Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/1676/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: E., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v G., E. XXXX/XX, zast. Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou so sídlom v Myjave, Hodžova 261/1, proti žalovaným: 1. C.. H. L., súdny exekútor, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v G., E. XXXX/X, 2. I. E. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., D. 1, zast. KASALOVÁ LEGAL s. r. o., IČO: 52 933 911, so sídlom Oslany, Záhradná 829/5, 3. C.. C. C., advokát, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., L. XX, zast. JUDr. Petrom Reiszom, advokátom so sídlom v Bratislave, Klincová 37, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. až v 3. rade súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 1.644,63 EUR, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2 031,94 EUR od 04.11.2013 do 26.10.2015, zo sumy 1642,92 EUR od 27.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 20,56 EUR od 05.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 18,85 EUR od 07.11.2013 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR a trov konania; alternatívne žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne, resp. pomerne podľa miery svojej účasti na spôsobenej škode zaplatiť žalobcovi sumu 1.644,63 EUR, spolu s úrokmi z omeškania zo sumy 2 031,94 EUR od 04.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 20,56 EUR od 05.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 18,85 EUR od 07.11.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR a trovy konania.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný v 2. rade podal dňa 20.09.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi. Žalovaný v 1. rade vydal dňa 28.10.2013 príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorým nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky zo všetkých účtov vedených pre žalobcu v bankách: Všeobecná úverová banka, a. s., ČSOB, a. s., Sberbank Slovensko, a. s. Žalovaný v 1. rade odpísal z bankových účtov žalobcu sumu spolu vo výške 2.017,05 EUR, napriek tomu, že k takémuto kroku neexistoval žiadny relevantný právny titul, následne poukázal na účet žalovaného v 2.rade sumu vo výške 1.269,10 EUR a na účet žalovaného v 3.rade poukázal sumu vo výške 218,01 EUR, pričom žalovaní v 1. a v 2.rade si túto sumu ponechali, napriek neexistencii právneho titulu k takémuto konaniu. Z účtu žalobcu bolo odpísaných ďalších 16,60 EUR ako poplatok za spracovanie exekúcie, ktorá však v tom čase neexistovala. Žalobcovi bola konaním žalovaných spôsobená škoda, pričom na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca sa domáha vrátenia finančných prostriedkov neoprávnene odňatých z jeho účtov a následne neoprávnene

zadržiavaných a takisto úrokov z omeškania a náhrady trov konania. V čase protiprávneho konania žalovaného v 1. rade, kedy odobral finančné prostriedky z účtu žalobcu, exekúcia vedená pod sp. zn. EX 696/10 neexistovala, nakoľko došlo k jej zastaveniu priamo zo zákona, keď dňa 23.11.2010 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania žalobcu s účinkami podľa § 114 ods. 1, písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Všetky tieto skutočnosti museli byť žalovanému v 1. a v 3. rade, pri zachovaní ich odbornej starostlivosti, známe, rovnako ako boli známe aj žalovanému v 2. rade, pretože si svoje pohľadávky voči žalobcovi prihlásil v reštrukturalizácii. Listom zo dňa 22.10.2015 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval žalovaného v 1.rade na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli stiahnuté z účtov žalobcu, a to v plnej výške 2.033,65 EUR. Žalovaný v 1.rade dňa 26.10.2015 poukázal na účet právneho zástupcu žalobcu sumu vo výške 389,02 EUR titulom vrátenia trov exekútora, vo svojom vyjadrení uviedol, že trovy exekúcie riadne vrátil, avšak ostatné sumy rozúčtoval medzi žalovaného v 2. a v 3. rade, a zároveň ich vyzval na vrátenie finančných prostriedkov. Ku dňu podania žaloby bola žalobcovi vrátená suma vo výške 389,02 EUR, zvyšné finančné prostriedky doteraz neobdržal. Žalovaný v 1.rade svojím konaním, kedy bez existujúceho právneho titulu odobral finančné prostriedky z účtov žalobcu v bankách, konal v rozpore v platnými zákonmi SR a porušil svoje právne povinnosti.

3. Žalobca ďalej uviedol, že na základe uvedeného protiprávneho konania žalovaných v 1., 2. a 3. rade došlo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko exekučné konanie vedené pod spisovou značkou EX 696/2010 bolo riadne začaté a existovalo, avšak zo zákona došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie, čím právny dôvod na plnenie odpadol. Konaním žalovaného v 1. rade bola žalobcovi spôsobená škoda spočívajúca nielen v odňatí finančných prostriedkov, ale aj v tom, že žalovaný v 1. rade vykonal blokáciu účtov žalobcu, tento ich nemohol používať, a následne konaním všetkých troch žalovaných, ktorí si ponechali neoprávnene získané finančné prostriedky žalobcu, vznikla situácia, kedy bezdôvodne a neoprávnene zadržiavali peniaze patriace žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalobca svoje finančné prostriedky po celú dobu ich neoprávneného a bezdôvodného zadržiavania nemohol užívať pre svoje potreby. Nakoľko boli finančné prostriedky žalobcovi odobraté a následne zadržiavané neoprávnene, uplatnil si žalobca nárok aj na úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne, a to odo dňa odpísania finančných prostriedkov z účtov žalobcu až do ich vrátenia.

