Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-28-2020.pdf
PDF · 172.23 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu Z. O., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX G., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. júla 2020 Č. p.: D.-PO-D na základe podanej správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie p. Z. O. a Rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Prešove pod Č. p.: F.-PO-L zo dňa 27.05.2020 potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým Okresný dopravný inšpektorát OR PZ podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil účastníkovi konania Z. O. sankciu - pokutu vo výške 150 eur a zároveň podľa § 79 ods. 1 uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Prvostupňový správny orgán odôvodnil rozhodnutie tým, že dňa 25.06.2019 v čase o 09:15 hod. viedol autobus zn. S., ev. č.: Z po ceste III/3420 v obci K., smerom od obce K., kde sa vyhýbal oproti idúcej jazdnej súprave pozostávajúcej z ťahača zn. S., ev. č.: M a návesu zn. S., ev. č.: M ktorú v tom čase viedol O. G., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, následkom čoho zišiel s vozidlom vpravo mimo cestu na nerovný povrch, kde pravou zadnou časťou autobusu narazil do oplotenia rodinného domu č. XXX, čím takto vznikla vlastníkovi autobusu, ktorým je SAD Prešov a.s., škoda vo výške cca 50 eur. K poškodeniu oplotenia rodinného domu nedošlo. Dychová skúška vykonaná po dopravnej nehode u vodiča Z. O. bola negatívna. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie Z. O. ako porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie Z. O., pričom argumentoval totožnými dôvodmi, ako sú uvedené v podanej žalobe, pričom rozhodujúcim odvolacím dôvodom bolo to, že rozhodnutie ODI v Prešove vychádza z nedostatočného skutkového stavu v nadväznosti na nesprávne právne posúdenie veci, rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné, nepreskúmateľné. V odvolaní ďalej účastník konania poukazuje na to, že dňa 25.06.2019 viedol autobus v obci K. smerom na obec K.. Vyhýbal sa oproti idúcej jazdnej súprave pozostávajúcej z ťahača S. a návesu T., ktorú údajne v tom čase viedol O. G.. Vyhýbal sa jazdnej súprave z dôvodu zúženého telesa cesty, pričom ho prinútil vyhnúť sa a stretu s jazdnou súpravou oproti idúce vozidlo s jazdnou súpravou. Následne účastník konania uviedol, že dňa 07.11.2019 ODI v Prešove vydal rozkaz, ktorým mu bola uložená sankcia za priestupok a bol uznaný vinným z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, voči ktorému podal odpor. Podľa neho správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, pričom v odôvodnení vychádzal len zo znaleckého posudku, nevypočul dôležitého očitého svedka a na základe uvedeného vydal rozhodnutie nepreskúmateľné a nezákonné. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí je uvedené, že dychové skúšky oboch účastníkov dopravnej nehody boli negatívne, pričom má vedomosť, že u vodiča ťahača nebola vykonaná dychová skúška. K základným pravidlám konania podľa účastníka konania patrí povinnosť správneho orgánu nezaujato chrániť záujmy právnických a fyzických osôb, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Proti nezákonnému rozhodnutiu podal odpor v zákonnej lehote, s ktorým sa však správny orgán vysporiadal tak, že po nariadení ďalšieho pojednávania vo veci vydal ďalšie rozhodnutie, v ktorom ho opäť uznal vinným zo zavinenia dopravnej nehody. Rozhodol aj napriek skutočnosti, že po podaní odporu v konaní vypovedal očitý svedok nehody A. Q., ktorý opísal celý priebeh nehody v rozpore s tvrdením údajného vodiča jazdnej súpravy. Ďalej účastník konania poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutia a následne na § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke a uvádza, že správny orgán vo svojom odôvodnení podľa neho nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty priestupku v časti, ktorú možno predvídať. Zároveň poukázal na to, že vydané rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup správneho orgánu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho štátu, pričom jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Ďalej uviedol, že jeden z dôvodov, pre ktorý podal odvolanie je, aby napadnuté rozhodnutie o priestupku preskúmal odvolací orgán a napadnuté rozhodnutie zrušil.
4. Krajský dopravný inšpektorát ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z predloženého spisového materiálu - Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 15.10.2019, Záznamu o podaní vysvetlenia O. G. zo dňa 24.07.2019, Záznamu o podaní vysvetlenia Z. O. zo dňa 15.08.2019, Záznamu o podaní vysvetlenia Z. Z. zo dňa 08.09.2019, Záznamu o podaní vysvetlenia O. O. zo dňa 25.06.2019, Záznamu dopravnej nehody zo dňa 25.06.2019, Zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 25.06.2019 a 15.08.2019, plánku, náčrtku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, Zápisu o dychových skúškach účastníka konania zo dňa 25.06.2019, Výpisu z evidenčnej karty vodiča - O. G. zo dňa 15.08.2019, Výpisu z evidenčnej karty vodiča - Z. O. zo dňa 25.06.2019, Výpisu z evidenčnej karty vozidla ev. č.: Z M a M Odborného vyjadrenia znalca U.. S. zo dňa 28.09.2019, Úradného záznamu por. U.. D. zo dňa 25.06.2019, Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 07.11.2019, Odporu proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 20.11.2019, Predvolania na ústne pojednávanie o priestupku zo dňa 18.12.2019, 05.03.2020 a 29.04.2020, Zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 16.01.2020, 12.02.2020 a 27.05.2020, Rozhodnutia o priestupku zo dňa 27.05.2020, Odvolania proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 16.06.2020, Stanoviska prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu zo dňa 15.07.2020 a ďalších písomností tvoriacich súčasť spisového materiálu.
5. Zo Záznamu o podaní vysvetlenia Z. O. z 15.08.2019 vyplýva, že dňa 25.06.2019 viedol autobus v obci K. smerom na K. v svojom jazdnom pruhu. Keď prechádzal okolo cintorína, oproti nemu išiel ťahač s návesom. Na uvedenú situáciu reagoval tak, že spomalil na rýchlosť približne 20 km, ťahač tiež spomaľoval. Keď bol ťahač asi 3 m pred autobusom, tak vodič ťahača náhle vošiel do jazdného pruhu autobusu, nakoľko v danom úseku sa jazdný pruh pre ťahač z dôvodu novovybudovaného chodníka zužuje. Na uvedenú situáciu nemohol inak reagoval, prešiel autobusom viac ku krajnici, nakoľko po pravej strane bol plot rodinného domu a následne len počul náraz, všimol si, ako narazil od oplotenia rodinného domu pravou zadnou časťou autobusu. Následne autobus zastavil a taktiež asi 20 m od
autobusu zastavil aj uvedený ťahač. Po jeho vystúpení z autobusu sa vodič ťahača pohol a z miesta odišiel. Či ho vodič ťahača videl, uviesť nevedel.
