Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Ley Gubovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: AUTO Slovakia, s.r.o., so sídlom Žaškov 549, 027 21 Žaškov, IČO: 36 790 788, proti žalovaným: 1. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, 2. NDF spol. s r.o., so sídlom SNP 1402/56, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 36 318 663, zastúpený Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M, advokátkou, so sídlom Ul. Jána Fabu 9, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 352,51 Eur, o zaplatenie 3.137,82 Eur a o zaplatenie príslušenstva, o odvolaniach žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. - 228 zo dňa 08.03.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. - 228 zo dňa 08.03.2019 vo výrokoch II, III, IV, v napadnutej časti výroku V a vo výroku VI p o t v r d z u j e .

Žalobcovi ani žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 946,21 Eur zastavil (výrok I) a žalovaného v 1. rade zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 277,62 Eur (výrok II). Vo výroku III zaviazal žalovaného v 1. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania: vo výške 9,00% ročne zo sumy 12.894,42 EUR od 03.02.2010 do 18.10.2010; vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 19.10.2010 do 12.04.2011; vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 13.04.2011 do 12.07.2011; vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 13.07.2011 do 08.11.2011; vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 09.11.2011 do 13.12.2011; vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 14.12.2011 do 27.01.2012; vo výške 9,00% ročne zo sumy 277,62 EUR od 27.01.2012 do 10.07.2012; vo výške 8,75% ročne zo sumy 277,62 EUR od 11.07.2012 do 07.05.2013; vo výške 8,50% ročne zo sumy 277,62 EUR od 08.05.2013 do 12.11.2013; vo výške 8,25% ročne zo sumy 277,62 EUR od 13.11.2013 do 10.06.2014; vo výške 8,15% ročne zo sumy 277,62 EUR od 11.06.2014 do 09.09.2014; vo výške 8,05% ročne zo sumy 277,62 EUR od 10.09.2014 do 15.03.2016; vo výške 8,00% ročne zo sumy 277,62 EUR od 16.03.2016 do zaplatenia. Vo výroku IV zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 946,21 EUR od 27.01.2012 do 10.07.2012; vo výške 8,75% ročne zo sumy 946,21 EUR od 11.07.2012 do 07.05.2013; vo výške 8,50% ročne zo sumy 946,21 EUR od 08.05.2013 do 12.11.2013; vo výške 8,25% ročne zo sumy 946,21 EUR od 13.11.2013 do 10.06.2014; vo výške 8,15% ročne zo sumy 946,21 EUR od 11.06.2014 do 09.09.2014; vo výške 8,05% ročne zo sumy 946,21 EUR od 10.09.2014 do 15.03.2016; vo výške 8,00% ročne zo sumy 946,21 EUR od 16.03.2016 do 27.04.2017 s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému, vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok V) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VI).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobou, doručenou dňa 05.11.2010 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.074,94 Eur s príslušenstvom. Dôvodnosť žaloby žalobca preukazoval tým, že dňa 06.11.2008 bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla zn. AUDI A6, EČV: A. XXXXXX, pričom šetrením ODI OR PZ Dolný Kubín bolo zistené, že k poškodeniu vozidla nedošlo konaním žalovaného, ale v dôsledku predchádzajúcej dopravnej nehody ťahača zn. DAF, EČV: X.-XXX I. s návesom zn. Kogel, EČV: XXXZE, ktorý tvoril s vysypaným nákladom neoznačenú prekážku na vozovke. Vodičom ťahača bol v čase dopravnej nehody p. S. D., prevádzkovateľom ťahača žalovaný v 2. rade a poisťovateľom žalovaný v 1. rade. Žalobca si následne uplatnil u žalovaného v 1. rade (u ktorého mal žalovaný v 2. rade uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) nárok na náhradu škody, spočívajúcu vo vynaložení hotových výdavkov na odťah poškodeného vozidla v sume 1.150,97 Eur, na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu v sume 14.072,46 Eur a za používanie náhradného motorového vozidla, kedy nebolo možné užívanie poškodeného vozidla, v sume 3.998,40 Eur. Žalovaný v 1. rade žalobcovi dňa 18.10.2010 uhradil časť uplatnenej náhrady škody - výdavkov na odťah v sume 311,02 Eur, nákladov na opravu v sume 11.145,24 Eur a nákladov za používanie náhradného motorového vozidla v sume 214,33 Eur. Žalobca mal za to, že došlo k neodôvodnenému zníženiu poistného plnenia ako náhrady škody spôsobenej žalobcovi o položky, ktoré žalovaný v 1. rade nešpecifikoval alebo odôvodnil údajným zhodnotením vozidla opravou, hoci poškodenie motorového vozidla dopravnou nehodou spôsobilo pokles jeho trhovej hodnoty. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a od žalovaného v 2. rade a vodiča ťahača v zmysle , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovenia v spojení s .