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 30.07.2019 namietal premlčanie nároku žalobcu a uviedol, že po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu vrátil peňažné prostriedky, t. j. odmenu exekútora žalobcovi a písomne vyzval oprávneného a jeho právneho zástupcu, aby peniaze, ktoré dostali v rámci exekučného konania vrátili žalobcovi. Preto považuje žalobu za bezpredmetnú a žiadal konanie voči nemu zastaviť. 5. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 12.08.2019 žiadal, aby sú žalobu zamietol z dôvodu, že je zmätočná, nie je zrejmé z akého titulu sa žalobca domáha uplatneného nároku, teda žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a tiež z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný vo veci náhrady škody a vo vo veci vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovaného v 2. rade žalobca kvalifikuje totožné konanie na strane žalovaného v 2. rade (a ostatných žalovaných) ako konanie v dôsledku, ktorého došlo v vzniku škody a súčasne ako bezdôvodné obohatenie. Z ustálenej súdnej praxe jasne plynie, že pri konkurencii nároku na náhradu škody a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno nárok subsumovať pod oba tieto tituly popri sebe voči totožnému subjektu. Žalovaný v 2. rade predovšetkým zdôraznil, že neprijal od žalovaného v 1. rade žiadne plnenie súvisiace s nárokom uplatneným žalobou a nedostal na svoje bankové účty žiadnu úhradu od žalovaného v 1. rade, ktorú by spároval s dotknutou exekúciou; ak aj došlo k odpísaniu žalovanej sumy z účtov žalobcu, žalovaný v 2. rade nedal na takýto úkon pokyn, o tomto úkone nevedel a odpísané prostriedky neprijal, preto nemohol porušiť akúkoľvek povinnosť ustanovenú v právnych predpisoch, preto nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu škody. Ďalej zdôraznil, že neprijal od žalovaného v 1. rade žiadne plnenie súvisiace s nárokom uplatneným žalobou, teda nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Žalovaný v 3. rade svojím vyjadrením zo dňa 09.08.2019 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že v tomto prípade sa žalobca nemôže domáhať voči žalovaným náhrady škody či vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení , nakoľko v prípade, ak by aj škoda vznikla a existovala, ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, za ktorú nezodpovedá ani jeden zo žalovaných. V prípade údajnej zodpovednosti žalovaného v 1. rade

ako súdneho exekútora je príslušným orgánom na prerokovanie nároku žalobcu ako poškodeného Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak podľa žalovaného v 2. rade žalobca v žalobe nepreukázal splnenie zákonnej povinnosti a predpokladu pre úspešné domáhanie sa náhrady škody, a to prerokovanie nároku s Ministerstvom spravodlivosti.

7. Žalobca na uvedené vyjadrenia žalovaných v 1. - 3. rade reagoval čiastočným späťvzatím žaloby v časti sumy 1.410,02 EUR a zmenou petitu, ktorým žiadal zaplatenie sumy istiny vo výške 218,01 EUR + 16,60 EUR, t. j. 234,61 EUR so zodpovedajúcimi úrokmi z omeškania a náhrady trov právneho zastúpenia.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.10.2021, na ktoré predvolal účastníkov i ich právnych zástupcov. Na pojednávaní súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: „Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16,60 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 405,62 EUR, čo predstavuje súčet sumy 389,02 EUR + 16,60 EUR, a to od 05.11.2013 do 26.10.2015 a zo sumy 16,60 EUR od 27.10.2015 do zaplatenia. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.269,10 EUR od 05.11.2013 do 02.11.2015. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 218,01 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 218,01 EUR od 05.11.2013 do zaplatenia. Žalovaný v 1. , 2. a v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v percentuálnom pomere: žalovaný v 1. rade 21,40 %, žalovaný v 2. rade 67,10 %, žalovaný v 3. rade 11,50 %.“

9. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 19.10.2021 uviedol, že po tom, ako zistil, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, upovedomil o tom žalovaného v 2. rade, resp. jeho zástupcu a advokáta JUDr. Jánošíka, a sám tiež svoju odmenu vrátil žalobcovi. Preto nesúhlasil s tým, aby platil ešte aj príslušenstvo vymáhanej pohľadávky.

