Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-84-2021.pdf
PDF · 105.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/84/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. C., t.č. M. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: V. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, V. K., matka: N. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C., t.č. M. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinnosti rodičov, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. Q. H. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky N. H., nar. XX.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec V. H., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. H. v období od 5.9.2020 do 30.6.2021 sumou 29,42 eur mesačne, v období od 1.7.2021 do 31.8.2021 sumou 29,87 eur mesačne a od 1.9.2021 do budúcna sumou 50 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 10. dňa toho
- ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, N. H..
III. Dlžné výživné za obdobie od 5.9.2020 do 30.9.2021 v celkovej sume 400,02 eur sa otcovi, V. H., p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2020 žiadala určiť, že V. H. je otcom mal. Q., súčasne žiadala mal. dieťa zveriťdo jej osobnej starostlivosti a V. H. zaviazať platením výživného v sume 50 eur mesačne od 5.9.2020.
2. Súd uznesením sp. zn. 2Pc/22/2020 zo dňa 19.1.2021 ustanovil mal. Q. kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Uznesením sp. zn. 2Pc/22/2020 zo dňa 30.6.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2021 súd I. výrokom zastavil konanie o určenie otcovstva (k určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov), II. výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a III. výrokom konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. Q. vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie v I. a II. výroku nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2021 v III. výroku dňa 6.8.2021.
4. Otec mal. dieťa sa k návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a ručení výživného písomne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené v súlade s § 116 ods. 3 C.s.p., svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomností v zmysle § 180 C.s.p. .
5. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní na podanom návrhu trvala uviedla, že od narodenia mal. Q. spoločnú domácnosť s jej otcom neviedla, otec o dieťa neprejavuje žiaden záujem, dokonca ju ani nevidel, na jej výživu ničím neprispel. Ďalej navrhovateľka opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery uviedla, že s mal. Q. je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá v sume 275 eur, poberá rodinné prídavky na 5 detí. Do júla 2021 bývala v azylovom dome v Starej Ľubovni, ktorý sa ma zbúrať, preto v súčasnosti spolu so všetkými deťmi býva pri svojej dcére v obci Šarovce, ktorej na chod domácností prispieva sumou 300 eur mesačne. Zdôraznila, že bývanie u dcéry je len dočasné bývanie. Okrem mal. Q. má ešte 5 vyživovacích povinností, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť aj otec mal. Q..
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní súhlasil so zverením maloletej Q. detí do osobnej starostlivosti matky, navrhol určiť výživné v sume 50 eur mesačne.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné pomery rodičov mal. dieťaťa a maloleté dieťa, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Pc/22/2020 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
8. Mal. Q. pochádza zo vzťahu N. H. a V. H., rodičia ani pred ani po narodení maloletej spoločnú domácnosť neviedli. Obaja majú 5 vyživovacích povinnosti k spoločným maloletým deťom (V., B., N., W. a Q.). Otec mal. Q. od jej narodenia ešte ani nevidel, nezaujíma sa o ňu, na jej výživu ničím neprispel. Mal. Q. je od narodenia v osobnej starostlivosti matky.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 28.9.2021 (čl. 23) mal súd preukázané, že matka spolu s mal. Q. a ďalším deťmi, dočasne žije u svojej dcéry F. na adrese M. XXX, kde majú k dispozícií jednu izbu. Mal. Q. je v celodennej starostlivosti svojej matky, má všetky potrebné veci pre fyzický, psychický ako aj citový vývin. Matka je na materskej dovolenke, poberá prídavky na 5 detí, rodičovský príspevok a náhradné výživné. Mesačné výdaje matky predstavujú 300 eur. Otec žije v okrese Veľký Krtíš. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 21.9.2021 vyplýva, že otca dieťaťa na adrese pobytu nezastihli, skontaktovala sa s ním terénna pracovníčka MsÚ Modrý Kameň, ktorej otec dieťaťa uviedol, že je odcestovaný v Českej republike, kde pracuje a zdrží sa tam do 23.12.2021.
10. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu navrhovateľky vyplýva, že matka detí je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá v sume 275,90 eur mesačne, taktiež poberá rodinné prídavky na 5 maloletých detí v sume 153 eur mesačne.
11. Otec dieťaťa napriek opakovaným výzvam súdu svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal. Pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom Okresným súdom Veľký Krtíš dňa 31.5.2021 uviedol, že je ženatý s J. H., spolu detí nemajú. Má vyživovaciu povinnosť k deťom s bývalou manželkou, je dlhodobo evidovaný na úrade práce, bol na PN s chrbticou, podal si žiadosť o invalidný dôchodok, nič mu nevyplácajú, pretože nemá odpracované roky. Poberá dávku v hmotnej núdzi 63,- eur a ochranný príspevok 31,- eur. Navrhovanú sumu výživného 50 eur nie je schopný platiť. Nevlastní žiaden majetok, na lieky minie 30 eur.
