Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-17-2021.pdf
PDF · 71.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/17/2021
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobkyne: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zast.: Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanému v 1/ rade: nezistení právni nástupcovia ostatného pozemno-knižného vlastníka U. Q., žalovaní v 2/ rade: nezistení právni nástupcovia ostatného pozemno-knižného vlastníka Q. Q., obidvaja zastúpení: Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. U. O., takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2021 sa žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala určenia, že pozemok KN-E parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 4690 mX zapísaný na LV č. L pre k. ú. a obec Y. a pozemok KN-E parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 3X6 mX zapísaný na LV č. XXXXX pre k. ú. a obec Y., patrí do dedičstva po neb. U. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. č. XXX. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala, že je zákonným dedičom po nebohom U. O., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom J. XXX a chybou konaní ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov) a ZRPS ( Zjednodušený register pôvodného stavu) sa stalo, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli nesprávne zapísané v prospech žalovaných.
X. Na pojednávaní konanom dňa 04.10.X0X1 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala žalobu v celom rozsahu späť a požiadala, aby súd konanie zastavil. Zástupca zákonného zástupcu žalovaných v 1/ a X/ rade uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, nakoľko sa jedná v poradí už o druhé konanie, ktoré je obdobné, a preto nevedia do kedy si chce žalobkyňa uplatňovať takýto nárok.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/X015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa § 96 ods. X O.s.p. (teraz 146 ods. X CSP), v opačnom prípade konanie zastaví. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. 9. X010, sp. zn. 4 Cdo 136/X010).
7. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne, ktorá zobrala po predbežnom právnom posúdení žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil, a to aj napriek nesúhlasu zákonného zástupcu žalovaných, keď ten neuviedol vážne dôvody, pre ktoré by súd nemal zastaviť konanie a mal by v konaní pokračovať. Súd v danom prípade posudzoval aj vplyv zastavenia konania na práva a právom chránené záujmy žalovaných, avšak nevzhliadol žiadne negatívne dôsledky, ktoré by mohli zastavením konania nastať. Súd tiež poukazuje na to, že zákonný zástupca žalovaných (Slovenský pozemkový fond), v zmysle § 16 ods. X zákona č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, je zo zákona povinný zastupovať pred súdom nezistených vlastníkov, a preto nemôže dôvodiť nesúhlas so zastavením konania tým, že sa nebude zúčastňovať súdnych konaní len preto, že sú opakovane podané nedôvodne. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a konanie zastavil.
8. Podľa § X6X ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § X56 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Náhrada trov konania v prípade, že niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi citovaným ustanovením § X56 ods. 1 CSP. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán sporu zavinila jeho zastavenie, pričom zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa tým, že po predbežnom právnom posúdení zobrala svoju žalobu bez uvedenia dôvodu v celom rozsahu späť, a preto súd by mal priznať náhradu trov konania žalovaným v 1/ a X/ rade, pričom žalovaní v 1/ a X/ rade si trovy konania neuplatnili, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.
Po vyhlásení uznesenia sa žalobcovia, ako aj žalovaná cestou substitúta svojho právneho zástupcu vzdali práva podať odvolanie proti všetkým výrokovým častiam tohto uznesenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.