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že k predmetnej dopravnej nehode a poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo v dôsledku havárie ťahača zn. DAF, EČV: X.-XXX I. s návesom zn. Kogel, EČV: XXXZE, prevádzkovateľom ktorého bol práve žalovaný v 2. rade, pričom v čase dopravnej nehody mal žalovaný v 2. rade uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným v 1. rade č. 8080023438, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade si splnil všetky povinnosti, vyplývajúce mu zo , preto celú skutočnú vzniknutú škodu, ktorú žalobca preukázal, mu mal uhradiť žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nemohol ovplyvniť sumu poistného plnenia, nakoľko toto bolo v dispozícii žalovaného v 1. rade, a teda nemôže niesť zodpovednosť za spôsob likvidácie poistnej udalosti žalovaným v 1. rade. Na margo nákladov za odťah poškodeného vozidla žalobcu uviedol, že žalobca je spoločnosťou prevádzkujúcou okrem iného aj odťahovú službu a predmetný odťah vykonal prostredníctvom vlastného vozidla. Vo vzťahu k žalobcom uplatneným nákladom na užívanie náhradného vozidla má o ich účelnosti pochybnosti, nakoľko nie je možné, aby oprava poškodeného vozidla trvala 8 mesiacov. Žalovaný v 2. rade záverom uviedol, že za žalobcom uplatnenú náhradu škody so žalovaným v 1. rade v zmysle spoločne a nerozdielne nezodpovedá.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe predložených dokladov poukázal žalobcovi náhradu škody za poškodené vozidlo v sume 11.145,24 Eur, čo predstavovalo skutočnú škodu na motorovom vozidle, pričom mal za to, že opravou došlo k jeho zhodnoteniu, preto na základe uvedeného odpočítal pri výpočte skutočnej škody sumu 642,54 Eur, predstavujúcu predmetné zhodnotenie vozidla. S poukazom na rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu stanovil žalovaný v 1. rade primeranú dobu prenájmu náhradného vozidla v zmysle vyhlášky č. na 30 dní a ostatné účtované dni v rozsahu 7 mesiacov považoval za neúčelné. Zároveň odpočítal náklady, ktoré by vznikli prevádzkou vlastného vozidla. Vo vzťahu k náhrade škody za odťah vozidla mal žalovaný v 1. rade za to, že primeranými nákladmi je suma 0,66 Eur/km a suma 26,56 Eur za naloženie vozidla, pričom žalobcom uplatňovaná suma 1,2 Eur/km je nadsadená, keďže poškodené vozidlo nemalo hmotnosť viac ako 2 tony. Rovnako nebolo podľa žalovaného v 1. rade opodstatnené vynaloženie nákladov na odťah, pretože poškodené vozidlo malo funkčné kolesá a nič nebránilo jeho vytiahnutiu na plochu s navijakom a následnému natiahnutiu na odťahovačku. Ako neúčelný žalovaný v 1. rade hodnotil aj

náklad, predstavujúci stojné a príplatok za nočný výjazd, keďže odťahové služby si tieto položky, ako vyplýva z prieskumu trhu, neúčtujú.

5. V priebehu sporového konania došlo k nasledovným dispozičným úkonom žalobcu:

- zmena žaloby, pripustená uznesením súdu prvej inštancie č. k. -125 zo dňa 02.12.2013,

- späťvzatie žaloby proti vodičovi ťahača návesu zo dňa 03.02.2017, na základe ktorého súd prvej inštancie uznesením č. k. -188 zo dňa 30.07.2018 konanie voči S. D. zastavil,

- čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 946,21 Eur, na základe ktorého súd prvej inštancie uznesením, vyhláseným na pojednávaní nariadenom na deň 12.02.2019 konanie v časti o zaplatenie 946,21 Eur zastavil,