6. Zo Záznamu o podaní vysvetlenia O. G. z 24.07.2019 okrem iného vyplýva, že 25.06.2019 viedol jazdnú súpravu v obci K. smerom na obec K., pričom pred cintorínom videl v protismere prichádzajúci autobus, nakoľko prichádzal do pravotočivej zákruty situáciu vyhodnotil tak, že by musel s jazdnou súpravou nadísť, zastavil ešte pred zákrutou čo najbližšie k pravému okraju cesty, aby umožnil prejazd autobusu. Keď autobus plynulo prešiel okolo neho bez zrážky, pokračoval v jazde ďalej. Nevšimol si, aby autobus do niečoho narazil. S jazdnou súpravou do protismernej časti cesty neprešiel a svojou jazdou nikoho neohrozil ani neobmedzil. Zo Zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody okrem iného vyplýva, že k dopravnej nehode došlo na priamom úseku dvojpruhovej cesty v časti cesty, kde chýba krajnica s rýchlostným limitom 50 km/ h, počas nesťažených poveternostných podmienok cez deň, s nezníženou viditeľnosťou, s dobrými rozhľadovými podmienkami. Zároveň z náčrtku miesta dopravnej nehody z 25.06.2019 okrem iného vyplýva, že jazdný pruh pre smer jazdy autobusu je široký 2,8 m a jazdný pruh určený pre smer jazdy jazdnej súpravy je široký 3 m.
7. Z Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX znalca U.. O. S. v odbore doprava cestná okrem iného vyplýva, že ak by sa autobus pohyboval vonkajším okrajom ľavého spätného zrkadla na úrovni stredovej deliacej čiary, jeho pravý bok sa pohybuje vo vzdialenosti 2?77 až 2,87 m vpravo od stredovej deliacej čiary. Pri šírke jazdného pruhu 2,8 je odôvodnené tvrdenie, že pravý bok bez započítania presahu pravého vonkajšieho zrkadla sa bude pohybovať 3 cm pred pravým okrajom cesty, alebo 7 cm za úrovňou okraja cesty, čiže po zatrávnenej ploche. Technicky je pravdepodobnejší variant, že vodič bude voliť väčší bočný odstup od okraja cesty, minimálne 25 až 30 cm a vtedy ľavý bok autobusu sa bude pohybovať po stredovej deliacej čiare a spätné zrkadlo bude presahovať do protismernej časti cesty. Ak pri míňaní s protiidúcim širším nákladným vozidlom nemá dôjsť ku kolízii, vodič autobusu bude nútený vyhýbať sa vpravo s najväčšou pravdepodobnosťou pravými kolesami až za pravý okrem cesty. Zo záveru odborného vyjadrenia okrem iného vyplýva, že vzhľadom na v aktuálnej šíre cesty míňanie sa dvoch protiidúcich vozidiel so šírkou približne 2,5 m zo strany ich vodičov, zvlášť zo strany jazdy autobusu si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Protiidúce vozidlá sa minuli bez vzájomného kontaktu a počas míňania sa vodič autobusu pravými kolesami vyšiel mimo spevnený povrch cesty na zatrávnený, ale aj nerovný povrch, po tomto prešiel odhadom vyhodnotenú vzdialenosť minimálne 9 m rýchlosťou 27 - 33 km/h. Pri konci tohto úseku sa dostal na povrch, kde je možné potvrdiť skokovú zmenu spádových pomerov tohto povrchu, v oblasti nachádzajúcej sa za úrovňou rohu oplotenia. Následkom tejto rýchlosti mimo naklonenia autobusu na pravú stranu došlo aj k jeho rozkmitaniu v oblasti jeho odpruženia karosérie od náprav. Vzhľadom na postavenie autobusu v jeho konečnej polohe, kde je možné potvrdiť aj zatáčanie autobusu vľavo, ak aj dĺžku jeho zadného previsu - 2,85 m je technicky preukázateľné tvrdenie, že súbeh týchto dvoch preukázateľných skutočností spôsobil to, že došlo ku kontaktu autobusu v blízkosti pravého zadného rohu s oplotením rodinného domu. Vodič autobusu mohol zrážke zabrániť tak, že pri avizovanom prejdení jazdnej súpravy do protismernej časti vozovky, čo vodič autobusu pociťoval ako vlastné ohrozenie by zahájil intenzívne brzdenie, čím by autobus zastavil ešte pred polohou, v akej došlo ku kontaktu autobusu s oplotením.
8. Ďalej žalovaný poukázal na Správu o výsledku objasňovania priestupku z 25.06.2019 na základe takto zisteného stavu veci prvostupňový správny orgán ODI v Prešove vydal 07.11.2019 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, voči ktorému účastník podal odpor v súlade ustanovením § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch, bol podaním odporu rozkaz zrušený a správny orgán pokračoval, predvolal účastníka konania na ústne pojednávanie dňa 16.01.2020. Zároveň po vzájomnej dohode správneho orgánu a účastníka konania bol stanovený ďalší termín na 12.02.2020 a následne na deň 27.05.2020 a na tomto ústnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok nehody označený účastníkom konania A. Q.. Po vyjadrení svedka v tom zmysle, že čo svedok videl, že: „Zastavil za autobusom - spomalil a potom pridal a odišiel". Na otázku, či nákladné vozidla v čase nárazu autobusu do plota videl, kde sa nachádzalo nákladné vozidlo, uviedol, že: „Tirák sa nachádzal už za autobusom". Na ďalšiu otázku, že na základe čoho sa domnieva, že kamión sa nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, svedok uviedol, že videl, že autobus bol natlačený na plot, preto si myslí, že kamión bol v ľavom jazdnom pruhu. Na základe uvedeného a po zaujatí stanoviska k námietkam opätovne správny orgán rozhodol a to rozhodnutím z 27.05.2020.
