Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68P-74-2020.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. N., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. nám. 7, R., zast. AK Q. & Spol., s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930, dieťa rodičov: matka - Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - D., t.č. umiestnená v S. U.- V. a otec - A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - D. R., t. č. umiestnený v S. M., v konaní na návrh matky na úpravu styku s maloletou, takto
rozhodol:
I. Matka je oprávnená stýkať sa s mal. L. N., nar. XX.XX.XXXX telefonicky každý párny piatok v mesiaci od 17,30 hod. do 18,00 hod. a prostredníctvom internetovej komunikácie Skype každý prvý piatok v mesiaci od 18,00 hod. do 18,30 hod. s tým, že K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. nám. 7, R., t.č. bytom L. utca XX, N. je povinný zabezpečiť uvedené formy kontaktu, a to písomným oznámením telefónneho čísla, mailovej adresy a prihlasovacieho hesla matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletej pri technicko - komunikačných prostriedkoch za účelom zrealizovania komunikácie. II. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta. III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok OS Bratislava V č. k. 22P/88/2018-330 z 15.11.2019 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave č. k. 11CoP/66/2020 - 366 z 31.03.2020 v časti úpravy styku matky s mal. L..
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa domáhala úpravy jej styku s mal. L. jednak osobnou formou ( návštevami v zariadení) ako aj formou telefonického a skype kontaktu.
X. Andrej N., ktorému je aktuálne maloletá zverená do starostlivosti, s návrhom nesúhlasil. Otec dieťaťa najprv s návrhom nesúhlasil, v priebehu konania sa v písomnom vyjadrení nechal rozhodnutie na mal. L..
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, K. N. a kolízneho opatrovníka, písomnými vyjadreniami účastníkov konania vrátane otca, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 22P/88/2018, 20P/294/2014, 22P/104/2014, 17P/332/2016 a 22P/50/2012, 22P/380/2010, výsluchom mal. L., ako aj ostatým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Mal. L. je dieťa pochádzajúca z rodičov: Y. N., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX. Obaja rodičia sú aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa lustrácie v ZVJS SR súd zistil, že matka by mala byť vo výkone trestu do XX.X.XXXX. G.. L. bola rozsudkom OS Bratislava V č. k. 22P/88/2018-330 zo dňa 15.11.2019 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti K. N., nar. XX.XX.XXXX, rodičom bola
určená minimálna zákonná vyživovacia povinnosť na dieťa a súd zamietol návrh matky na úpravu jej styku s dcérou. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa15.1.2020 okrem výroku o zamietnutí úpravy styku matky s dcérou, ktorý sa stal právoplatným až dňa 28.04.2020 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave č. k. 11CoP/66/2020 - 366 zo dňa 31.03.2020.
5. Kolízny opatrovník potvrdil, že matka sa už dlhodobo a intenzívne domáha kontaktu s maloletou, žiadosti posielala cez rôzne štátne inštitúcie, domáha as zistenia adresy, kam by mohla dcére písať.
6. Mal. L. sa vyjadrila k veci priamo sudkyni v rámci výsluchu. L. je veľmi šikovné, inteligentné a sčítané dievčatko, ktoré s dobre učí. Súhlasila s tým, aby si raz za mesiac s mamou skypovala a žiadala , aby si s ňou mohla volať len každý druhý týždeň v piatok, lebo má veľa povinností, učenia, pomáha v starostlivosť o domáce zvieratká. Avšak nemá problém s tým, aby jej matka volala. L. býva v spoločnej domácnosti s strýkom ( brat matky), jeho partnerkou a ich maloletým synom v rodinnom dome v obci v G., odkiaľ ju denne vozia do školy do R.. V tej istej obci býva aj jej baba ( matka matky) spolu s jej XX ročným bratom, na ktorého sa môže obrátiť, ak potrebuje vysvetliť učivo. R. s bratom bývajú tiež v rodinnom dome.
7. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia mal. L. K. N. súhlasil, aby mal. L. s matkou telefonovala a skypovala v rozsahu, s akým súhlasila sama L.. Matka na druhej strane netrvala na tom, aby ju maloletá osobne navštevovala v zariadení , súhlasila s intervalom telefonovania a skype hovorov podľa vôle dieťaťa.
8. Otec dieťaťa sa z pojednávaní ospravedlnil, ale vždy sa písomne vyjadril. Podľa jeho vyjadrenia pokiaľ mal. L. bude súhlasiť s kontaktom s matkou, on jej nebude brániť.
9. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
10. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
11. Podľa čl. 9 bod 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
12. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).
13. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ,ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
19. Predmetom konania je určiť styk a jeho formu matky s maloletou L. lebo matka je vo výkone trestu a nemá vôbec žiadny kontakt s dcérou.
20. Súd vykonal dokazovanie hlavne vyjadreniami rodičov, podporne vyjadrením samotnej maloletej. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky na úpravu určitého kontaktu s maloletou je podaný dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Z obsahu vykonaného odkazovania bolo preukázané, že matka nie je v kontakte s dcérou minimálne po dobu 3 rokov, vôbec ju nevidela ani nepočula, nemá o nej žiadne informácie, ani nevie adresu kde sa aktuálne zdržiava. Matka je obmedzený v pohybe , lebo je vo výkone trestu odňatia slobody a bude tam ešte niekoľko rokov. Súd dodáva, že do tejto situácie sa matka dostala sama, svojím pričinením a svojim spôsobom konania. Na druhej strane je maloletá, ktorí si pamätá na časy, keď bývala s mamou a nepamätá si na nič zlé počas pobytu u nej. V terajšej domácnosti strýka dieťaťa sa matka vôbec nespomína, v rodine sa o matke podľa maloletej vôbec nehovorí. Aktuálne sa maloletá nebráni v telefonickom styku s matkou súhlasí aj s skype hovormi raz za mesiac, nemá s tým problém. Súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej , aby sa vytvorila (obnovila) určitá forma komunikácie s matkou, hoc len formou uvedenou vo výroku rozsudku. Už bude záležať na samotnej matke ako sa tejto svojej šance a možnosti byť aspoň takouto formou s dcérou z hostí. Súd však apeluje na matku, aby pri vzájomných hovoroch s dcérou bola citlivá, kľudná, postupovala v obnovovaní vzťahu opatrne majúc na pamäti prvotný záujem svojej dcéry. Treba si vždy vopred ( aspoň zo začiatku, než spozná viac záujmy dcéry) premyslieť témy rozhovorov, aby plne využila časový rozsah elektronickej komunikácie. Súd chce veriť tomu, že matka je dostatočne inteligentná a ľúbiaca svoje dieťa, využije svoju šancu a postupne si nájde cestu ku svojej dcére po všetkých stránkach a pán K. N. jej v tom pomôže aspoň tým, že si splní povinnosti dané mu vo výroku tohto rozsudku.
21. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky, kolízneho opatrovníka a Andreja Dzurillu, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.