Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/84/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., P. X, zastúpený advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, adresa pre doručovanie: Piešťany, Teplická 7434/147, o zaplatenie 800,00 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20. apríla 2021, sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 20. apríla 2021 č.k. -91 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 600,00 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 600,00 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 800,00 € s odôvodnením, že ako spotrebiteľ sa v konaní na Okresnom súde Košice II, vedenom pod sp. zn. úspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4.144,32 € s prísl. z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vyššie uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2020 a súd v rozsudku konštatoval, že v úverovej zmluve je neurčité dojednanie o výške úveru, žalovaný v tejto súvislosti použil nekalé obchodné praktiky, nesprávne sú uvedené náklady úveru ako súčasť istiny úveru a nakoniec nesprávne je uvedená RPMN. Ďalej vo vyššie uvedenom konaní súd zistil, že žalobca zaplatil na predmetný úver 15.541,72 € a platby prevyšujúce istinu úveru 6.714,00 € predstavovali bezdôvodné obohatenie v sume 8.827,72 €. Žalobca však požadoval vydanie obohatenia iba vo výške 4.144,32 €, čo zodpovedalo posledným 16 splátkam pred podaním žaloby.

3. Právne súd posudzoval vec podľa o ochrane spotrebiteľa, pričom vzal za preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie svojich práv ako spotrebiteľa, čo vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 10.2.2020. Z rozsudku vyplýva aj porušenie konkrétnych povinností žalovaným, vyplývajúcich zo , keď žalovaný uzavrel so žalobcom ako spotrebiteľom zmluvu, ktorá nemala

zákonom predpísané náležitosti a zároveň použil aj nekalé obchodné praktiky. Žalobca splnil podmienku úspešného uplatnenia práva tým, že predložil vyššie uvedený rozsudok, ktorým bol v jeho prospech ako spotrebiteľa judikovaný konkrétny nárok z porušenia práva, v zmysle ktorého mu žalovaný bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca tak splnil podmienky pre vznik nároku na primerané zadosťučinenie.

4. K obrane žalovaného, že rozsudok nepredstavuje právny základ pre vyhovenie žalobe o zaplatenie primeraného zadosťučinenia súd uviedol, že konštatovanie porušenia práv spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu s dodávateľom nevyhnutne nepredstavuje len určovací výrok rozsudku o bezúročnosti, bezpoplatkovosti zmluvy alebo o jej neplatnosti, ale takým je aj rozsudok zaväzujúci na vydanie bezdôvodného obohatenia dodávateľa v prospech spotrebiteľa, ktorý rovnako konštatuje porušenie ustanovení zákonov určených na ochranu spotrebiteľa. Výrok rozsudku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie je totiž dôsledkom porušenia a o ochrane spotrebiteľa a pretavením zodpovednosti žalovaného za tento stav. V rozsudku je pritom identifikované to, čo žalovaný porušil. Týmto rozsudkom o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sú viazané strany sporu v zmysle a konajúci súd výrok rozsudku o bezdôvodnom obohatení a dôvody, ktoré súd k tomuto záveru viedli (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), nie je pri rozhodovaní o nároku podľa oprávnený opätovne preskúmavať.

5. K ďalšej obrane žalovaného, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma a že dokonca vďaka vydaniu bezdôvodného obohatenia získal späť zaplatené úroky a poplatky súd uviedol, že nevyžaduje ako podmienku priznania tohto nároku, aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma. Postačuje hrozba jej vzniku, ktorá je daná práve povahou zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a postačí, že spotrebiteľ na podklade takejto zmluvy má plniť to, čo veriteľovi práve pre rozpor so zákonom nepatrí. Konštatoval pritom, že v prejednávanej veci u žalobcu nešlo len o hrozbu ujmy, ale k ujme v podobe plnenia na podklade spornej zmluvy skutočne došlo nad rozsah prislúchajúci žalovanému v súlade so zákonom. Skutočnosť, že plnenie, ktoré žalovaný od žalobcu v rozpore so zákonom prijal, získal žalobca v zmysle právoplatného rozsudku (čiastočne) späť neznamená, že žalobcovi ujma nevznikla.