9. Odvolací orgán preskúmaním uvedeného spisového materiálu a jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že pán Z. O. spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku. Zároveň citoval príslušné ustanovenia § 16 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. V prvom rade odvolací orgán posudzoval vyjadrenie účastníka konania z 15.08.2019 vo vzťahu k popisu ním vnímaných relevantných skutočností, ktoré predchádzali dopravnej nehode. Čo sa týka prehlásenia účastníka konania, že keď bol ťahač asi 3 m pred prednou časťou autobusu, tak vodič ťahaču náhle vošiel do jazdného pruhu, a že na uvedenú situáciu už nemohol reagovať tak, že by ešte viac prešiel autobusom ku krajnici, nakoľko po pravej strane bol plot rodinného domu. Odvolací správny orgán považoval za potrebné uviesť, odhliadnuc pritom od 3 m vzdialenosti odhadovanej účastníkom konania, ktorú žalovaný nepovažuje za náležitú, že uvedené naznačuje, že nákladné vozidlo sa do toho času nachádzalo vo svojom jazdnom pruhu a vodiča autobusu nijakým spôsobom neobmedzovalo a už vôbec nie neohrozovalo. Ďalej žalovaný uviedol, že ak na prejdenie ťahača do jazdného pruhu účastníka konania už tento nemohol reagovať tým, že by viac prešiel na krajnicu, potom to znamená, že účastník konania sa po krajnici, teda s maximálnym odstupom od stredovej deliacej čiary pohyboval už pred samotným prejedním ťahača do protismernej časti vozovky. Inak povedané, vychádzajúc striktne z vyjadrenia účastníka konania má žalovaný za preukázané, že jeho jazda s autobusom po krajnici v obci K., nech je už dôvod akýkoľvek, nebola spôsobená prítomnosťou nákladného vozidla prichádzajúceho z protismeru. Ak teda účastník konania nemohol reagovať na ťahač tým, že by ešte viac prešiel s vozidlom ku krajnici, potom to znamená, že na prítomnosť ťahača vo svojom jazdnom pruhu nereagoval žiadnym spôsobom, čo v konečnom dôsledku znamená, že ku kontaktu pravej časti autobusu aj plota rodinného domu by došlo aj bez účastníkom konania avizovaného prejdenia ťahača do protismeru svojej jazdy. Účastník konania následne prehlásil, že vodič nákladného vozidla zastavil približne 20 m od autobusu a následne sa pohol z miesta a odišiel. Žalovaný v tejto súvislosti posúdil vyjadrenie vodiča nákladného vozidla v tom zmysle, ktorého menovaný po vyhodnotení situácie v cestnej premávke, najmä v dôsledku blížiacej sa pravotočivej zákruty a prítomnosti autobusu v protismere jeho jazdy a potreby nadchádzania s jazdnou súpravou zastavil, aby tým umožnil prejazd autobusu. Keď autobus prešiel bez zrážky okolo jazdnej súpravy, pokračoval v jazde ďalej. Žalovaný dôsledným posúdením vyjadrenia vodiča autobusu a vodiča nákladného vozidla dospel k záveru, že tieto sú zhodné v tom zmysle, že preukazujú skutočnosť, že vodič nákladného vozidla s jazdnou súpravou zastavil a po prejdení autobusu s jazdnou súpravou pokračoval v jazde, t. j. zastavenie jazdnej súpravy nebolo v konaní sporné. Sporná v konaní o priestupku nebola ani skutočnosť, že medzi vozidlami, teda medzi jazdnou súpravou a autobusom nedošlo ku vzájomnému kontaktu. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na konkrétnu situáciu v cestnej premávke, najmä na skutočnosť, že ku kontaktu s oplotením rodinného domu došlo pravou zadnou stranou autobusu, má žalovaný za to, že vodič jazdnej súpravy nemal vedomosť o vzniku dopravnej nehody, čo by zakladalo jeho povinnosť zotrvať na mieste. Žalovaný ďalej uviedol, že nemožno od žiadneho vodiča vyžadovať plnenie povinnosti účastníka dopravnej nehody, ak objektívne nemá vedomosť o jej vzniku.
10. Čo sa týka vyjadrenia svedka A. Q., ktorý mal byť očitým svedkom dopravnej nehody, svedok sa v čase dopravnej nehody nachádzal na vyvýšenej terase svojho rodinného domu, ktorý sa nachádza na ľavej strane cesty v smere jazdy jazdnej súpravy. Z uvedeného je teda zrejmé, že zo svojej pozície reálne mohol vidieť ľavú stranu jazdnej súpravy. Naproti tomu autobus prichádzajúci od obce K. mohol svedok vidieť spredu. Týmto posúdením žalovaný dospel k záveru, že svedok nemohol z objektívnych dôvodov vyhodnotiť vzdialenosť medzi jazdnou súpravou a chodníkom na pravej strane jazdnej súpravy. Z uvedeného dôvodu tvrdenie svedka, že vodič jazdnej súpravy sa nedržal pri pravej strane, považuje za subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie svedka, odvodené od polohy autobusu. O predmetnom názore žalovaného svedčí aj odpoveď svedka na otázku, na základe čoho sa domnieva, že kamión sa nachádzal v protismere, ktorý odpovedal: „Videl som, že autobus bol natlačený na plot, preto si myslím, že kamión bol v ľavom jazdnom pruhu". Na ďalšiu otázku, aká bola vzdialenosť kamiónu od obrubníka, svedok nekonkrétne uviedol: „Kamión vytlačil autobus". Posúdením predmetného vyjadrenia podľa názoru žalovaného nemožno dôjsť k inému záveru, ako takému, že spôsob jazdy jazdnej súpravy a jej postavenie v jazdných pruhoch na vozovke svedok priamo vizuálne nevnímal, ale toto postavenie odvodil zo spôsobu jazdy autobusu, t. j. úvahou, že ak je autobus na krajnici, potom musí byť protiidúce vozidlo v protismere. Žalovaný sa s takouto argumentáciou v žiadnom prípade nestotožnil, nakoľko jazda vozidla po krajnici môže byť spôsobená radom faktorov, napr. ako je tomu v tomto prípade, neprispôsobením rýchlosti jazdy vozidla podmienkam v súlade s ustanovením §16 ods. 1 zákona o cestnej premávke.
11. Žalovaný ako rozporné posúdil vyjadrenie svedka aj vo vzťahu k počtu prechádzajúcich nákladných vozidiel v protismere jazdy autobusu. Kým účastník konania vo svojich výpovediach opisuje jednu jazdnú súpravu, ktorej spôsob jazdy mal byť dôvodom vzniku dopravnej nehody, svedok udalosti vyhlásil a svoje vyhlásenie na znak súhlasu podpísal, že autobus sa vyhýbal jazdnej súprave až k plotu a keď autobus vychádzal od plota, tak ho vytlačil až k plotu druhý „Tirák". Vzhľadom na uvedené žalovaný nespochybňujúc skutočnosť, že svedok reálne mohol vidieť spôsob jazdy autobusu v čase dopravnej nehody, toto vyjadrenie hodnotí ako účelové a také, ktoré vychádza z domnienok, predpokladov a úvah svedka. Na základe toho vyjadrenie svedka nemožno objektívne vyvodiť a už vôbec nie preukázať, že dôvodom na jazdu autobusu po krajnici bola prítomnosť jazdnej súpravy, resp. jej časť v protismernej časti vozovky.
12. Žalovaný v neposlednom rade posúdil aj znalecký úkon znalca z odboru dopravy U.. O. S. v tom smere, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Žalovaný zistil, že znalec U.. S. svojim postupom dospel k záveru, že obsah podaného vysvetlenia vodiča ťahača návesu je odôvodnené označiť ako vyjadrenie technicky prijateľné a také, ktoré korešponduje so situáciou na mieste dopravnej nehody. Posúdením vyjadrenia znalec dospel k záveru, že ak by dej prebiehal tak, ako ho účastník konania v podaní opísal, potom zadný roh autobusu nemohol kontaktovať plot pravým bokom v blízkosti jeho zadného rohu, lebo v danom čase nachádzal mimo plota. Na základe uvedeného znalec konštatoval, že je odôvodnené vyjadrenie vodiča autobusu k príčine nárazu autobusu pravou zadnou časťou do oplotenia označiť ako technicky neprijateľné, nakoľko, ak by k vybočeniu vodiča ťahača návesu došlo vo vzdialenosti 3 m pred autobusom, potom k míňaniu predných čiel vozidiel by došlo v čase 0,54 sek., čo je čas kratší, ako je obvyklý priemerný reakčný čas, t. j. vodič autobusu by sa v takom prípade nestihol vyhnúť vodičovi nákladného vozidla v protismernej časti cesty. Aj táto analýza podaného vysvetlenia vodičom autobusu odôvodňuje tvrdenie, že míňanie sa protiidúcich vozidiel neprebehlo tak, ako to vodič autobusu opísal. Zo záverov odborného vyjadrenia žalovaný zistil, že protiidúce vozidlá sa míňali bez toho, aby medzi nimi došlo k vzájomnému kontaktu. Zároveň vodič autobusu počas míňania pravými kolesami vyšiel mimo spevnený povrch cesty na zatrávnený, ale nerovný povrch, potom prešiel odhadom vzdialenosť minimálne 9 m rýchlosťou 27 až 33 km/h. Pri konci tohto úseku sa dostal na povrch, kde je možné potvrdiť skokovú zmenu spádových pomerov v oblasti nachádzajúcej sa za úrovňou rohu tohto oplotenia. Následkom tejto jazdy mimo naklonenia autobusu na pravú stranu došlo aj k jeho rozkmitaniu v oblasti jeho odpruženia karosérie autobusu od náprav. Vzhľadom na postavenie autobusu v jeho konečnej polohe je možné potvrdiť aj zatáčanie autobusu vľavo, ako aj dĺžku jeho zadného prevysu 2,85 m je technicky preukázateľné tvrdenie, že súbeh týchto preukázateľných skutočností spôsobil to, že ku došlo ku kontaktu pravého boku autobusu v blízkosti pravého zadného rohu s oplotením rodinného domu.