- zmena žaloby, pripustená na pojednávaní, nariadenom na deň 12.02.2019, pričom následne sa žalobca žalobným petitom domáhal, aby súd prvej inštancie rozhodol: "Žalovaní 1 a 2 sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 352,51 EUR. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.137,82 EUR. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 11.787,78 EUR od 08.12.2009 do 12.02.2010; zo sumy 12.754,98 EUR od 13.02.2010 do 15.02.2010; zo sumy 16.107,13 EUR od 16.02.2010 do 18.10.2010; zo sumy 4.436,54 EUR od 19.10.2010 do 13.04.2011; vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 14.04.2011 do 13.07.2011; vo výške 9,50% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 14.07.2011 do 09.11.2011; vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 10.11.2011 do 14.12.2011; vo výške 9,00% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 15.12.2011 do 11.07.2012; vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 12.07.2012 do 08.05.2013; vo výške 8,50% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 09.05.2013 do 13.11.2013; vo výške 8,25% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 14.11.2013 do 11.06.2014; vo výške 8,15% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 12.06.2014 do 10.09.2014; vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 11.09.2014 do 16.03.2016; vo výške 8,00% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 17.03.2016 do 27.04.2017; vo výške 8,00% ročne zo sumy 3.490,33 EUR od 27.04.2017 do zaplatenia. Žalovaný 2 je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 06.11.2010 do 09.11.2011; vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 10.11.2011 do 14.12.2011; vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 15.12.2011 do 11.07.2012; vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 12.07.2012 do 08.05.2013; vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 09.05.2013 do 13.11.2013 vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 14.11.2013 do 11.06.2014; vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 12.06.2014 do 10.09.2014; vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 11.09.2014 do 16.03.2016; vo výške 8,00% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 17.03.2016 do 27.04.2017; vo výške 8,00% ročne zo sumy 352,51 EUR od 27.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia."

6. Súd prvej inštancie následne vec posúdil podľa , , , , , a , , , , a po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti.

7. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 06.11.2008 došlo v dôsledku stretu prevádzok motorového vozidla zn. AUDI A6, EČV: A. XXXXXX, držiteľom ktorého bol žalobca, a ťahača zn. DAF, EČV: X.-XXX I. s návesom zn. Kogel, EČV: XXXZE, prevádzkovateľom ktorého bol žalovaný v 2. rade, a ktorého zodpovednosť za škodu jeho prevádzkou bola poistená u žalovaného v 1. rade, ku dopravnej kolízii, následkom čoho zostalo vozidlo žalobcu poškodené. Rovnako nebolo sporné, že zavinenie dopravnej kolízie možno pričítať žalovanému v 2. rade (jeho vodičovi), ktorý bol v rozhodnom čase povinne zmluvne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 1. rade. Následne si žalobca u žalovaného v 1. rade ako poisťovateľa žalovaného v 2. rade uplatnil nárok na náhradu škody, spočívajúcu v nákladoch na opravu poškodeného vozidla v sume 14.027,46 Eur, v nákladoch na prenájom náhradného vozidla za 8 mesiacov v sume 3.998,40 Eur a v nákladoch na odťah vozidla v sume 1.150,97 Eur. Žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi náklady na opravu v sume 11.145,24 Eur dňa 18.10.2010 a dňa 27.04.2017 zostávajúcu časť nákladov v sume 642,54 Eur ako zostávajúcu časť nákladov na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu, preto otázka náhrady škody, spočívajúca v nákladoch vynaložených žalobcom na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu, prestala byť sporná. Žalovaný v 1. rade zotrval na námietke neúčelnosti nákladov, predstavujúcich odťah poškodeného vozidla a nákladov vynaložených v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Za účelne vynaložené náklady považoval náklady na odťah v sume 614,69 Eur ako náklady za odťah vozidla, jeho naloženie, vyloženie a parkovné. Vo vzťahu k nákladom

za prenájom náhradného vozidla žalovaný v 1. rade považoval za účelné len náklady po dobu 1 mesiaca a nie 8 mesiacov, ako požadoval žalobca.

