Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: M. N., nar.: XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX G., štátny občan Iránskej islamskej republiky, zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, za účasti: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2021/007661-014 zo dňa 27.01.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/007661-014 zo dňa 27.01.2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnymi orgánmi 1. Dňa 25.10.2017 žalobca podal na príslušnom oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania s predpísanými dokladmi. Žalobca mal na území Slovenskej republiky skôr udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „ “), a to od 30.06.2016 do 31.12.2017. Dňa 27.09.2018 Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Dunajská Streda (ďalej aj „ prvostupňový orgán“ alebo „ OCP PZ“) rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8-3987-021/2018-Ž žiadosť žalobcu zamietla. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný o odvolaní rozhodol dňa 18.02.2019 tak, že rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2019/007905-006 rozhodnutie OCP PZ v Dunajskej Strede zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňovému orgánu uložil povinnosť preveriť splnenie podmienok na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania s poukazom na verejný záujem a prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky ako aj skutočnosť, že deti účastníka konania navštevujú školy na území SR a jeho manželka je na území SR zamestnaná.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 04.11.2019 žiadosť žalobcu opätovne rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-3479-046/2019-PPC (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol. Svoje

rozhodnutie založil na negatívnom stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj len „ministerstvo hospodárstva“ alebo „MH SR“) zo dňa 07.05.2019 a zo dňa 30.09.2019, podľa ktorého podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky (ďalej ako „Stanovisko MH SR“ alebo „Stanovisko“). Žalobca dňa 06.12.2019 voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal odvolanie. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol dňa 07.01.2020 tak, že rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2020/006693-003 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a pre rozhodnutie zabezpečil dostatočné podklady.

3. Žalobca rozhodnutie prvostupňového orgánu a rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 02.07.2020 tak, že rozsudkom č. k. -69 žalobe v celom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. V rozsudku žalovanému uložil doplniť dokazovanie k otázke v čom podniká žalobca na území Slovenskej republiky a zhodnotiť, či takáto činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárstvo SR. Krajský súd ďalej konštatoval, že vyjadrenie (stanovisko) MH SR je v predloženej forme nedostatočné na prijatie uvedených záverov a v zmysle uvedeného mal potom za to, že bude potrebné zhodnotiť individuálne okolnosti prípadu žalobcu (jeho rodinný život, dĺžku jeho doterajšieho pobytu na území SR, mieru integrácie v spoločnosti a pod.) v kontexte jeho práva na ochranu súkromného rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a práva na spravodlivý proces v zmysle a 50 SR a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a proporcionálne zhodnotiť stret verejného a súkromného záujmu.

5. Žalovaný po vrátení veci krajským súdom dňa 15.10.2020 požiadal ministerstvo hospodárstva o doplňujúce stanovisko, ktoré mu bolo doručené dňa 19.11.2020, a v ktorom ministerstvo opätovne konštatovalo, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čo kódovo odôvodnil ako: AB 08, D A G. Žalovaný následne po doručení stanoviska MH SR dňa 07.12.2020 predvolal žalobcu na podanie vysvetlenia na OCP PZ BA (aj ako „Pohovor“) a následne vyžiadal v dodatočne písomnej podobe podklady k preukázaniu podnikateľskej činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky za obdobie od roku 2016 až do roku 2020. Vyžiadané podklady žalobca predložil dňa 15.12.2020. Následne žalovaný rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2021-007661-014 dňa 27.01.2021 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu opätovne zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

II.

Žaloba

6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 21.02.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.:PPZ-HCP- BA2-2021-007661-014 zo dňa 27.01.2021 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.: PPZ-HCP-BA6-3479-046/2019-PPC zo dňa 04.11.2019, ktoré považuje za nezákonné a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný a prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili, chybne interpretovali a aplikovali právne predpisy, pričom konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo vykazuje znaky nezákonnosti, pričom žalobca považuje takéto rozhodnutie správneho orgánu za nepreskúmateľné.

7. Žalobca za zásadné považuje, že žalovaný sa neriadil právne záväzným názorom krajského súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku č. k. -69 zo dňa 02.07.2020 (bod 41), keď bez akéhokoľvek skúmania skutkového stavu, vypočutia žalobcu a zaistenia nových dôkazov dňa 15.10.2020 opätovne bez akéhokoľvek skutkového doplnenia požiadal MH SR o ďalšie stanovisko a až následne po jeho podaní (19.11.2020) predvolal žalobcu dňa 07.12.2020 na podanie vysvetlenia a zároveň vyžiadal v písomnej podobe všetky podklady k preukázaniu podnikateľskej činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky za obdobie od roku 2016 až do roku 2020. Žalovaný teda postupoval nesprávne, v rozpore so zákonom aj s právnym názorom krajského súdu, keď nové skutkové zistenia neoznámil potom ako ich obdržal MH SR a stanovisko vyžiadal bez aktuálnych skutkových zistení a doplnení.

