Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-151-2019.pdf
PDF · 111.49 KB
Case nature
Subarea
59Ek/151/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žlina, IČO 31 575 951, proti povinnej S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. G.É. XXXX/X, XXX XX G., o vymoženie 7.825,38 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Mrázom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Bosáková 7, 851 04 Bratislava pod sp. zn. 225EX 51/19, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 17.01.2019 domáhal od S. E., J.. XX.XX.XXXX, toho času bytom G. XXXX/X, XXX XX G., vymoženia 7.825,38 eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 42Csp/180/2018-65 zo dňa 18.10.2018. Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.02.2019 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/1893/2020 (ECLI:ECLI:SK:OSBB:2019:6119215073.2), ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. ako oprávneného a S. E.H., J.. XX.XX.XXXX ako povinného. V priebehu konania súdny exekútor doručil exekučnému súdu uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 2D/339/2020-63 zo dňa 16.12.2020, ktorým skončilo dedičské konanie po poručiteľovi S. E., J.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/X, G., ktorý zomrel O. XX.XX.XXXX a v zmysle ktorého sa dedičom po zomrelom stala jeho dcéra S. E., V. E., J.. XX.XX.XXXX, G. G.E. XXXX/X, G.. Na základe uvedeného podania súdneho exekútora s poukazom na ust. § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, keď súdny exekútor v exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného, súd dňa 03.05.2021 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/151/2019 (ECLI:ECLI:SK:OSBB:2021:6119215073.3) a na základe ktorého sa účastníkom konania na strane povinného stala S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX/ X, XXX XX G..
2. Povinná v zákonnej lehote podala návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v ktorom uviedla, že podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 2D/339/2020-63 zo dňa 16.12.2020 sa nestala dedičkou dlhov po poručiteľovi S. E. a preto nie je legitimovaná v exekučnom konaní ako povinná a preto je exekúcia voči nej vedená nesprávne. Preto vznáša námietku vecnej pasívnej legitimácie a žiada súd, aby exekúciu z úradnej moci zastavil. Povinná ďalej uviedla, že exekučný titulom má byť platobný rozkaz sp. zn. 42Csp/180/2018 zo dňa 18.10.2018 vydaný Okresným súdom Bratislava V, pričom vo veci nerozhodoval zákonný sudca a rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. V tejto veci boli zo strany konania odňaté zákonnému sudcovi, pričom nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. O právach a povinnostiach nerozhodoval zákonný sudca a preto platobný rozkaz nie je vykonateľným exekučným titulom a vedenie exekúcie na základe nevykonateľného exekučného titulu je nezákonné
ako i rozhodnutie o poverení na vykonanie exekúcie a o pokračovaní exekúcie, o ktorých nerozhodoval žiaden sudca.
3. V návrhu povinná ďalej uviedla, že v konaní o platobnom rozkaze išlo o spotrebiteľský spor a na spotrebiteľa sa vzťahuje ochrana podľa spotrebiteľského práva, ktorú súd spotrebiteľovi neposkytol, čím porušil právo Európskej únie a Ústavu Slovenskej republiky. Súd nemal vydať platobný rozkaz s poukazom na ust. § 299 Civilného sporového poriadku, nakoľko ide o spotrebiteľský spor a zmluva od ktorej sa odvodzuje nárok je spotrebiteľská a obsahuje neprijateľné podmienky, ktorými je spotrebiteľ viazaný. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 391827 - Pôžička je spotrebiteľská zmluva, je predtlačená, typová, formulárová a spotrebiteľ nemohol jej obsah ovplyvniť. Obsahuje neprijateľné podmienky a to: Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur, z čoho je osvedčené, že spotrebiteľovi nebol úver vo výške 10.000,- eur poskytnutý, pretože si dodávateľ odrátal sumu 500,- eur, poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet 2,50 eur, poplatok za žiadosť o zmenu podmienok úveru 40,- eur, zmluvná pokuta za omeškanie splátky 15,- eur, zmluvná pokuta za omeškanie splátky po upozornení 15,- eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru 30,- eur, poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť 25,- eur, poplatok za potvrdenia o zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou na klientovu žiadosť 50,- eur. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere možno vyhodnotiť ako v rozpore so zákonom, pretože odplata vyjadrená úrokovou sadzbou 5,9 % p.a. bola vypočítaná zo sumy 10.000,- eur pričom táto suma nebola poskytnutá a tak je odplata sporná. Podľa údajov z dokladov na súde úver poskytnutý bankou bol v sume 9.500,- eur namiesto 10.000,- eur a považuje sa za bezúročný a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Banka si inkasovala z bežného účtu poručiteľa mesačne splátky úveru takto (20.04.2017 sumu 198,02 eur, 22.05.2017 sumu 198,02 eur, 20.06.2017 sumu 198,02 eur, 21.07.2017 sumu 105,36 eur, 21.07.2017 sumu 60,- eur, 24.07.2017 sumu 32,67 eur, 21.08.2017 sumu 198,02 eur, 20.09.2017 sumu 198,02 eur, 20.10.2017 sumu 198,02 eur, 20.11.2017 sumu 100,44 eur, 30.11.2017 sumu 0,73 eur, 13.12.2017 sumu 112,14 eur, 20.12.2017 sumu 25,37 eur, 29.12.2017 sumu 0,96 eur, 08.01.2018 sumu 0,99 eur, 10.01.2018 sumu 46,- eur, 12.01.2018 sumu 140,20 eur, 22.01.2018 sumu 109,52 eur, 31.01.2018 sumu 1,56 eur, 15.02.2018 sumu 102,21 eur, 20.02.2018 sumu 20,37 eur, 15.03.2018 sumu 20,- eur, 20.03.2018 sumu 100,- eur, 16.04.2018 sumu 287,21 eur, 20.04.2018 sumu 1,84 eur, 04.05.2018 sumu 10,56 eur, 31.05.2018 sumu 15,- eur, 18.06.2018 sumu 78,56 eur, 19.07.2018 sumu 15,- eur, 08.08.2018 sumu 15,- eur, 15.08.2018 sumu 59,14 eur, spolu 2.648,95 eur, 20.09.2018 sumu 15,- eur, 10.10.218 sumu 15,- eur, 19.10.2018 sumu 159,09 eur, 19.11.2018 sumu 194,14 eur, 20.12.2018 sumu 15,- eur, 21.12.2018 sumu 79,53 eur, 18.01.2019 sumu 94,51 eur, 21.01.2019 sumu 100,- eur, 20.02.2019 sumu 15,- eur, 12.03.2019 sumu 15,- eur, 01.04.2019 sumu 30,- eur, spolu 732,27 eur a teda banka si z bežného účtu poručiteľa zinkasovala 3.381,22 eur. Povinná má vedomosť, že i po tomto termíne bol úver splácaný, preto žiada súd, aby vyzval oprávneného na zdokladovanie úhrad poručiteľom. Do podania žaloby a návrhu na vydanie platobného rozkazu 27.08.2018 mal poručiteľ zaplatiť 17 splátok podľa zmluvy a to je 17 x 193,28 eur = 3.285,76 eur, pričom takú sumu zaplatil a tak nemohlo dôjsť ani k vyhláseniu mimoriadnej alebo predčasnej splatnosti úveru. Dodávateľ nedodržal ani zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka § 53 ods. 9 a § 565 podľa ktorých mal urobiť jednostranný právny úkon, rozhodnutie o predčasnej splatnosti úveru, pretože v žalobe neosvedčil, že výzvy na predčasné splatenie úveru sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného spotrebiteľa, pričom išlo o neplatné právne úkony z ktorých nevznikli platné právne účinky. Z uvedených údajov a dôkazov je osvedčené, že banka nepostupovala ani v zmysle zmluvy, ani v zmysle zákona, keď podala návrh na vydanie platobného rozkazu. Povinná ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil v podmienkach materiálneho štátu uplatnenie právomoci, pretože rozhodol len formálne. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci je podstatné sledovať účel, ku ktorému uplatnenie právomoci smeruje, ako i prostriedky ktorých sú k tomu používané. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel, ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci smeruje. Povinná poukazujúc na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv ďalej uviedla, že v konaní na Okresnom súde Bratislava V bolo rozhodnuté o občianskych právach povinného v rozpore so zákonom, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore s únijnym právom. V konaní bolo spotrebiteľovi odňaté právo na spravodlivý proces, bola porušená zásada ústnosti a zásada kontradiktórnosti konania a to právo garantované Ústavou Slovenskej republiky čl. 48 Ústavy. Súd v prejednávanej veci nepodrobil zmluvu, z ktorej si oprávnený uplatňuje nárok i v tomto konaní, súdnej kontrole ex offo, neprejednal vec