6. Pokiaľ ide o výšku primeraného zadosťučinenia súd konštatoval, že zákon nestanovuje žiadne konkrétne kritériá na určenie jeho výšky a vyžaduje len to, aby priznané finančné zadosťučinenie bolo primerané. Ustálenie výšky je výhradne na úvahe súdu, ktorá je limitovaná jeho primeranosťou. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia bola pre súd jedným z kritérií suma, ktorá zodpovedá rozsahu, v akom žalovaný svoje povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi porušil a v dôsledku toho potom prijal plnenie, aj keď na neho nemal nárok a táto suma predstavovala 8.827,72 €. Prihliadol aj na to skutočnosť, že žalobcovi bola priznaná suma 4.144,32 €, takže v určitom rozsahu došlo u neho k reparácii v majetkovej sfére. V zostávajúcej časti žalobca zrejme vzhľadom na objektívne dôvody (premlčanie) od vymáhania zostávajúceho nároku upustil a zvyšnú časť odplaty si tak ponechal žalovaný v sume 4.683,40 €. Nič to však nemení na tom, že aj túto sumu žalovaný prijal v rozpore so zákonom. Protiprávny stav navodený žalovaným trval od roku 2013, kedy došlo k uzavretiu zmluvy a bol ukončený vydaním rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2020. Vzal zreteľ ďalej na tú skutočnosť, že žalobca bol nútený v dôsledku konania žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé mu privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme nepríjemných pocitov zo súdneho konania. Po vyhodnotení vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalobcovi patrí finančné zadosťučinenie v rozsahu 600 €, ktoré je primerané ujme, ktorá žalobcovi vznikla, rozsahu porušenia povinnosti zo strane žalovaného, dobe trvania tohto stavu, diskomfortu v podobe súdneho konania, či odškodňovaniu iných situácií v živote človeka a v prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia závisela výlučne od úvahy súdu a v základe nároku bol žalobca úspešný, priznal mu súd plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy.

8. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. a a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov celého

konania. Argumentoval tým, že neboli splnené podmienky v zmysle pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi. Jednou z týchto podmienok je, že spotrebiteľ sa musí proti poručiteľovi domáhať ochrany svojho práva na súde. Žalobca ako spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval. Predmetom konania vedeného na súde pod sp. zn. bolo výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia, čo nemožno hodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností. Ďalšou podmienkou je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej a osobitnými predpismi. Nestačí pritom len samotné porušenie , ale súčasne aj porušenie práv alebo povinností ustanovenými inými predpismi. Žalobca neuviedol, akým spôsobom mal žalovaný práva alebo povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť a obmedzil sa len na konštatovanie, že úverová zmluva nemá náležitosti v zmysle ust. , čo však nemožno považovať za porušenie práv a povinností, ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa, na základe ktorého mu patrí priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Zdôraznil, že v predmete činnosti má poskytovanie úverov, za ktoré mu patria úroky a poplatky a je preto neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia. Nemalo by totižto zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou on sám a nie žalobca ako klient. Argumentoval ďalej tým, že pokiaľ súd vyhlásil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich náležitostí, žiadna škoda spotrebiteľovi nevznikla, práve naopak, získal výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka, ani iná inštitúcia. Za tejto situácie mu nemôže byť priznané ešte aj primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ v súdnom konaní bola vyhodnotená úverová zmluva ako bezúročná a bez poplatkov, žalobcovi mohla potencionálne vzniknúť len ujma za zaplatené úroky. Keďže žalobcovi bezdôvodné obohatenie už vyplatené bolo, iná ujma mu nevznikla. Nepatrí mu preto primerané finančné zadosťučinenie. Inštitút primeraného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody a v konaní je nevyhnutné skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv a aké to malo pre neho dôsledky. Vyplatenie sumy 600 € žalovaný považuje za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. Následne poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že domáhal sa porušenia svojich práv v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. a úspešne uplatnil porušenie práv, keď rozsudkom súdu vo vyššie uvedenom konaní bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 4.144,32 €. Splnil tak všetky podmienky v zmysle pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Neprípustná je úvaha žalovaného, v zmysle ktorej tým, že neuviedol podstatné náležitosti v úverovej zmluve v súlade s právnou normou, získal žalobca ako spotrebiteľ výhodu. Neuvedením podstatných náležitosti v úverovej zmluve totiž došlo ku klamaniu spotrebiteľa. Bolo výlučne chybou žalovaného, že nepredložil spotrebiteľovi formulárové produkty s právne súladným obsahom a ujma, ktorá žalobcovi vznikla (celkovo 8.827,72 €) v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, nie je nepatrnou ujmou, ale sumou, ktorá by nepochybne zasiahla finančný rozpočet a kvalitatívne by ovplyvnila životnú úroveň ktorejkoľvek priemernej rodiny na Slovensku. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , v zmysle záverov ktorých úspešným uplatnením porušenia práva treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej tieto rozhodnutia uvádzajú, že jediným predpokladom, ktoré ust. vyžaduje je, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom, pričom pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo zodpovednosti, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej praxi. Žiadnu inú podmienku, t.j. aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Žalobca teda nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia zdôraznil, že toto plní jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú, aby dostatočne odradil dodávateľa od získavania plnení vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. V konaní vedenom