8. Súd prvej inštancie dospel v predmetnej veci k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla po dobu 1 mesiaca, ako tvrdil aj žalovaný v 1. rade, pretože skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto vynaložené nutne a účelne na nájom náhradnej veci. V súlade s konštantnou judikatúrou v tomto prípade spočíva ujma v nákladoch, ktoré poškodený vynaložil na zapožičanie/prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady, ktoré by pri obvyklom priebehu deja vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, pričom tieto náklady vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením jeho vozidla. Túto ujmu alebo skutočnú škodu je škodca povinný nahradiť poškodenému v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Suma, predstavujúca skutočnú škodu, za ktorú škodca zodpovedá a je povinný ju uhradiť, nie je daná čiastkou zaplatenou za prenájom náhradného vozidla v akejkoľvek sume, ale účelne vynaloženou čiastkou. Súd prvej inštancie sa stotožnil so žalovaným v 1. rade stanovenou dobou potrebnou na opravu poškodeného vozidla, t.j. v rozsahu 30 dní, pričom zároveň aj súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku ustálil, že oprava vozidla žalobcu by nemala presiahnuť 1 kalendárny mesiac (s ohľadom nielen na rozsah opravy, ale aj na čas dodania náhradných dielov, veľkosť a vybavenie autoservisu a pod.). Navyše, ani samotný žalobca v zásade nerozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla, avšak dĺžku doby nájmu náhradného vozidla odvodzoval od nesplnenia si povinností žalovaného v 1. rade podľa . Súd prvej inštancie v súlade s argumentáciou žalovaného v 1. rade a závermi znaleckého dokazovania dospel k záveru, že povinnosťou žalovaného v 1. rade bolo nahradiť žalobcovi ako poškodenému len tie náklady, ktoré boli vynaložené nutne a účelne, t.j. len náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré žalobcovi vznikli len počas predpokladanej doby opravy poškodeného vozidla a nie počas doby, kedy žalobca čakal na výsledky likvidácie poistnej udalosti žalovaným v 1. rade alebo v období po realizovanej oprave poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že počas sporového konania žalobca nepreukázal, že by žalovaný v 1. rade vydal pokyn, príkaz, resp. usmernenie, ktorého obsahom by bola povinnosť žalobcu čakať s opravou poškodeného vozidla až do oznámenia o výsledku likvidácie poistnej udalosti a rovnako ani v rámci sporového konania nebolo preukázané, že by servis vyžadoval od žalovaného v 1. rade vystavenie krycieho listu a z uvedeného dôvodu nerealizoval opravu poškodeného vozidla. Vo vzťahu k zníženiu poskytnutej náhrady nákladov na prenájom vozidla zo strany žalovaného v 1. rade o sumu 277,62 Eur sa súd prvej inštancie stotožnil s námietkou žalobcu a dospel k záveru, že zníženie náhrady nákladov o amortizáciu za dobu prevádzky vozidla nie je dôvodné, nakoľko k amortizácii vozidla dochádza aj vtedy, ak vozidlo nie je prevádzkované, čím držiteľ vozidla na amortizácii neušetrí, pretože k nej dochádza bez vplyvu na jeho prevádzku - objektívne plynutím času. Žalovaný v 1. rade navyše nijakým spôsobom nekonkretizoval uvedenú sumu, ktorá mala zodpovedať poklesu všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, preto nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade v časti uplatnenej sumy 277,62 Eur považoval súd prvej inštancie za dôvodný a v zostávajúcej časti s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za nedôvodný.

9. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti nákladov vynaložených na odťah vozidla v sume 352,51 Eur, uplatnených spoločne a nerozdielne od oboch žalovaných, dospel súd prvej inštancie k záveru, že aj v tomto prípade má žalobca nárok len na náhradu nutných a účelne vynaložených nákladov, a to aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania v odpovedi č. 3, ktorou boli stanovené primerané náklady na odťah v sume cca. 428,- Eur bez DPH (prieskum bol vykonaný u 2 členov Asociácie slovenských odťahových služieb za rok 2008 v rámci SR). Keďže žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi náklady na odťah v sume 614,69 Eur, t.j. v sume prevyšujúcej náklady vypočítané znalcom a zároveň odťah vykonal (ako namietli aj obaja žalovaní) sám žalobca, a teda sa jednalo o svojpomoc, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi náklady v rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne a v zostávajúcej časti v sume 352,51 Eur považoval nárok žalobcu za nedôvodný.

10. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania posúdil súd prvej inštancie podľa zákona PZP, a a uviedol, že voči žalovanému v 1. rade má žalobca nárok na úroky z omeškania od 03.02.2010, kedy boli jednotlivé faktúry predložené žalovanému v 1. rade (ako vyplýva z e-mailovej komunikácie zo dňa 03.02.2010 a 04.02.2010), t.j. kedy sa dozvedel o žalobcom vynaložených nákladoch v súvislosti so vznikom škody na vozidle. Voči žalovanému v 2. rade priznal súd prvej inštancie žalobcovi úrok z omeškania odo dňa, kedy mu bola doručená žaloba, t.j.