12. Lustráciou v sociálnej poisťovni (čl. 11 spisu) súd zistil, že otcovi dieťaťa neboli vyplácané dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Veľký Krtíš (čl. 17 spisu) mal súd preukázané, že otec dieťaťa bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 27.10.2018 do 31.8.2021, od 1.9.2021 sa zamestnal v ČR - AVEC trade CZ, s.r.o. Panská 25, Kunovice. Od roku 2019 nie je príjemcom dávok pomoci v hmotnej núdzi, ani iných dávok sociálnej pomoci.
13. Mal. Q. je v osobnej starostlivosti matky, je zdravá, matka má v súvislosti s jej starostlivosťou bežné výdaje.
14. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
22. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
23. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
33. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
37. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
38. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
39. Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k maloletej Q..
40. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. Q.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol záujem maloletého dieťaťa.
41. Matka sa o mal. dieťa stará od jeho narodenia sama, otec sa na starostlivosti o dieťa vôbec nepodieľal. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú
starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť mal. Q. bude poskytnutá zo strany matky. Otec o osobnú starostlivosť o dieťa neprejavil záujem, naviac doposiaľ ju nevidel, vôbec sa o ňu nezaujíma, nenavštevuje ju, nekontaktuje ju, súhlasil, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa matke.
42. Z uvedených dôvodov súd mal. Q. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
43. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojich detí, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý.
44. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti.
45. Súd dodáva, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojho dieťaťa.
46. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom v zmysle § 36 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov detí zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
47. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 50 eur mesačne od narodenia mal. Q..
48. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
49. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
50. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, § 62 ods. 4 Zákona o rodine z osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine.
51. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Otec dieťaťa napriek výzve súdu svoje príjmové pomery nepreukázal, súd zistil, že v období od 27.10.2018 do 31.8.2021 bol v evidencií nezamestnaných a od 1.9.2021 sa zamestnal v ČR - AVEC trade CZ, s.r.o. Panská 25, Kunovice. Od roku 2019 nebol príjemcom dávok pomoci v hmotnej núdzi, ani iných dávok sociálnej pomoci. Pri počte vyživovacích povinnosti (5) , súd určil výživné za obdobie od 5.9.2020 do 31.8.2021 v zmysle § 62 ods. 3 ZoR v ktorom je stanovený minimálny rozsah výživného (minimálna výška) na mal. dieťa, ktorou je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Toto minimálne výživné predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. V zmysle Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z.z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 01.07.2020 je toto minimálne výživné v sume 29,42 eur a od 1.7.2021 v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Zz.z. v sume 29,87 eur. Od 1.9.2021 od kedy sa otec dieťaťa zamestnal do budúcna v sume 50 eur mesačne.
52. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 5.9.2020, keďže má za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd, ktorý bol na súd doručený 23.9.2020. Týmto dôvodom je skutočnosť, že otec otcovstvo uznal súhlasným vyhlásením, až pred súdom dňa 31.5.2021, nie hneď po jeho narodení. Matka návrh podala v mesiaci v ktorom sa dieťa narodilo, skôr ho vzhľadom na pôrod a popôrodnú rekonvalescenciu a starostlivosť o dieťa, ani podať nemohla. Naviac otec o dieťa neprejavuje žiaden záujem, dokonca ho ani nevidel, na jeho výživu ničím neprispel, súd má za to, že tieto skutočnosti odôvodňujú priznanie výživného predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. od narodenia dieťaťa.
53. Súd zároveň zaviazal otca dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 5.9.2020 do 30.9.2021 v celkovej výške 400,02 eur, ktoré povolil otcovi dieťaťa v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
54. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného za obdobie od 5.9.2020 do 30.6.2021 v sume 29,42 eur mesačne, od 1.7.2021 do 31.8.2021v sume 29,87 eur a od 1.9.2021 v sume 50 eur mesačne, čo za uvedené obdobie činí sumu 400,02 eur ( 9/20 - 29,42:30x26 dní čo je 25,50 eur, 10-6/21 čo je 9 x 29,42 eur spolu 264,78 eur, 7/21-8/21 2x29,87 spolu 59,74 eur, a 9/21 - 50 eur). Podľa vyjadrenia matky, ktoré otec nepoprel, za obdobie od narodenia dieťaťa na jej výživu ničím neprispel. Na základe uvedeného dlžné výživné potom činí sumu 400,02 eur.
55. Štvrtým výrokom súd konanie v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol ako nedôvodný z dôvodov vyššie uvedených.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.