13. Odvolací orgán ďalej uviedol, že v medziach svojho oprávnenia, t. j. v medziach toho, či závery znalca zodpovedajú skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom, resp. zabezpečeným v procese objasňovania skutku posúdil závery znalca v predmetnej veci, pričom zistil, že závery znalca vo vzťahu ku skúmaniu spôsobu jazdy vodiča autobusu zodpovedajú skutkovým záverom žalovaného, ktoré vyplývajú z posúdenia svedeckých výpovedí zainteresovaných osôb. Z uvedeného dôvodu žiadnym spôsobom nespochybňuje závery znalca, ani spôsob, ktorý znalec pri znaleckom skúmaní zvolil. Čo sa týka merita veci, žalovaný uviedol, že neprispôsobením rýchlosti jazdy, najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, účastník konania porušil svoje povinnosti dané mu ako vodičovi motorového vozidla zákonom o cestnej premávke, čím takto zavinil predmetnú dopravnú nehodu, považuje za dostatočným spôsobom zistené, zadokumentované a zhromaždené dôkazné prostriedky považuje za postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia.
14. Žalovaný sa zároveň vyjadril a preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcií a jej výmery, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu a uloženie sankcie vo výške 150 eur za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g), podľa ktorého možno uložiť sankciu od 150 do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov považuje za dostatočne odôvodnenú s dôrazom na všetky skutočnosti, ktoré boli v predmetnej veci posúdené.
15. K tvrdeniu účastníka konania, že ho prvostupňový správny orgán opäť uznal vinným zo zavinenej dopravnej nehody napriek tomu, že v konaní o priestupku vypovedal očitý svedok, žalovaný uviedol, že správny orgán nebral ako kľúčovú úvahu výpoveď očitého svedka a vychádzal len z nedôveryhodných tvrdení druhého vodiča, žalovaný uviedol, že z ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní vyplýva, že správny orgán je oprávnený hodnotiť vykonané dôkazy z hľadiska ich procesnej sily a z hľadiska toho, či určitú skutočnosť, ktorá v konaní o priestupku sa javí ako zásadná, potvrdzujú alebo nie. Toto právo nie je zákonom priznané účastníkovi konania, ktorý v konaní o priestupku háji svoje záujmy a je prirodzené, že všetky dôkazy, ktoré budú tvoriť podklad rozhodnutia a nebudú svedčať v jeho prospech, budú účastníkom konania vyhodnotené ak nedôveryhodné. Žalovaný k tomuto uviedol, že účastník konania bez uvedenia konkrétneho dôvodu tvrdenie vodiča jazdnej súpravy hodnotí ako nedôveryhodné, pričom zakladá túto nedôveryhodnosť iba na tom, že nepotvrdzuje jeho opis prednehodového deja. Takýto dôvod je pre žalovaného nepostačujúci. Predmetné hodnotenie účastníka konania, ktorým sa vyjadruje ku skutočnostiam uvedeným vodičom jazdnej súpravy, považuje žalovaný za právo účastníka konania na jeho vlastný názor, ktorým však ani prvostupňový správny orgán v konaní o priestupku, ani on ako žalovaný v konaní o odvolaní nie je žiadnym spôsobom viazaný.
16. Ďalej žalovaný chápe, že účastník konania za dôveryhodnejšiu a dokonca kľúčovú považuje výpoveď svedka vo vzťahu k určeniu spôsobu jazdy vodiča, avšak žalovaný dáva do pozornosti, že ním uvedený kľúčový svedok neuviedol skutočnosti, ktoré by naznačovali, že vodič jazdnej súpravy a už vôbec nie náhle prešiel do protismernej časti vozovky. Tento pre účastníka konania dôveryhodný svedok konštatoval, že videl autobus na krajnici, z čoho na základe vlastnej úvahy odvodil, že jazdná súprava sa nachádza v protismernej časti cesty. Predmetné odôvodnenie postavenia jazdnej súpravy teda nevychádza zo svedkom sprostredkovaného zmyslového vnemu, t. j. neuviedol, že videl jazdnú súpravu v protismere, ale vychádzal z vnútorného presvedčenia prameniaceho z pozorovania jazdy autobusu po krajnici. Žalovaný v tomto smere nemôže sa stotožniť s účastníkom konania a jeho hodnotením miery dôveryhodnosti tvrdení vodiča jazdnej súpravy.
17. K tvrdeniu účastníka konania, že závery znalca sa javia ako nedôveryhodné, nakoľko sú v rozpore s tvrdeniami očitého svedka, žalovaný uviedol, že osobu znalca považuje za štátom aprobovanú osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho priestupkového konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úvahy pod sankciou poriadkového administratívneho alebo trestného postihu a preto nemá dôvod akokoľvek spochybňovať jeho odborné závery.
18. K tvrdeniu účastníka konania, že správny orgán vo svojom odôvodnení nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty priestupku, žalovaný uviedol, že účastník konania bol prvostupňovým správnym orgánom uznaný vinným, že počas vedenia autobusu a míňania sa s protiidúcou jazdnou súpravou neprispôsobil rýchlosť jazdy vedenia prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. K uvedenému záveru dospel žalovaný aj na základe záverov znalca U.. S.. Ďalej k uvedenému žalovaný argumentoval, že zo záverov znaleckého skúmania je nepochybné, že účastník konania vyšiel s autobusom mimo spevnený povrch cesty na zatrávnený, ale aj nerovný povrch, po tomto prešiel odhadom hodnotenú vzdialenosť minimálne 9 m rýchlosťou 27 až 33 km a pri konci tohto úseku sa dostal na povrch, kde znalec potvrdil skokovú zmenu spádových pomerov tohto povrchu v oblasti nachádzajúcej sa za úrovňou rohu oplotenia. Následkom týchto skutočností mimo naklonenia autobusu na pravú stranu došlo aj k jeho rozkmitaniu v oblasti jeho odpruženia karosérie od náprav. Vzhľadom na postavenie autobusu v jeho konečnej polohe znalec potvrdil aj zatáčanie autobusu vľavo, ako aj dĺžku jeho zadného previsu 2,85 m. Následne znalec konštatoval, že súbeh týchto preukázateľných skutočností spôsobil to, že došlo ku kontaktu autobusu v blízkosti pravého zadného rohu s oplotením rodinného domu. Žalovaný preto uviedol, že spádové pomery cesty vodič autobusu nemohol ovplyvniť a jediným faktorom, ktorý bol účastník konania schopný ovplyvniť do takej miery, aby vzniku dopravnej nehody zabránil, bola rýchlosť vozidla. Vychádzajúc z uvedeného je teda zrejmé, že účastník konania rýchlosť vozidla neprispôsobil rýchlosť jazdy podmienkam v zmysle § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke.