v súlade s Ústavou garantovanými právami účastníkov zmluvy, Zmluva predložená žalobcom obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré súd prvej inštancie neskúmal a bol povinný ex offo ich skúmať ako i ochrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. S poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon a pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a výšky. Vymáhaný nárok, ktorý je predmetom exekúcie je nárokom bez právneho dôvodu a nemožno ho nazvať inak ako úžera. Súd prvej inštancie prejednávajúci vec priznal právo žalobcovi, t.j. oprávnenému v konaní o nároku bez právneho dôvodu. Už pri uzatváraní zmluvy oprávnený ako žalobca, ktorý predložil zmluvu spôsobil konanie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Sám zmluvu pripravil a obchádzaním zákona spotrebiteľskú zmluvu nepripravil v súlade so zákonom a tak taká zmluva je od počiatku absolútne neplatná akoby nebola vôbec uzavretá. Z uvedeného je nesporné, že takáto zmluva je neplatná od počiatku s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť a súd je povinný prihliadnuť ex offo na absolútnu neplatnosť. Povinná má za to, že ide o úmyselné konanie oprávneného, o ktorom musel vedieť, a ak nevedel, mal vedieť ak sa rozhodol urobiť právny úkon. Oprávneného konanie sa prieči dobrým mravom, ktoré má za následok neplatnosť právnych úkonov z ktorých neplynú platné právne účinky a tak ani platobný rozkaz, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom je neplatný a tak i vedená exekúcia sa vedie nesprávne.
4. Povinná ďalej uviedla, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie všeobecného súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Okresný súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží a ktoré sa od povinnej formou exekúcie vymáha. Každé konanie súdu, ktorý rozhodoval o nároku žalobcu i oprávneného v konaní o nároku, bolo v rozpore so zákonom a je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Povinnej ako účastníkovi konania doposiaľ bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace práva, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd formálne vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Odňatím možnosti konať sa v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke, pričom súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené a rovnako, či sú splnené materiálne podmienky.
5. Povinná zároveň namieta aj výšku trov exekúcie, keďže v upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza, že trovy predstavujú sumu 2.145,98 eur, pričom nie je zo strany súdneho exekútora preukázané ani uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje, z čoho pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré vedie, urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomnosti poštou na adresu povinného. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, a preto žiada súd, aby výšku náhrady preskúmal i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu. Namieta aj skutočnosť, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti exekučného titulu, ktorý je v rozpore s unijným právom a právom Slovenskej republiky. Je sporné, či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmaní mal a mohol zistiť rozpor so zákonom, pretože podľa unijného práva a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky súd preskúmava zákonnosť exekúcie. Povinná má za to, že je tu neúčinnosť exekučného titulu z viacerých dôvodov, ako vyššie uviedla, že ide o zmluvu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, je viac ako opodstatnené a preto dôrazne žiada exekučný súd, aby v súlade s platnými právnymi predpismi podrobil Zmluvu z ktorej si oprávnený uplatňuje nárok v exekúcii, súdnej kontrole, keďže takúto povinnosť si ma súd plniť ex offo a to v zmysle právnych predpisov EÚ, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Povinná žiada súd, aby exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, že spotrebiteľská zmluva nebola s ňou dojednaná, že v dedičskom konaní nededila žiadne dlhy, že jej bolo odňaté právo vyjadriť sa v prejednávanej spotrebiteľskej veci, že súd spotrebiteľa (poručiteľa) neochránil z úradnej moci od
nárokov dodávateľa uplatňujúcich si ich z neprijateľných podmienok a z dôvodu prekážky, ktorou je skutočnosť, že nie je pasívne vecne legitimovaná v exekučnom konaní.
6. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol že s návrhom nesúhlasí a má za to, že nenastali žiadne skutočnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Povinná poukazuje na to, že exekúcia by mala byť zastavená v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku. Oprávnený s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a nie sú tu ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu - platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2018 a vykonateľnosť dňa 28.11.2018. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinná vo svojom vyjadrení nijako nárok oprávneného nespochybnila.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
15. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
16. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
17. Podľa § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
18. Podľa § 482 ods. 1 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
19. Podľa § 482 ods. 2 OZ ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
20. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.
21. Podľa § 195 ods. 2 CMP bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.
22. Podľa § 197 CMP súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.
23. Podľa § 203 ods. 1 písm. c) CMP súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka.
24. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.
25. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci.
26. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu a v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.
27. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
28. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
29. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek
pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. K tvrdeniam povinnej, že v konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz (exekučný titul), nerozhodoval zákonný sudca, keďže rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, čím o právach a povinnostiach nerozhodoval zákonný sudca a preto platobný rozkaz nie je vykonateľným exekučným titulom a vedenie exekúcie na základe nevykonateľného exekučného titulu je nezákonné, súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) a c) zákona o súdnych úradníkoch, v zmysle ktorého vyšší súdny úradník koná a rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu a v exekučnom konaní. Nemožno preto prijať tvrdenie povinnej, že exekučný titul a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom, keď tieto boli vydané vyššími súdnymi úradníkmi. Rovnako ani skutočnosť, že v súvislosti s vydaním Upovedomenia o pokračovaní exekúcie nerozhodoval sudca, nezakladá žiadnu prekážku pre vedenie exekúcie, nakoľko výkon exekúcie v zmysle jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vykonáva súdny exekútor, ktorý bol exekučným súdom poverený na jej vykonanie a v zmysle ust. § 38 ods. 2 uvedeného zákona je súdny exekútor povinný vydať Upovedomenie o pokračovaní exekúcie po tom, čo mu je doručený dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie a na základe ktorého súdny exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie s dedičmi povinného, ktorý počas exekúcie zomrel.
30. Ak povinná navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, išlo o spotrebiteľský spor, a v tejto súvislosti, že zmluva od ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a súd zmluvu nepodrobil kontrole z úradnej moci a priznal oprávnenému nárok bez právneho dôvodu, že v konaní bolo spotrebiteľovi (povinnému) odňaté právo na spravodlivý proces, bola porušená zásada ústnosti a kontradiktórnosti, a že nemohlo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej alebo predčasnej splatnosti úveru, súd musí konštatovať, že na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinná namieta vyššie uvedené, išlo by o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, teda v základnom konaní. Pre úplnosť je preto potrebné konštatovať, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade spôsobilého exekučného titulu, keď platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.11.2018. Návrh na vykonanie exekúcie tak oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný jednak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
31. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým sa vyvoláva spor medzi oprávneným a povinnou o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie namieta, že v exekučnom konaní nie je legitimovaná ako povinná, keďže podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 2D/339/2020-63 zo dňa 16.12.2020 sa dedičkou dlhov po poručiteľovi nestala, je v tejto súvislosti potrebné konštatovať, že ani toto tvrdenie nie je spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie. Súdny exekútor dňa 29.03.2021 doručil exekučnému súdu rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, ktorým v dedičskej veci po poručiteľovi S. E., J.. XX.XX.XXXX a ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (pozn. súdu žalovaný z exekučného titulu), medzi účastníkmi konania o dedičstve došlo k schváleniu dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičstvo nadobudla S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. G.E. XXXX/X, G. v
celosti bez povinnosti vyplatenia zákonného podielu ustupujúcim dedičom. V rámci konania o dedičstve koná a rozhoduje notár ako súdny komisár na základe poverenia súdu, ktorého úlohou je vykonať všetky potrebné úkony tak, aby boli splnené predpoklady pre skončenie konania. Ide predovšetkým o zistenie tých skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre vymedzenie okruhu oprávnených dedičov a zistenie rozsahu a stavu dedičstva po poručiteľovi. Za týmto účelom notár zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis, pričom pod pojmom majetok je potrebné rozumieť všetky aktíva a pod pojmom dlhy, je potrebné rozumieť všetky pasíva poručiteľa. Následne na základe súpisu aktív a pasív poručiteľa sa určí všeobecná hodnota majetku, výška dlhov a čistá hodnota dedičstva. Pri prejednaní dedičstva však môže dôjsť k spornosti ohľadom majetku, príp. dlhov poručiteľa v čoho dôsledku sa pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na sporné aktíva a pasíva neprihliada. Súd z rozhodnutia zistil, že počas predbežného šetrenia dedičstva si oprávnený prihlásil pohľadávku z titulu uzavretia Úverovej zmluvy č. 0000000000391827 vo výške 9.141,63 eur, a zároveň na návrh oprávneného bolo začaté exekučné konanie voči poručiteľovi. Po oboznámení sa s touto pohľadávkou dedičia na pojednávaní vyhlásili, že žiadajú, aby pohľadávka oprávneného nebola zaradená do súpisu dlhov, nakoľko ich považujú za sporné. Tiež vyhlásili, že nemajú vedomosť ako o exekučnom konaní, tak ani o existencii predmetného dlhu poručiteľa a majú za to, že v dedičskom konaní nebola preukázaná ich existencia. Nakoľko dedičia v konaní o dedičstve popreli pohľadávku oprávneného v čoho dôsledku sa dlh poručiteľa stal sporným, v zmysle ust. § 198 ods. 1 CMP sa naň pri výpočte čistej hodnoty neprihliadalo. Súd však dáva do pozornosti, že Občiansky zákonník pri úprave dedičského práva vychádza zo zásady, že dedičia nadobúdajú dedičstvo ipso iure a teda okamihom poručiteľovej smrti. Inak povedané, dedenie je založené na tom princípe, že majetok, majetkové práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na právnych nástupcov (dedičov) priamo zo zákona okamihom smrti poručiteľa. Týmto okamihom prechádza na dedičov nielen majetok poručiteľa, ale aj jeho dlhy za predpokladu, že smrťou poručiteľa nezanikli. Dedičia teda vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, čím priamo zo zákona dochádza k zmene v osobe oprávneného, resp. zaviazaného subjektu v majetkovoprávnych vzťahoch. Dedič tak vstupuje do majetkových práv a povinností poručiteľa, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či o záväzkoch poručiteľa má alebo nemá vedomosť. V záujme právnej istoty v rámci úpravy prechodu majetkových práv a povinností poručiteľa na dedičov sa v rámci dedenia uplatňuje princíp súdnej ingerencie čo znamená, že súd v konaní o dedičstve svojím rozhodnutím potvrdí to, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu. Nakoľko povinná v rámci konania o dedičstve nadobudla poručiteľove aktíva v celosti bez povinnosti vyplatenia zákonného podielu ustupujúcim dedičom a vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že povinná priamo zo zákona okamihom poručiteľovej smrti nadobudla aj poručiteľove pasíva a teda zodpovedá za záväzok poručiteľa voči oprávnenému, o ktorom bolo v konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu právoplatne rozhodnuté.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.