Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-10-2021.pdf
PDF · 83.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v sporovej veci žalobcu : U. I., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XXX/XX, W. Š., proti žalovanej: M.. M. G., W.P. V. P. Z. W. Z., M. Č.. X, XXX XX W. Z., o ochranu osobnosti podľa § 11 OZ a nasl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.3.2021 domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákona a ďalšie s odôvodnením, že žalovaná, ako sudkyňa Okresného súdu Dunajská Streda v jeho trestnej veci pod číslom konania XT/XX/XXXX, číslom konania XXT/XX/XXXX V. A. Č. G. XXT/XX/XXXX rozhodovala, v súvislosti s ktorými konaniami mala žiadať od neho finančnú hotovosť vo výške 5000,- €, aby bola zhovievavejšia, keď on vzhľadom na jeho finančné pomery túto sumu nemôže zaplatiť, v dôsledku čoho mu mal byť uložený trest v hornej hranici trestnej sadzby. Z obavy o svoju budúcnosť, s pocitom menejcennosti občana Slovenskej republiky podal žalobu, kde žiadal o priznanie nemajetkovej ujmy za psychickú ujmu, odškodné vo výške 10.000,-€ a zaplatenie súdnych poplatkov.
2. Žalovaná so svojim vyjadrení sa k žalobe neuznala jeho nárok a poprela skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe. Uviedla, že voči žalobcovi sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania a nikdy nežiadala od žalobcu žiadnu hotovosť ani iné plnenie. Tieto svoje tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nedoložil. Žalobca požadujúc priznanie nemajetkovej ujmy z porušenia práva na ochranu osobnosti, je podľa nej neopodstatnené, keďže u žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok na jeho priznanie a to existencia zásahu spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu, buď v porušení alebo v ohrození súkromia fyzickej osoby, neoprávnenosť takéhoto zásahu a príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Rovnako poprela aj tvrdenia žalobcu z jeho obavy že v prípade nesplnenia požiadavky žalovanej, má ohrozenú budúcnosť a cíti sa byť menej cenným občanom. Poprela, že by bola príčinou vzniku obáv žalovaného o jeho budúcnosť. Súčasne citovala stanovisko zo súdnej praxe k ustanoveniu § 13 ods. 3 Občianskeho zákona, keď za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2010, spisová značka XCdo/XXX/
XXXX. S poukazom na citované stanovisko Najvyššieho súdu vznik ujmy nemá žiadnu relevanciu ako sa žalobca vníma, t. j. či sa cíti menej cene, ale výlučne to, či by danú ujmu v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Zásadne musí ísť o dôsledok porušenia práva, keďže v danom prípade žiadna takáto skutočnosť nenastala, nakoľko sa voči žalobcovi nedopustila žiadneho protiprávneho konania. V celom rozsahu žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
3. Žalobca na vyjadrenie sa žalovanej replikou nereagoval.
4. Súd o veci nariadil pojednávanie kde predvolal strany sporu, žalobca mal doručenie riadne vykázané dňom 21. 09. 2021, neúčasť na pojednávanie neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.
5. Žalovaná zotrvala na písomnom vyjadrení v celom rozsahu a žiadala žalobu zamietnuť.
6. Podľa § 11 Občianskeho zákona, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
7. Podľa § 13 ods1 až 3 Obč.zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
8. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
9. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
10. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg. "občianska česť") a ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou.
11. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Niektoré prejavy nemožno považovať za neoprávnený zásah. Vždy treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti s plnení akých práv či povinností ku konaniu či prejavu došlo. VI. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (v rodine, na pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách). Osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3.
12. Podľa Čl. 8 zásad Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 131 Civilného sporového poriadku, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
14. Podľa § 132 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
15. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
16. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
17. Podľa § 151 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v paragrafe 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Žaloba okrem toho musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Presné označenie strán v spore je bezvýnimočná požiadavku individualizácie žaloby. Žalobca musí presne označiť seba ako stranu sporu, vrátane svojho prípadného zástupcu, a to, voči komu žaloba smeruje. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Nejde o vadu žaloby a neprichádza do úvahy odmietnutie podania. Strana sporu má povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tretích a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, však neodôvodňujú odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktorý nemôže bez svojej viny pripojiť. Dôkazy, ktoré nemôže strana pripojiť iba označí. O nesplnenie povinnosti pripojiť dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva, podľa súdnej praxe nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na odmietnutie podania, alebo zastavenie konania, pretože nejde o nedostatok podmienky konania, ani o vadu návrhu, okrem prípadu, ak by to bolo expresiss verbis uvedené v zákone .
20. Na základe takto vykonaného dokazovania, keď žalobca okrem písomne podanej žaloby a označenia spisov Okresnému súdu Dunajská Streda, mali prebiehať konania vo veci trestného stíhania žalobcu nepreukázal okolnosti ním tvrdené, keď nenavrhol žiaden dôkaz na svoje tvrdenia a žalovaná nárok žalobcu v celom rozsahu poprela. Súd žalobu zamietal zdôvodnil unesenia dôkazného bremena žalobcu na preukázanie jeho tvrdení jednak existencie zásahu spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu a potom ani to, že by sa žalovaná sa dopustila akéhokoľvek protiprávneho konania a už vôbec nie vzniku nemajetkovej ujmy, keďže ani jedno z týchto predpokladov nepreukázal, nemohla existovať ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalovaná od počiatku tvrdenia žalobcu poprela, keď následne žalobca, žiadny dôkaz na svoje tvrdenia nepredložil ani nenavrhol vykonať, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností v žalobe, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby.
21. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, voči žalobcovi, ktorý nebol úspešný, ktoré trovy súd vzhľadom na pomer jej úspechu priznal vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)