19. K tvrdeniu účastníka konania, že správny orgán nedostatočne sa vysporiadal s jeho tvrdeniami, žalovaný argumentoval tým, že ide o vlastný názor účastníka konania a tento hodnotí aj tvrdenie účastníka konania, že postup správneho orgánu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných princípov materiálneho štátu, najmä materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany
zákonnosti, vrátane princípov riadneho spravodlivého princípu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľností rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a takisto princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. S týmto názorom účastníka konania žalovaný sa nemôže stotožniť. Čo sa týka tvrdenia účastníka konania, že v rozkaze bolo zle naformulované číslo návesu M., ktoré má byť M žalovaný uviedol, že predmetná chyba bola uvedená iba v zázname o podaní vysvetlenia O. G. a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe skutočností, ktoré nemožno zameniť. K žiadosti účastníka konania o doloženie dychovej skúšky vodiča jazdnej súpravy nemohol žalovaný vyhovieť, nakoľko dychová skúška u vodiča ťahača nebola vykonaná.
II.
Žalobné dôvody
20. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. V dôvodoch žaloby poukazuje na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na to, že voči rozhodnutiu o priestupku podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, ktorý sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal so všetkými skutočnosťami a namiesto riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia toto rozhodnutie doplnil o svoje domnienky tak, aby mohol potvrdiť vinu žalobcu zo spáchania priestupkov podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Na jednej strane odvolací orgán nepovažoval jeho výpoveď za vierohodnú, ale na druhej strane v odôvodnení rozhodnutia vychádzal striktne z jeho výpovede. To opäť potvrdilo, že je odvolací orgán tak, ako aj prvostupňový správny orgán mali v úmysle obviniť ho zo spáchania priestupku bez spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa žalobcu žalovaný sa vo svojom vyjadrení k námietkam obsiahnutým v odvolaní v závere uviedol, že v konaní o priestupku nie je právom účastníka konania hodnotiť dôkazy a že sa nestotožňuje s tvrdením účastníka konania, že postup správneho orgánu je porušením princípov spravodlivosti.
21. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, pretože bol na svojich subjektívnych právach ukrátený a to rozhodnutím tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného. Poukázal na citáciu ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní, ako aj na § 3 ods. 3, § 3 ods. 4, ako aj § 32 ods. 1 Správneho poriadku a zároveň aj na ustanovenie § 46 Správneho poriadku. Žalovaný podľa žalobcu v konaní nepostupoval správne, jeho rozhodnutie je nezákonné, skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok. Ďalej vykonaným dokazovaním podľa žalobcu nebolo preukázané, že by sa priestupku dopustil svojim zavineným konaním. Poukázal zároveň na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok, ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Zároveň poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g), ako aj na § 64 ods. 1, § 64 ods. 2, § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke.
22. Podľa žalobcu správny orgán riešil v priebehu správneho konania len jeho údajnú vinu a vôbec sa nevysporiadal so skutočnosťou, že druhý účastník z miesta nehody odišiel, čo môže potvrdiť aj očitý svedok nehody. Nie je pravda, že druhý údajný účastník si nič nevšimol a pokračoval v jazde bez zastavenia tak, ako to tvrdí vo svojej výpovedi. Po kolízii autobusu s oplotením rodinného domu vystúpil žalobca z autobusu, išiel priamo k jazdnej súprave, ktorá stála niekoľko desiatok metrov od autobusu, no po chvíli sa vozidlo pohlo a jazdná súprava odišla z miesta. Keďže na obrubníku policajt pri obhliadke miesta nenašiel stopy po pneumatikách jazdnej súpravy, nie je možné, aby pri strete jazdnej súpravy s autobusom na uvedenom úseku vzhľadom na šírky oboch vozidiel a vozovky nedošlo ku kolízii, ak by autobus nezišiel z cesty, čo potvrdzuje aj znalecký posudok znalca, ktorý uviedol, že pri strete s autobusom bolo spätné zrkadlo v jazdnom pruhu autobusu, pokiaľ by sa priebeh nehody odohral tak, ako tvrdí druhý údajný účastník nehody, tak by to bolo v rozpore so znaleckým posudkom a vozidlo, ktoré by vošlo do jeho jazdného pruhu, nebolo to, ktoré je uvedené vo vyšetrovacom spise, čo potvrdzuje aj nesúlad evidenčných čísel návesov.
23. Podľa žalobcu správny orgán v priebehu celého pojednávania sa zameral na to, aby bol označený za vinníka, zatiaľ čo sa vôbec nezaoberal opustením miesta nehody druhým účastníkom s poukazom na ustanovenie § 66 zákona o cestnej premávke. Žalobca ďalej argumentoval tým, že celý priebeh nehody videl očitý svedok A. Q., aj napriek jeho opakovanej žiadosti jeho meno ako očitého svedka bolo uvedené už v prvotnej správe v zázname z nehody. Okrem uvedených nezrovnalostí v spise uviedol žalobca skutočnosť, že presné výpočty vzdialenosti v znaleckom posudku vychádzajú z odhadovanej vzdialenosti, ktorú vo svojom vysvetlení uvádzal znalec ako orientačnú. Znalec v znaleckom posudku musí vychádzať z presne zistených vzdialeností a nie z približných vzdialeností, to je v znaleckom posudku neprípustné. Žalobcove tvrdenia správny orgán nebral do úvahy pri hodnotení dôkazov a na jeho otázky, prečo v spise figuruje evidenčné číslo vozidiel rozdielne, nebol na začiatku konania predvolaný očitý svedok, prečo neboli vykonané dychové skúšky u obidvoch vodičov, dostal odpoveď, že o čo mu ide. Na záver žaloby zdôraznil skutočnosť, že svojim konaním žalobca neporušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke a nedopustil sa priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a jeho konanie nenapĺňa znaky priestupku uvedené v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Vychádzajúc z uvedeného žiada, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, spisový materiál vo veci, postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a taktiež rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a vyniesol rozsudok, ktorým zrušil súd rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
24. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 03.12.2020 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí.
IV.
Replika žalobcu
25. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomným stanoviskom zo dňa 21.12.2020 vyjadril žalobca, ktorý zotrval na žalobných dôvodoch a navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť.
V.
Závery správneho súdu
26. Ako vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z.., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), správny súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení citovaného právneho predpisu.
27. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
30. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
31. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
32. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
33. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
34. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
35. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupok spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
36. Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch sa zodpovednosť za priestupok posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
37. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
38. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát Prešov z 27.05.2020 č. s.: F.-PO-F v. s.: XXXXXX, ktorým správny orgán uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo výške 150 eur za porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ktoré porušenie kvalifikoval správny orgán ako porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky a naplnil skutkovú podstatu priestupku ustanovenú podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, na tom skutkovom základe, že dňa 25.06.2019 o 09:15 hod. viedol autobus zn. S., ev. č.: Z po ceste III/3420 v obci K., smerom od obce K., kde sa vyhýbal oproti idúcej jazdnej súprave pozostávajúcej z ťahača zn. S., ev. č.: M a návesu zn. S., ev. č.: M ktorú v tom čase viedol O. G., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, následkom čoho zišiel s vozidlom vpravo mimo cestu na nerovný povrch, kde pravou zadnou časťou autobusu narazil do oplotenia rodinného domu č. XXX, čím takto vznikla vlastníkovi autobusu, ktorým je SAD Prešov a.s., škoda vo výške cca 50 eur. K poškodeniu oplotenia rodinného domu nedošlo. Dychová skúška vykonaná po dopravnej nehode u vodiča Z. O. bola negatívna.
39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, s obsahom priestupkového spisu a rozhodol za účasti účastníkov konania dňa 19.10.2020 potom, čo vypočul žalobcu, ako aj povereného
zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
40. Ako vyplýva z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, je vodič povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Čo podľa správneho súdu žalobca ako vodič autobusu nedodržal. Z ustanovenia § 137 ods. 2 písm. a) citovaného zákona vyplýva, že porušením pravidiel cestnej premávky je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. K dopravnej nehode vplyvom porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke žalobcom došlo, k čomu správny súd dospel z vykonaného dokazovania správnych orgánov.
41. Pre dané konanie je dôležité ustanovenie § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. V zmysle uvedeného ustanovenia Správneho poriadku mal správny súd za to, že správny orgán v konaní o priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 25.06.2019 tak, ako je to popísané vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku prvostupňovým správnym orgánom OR PZ, ODI v Prešove zo dňa 27.05.2020 pod č.s: F.-PO-F aj postupoval.
42. Správny súd pri svojom závere vychádzal z obsahu administratívneho spisu a z obsahu priestupkového spisu s poukazom na všetky písomné dôkazy, ktoré boli súčasťou uvedeného priestupkového spisu, hlavne s poukazom na Odborné vyjadrenie znalca U.. O. S. pod č. XX/XXXX zo dňa 28.09.2019. V prvom rade správny súd sa v rozsudku zaoberal námietkami žalobcu uvedených v odvolaní tak, ako aj v podanej správnej žalobe. Tvrdenia žalobcu, že neboli zo strany správneho orgánu vyhodnotené všetky skutočnosti v prospech žalobcu a že správny orgán tak prvého stupňa, ako aj žalovaný vyhodnotili všetky skutočnosti v neprospech žalobcu, pričom porušili jeho subjektívne práva a konali v rozpore s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi podmienkami v tomto konaní o priestupku, podľa správneho súdu sa nezakladajú na pravde. Uvedené tvrdenia žalobcu sú v priamom rozpore s výsledkami zápisnice o obhliadke, zo správy o výsledky objasňovania priestupku, ako aj zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, odborného vyjadrenia znalca a napokon aj výpovede svedka navrhovaného žalobcom v podanom odvolaní a to A. Q. zo dňa 27.05.2020.
43. Uvedené skutočnosti, ktoré sú obsahom týchto písomných dôkazov, nie sú rozporné a v časti, kde vypovedá žalobca, ako aj vodič nákladného motorového vozidla ťahača a samotný svedok, zapadajú do dejového postupu, ktorý je popísaný v odbornom vyjadrení U. S., znalca z odboru dopravy.
44. Ako vyplýva z obsahu priestupkového spisu zo záznamu o podaní vysvetlenia v zmysle § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, žalobca uviedol, že 25.06.2019 viedol približne o 09:15 hod. autobus v obci K. smerom na obec K., išiel vo svojom jazdnom pruhu, keď prechádzal okolo cintorína, oproti nemu išiel ťahač s návesom, ktorý viezol drevo. Na uvedenú situáciu začal reagovať tak, že s vozidlom spomalil na rýchlosť približne 20 km, nakoľko sa blížil k zastávke. Uvedený ťahač tiež spomaľoval. Keď už boli s vozidlom v polohe takej, že ťahač bol asi 3 metre pred jeho prednou časťou autobusu, tak vodič ťahača náhle vošiel do jeho jazdného pruhu, nakoľko v danom úseku cesty sa jazdný pruh ťahača zužuje a to z dôvodu novovybudovaného chodníka po jeho pravej strane cesty. Žalobca nevedel uviesť, koľko mohol prejsť ťahač do jeho jazdného pruhu. Na uvedenú situáciu už nemohol reagovať tak, že by ešte viacej prešiel s vozidlom ku krajnici, nakoľko po pravej strane bol plot rodinného domu. Už len počul náraz a všimol si, ako narazil do oplotenia rodinného domu pravou zadnou časťou autobusu. Následne zastavil autobus a asi 20 metrov od autobusu zastavil aj uvedený ťahač, vystúpil z autobusu, išiel za vodičom ťahača. Vodič ťahača sa pohol a z miesta odišiel. Žalobca uviedol, že nevie, či ho videl alebo nie. Následne zavolal na linku 158, oznámil udalosť, on sa pri nehode nezranil, cestujúci v čase nehody vo
vozidle neboli. Škoda vznikla len na autobuse, na oplotení rodinného domu nevznikla žiadna škoda. To je všetko, čo v Zázname o podaní vysvetlenia dňa 15.08.2019 žalobca uviedol. Sú to vyjadrenia žalobcu, ktoré však nepresvedčili správny súd o ich nerozhodnosti. Správny súd pri svojom závere vychádzal z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je priestupkový spis, ktorý obsahuje dôkazy, o ktoré súd svoj záver opiera. Je to predovšetkým správa o výsledku objasňovania priestupku, z vyjadrenia žalobcu, svedka Q., avšak v neposlednej miere z Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX Q., S., Z týchto dôkazov mal preukázané, že priestupku tak, ako mu je kladené za vinu, sa žalobca dopustil.
45. Správny súd musí ďalej poukázať na žalobnú námietku žalobcu, že správny orgán prvého stupňa nereagoval na jeho žiadosť o vypočutie očitého svedka A. Q., ktorého uviedol už v podaní vysvetlenia, čo však nie je pravda, pretože žiadneho svedka žalobca ako účastník dopravnej nehody neuviedol, neoznačil žiadneho svedka. Tieto skutočnosti, ktoré vyššie súd citoval, boli obsahom záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods.2 zákona o priestupkoch z 15.08.2019. Iné skutočnosti sa v tomto zázname nenachádzajú. Žiadosť o vypočutie svedka žalobca podal až v podanom vyjadrení na ústnom vypočutí dňa 16.01.2020, kedy uviedol žalobca meno a bydlisko svedka.
