoločný úrad Beniakovce do Košíc zistiť pracovnoprávne vzťahy pána J. na základe informačného zákona. Potom sa vrátil na svoju parcelu, pána J. tam videl na susednej parcele a snažil sa cez plot nadviazať komunikáciu, na ktorú on nereagoval. Následne spísal sťažnosť a podal ju na nadriadený orgán. Žiadne návrhy v predmetnej veci nepredniesol.
15. Dňa 22. 11. 2017 vydal správny orgán prvého stupňa pod č. 5/2017 So rozhodnutie, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku na úseku územného plánovania a stavebného poriadku v zmysle § 105 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, tak, ako to vyplýva z bodu 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
16. O odvolaní žalobcu zo dňa 15. 01. 2018 označeného ako odpor voči rozhodnutiu o priestupku zo dňa 22. 11. 2017 č. 5/2017 So, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej správnej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
17. Podľa § 98 ods. 1 Stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
18. Podľa § 98 ods. 2 písm. f) citovaného zákona orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave.
19. Podľa § 99 písm. b) citovaného zákona orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci stavebného úradu.
20. Podľa § 100 písm. a) citovaného zákona stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu.
21. Podľa § 105 ods. 1 písm. c) citovaného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu
22. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia.
23. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
24. Podľa § 107 ods. 1 citovaného zákona pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
25. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok).
26. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
27. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
28. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.
29. Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
30. Podľa § 77 citovaného výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
31. Na pojednávaní dňa 19. 10. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na skutočnostiach, uvedených v správnej žalobe a žiadal, aby súd v rozhodnutí zaujal stanovisko k jeho námietkam a vyhodnotiac obsah administratívneho spisu aby žalobe vyhovel a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.
32. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené, v zmysle ktorého považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a zákonné a preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
33. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preskúmať, či žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 prvá veta SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP).
34. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí, týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
35. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
36. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný priestupok tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, t. j. že dňa 17. 08. 2017 v obci Sokoľ nezabezpečil podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu na stavbe rekreačná chata súpisné č. 45, postavenej na parcele V.-Z. Č.. XXXX v katastrálnom území L. a bránil v jeho výkone. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný K.. U. J., pracovníkom spoločného obecného úradu Beniakovce, na základe písomného poverenia vydaného starostkou obce K.. Y. H., T.. dňa 14. 07. 2017 pod č. 377/2017, o výkone ktorého bol žalobca upovedomený oznámením zo dňa 20. 07. 2017 č. 377/2017, ktoré mu bolo doručené dňa 07. 08. 2017. Zo záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 17. 08. 2017 zároveň vyplýva, že tento bol realizovaný formou ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pričom na ústnom pojednávaní sa zúčastnil aj žalobca a K. Ž. V. a jej manžel E. Ž., ktorí sú vlastníkmi susediacej nehnuteľnosti a to parcely V.-Z. Č.. XXXX v katastrálnom území L., na podnet ktorých bolo začaté aj predmetné konanie, resp. bol vykonaný predmetný štátny stavebný dohľad. Na ústnom pojednávaní sa žalobca zúčastnil, avšak k technickému stavu a vypúšťaniu obsahu žumpy na susedný pozemok a zjednaniu nápravy sa nevyjadril, pričom ako to vyplýva z tohto záznamu, arogantným spôsobom spochybňoval legitímnosť orgánu vykonávajúceho štátny stavebný dohľad. Následne pri miestnej ohliadke, ktorá sa uskutočnila v uvedený deň už žalobca svoj pozemok na účely výkonu štátneho stavebného dohľadu nesprístupnil a na tento sa nedostavil. Týmto svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle ustanovenia § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.