8. Žalobca má za to, že i toto tretie stanovisko MH SR, v ktorom ministerstvo hospodárstva konštatuje, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, vo vzťahu k čomu uvádza len kódové zdôvodnenie stanoviska: AB 08, D, G, kde: AB08 znamená: neaktuálne a nepreukázané/nedostupné údaje, informácie o výsledkoch hospodárenia D znamená: nesplnené minimálne kritéria pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti G znamená: nesplnenie kritéria priamej zamestnanosti, tak aj toto Stanoviska MH SR považuje za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné stanovisko, keďže neobsahuje žiadne zrozumiteľné odôvodnenie a preskúmateľnú správnu úvahu, nie je z neho zrejmé ani na základe akého právneho predpisu bolo stanovisko vyhotovené, z akého interného predpisu vyplýva metodika kódového odôvodnenia a aké sú kritéria pre naplnenie/nenaplnenie jednotlivých kódov, napr. kritéria priamej zamestnanosti. Žalobca pripomenul, že už v skoršom rozsudku krajský súd na v zásade rovnaké vady Stanoviska MH SR poukázal v súvislosti s vadou nepreskúmateľnosti ako dôvodom zrušenia skôr vydaného rozhodnutia žalovaného. Ak žalovaný založil rozhodnutie na nepreskúmateľnom Stanovisku MH SR bez vecného odôvodnenia argumentácie prečo podnikateľská činnosť žalobcu nie je/nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, rovnakou vadou nepreskúmateľnosti je zaťažené aj rozhodnutie žalovaného. Žalovaný navyše nie len že svoje rozhodnutie založil na nepreskúmateľnom Stanovisku MH SR, ale ani sa s dokladmi predloženými žalobcom dňa 15.12.2020 žiadnym preskúmateľným spôsobom v rozhodnutí nevysporiadal, a teda konal v rozpore so zákonom a navyše bol nečinný. Žalovaný si tak osvojil ničím nepodložený záver ministerstva uvedený v jeho stanovisku o neexistencii verejného záujmu Slovenskej republiky na podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom tento následne vo svojich rozhodnutiach interpretovali bez akéhokoľvek logického rozhodnutia v neprospech žalobcu.

9. Žalobca má ďalej za to, že správne orgány nepostupovali v zmysle zásad správneho konania a nezistili skutočný stav veci tak ako im to ukladá ustanovenie z. o správnom konaní, Správny poriadok (ďalej aj len „Správny poriadok“). Žalobca si je vedomý toho, že v zmysle platnej právnej úpravy nie je na udelenie povolenia na obnovenie pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania právny nárok a je na úvahe správneho orgánu ako rozhodne, avšak žiadnym zákonným ustanovením nebola správnemu orgánu zverejnená ničím neobmedzená voľná úvaha pri rozhodovaní, či udelí alebo neudelí povolenie k pobytu. Žalovaný preto pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalobca má za to, že v konaní o obnovení prechodného pobytu predloženými dokladmi preukázal a osvedčil splnenie podmienok aj v rovine podnikateľskej činnosti.

10. V danom prípade bolo skúmané obdobie od roku 2016, kedy žalobca začínal s výkonom podnikateľskej činnosti na území SR, pričom dosiahol príjmy v zákonom stanovenej výške. Spoločnosť N.M., N..V..Q.., v ktorej je žalobca od 29.07.2016 konateľom, v každom zdaňovacom období dosahovala zisk, ktorý prevyšoval zákonom stanovenú výšku, konkrétne uvedená spoločnosť v roku 2017 dosiahla zisk 12.561,- eur pri tržbách 15.900,- eur, v roku 2018 dosiahla zisk 15,698,- eur pri tržbách 27.316,- eur a v roku 2019 zisk 16.178,- eur pri tržbách 30.053,- eur. Spoločnosť si riadne plní svoje daňové povinnosti, pričom za obdobie od 30.06.2016 do 31.12.2019 na dani z príjmov právnických osôb dosiahla zisk vo výške presahujúcej 50.000,- eur. Spoločnosť zároveň investuje nemalé finančné prostriedky do výkonu svojej podnikateľskej činnosti, čím nepriamo prispieva k rozvoju ekonomiky SR, vytvára tiež pracovné miesta a tým prispieva do sociálneho systému Slovenskej republiky. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne svedčia o širšom prínose podnikateľskej činnosti žalobcu pre Slovenskú republiku, jej hospodárstvo, a teda aj verejný záujem.

11. Žalobca ďalej v žalobe rozporuje záver žalovaného, podľa ktorého žalobca svojim konaním neplní účel pobytu na území Slovenskej republiky, obchádza zákon a špekulatívnym až účelovým spôsobom legalizuje svoj pobyt v schengenskom priestore, a to z dôvodu, že v priebehu rokov 2016 a 2017 sa zdržiaval na území Slovenskej republiky len cca 70 dní.