Okresným súdom Košice II pod sp. zn. bolo preukázané, že žalovaný ako veriteľ porušil svoju povinnosť informovať spotrebiteľa úplne pravdivo o podstatných náležitostiach, resp. informáciách o spotrebiteľskom úvere. V dôsledku tohto postupu dodávateľa žalobca zaplatil titulom úveru podstatne viac, než bolo jeho povinnosťou a táto skutočnosť sa nepriaznivo odrazila v jeho majetkovej sfére, ako aj vo sfére jeho rodiny. Žalobcovi nevznikla len majetková ujma v dôsledku porušenia práv žalovaným, ale aj nemajetková ujma. Musel vyhľadať právne poradenstvo, iniciovať spor proti žalovanému, aby chránil svoje majetkové práva. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť (a aj privodilo) ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení spotrebiteľského úveru, a teda viedlo k strate finančných prostriedkov žalobcu. Na podporu vyššie uvedených záverov odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a v Prešove a Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že výška nemajetkovej ujmy môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu bola spôsobená. Nemajetková ujma žalobcovi bola spôsobená v tom, že bol nútený v dôsledku konania žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov a podobne. S poukazom na tieto okolnosti výška žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia je adekvátna, ak nie je podhodnotená - nepredstavuje ani 1/3 z výšky spôsobenej ujmy. Priznaná suma 600 € je teda plne opodstatnená s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovi nielen hrozila ujma, ale táto ujma mu aj vznikla. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol potvrdiť rozsudok a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. Ďalšie vyjadrenia v spore neboli podané.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. októbra 2021 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12. októbra 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

14. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

15. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. .

20. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

21. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi v zmysle zákona a zhodne so súdom prvej inštancie považuje priznané finančné zadosťučinenie vo výške 600 € za primerané s ohľadom na kritéria, ktoré súd zohľadnil pri určovaní tejto výšky.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného, keďže tieto už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dopĺňa nasledovné:

25. Predmetom konania je nárok na primerané finančné zadosťučinenie, vyplývajúce z ust. zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý vzniká, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom, a to: a) spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinnosti určených na jeho ochranu proti porušiteľovi, b) je úspešný.

26. V prejednávanej veci podstatou odvolacích námietok je tvrdenie žalovaného o nepreukázaní úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinností žalobcom voči žalovanému a neprimeranosť výšky priznaného finančného zadosťučinenia.

27. Žalobca úspešné uplatnenie porušenia jeho práv a povinností žalovaného preukazuje rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 20.2.2020 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2020 a ktorým mu bolo priznané bezdôvodné obohatenie voči žalovanému v sume 4.144,32 € z dôvodu, že úver poskytnutý na základe zmluvy uzavretej so žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vo vyššie uvedenom konaní súd dospel po zistení, že v úverovej zmluve je neurčité dojednanie o výške úveru, žalovaný tak použil nekalé obchodné praktiky, sú nesprávne uvedené náklady úveru ako súčasť istiny úveru a v zmluve je nesprávne uvedená RPMN. Preukazuje tak, že žalovaný pri uzavieraní spotrebiteľskej zmluvy postupoval v rozpore s ust. , keď pripravil formulárovú zmluvu bez zákonom predpísaných náležitostí, ktorých absencia má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle

28. Žalovaný aj v odvolacom konaní naďalej zotrváva na svojej obrane, že rozsudkom bolo rozhodnuté výlučne o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, čo nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností.

29. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že konštatovanie porušenia práv spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu s dodávateľom nevyhnutne nepredstavuje len určovací výrok rozsudku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, či neplatnosti úverovej zmluvy alebo určenie neprijateľných podmienok, ale takým je aj rozsudok zaväzujúci na vydanie bezdôvodného obohatenia dodávateľa v prospech spotrebiteľa, a to z dôvodu porušenia zákonných ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa. Výrok rozsudku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie je výsledkom porušenia zákona a zákona , keďže dojednanie výšky úveru spôsobom, ako to bolo aj v úverovej zmluve medzi stranami sporu, je nekalou obchodnou praktikou vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a spôsobu jej výpočtu, pričom nekalú obchodnú praktiku zakazuje (viď aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 10.2.2020 bod 26).

30. Tento záver súdu je v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý uvedený problematiku riešil napr. v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 14.9.2016 a sp. zn. zo dňa 30.1.2019.

31. V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 14.9.2016 najvyšší súd v súvislosti s ust. zákona uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

32. V rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30.1.2019 najvyšší súd nadviazal na vyššie uvedené závery a zároveň sa zaoberal otázkou, či je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa zákona bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že ust. zákona má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľovi. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

33. V súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami najvyššieho súdu je nielen záver súdu o preukázaní podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcom predložením rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi a ktorým bol judikovaný konkrétny nárok z porušenia práva, ale aj záver súdu, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na primerané finančné zadosťučinenie nie je preukázanie vzniku ujmy na strane žalobcu.

34. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, postačuje hrozba vzniku ujmy a postačí, že spotrebiteľ na podklade spotrebiteľskej zmluvy má plniť to, čo veriteľovi práve pre rozpor so zákonom nepatrí.

35. Bez povšimnutia však nemožno nechať tú skutočnosť, že v prejednávanej veci táto ujma preukázaná aj bola, a to nielen v majetkovej sfére, ale aj v nemajetkovej sfére žalobcu, ktorý bol nútený domáhať sa svojho práva v súdnom konaní, ktoré nepochybne predstavuje negatívny zásah do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilý privodiť mu ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov, neistoty a podobne.

36. Úplne nenáležité sú úvahy žalovaného, že žalobca má z jeho protiprávneho konania prospech, keď nielenže mu nevznikla žiadna škoda, ale získal aj výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka, ani iná inštitúcia.

37. Žalobca bol povinný plniť viac, ako žalovanému v súlade so zákonom patrilo a po dobu, dokiaľ nedošlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi, vznikla žalobcovi škoda minimálne v rozsahu možného zhodnotenia týchto finančných prostriedkov, s ktorými nemohol po dobu, po ktorú boli zadržiavané žalovaným, žiadnym spôsobom nakladať, či už ich použiť na zabezpečovanie vlastných potrieb, zhodnotenie svojho majetku alebo vytvoriť z nich úspory a tieto zhodnotiť získaním úroku.

38. Odvolací súd však znovu opakuje, že vznik ujmy na strane spotrebiteľa nie je podmienkou priznania primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle zákona

39. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného o nezohľadnení primeranosti finančného zadosťučinenia, pretože súd dôsledne vyhodnocoval na základe ním uvedených kritérií (rozsah, v akom žalovaný svoje povinnosti porušil a v dôsledku toho potom prijal plnenie, aj keď naňho nemal nárok vo výške 8.827,72 €, priznanie sumy 4.144,32 € v podobe vydania bezdôvodného obohatenia, čo predstavuje reparáciu v majetkovej sfére, dobu trvania protiprávneho stavu od roku 2013 do roku 2020, nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní, ktorá skutočnosť zasiahla do súkromného života spotrebiteľa a bola spôsobilá mu privodiť ujmu vo forme nepríjemných pocitov zo súdneho konania), aká výška finančného zadosťučinenia je primeraná, pritom prihliadol aj na odškodňovanie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení aj v oveľa závažnejších prípadoch (napr. v prípadoch náhrad za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia alebo v prípadoch odškodnení obetí trestných činov) a za primeranú okolnostiam prejednávanej veci považoval sumu 600 €, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd.

40. Úvaha súdu o výške finančného zadosťučinenia nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že v rozsahu, v akom bola priznaná, dôjde k finančnému obohateniu sa žalobcu.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 600 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. .

42. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože proti tomuto výroku žalobca ako oprávnená osoba nepodal odvolanie a rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , a . Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ust. .

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).