46. Ďalej zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch zo dňa 24.07.2019 mal súd za preukázané, že vodič ťahača, ktorý je majiteľom návesu S., ev. č.: M ev. č. S.: M viedol v čase okolo 09:15 hod. dňa 25.06.2019 v obci K. predmetné motorové vozidlo, ktoré prechádzalo po ceste v obci K. v smere na obec K.. Pritom pred cintorínom, ktorý sa nachádza na pravej strane, videl v protismere idúci autobus a nakoľko prichádzal k pravotočivej zákrute a vyhodnotil situáciu, že by si musel so súpravou nadísť do zákruty, zastavil čo najbližšie k pravému okraju cesty so súpravou ešte pre zákrutou, aby umožnil prejazd oproti idúcemu autobusu. Autobus prešiel, on pokračoval v jazde ďalej. Nakoľko autobus plynule okolo neho prešiel bez zrážky, pričom si nevšimol, že by tento autobus niekde narazil, alebo žeby došlo k nejakej nehode. Odmietol tvrdenie, že by nejako prešiel s ťahačom alebo návesom do protismernej časti vozovky, alebo nejakým iným spôsobom ohrozil alebo obmedzil oproti idúce vozidlá. Jemu na ťahači a návese nevznikla žiadna škoda, ani sa nijako nezranil. To sú skutočnosti, ktoré uviedol vodič ťahača vo svojom podaní vysvetlenia zo dňa 24.07.2019, s ktorými sa stotožnil aj znalec v odbornom vyjadrení ako skutočnosťami, ktoré vyhodnotil ako viac pravdivé tvrdenia, než tvrdenia žalobcu.
47. Zo Záznamu o dopravnej nehode spísaného podľa § 69 Zákona o policajnom zbore zo dňa 15.08.2019 sú opísané udalosti: „K dopravnej nehode došlo pravdepodobne tak, že vodič Z. O. viedol autobus po ceste v obci K. v smere od obce K., pričom pri vyhýbaní s oproti idúcim vozidlom zišiel z cesty, kde pravou zadnou časťou vozidla narazil do oplotenia rodinného domu. K poškodeniu oplotenia nedošlo, ale došlo k poškodeniu autobusu. Príčina dopravnej nehody: nesprávny spôsob jazdy, jazda po krajnici, okrem obchádzania a vyhýbania. Porušené bolo ustanovenie § 9 ods. 2 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009." Ide o prvotný záver policajného orgánu po prvotnej ohliadke miesta dopravnej nehody, z ktorého vychádzal aj súd.
48. Z odborného vyjadrenia znaleckého úkonu č. 62/2019 U.. O. S. bezpochyby vyplývajú závery, ku ktorým znalec dospel. V odbornom vyjadrení II.3 Analýza pohybu autobusu a návesovej súpravy v priebehu kontaktu autobusu s oplotením rodinného domu znalec uviedol, že je možný variant A a variant B. Čo sa týka variantu A), z predloženej simulácie obsahuje prvky v technike jazdy vodiča autobusu, ktoré pri technickom posudzovaní deja je prípustné označiť ako nelogické (aj napriek tomu, že mal vedieť, ako ťahač vchádza do jazdného pruhu, nezahájil intenzívnejšie brzdenie, aj keď na to mal vytvorené primerané podmienky, po započutí buchnutia v pravej zadnej časti intenzívnejšie nezabrzdil, ale v jazde pokračoval so spomaľovaním odpovedajúcim brzdnému spomaleniu motora až do samotného zastavenia). Aj napriek týmto z technického hľadiska nelogickým prvkom techniky jazdy vodiča autobusu, tento sa zastaví ešte pred polohou, v ktorej bol v čase obhliadky MDN policajtom zameraný. Čo sa týka variantu B), z neho vyplýva záver a tento zohľadňuje najpravdepodobnejšiu techniku jazdy obidvoch vodičov, zohľadňuje aktuálny priebeh cesty, rozmery jazdných pruhov pre jednotlivé smery cesty, rozmery jednotlivých vozidiel a rozhľadové pomery v posudzovanom úseku cesty. Vzhľadom k tomu, že čelo ťahača návesu sa priblížilo k miestu, kde dochádza z jeho smeru jazdy k zúženiu jazdného pruhu, jeho vodič zatáčal vľavo smerom k stredovej deliacej čiare. Šírka jazdného pruhu pre jeho smer jazdy ťahača s návesom aj napriek nutnosti vybočenia vľavo umožňuje tejto súprave jazdu vo vyhradenom jazdnom pruhu. Vzhľadom na rozsah známych podkladov, ale čiastočne dočasný z ťahača
do protismerného jazdného pruhu, sa technicky jednoznačne nedá vylúčiť, ale ani potvrdiť. Autobus v tomto posudzovanom úseku sa pohybuje so spomaľovaným odpovedajúcim brzdeniu motorom, prípadne aj aktivovanej motorovej brzde a to až do momentu zareagovania vodiča na buchnutie v jeho pravej zadnej časti (kontakt s oplotením), na čo vodič zareaguje intenzívnejším brzdením až do zastavenia.
49. V odbornom vyjadrení bod II.4 Analýza možnosti zabránenia zrážke na základe podkladov je technicky odôvodnené tvrdenie, že nie sú podklady, ktoré by jednoznačne dokazovali, že ťahač s návesom prešiel do časti šírky vozovky vyhradenej pre smer jazdy autobusu a tým ohrozil jeho vodiča v jazde. Ku kolízii medzi návesovou súpravou a autobusom nedošlo. Na základe rozsahu týchto známych podkladov nie je možné ani sa jednoznačne vyjadriť k možnostiam zabránenia zrážke zo strany vodiča ťahača návesu zn. S.. Na základe tejto analýzy známych podkladov tvrdenie vodiča autobusu o jeho jazde rýchlosťou približne 20 km/h ešte pred samotným zahájením míňania sa s ťahačom vzhľadom na konečnú polohu autobusu voči miestu jeho kolízie s oplotením je technicky vylúčené. Taktiež je technicky vylúčené tvrdenie daného vodiča, že keď bola vzdialenosť medzi autobusom a ťahačom S. asi 3 m, ťahač vybočil vľavo a z uvedeného dôvodu on už kolízii s plotom nedokázal zabrániť. Z technického hľadiska je najpravdepodobnejšia technika jazdy vodiča podrobne rozpracovaná v kapitole II.3 odborného vyjadrenia označeného ako B variant.
50. Na základe zistených skutočností mal posúdiť znalec možnosti zabránenia zrážke zo strany vodičov a vyhodnotiť príčinu dopravnej nehody. Vzhľadom k rozsahu známych podkladov je možné vyjadriť sa len k možnosti zabránenia kontaktu pravého boku autobusu v oblasti jeho pravého zadného rohu s oplotením pozemku. Aj keby vodič autobusu jazdil s rovnakým bočným odstupom, ako v čase vzniku dopravnej nehody, k uvedenému kontaktu autobusu s oplotením by nebolo došlo pri technike jazdy vodiča autobusu, ktorý by v čase vybočenia ťahača S. vľavo, čo on mal pociťovať ako vlastné ohrozenie, bol zahájil intenzívne brzdenie. Pri tejto technike jazdy autobus by zastavil ešte pred polohou, v akej došlo ku kontaktu s oplotením. Vzhľadom k tomu, že autobus v danom čase neprevážal žiadne osoby, takáto technika jazdy vodiča autobusu je technicky prípustná. Z uvedených záverov znalca U.. S. vychádzal aj správny súd a po posúdení uvedeného odborného posúdenia v spojení s ostatnými dôkazmi rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Správny súd vyhodnotil tieto závery znalca ako podstatné pri vyhodnotení dôkazov bezpochyby v neprospech žalobcu, nakoľko žalobca svojimi tvrdeniai nepresvedčil ani znalca, ani samotný súd.