tiež odo dňa, kedy sa žalovaný v 2. rade o uplatňovaných nákladoch vynaložených žalobcom v príčinnej súvislosti so vznikom škody dozvedel. Nakoľko došlo k čiastočným úhradám a taktiež s poukazom na súdom prvej inštancie konštatovanú nedôvodnosť časti uplatnenej istiny, boli sumy, z ktorých si žalobca uplatnil úrok z omeškania, zo strany súdu korigované - voči žalovanému v 1. rade tak súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania od 03.02.2010 zo sumy 12.894,42 Eur do 18.10.2010, kedy žalovaný v 1. rade nahradil žalobcovi časť uplatnených nákladov, od 19.10.2010 úroky z omeškania zo sumy 1.223,83 Eur (neuhradená časť nákladov na opravu vo výške 642,54 EUR, časť nákladov na odťah v sume 303,67 Eur a časť nákladov na prenájom náhradného vozidla v sume 277,62 Eur), a to do 27.01.2012, kedy bola žalovanému v 2. rade doručená žaloba v predmetnej veci. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného v 2. rade o tom, že úroky z omeškania sú voči nemu nedôvodné, nakoľko aj žalovaný v 2. rade zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle a . Vzhľadom na žalobcom uplatňovanú náhradu nákladov za odťah poškodeného vozidla a náhradu nákladov za uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu od oboch žalovaných, súd prvej inštancie konštatoval, že nie je akceptovateľné, aby si z tej istej sumy uplatňoval úroky z omeškania voči každému z nich zvlášť, preto žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade od 27.01.2012 úroky z omeškania zo sumy 946,21 Eur (náklady na odťah a uvedenie vozidla do pôvodného stavu) spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého, nakoľko zodpovednosť za škodu vyplýva u každého zo žalovaných z iného hmotnoprávneho základu. Keďže žalobca si žalobou uplatnil úrok z omeškania v prípade úhrady nákladov za nájom náhradného vozidla len od žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie priznal žalobcovi od 27.01.2012 úrok z omeškania zo sumy 277,62 Eur voči žalovanému v 1. rade. Pri určení výšky sadzby úrokov z omeškania súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia a priznal úroky tak, ako je uvedené vo výrokoch III a IV rozhodnutia s tým, že v zostávajúcej časti uplatneného nároku v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti zároveň žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na tak, že vzhľadom na to, že každá zo sporových strán mala v predmetnej sporovej veci čiastočný úspech, a to vo vzťahu k uplatnenej istine ako aj úrokom z omeškania, preto žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalovaný v 1. rade v časti výrokov II, III a IV odvolanie, dôvodiac podľa a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že vo vzťahu k sume 277,62 Eur (pokles všeobecnej hodnoty vozidla), o ktorú bola znížená poskytnutá náhrada za prenájom náhradného vozidla, a ktorú podľa súdu prvej inštancie žalovaný v 1. rade nijakým spôsobom nezdôvodnil, bol v priebehu sporového konania poskytnutý celý spisový materiál, kde by sa mal nachádzať aj výpočet poistného plnenia za prenájom náhradného motorového vozidla počas nutnej opravy poškodeného vozidla, ktorý zároveň žalovaný v 1. rade dokladá aj k odvolaniu. Uvedený výpočet obsahuje výpočet nákladov, ktoré by počas prenájmu vznikli použitím vlastného vozidla v sume 285,47 Eur (pokles hodnoty vozidla v sume 277,62 Eur + ušetrené prevádzkové náklady v sume 7,85 Eur). Ak by poškodený prevádzkoval vlastné motorové vozidlo - nebyť škodovej udalosti, s jeho prevádzkou by boli spojené náklady a dochádzalo by k amortizácii. Nie je však bez významu, či vozidlo nie je prevádzkované (je v opravovni) alebo je v prevádzke, a to z dôvodu nerovnomerného opotrebovania a rozdielnosti v klesaní jeho technickej hodnoty. Ak mal žalobca za to, že výpočet žalovaného v 1. rade nie je v danom prípade správny, mal ho namietať, avšak s konkrétnymi údajmi alebo mal predložiť vlastný výpočet. Vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť úroky z omeškania (vo výroku III spolu so žalovaným v 2. rade) aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 22.11.2018, má žalovaný v 1. rade za to, že reagoval na písomné oznámenie žalobcu o škodovej udalosti z novembra 2008 včas - listom zo dňa 19.01.2009, t.j. v 3-mesačnej lehote danej zákonom. Žalobca následne v priebehu sporového konania dokladal jednotlivé doklady nutné k likvidácii, pričom faktúry za opravu vozidla, za odťah a prenájom (zapožičanie) náhradného vozidla doložil napriek predchádzajúcim výzvam zo strany žalovaného v 1. rade až vo februári 2010.

14. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný v 1. rade odvolaciemu súdu navrhuje, aby meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil alebo zmenil tak, že žalobu zamietne.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie v žalovaným v 1. rade napadnutých výrokoch považuje za vecne správne a odvolanie za bezpredmetné, nakoľko obsahuje tvrdenia, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané neboli. Žalobca popiera, že žalovaný v 1. rade mu doručil akúkoľvek písomnosť datovanú dňom 19.01.2009 a navyše, uvedený list, priložený k odvolaniu, je adresovaný spoločnosti FOMPEX spol. s r.o., t.j. subjektu odlišnému od žalobcu. Rovnako tak bol žalovaným v 1. rade predložený až v rámci odvolacieho konania, hoci žalovaný v 1. rade ním disponoval už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca má za to, že odvolanie žalovaného v 1. rade je nedôvodné a odvolaciemu súdu navrhuje, aby odvolaním žalovaného v 1. rade napadnuté výroky meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonnej lehote taktiež žalobca, a to vo výroku II a v časti výroku V, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti voči žalovanému v 1. rade zamietol, dôvodiac podľa a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom prijatým súdom prvej inštancie o tom, že nevyhnutná doba opravy vozidla je 30 dní, ako tvrdil aj žalovaný v 1. rade v priebehu sporového konania a zvyšných 7 mesiacov, kedy žalobca čakal na výsledky likvidácie poistnej udalosti zo strany žalovaného v 1. rade, bolo vyhodnotených ako neúčelné z dôvodu, že sa nejednalo o nutný prenájom motorového vozidla. Žalobca má za to, že vynaložením nákladov na zapožičanie náhradného vozidla po dobu poškodenia dotknutého motorového vozidla vznikla na jeho strane škoda, a to z dôvodu porušenia povinností žalovaného v 1. rade ustanovených mu ako poisťovateľovi , pričom k jej realizácii došlo až v novembri 2009, t.j. rok po škodovej udalosti, a to práve z dôvodu obštrukcií na strane žalovaného v 1. rade, pretože k vykonaniu obhliadky poškodeného motorového vozidla došlo až dňa 11.09.2009 a dňa 27.10.2009. Žalobca má za to, že žalovaný v 1. rade porušil svoje zákonné povinnosti tým, že napriek preukázanému oznámeniu o škodovej udalosti (najneskôr ku dňu 21.08.2009) neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote, listom zo dňa 21.08.2009 odmietol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že vodič motorového vozidla bol uznaný za vinného z dopravnej nehody - napriek tomu, že disponoval rozhodnutím OR PZ Dolný Kubín zo dňa 18.06.2009 o zastavení konania o priestupku vodiča poškodeného vozidla. Taktiež napriek vykonanej obhliadke motorového vozidla v dňoch 11.09.2009 a 27.10.2009 žalovaný v 1. rade až po viac ako 8 mesiacoch prešetrovania listom zo dňa 18.05.2010 odmietol nahradiť žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody v celom rozsahu a poskytol mu len čiastočnú náhradu škody dňa 18.10.2010, o čom zároveň žalobcu informoval listom zo dňa 15.10.2010. Súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí pochybil, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v 1. rade bez toho, aby vyhodnotil vzťah medzi preukázaným porušením povinností žalovaného v 1. rade, vyplývajúcich mu zo zákona a potrebou zapožičania náhradného vozidla na strane žalobcu aj v čase, kedy čakal na výsledky likvidácie poistnej udalosti žalovaným v 1. rade. Žalobca má aj naďalej za to, že žalovaný v 1. rade je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi vynaložením nákladov na zapožičanie vozidla po celú dobu 8 mesiacov.

18. S poukazom na uvedené žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby zmenil napadnutú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II tak, že žalovaného v 1. rade zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi 3.137,82 Eur s úrokom z omeškania a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

19. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu sa nemôže stotožniť, nakoľko dňa 21.08.2009 odosielal 2 listy - prvý bol adresovaný žalobcovi a oznamoval výsledok šetrenia a druhý bol adresovaný NDS, a.s., pričom menovanú spoločnosť vyzval za účelom vysporiadania nároku na náhradu škody aj na nahlásenie škodovej udalosti. Jedná sa teda o zrejmú nesprávnosť, čomu nasvedčuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný v 1. rade má za to, že ako poisťovateľ má zákonnú povinnosť skončiť prešetrenie škodovej udalosti v 3-mesačnej lehote od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, pričom ustanovenie ho zároveň ako poisťovateľa alternatívne zaväzuje poskytnúť poškodenému aspoň písomné vysvetlenie v prípade, ak nie je v stanovenej lehote preukázaný poškodeným uplatnený

nárok na náhradu škody. Nakoľko žalobca ako poškodený nahlásil žalovanému v 1. rade škodovú udalosť vyplnením dotazníka až dňa 15.07.2009, žalovaný v 1. rade si svoju vyššie uvedenú zákonnú povinnosť v stanovenej lehote splnil, keďže žalobcu informoval o tom, že jeho nárok nepovažuje za preukázaný, dňa 21.08.2009. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani fakt, že následným šetrením bola vyvrátená správnosť prvotných záverov žalovaného v 1. rade, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti NS SR, viď rozsudok zo dňa 22.11.2018. K žiadnemu porušeniu povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo a argumentácia žalobcu je nedôvodná. Žalovaný v 1. rade zároveň poukazuje na to, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si svoje poškodené vozidlo dal opraviť hneď po vzniku škodovej udalosti, pretože zahájenie samotnej opravy nie je viazané na udelenie súhlasu žalovaného v 1. rade ako poisťovateľa, pričom - ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalovaný v 1. rade žalobcovi ani nijakým spôsobom vo vykonaní opravy až do skončenia likvidácie škodovej udalosti nebránil a rovnako ani nebolo preukázané, že autoservis by podmieňoval realizáciu opravy vystavením krycieho listu. Neprimeraná dĺžka nájmu náhradného vozidla tak bola zapríčinená správaním žalobcu, porušujúcim preventívnu povinnosť podľa . Vo vzťahu k peňažnej sankcii vo forme úrokov z omeškania má žalovaný v 1. rade za to, že by mu vznikla až nesplnením povinnosti podľa , k čomu však nedošlo. Žalovaný v 1. rade zároveň upozornil na nepresnosť v pôvodnom odvolaní, kedy k nemu nedopatrením priložil nesprávny list o spôsobe likvidácie škodovej udalosti, čo však nemení nič na podstate argumentácie uvedenej v odvolaní, v zmysle ktorej má žalovaný v 1. rade naďalej za to, že si svoju zákonnú povinnosť splnil, včas písomne (v 3-mesačnej lehote) reagoval na oznámenie žalobcu o škodovej udalosti, preto mu nemôže vzniknúť povinnosť hradiť žalobcovi úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1. rade navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutých častiach ako správny potvrdiť.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“) prejednal vec v zmysle ustanovenia bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 07.10.2021 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaniami žalobcu a žalovaného v 1. rade a písomnými podaniami sporových strán dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou kolíziou motorového vozidla zn. AUDI A6, EČ: A. XXXXXX s ťahačom zn. DAF, EČ: J.-XXXBY a návesom zn. Kogel, EČ: J.-XXXZE, ktorý tvoril spolu s vysypaným nákladom prekážku na ceste, ktorého zodpovednosť za prevádzku bola povinne zmluvne poistená u žalovaného v 1. rade, a ktorého prevádzateľom bol žalovaný v 2. rade. Po úprave petitu bola predmetom sporu konkrétne náhrada škody vo výške 3.137,82 Eur, ktorú si uplatnil žalobca voči žalovanému v 1. rade titulom nákladov na odplatu za zostávajúcich 7 mesiacov nájmu náhradného motorového vozidla po odpočítaní DPH a sumy 7,85 Eur, ktorá predstavovala ušetrené prevádzkové náklady. Ďalším nárokom bola náhrada škody vo výške 352,51 Eur voči žalovanému v 1. a 2. rade titulom nákladov na odťah poškodeného motorového vozidla. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu titulom náhrady nákladov za prenájom motorového vozidla je dôvodný vo výške 277,62 Eur a vo zvyšku v tejto časti žalobu zamietol. Zároveň zamietol žalobu aj v časti zaplatenia sumy 352,51 Eur titulom nákladov na odťah motorového vozidla, keďže mal za to, tento nárok bol nedôvodný. Za dôvodný považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobca a žalovaný v 1.rade, pričom žalobca podľa obsahu napadol odvolaním výrok V. v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 2.860,20 Eur titulom nákladov za prenájom motorového vozidla (rozdiel medzi uplatnenou sumou 3.137,82 Eur a priznanou sumou 277,62 Eur). Žalovaný v 1. rade napadol odvolaním výroky č. II, III, V, t.j. výrok, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 277,62 Eur a výroky, ktorými bol zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania.