37. Za neopodstatnenú považoval správny súd námietku týkajúcu sa nepreukázania spôsobilosti osoby vykonávajúcej štátny stavebný dohľad v dôsledku nepredloženia osvedčenia na výkon štátneho stavebného dozoru a pracovnej zmluvy za účelom oprávnenosti výkonu štátneho stavebného dozoru touto osobou. Z vykonaných dôkazov totiž nepochybne vyplýva, že predmetné poverenie bolo K.. U. J. udelené starostkou obce Sokoľ K.. Y. H., T.. dňa 14. 07. 2017 pod číslom 377/2007 a toto poverenie obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle platnej právnej úpravy a zodpovedá podmienkam stanoveným v § 99 písm. b) Stavebného zákona. Tak, ako to vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovaného, resp. z odôvodnenia jeho rozhodnutia, poverený zamestnanec stavebného úradu nebol povinný účastníkovi predložiť svoju pracovnú zmluvu ani osvedčenie o získaní odbornej spôsobilosti, pretože žalobca nie je kompetentný hodnotiť spôsobilosť orgánu vykonávajúceho štátny stavebný
dohľad z hľadiska jeho kvalifikácie s tým, že je to práve obec, ktorá má uvedenú kompetenciu, nakoľko inak by nebolo možné predmetné poverenie vydať s poukazom na ustanovenie § 117 ods. 3 Stavebného zákona. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že spôsobilosť menovaného zamestnanca stavebného úradu na výkon štátneho stavebného dohľadu nepochybne vyplýva aj z osvedčenia o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu, vydaného Inštitútom pre verejnú správu Bratislava dňa 22. 06. 2005 pod č.: 1315/5480/2004/128/1, č. protokolu: 210, predloženého žalobcom v priebehu súdneho konania, z ktorého jednoznačne vyplýva, že menovaný úspešne absolvoval odbornú prípravu zamestnancov stavebných úradov od 30. 05. 2004 do 03. 06. 2005. Kópia tohto osvedčenia bola doručená žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 15. 01. 2018, podanej podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca sa ústneho pojednávania pri výkone štátneho stavebného dohľadu, ktorého sa zúčastnil aj K.. U. J., poverený výkonom štátneho stavebného dohľadu a rovnako aj starostka obce Sokoľ, zúčastnil, pričom tento sa k meritu veci v priebehu ústneho pojednávania nevyjadril, iba spochybňoval legitímnosť orgánu vykonávajúceho štáty stavebný dohľad, rovnako nepreložil ani požadované doklady a uvedené neodôvodnil. Následne ani nesprístupnil svoj pozemok za účelom výkonu štátneho stavebného dohľadu, čo bolo potrebné považovať za bránenie vo výkone štátneho stavebného dohľadu.
38. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmet súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní je vymedzený obsahom rozhodnutia, ktoré je napadnuté žalobou. V danom prípade žalobca svojou žalobou napadol rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, vzhľadom na ktorú skutočnosť jeho argumentáciu, týkajúcu sa realizácie predmetnej stavby a dokumentácie s ňou spojenej, ako aj rozporu Všeobecného záväzného nariadenia obce Sokoľ č. 1/2015, vo vzťahu ku ktorému bol podaný protest prokurátora zo dňa 05. 06. 2018 č. Pd 37/18/8806-10, nebolo možné akceptovať, nakoľko uvedené sa vzťahuje na iné priestupkové konanie, vedené iným správnym orgánom, a to Okresným úradom Košice - okolie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za priestupok na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
39. Rovnako za právne irelevantné považoval správny súd námietky žalobcu týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, pretože citovaná právna úprava je zameraná na kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy (§ 1 cit. zákona), pričom v danom prípade je zameranie výkonu štátneho stavebného dohľadu a podmienky pre jeho výkon upravené v § 98 až § 104 Stavebného zákona a tieto boli, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, splnené.
40. Správny súd zastáva názor, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, aj pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie za predmetný priestupok, pričom pri jej ukladaní vychádzali z kritérií stanovených v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré vyhodnotili spôsobom premietnutým v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Tieto zhodne konštatovali, že ide o priestupok, ktorý patrí do skupiny menej závažných priestupkov, pričom pri ukladaní pokuty zohľadnili okolnosti, za ktorých bol predmetný priestupok spáchaný (úmysel, arogantné správanie), s poukazom na obsah administratívneho spisu a zápisníc v ňom obsiahnutých so zohľadnením záujmu, chráneného citovanou právnou úpravou (verejný záujem a ochrana práva a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, vyplývajúcich z vlastností stavby pri jej užívaní) a všetkých funkcií uloženej sankcie (represívnej, preventívnej a výchovnej) tak, ako to vyplýva z odôvodnenia ich rozhodnutí. Vychádzajúc z uvedeného správny súd považuje sankciu určenú na hornej hranici určeného sankčného rozpätia za primeranú. V danom prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania, napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, tieto sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom. V danom prípade správny súd nezistil v priebehu administratívneho konania také jeho vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia. Rovnako súd konštatuje, že všetky práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania boli zachované a rešpektované.
41. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorých účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobcu nemal v
konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).