10. Právny zástupca žalovaného v 2. rade nesúhlasil s právnou argumentáciou žalobcu v tom smere, že v prípade žalovaného v 2. rade malo dôjsť k jeho bezdôvodnému obohateniu. Akonáhle bol vyzvaný na vrátenie prijatej sumy z exekúcie, tak ju obratom vrátil, preto nie je ani dôvod na to, aby bol zaviazaný na úhradu akýchkoľvek nákladov spojených s omeškaním. Žalovaný v 2. rade prijal peniaze na základe exekúcie, nemal mať teda prečo pochybnosti o ich pôvode a legálnosti. Podľa jeho názoru nie sú splnené na jeho strane ani podmienky pre náhradu škody. V konaní bolo preukázané, že suma, o ktorú sa mal obohatiť žalovaný v 2. rade, bola žalobcovi na základe výzvy súdneho exekútora vrátená. Žalobca nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom kontaktoval žalovaného v 2. rade a vyzval ho na vrátenie údajného bezdôvodného obohatenia. Keďže tak žalobca neurobil, žalovaný v 2. rade sa ani nemohol dostať do omeškania a nie je ani pasívne vecne legitimovaný v spore o zaplatenie úrokov z omeškania, keďže suma 1.269,01 EUR bola vrátená žalobcovi pred uplatnením tohto nároku v celom rozsahu, k žiadnemu omeškaniu preto nemohlo dôjsť.

11. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav: žalovaný v 2. rade podal dňa 20.09.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 30.09.2010 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie proti žalobcovi bolo vedené žalovaným v 1. rade pod spisovou značkou EX 696/2010. V rámci uvedeného exekučného konania žalovaný v 1. rade vydal dňa 28.10.2013 príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorým nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky zo všetkých účtov vedených pre žalobcu v bankách: Všeobecná úverová banka, a. s., ČSOB, a. s., Sberbank Slovensko, a. s.. Dňa 23.11.2010 bolo v Obchodnom vestníku SR zverejnené uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania voči žalobcovi s účinkami podľa § 114 ods. 1, písm. b) zákona o Konkurze a reštrukturalizácii. Dňa 04.01.2011 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o povolení reštrukturalizácie s účinkami podľa § 118 zákona o Konkurze a reštrukturalizácii.

12. Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 27.09.2019 súd zistil, že žalovaný v 1.rade poukázal dňa 26.10.2015 na účet právneho zástupcu žalobcu sumu vo výške 389,02 EUR titulom vrátenia trov exekútora, žalovaný v 2.rade poukázal dňa 02.11.2015 na účet právneho zástupcu žalobcu sumu vo výške 1 269,10 EUR. Po odpočítaní všetkých súm, ktoré boli ku dňu 27.09.2019 vrátené žalobcovi

zostala na zaplatenie istina vo výške 218,01 EUR, na ktorej zaplatenie žiadal žalobca zaviazať žalovaného v 3. rade. Voči žalovaným v 1. a 2. rade si uplatnil už iba úroky z omeškania a poplatok za spracovanie exekúcie vo výške 16,60 EUR; zároveň žiadala zaviazať žalovaných v 1., 2. a 3. rade na zaplatenie sumy paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR a náhrady trov právneho zastúpenia.

13. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podľa cit. zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

16. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

19. Podľa bod. 2 na účely tohto zákona orgán verejnej moci je orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

20. Podľa a ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa a 11.

22. Základným predpokladom pre vyhovenie nároku žalobcu v akomkoľvek konaní je preukázanie tzv. vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, resp. práva na základe ktorého možno od neho žiadať určité peňažné či nepeňažné plnenie alebo iný nárok. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o ktorom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

23. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane žalovaných v 2. a 3. rade absentuje pasívna vecná legitimácia, nakoľko ani žalovaný v 2. rade , ani žalovaný v 3. rade neboli v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, keďže platby v exekučnom konaní prijali od žalovaného v 1. rade ako súdneho exekútora. Na strane žalovaných v 2. a 3. rade nie sú teda splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, keďže neporušili žiadnu právnu povinnosť voči žalobcovi, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných v 2. a 3. rade ( ktoré súd nezistil) a vzniknutou škodou, a ani ich zavinenie. Rovnako nemal súd za preukázanú ani existenciu dôvodov na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných v 2. a 3. rade, keďže od žalobcu neprijali žiadne plnenie, ktorým by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili; platby, ktorých vrátenie žalobca požaduje, prijali žalovaní v 2. a 3 rade od žalovaného v 1. rade ako súdneho exekútora, ktorý v tomto prípade, keďže vykonával činnosť z poverenia súdu, je orgánom verejnej moci a jeho činnosť je výkonom verejnej moci v zmysle ustanovenia a . Preto sa žalobca nemôže v tomto konaní domáhať náhrady škody ani vydania bezdôvodného obohatenia ani voči žalovanému v 1. rade, ako to vyplýva aj z uznesenia NS SR , v zmysle ktorého právny vzťah exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle tým, že povinný mu na základe výzvy ( Exekučného poriadku) zaplatí za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu, výške ktorej presahuje sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu. Z uvedeného vyplýva, že príslušným orgánom na prejednanie nároku žalobcu by v prípade vzniku škody spôsobenej žalovaným v 1. rade pri výkone verejnej moci bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

24. Podľa (ďalej len ) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

27. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa , . Žalobca sa svojou žalobu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody s príslušenstvom. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, vzniklo plne úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade právo na náhradu 100 % ich účelne vynaložených trov. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 6 c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).