22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

24. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

25. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

26. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 51 až 64 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

27. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zodpovednosť žalovaného v 1. rade za škodu vzniknutú žalobcovi vynaložením nákladov na zapožičanie motorového vozidla po celú dobu 8 mesiacov. Podľa žalobcu vynaložením nákladov na zapožičanie náhradného vozidla po dobu poškodenia motorového vozidla vznikla na jeho strane škoda, ktorá vznikla z dôvodu porušenia povinností žalovaného v 1. rade ustanovených mu ako poisťovateľovi o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba PZP). S touto argumentáciou odvolací súd nesúhlasí, je toho názoru, že nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu zvyšných 7 mesiacov, t.j. účelnosť týchto nákladov nemožno odvodzovať od údajného porušenia povinnosti ustanovenej v . Ustanovenie upravuje povinnosť poisťovateľa bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti buď plniť (ak bol rozsah povinnosti plniť a nárok na náhradu škody preukázaný) alebo poskytnúť písomné vysvetlenie. S prípadným porušením povinnosti upravenej v tomto ustanovení zákon spája iné dôsledky a to povinnosť zaplatiť úroky z omeškania (). Nárok na náhradu škody v tomto prípade vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého má poistený z poistenia zo zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Škoda predstavuje náklady vynaložené na prenájom vozidla, pričom podľa ustálenej judikatúry je možné priznať len tie náklady, ktoré boli vynaložené nutne a účelne. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výška skutočnej škody nie je daná čiastkou zaplatenou za akékoľvek obdobie prenájmu, ale len účelne vynaloženou čiastkou. Súd prvej inštancie pritom dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na znalecký posudok je možné pokladať za nevyhnutný čas prenájom na obdobie 1 mesiaca, čo predstavuje nevyhnutný čas na opravu motorového vozidla. Skutočnú škodu teda nemôžu predstavovať náklady na prenájom náhradného vozidla počas obdobia, kedy žalobca čakal na výsledok likvidácie poistnej udalosti, ale len náklady na prenájom vozidla počas nemožnosti užívať poškodené vozidlo z dôvodu jeho opravy. Ako už bolo uvedené, čas opravy nemal podľa znaleckého posudku po zohľadnení všetkých relevantných faktorov presiahnuť 1 mesiac, preto za účelne vynaložené náklady možno považovať iba náklady uhradené za prenájom počas jedného mesiaca.

28. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacími námietkami žalovaného v 1. rade smerujúcimi voči jeho povinnosti zaplatiť sumu 277,62 Eur a úroky z omeškania. Podľa odvolacieho súdu bolo zníženie náhrady za prenájom náhradného vozidla o sumu 277,62 Eur nedôvodné a súd prvej inštancie rozhodol správne, ak tento nárok žalobcovi priznal. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného v 1. rade, že ak by poškodený prevádzkoval vlastné motorové vozidlo (čiže za bežného chodu veci - nebyť škodovej udalosti), s jeho prevádzkou by boli spojené náklady a dochádzalo by k poklesu technického

stavu - amortizácii, pričom ak vozidlo nie je prevádzkované (je napríklad v opravovni) jeho technická hodnota neklesá rovnakým spôsobom. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru, ktorá rieši uplatnenie amortizácie pri náhrade škody v súvislosti s poškodením poisteného motorového vozidla. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, číslo konania , každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať.

29. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade, že súd prvej inštancie pri úroku z omeškania nesprávne vyhodnotil ustanovenie zákona PZP, t.j. že neboli splnené podmienky pre priznanie úrokov z omeškania, odvolací súd uvádza, že ide o novoty v odvolacom konaní a na takúto argumentáciu nemožno v zmysle prihliadať. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonných podmienok, ktoré sú vymedzené v Ak tieto podmienky nie sú splnené, odvolateľ nemôže v odvolacom konaní použiť prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci, keďže obrana žalovaného v 1. rade, podľa ktorej žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dôvodu nesplnenia podmienky podľa zákona ZPZ, nebola v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnená. Argumentácia žalovaného v 1. rade, podľa ktorej nie je v zmysle povinný platiť úroky z omeškania, bola uplatnená až v odvolacom konaní, preto na ňu nemožno prihliadať.

30. Na záver, vzhľadom na námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, odvolací uvádza, že Ústavný súd SR (pozri , ) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie ( , čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

32. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a ods. 1 Keďže v odvolacom konaní nebol úspešný ani jeden z odvolateľov, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).