51. Pri svojom rozhodovaní správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.októbra 2015, sp. zn.: II.ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom ( porov. v tomto zmysle IV.ÚS 252/04, IV.ÚS 329/04, IV.ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany... Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené".
52. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom „spis žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).
53. Správny súd v rámci svojej zákonom danej právomoci preskúmava, či sa správny orgán dostatočným a zákonne akceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie prejednávanej veci a či aplikáciu príslušných zákonných ustanovení na daný prípad
relevantným spôsobom odôvodnil. Z obsahu žaloby vyplýva, že vo vzťahu k vine žalobcu zo spáchania priestupku boli žalobcom uplatnené konkrétne námietky a preto sa na ne vyžaduje aj špecifická odpoveď zo strany súdu.
54. Pokiaľ žalobca v žalobe spochybňuje samotné vyjadrenie vodiča ťahača, v odbornom vyjadrení posúdil znalec všetky možné varianty toho, ako bolo možné zabrániť dopravnej nehode, teda nárazu zadnej časti autobusa s plotom, resp. za akých skutočností by došlo k stretu obidvoch motorových vozidiel, k čomu v podstate nedošlo. Správny súd nespochybňuje samotné dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdili, že samotného porušenia priestupku § 16 ods. 1 zákona o priestupkoch sa žalobca dopustil tak, ako mu je kladené za vinu rozhodnutím z 27.05.2020, pričom prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí plne vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli zadovážené a vykonané zákonným spôsobom. Následne aj podľa názoru súdu nebolo možné na základe odvolania žalobcu vyhovieť jeho odvolaniu, pretože žalovaný ako odvolací orgán sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý vykonal dôkazy v súlade s príslušným ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ale v prvom rade v zmysle zákona o priestupkoch a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia príslušných právnych noriem, ako aj s poukazom na všetky písomné dôkazy, ktoré boli zabezpečené v rámci konania o priestupku, v rámci vypočutia jednotlivých účastníkov konania, svedka, ktoré boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami, na ktoré správny súd vyššie poukázal.
55. Správny súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že ak by súd v tomto alebo obdobných prípadoch, kde predovšetkým závisí od povahy porušenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nemohol na základe uvedených dostupných dôkazov, ktoré boli bezprostredne zachytené tak v správe o objasňovaní priestupku, ako aj v jednotlivých zápisniciach a výpovediach svedka vychádzať bez toho, aby mal k dispozícii iné dôkazy, čo v tomto prípade bolo garantované ešte aj odborným vyjadrením znalca z odboru dopravy, má správny súd za to, že boli vykonané správnymi orgánmi všetky potrebné a dostupné dôkazy, aby bola preukázaná v danom prípade vina žalobcu pri spáchaní uvedeného porušenia § 16 zákona o cestnej premávke v spojení s ustanovením § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke.
56. S poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. S poukazom na § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na to, že návrh na vypočutie svedka uviedol žalobca až pri podaní odporu voči rozkazu, ktorý bol vydaný prvostupňovým správnym orgánom pôvodne 07.11.2019. Odpor bol podaný 20.11.2019. Žalobca navrhol vypočutie svedka A. Q. dňa 16.01.2020 pri jeho výsluchu ako podozrivého z priestupku.
57. V zmysle ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
58. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, najmä o tom, či a) sa skutok stal, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok, alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.
59. Správny súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu dospel bezpochyby k záveru, že skutkový stav bol zistený správne a presne, pričom bol úplné popísaný a jeho právne posúdenie vychádzalo zo zisteného skutkového stavu, ktoré je v súlade so zákonom. Rozhodnutie tak žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ODI Prešov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu preukazujúceho v prvom rade zavinenie žalobcu pri spáchaní dopravného priestupku, ktorého sa mal dopustiť 25.06.2019 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
60. Pokiaľ ide o hodnovernosť výpovede tak vodiča ťahača, ako aj svedka, správny súd má za to, že uvedené podanie vysvetlenia vodiča ťahača v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch, ako aj výpoveď samotného svedka navrhovaného žalobcom boli vykonané v súlade so zákonom. Zo strany správneho súdu nie je žiadna pochybnosť o vierohodnosti výpovede vodiča ťahača. Čo sa týka svedka, ten svojou výpoveďou nepriniesol žiadne také skutočnosti do daného posúdenia priestupku a následného uznania viny žalobcu zo spáchania dopravnej nehody dňa 25.06.2019, ktoré by ovplyvnili úvahu súdu v tom zmysle, že by pochyboval o miere zavinenia žalobcu pri spáchaní uvedeného priestupku. Práve naopak, svedok Ungvarský bezpochyby nepotvrdil tvrdenia žalobcu.
61. V súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom, z ktorého vyplývajú aj samotné výpovede tak žalobcu, ako aj ostatných účastníkov, mal správny súd za to, že bezpochyby bola preukázaná zodpovednosť za konanie žalobcu porušením ustanovenia § 16 zákona o cestnej premávke v spojení s ustanovením § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Z odborného vyjadrenia boli preukázané skutočnosti, ktoré nasvedčovali samotnému priebehu dopravnej nehody tak, ako k nej došlo a na základe nasimulovaného dopravného deja znalcom boli preukázané skutočnosti, ktoré smerovali k samotnému preukázaniu viny zo spáchania priestupku žalobcu. Samotné spochybňovanie tak výpovede vodiča ťahača, ako aj dávanie do pozornosti odborné vyjadrenie znalca, ktorý sa mal zaoberať a zamerať iba na ustálenie viny žalobcu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom na samotné konanie žalobcu, ktoré smerovalo k zbaveniu sa zodpovednosti za svoje konanie, ktorého sa dopustil pri riadení autobusu.
62. Správny súd preskúmaním rozhodnutí, ako aj z obsahu administratívneho spisu a priestupkového spisu nedospel k takému záveru, že by išlo o neobjektívne zaujaté tvrdenia zo strany správneho orgánu, resp. neobjektívne závery znalca. Správne orgány podľa súdu postupovali v súlade so zákonom o priestupkoch, zákonom o Policajnom zbore, ako aj zákonom o cestnej premávke č. 8/2009 a vyhodnotili dôkazy správne. Bez akýchkoľvek pochybností správne orgány zistili, že žalobca počas jazdy autobusom neprispôsobil svoju jazdu poveternostným podmienkam. Porušil tak ustanovenie § 16 zákona o cestnej premávke, pričom priebeh dopravnej nehody bol správne zadokumentovaný, správne vyhodnotený a na základe týchto skutočností bolo bezpochyby preukázané, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vydané 27.05.2020 bolo vydané v súlade so zákonom.
63. Správny súd nezistil žiadne pochybenia v postupe správnych orgánov a s dôkazom na rozsiahle dokazovanie, ktoré vykonal správny orgán, ako aj s dôrazom na samotné odborné vyjadrenie znalca má správny súd za to, že boli vykonané v súlade so zákonom.
64. Na základe uvedených skutočností preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
65. V zmysle ustanovenia § 167 SSP vzhľadom na neúspešnosť žalobcu správny súd rozhodol, že náhradu trov konania účastníkov nepriznáva, pretože nevzhliadol nárok na náhradu trov konania podľa § 168 SSP v prospech žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.