12. S odolaním sa na ust. § 33 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov uvádza, že v súčasnosti žije viac ako štyri roky v Slovenskej republike aj so svojou manželkou, synom a maloletou dcérou. Manželka žalobcu N. S. N., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika a dcéra M. N., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, sa od udelenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny podľa § 26 Zákona o pobyte cudzincov, t.j. od

29.07.2016 takmer nepretržite zdržiavali a naďalej zdržiavajú na území Slovenskej republiky. Manželka žalobcu je zamestnaná v spoločnosti N. N..V..Q.., stará sa o ich maloletú dcéru, aj prostredníctvom ktorej si osvojila kultúru, tradície a hodnoty Slovenskej republiky a je integrovaná do spoločnosti v Slovenskej republike. Za účelom zlepšenia svojich komunikačných schopností spolu so žalobcom navštevovali jazykovú školu F. E. G., N..V..Q.., kde študovali slovenský jazyk v kurze slovenčiny pre cudzincov. Maloletá dcéra žalobcu M. N. navštevovala v Slovenskej republike verejnú škôlku, úspešne absolvovala predprimárne vzdelávanie a následne v septembri roka 2018 nastúpila do 1. ročníka na Spojenej škole na Y. W. XX I. G., ktorý absolvovala s výbornými študijnými výsledkami (vrátane slovenského jazyka a literatúry). V súčasnosti na uvedenej škole navštevuje 3. ročník. Rovnako si osvojila kultúru, tradície a hodnoty Slovenskej republiky a je v absolútnej miere integrovaná do spoločnosti v Slovenskej republike, o čom svedčia jej študijné výsledky, vrátane slovenského jazyka a literatúry a tiež voľnočasové aktivity v klube detí. Jeho maloletá dcéra M. N. nikdy neabsolvovala školské vzdelanie v Iránskej islamskej republike, neovláda perzskú abecedu jazyka farsi, naproti tomu hovorí plynulou slovenčinou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že integrácia v spoločnosti v Iránskej islamskej republike by jej spôsobila ťažko prekonateľné ťažkosti. Staršiemu synovi žalobcu M. N., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, bolo udelené povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky na účely štúdia. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca a jeho rodina spájajú svoj život a budúcnosť so Slovenskou republikou, majú záujem v nej žiť a byť pre spoločnosť aj naďalej prínosom. Ide o modernú, európsky zmýšľajúcu rodinu, ktorej hodnoty sú totožné s hodnotami slovenskej spoločnosti.

13. Správne orgány oboch stupňov preto nepostupovali v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, nakoľko pri posudzovaní jeho žiadosti dostatočne neprihliadli na záujmy maloletej dcéry žalobcu, a ani na jeho osobné a rodinné pomery. Výsledkom tohto nesprávneho resp. nezákonného postupu o žiadosti žalobcu sa vzhľadom na splnenie všetkých formálnych a obsahových predpokladov pre obnovenie prechodného pobytu, ako aj vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Iránskej islamskej republike, je rozhodnutím, ktoré sa javí ako necitlivé a zo svojej podstaty nesprávne a ktoré sa prieči akýmkoľvek zásadám logického uvažovania.

14. Napádanými rozhodnutiami bolo preto zasiahnuté aj do práva žalobcu garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tiež ako „Dohovor“), v zmysle ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Keďže v danom prípade jednoznačne došlo k stretu záujmu súkromného (t.j. záujmu žalobcu a analogicky k tomu aj jeho rodiny) a záujmu verejného, správny orgán musí vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležíte odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu tohto rozhodnutia posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo cudzinca podnikať na území Slovenskej republiky (čl. 8 Dohovoru).

15. Zo všetkých týchto dôvodov žalobca navrhol, aby krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí tieto zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.04.2021. Žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V prvom rade poukázal na procesný postup prvostupňového orgánu pred vydaním rozhodnutia o žiadosti žalobcu a uzavrel, že o žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté v zákonnej lehote, pričom skutočnosť, že sa konanie realizovalo od 25.10.2017 nie je vinou správneho orgánu. Prvostupňový orgán sa snažil byť vždy žalobcovi nápomocný, o čom svedčí aj skutočnosť, že opakovane dotazoval ministerstvo hospodárstva so žiadosťou o zaujatie stanoviska k prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu. Nie je vinou správneho orgánu, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že jeho podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán nemal povinnosť dotazovať ministerstvo hospodárstva na dôvod nesúhlasného stanoviska, nakoľko ide o ústredný orgán štátnej správy, okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Ministerstvo hospodárstva má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej

činnosti subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V danom prípade Stanovisko ministerstva hospodárstva nebolo jediným podkladom pre zamietnutie žiadosti žalobcu. Ďalším podkladom bolo zistenie, že žalobca, ktorému bol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, sa od udelenia jeho prechodného pobytu v SR zdržiaval zo 456 dní iba 70 dní, čo nasvedčuje tomu, že riadne nevykonával svoju podnikateľskú činnosť. Podľa žalovaného nebol dôvod, aby sa žalobca zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, a v tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Zo strany žalobcu tak podmienka nebola splnená a aj pre to takéto vykonávanie podnikateľskej činnosti nie je vo verejnom záujme Slovenskej republiky.

17. Ďalej žalovaný pripomenul, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť správneho orgánu napriek splneniu zákonných podmienok, teda pri doložení zákonom predpísaných dokladov, automaticky udeliť/obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu a dokazovanie. Žalobca predložil všetky zákonom stanovené doklady, avšak počas konania boli zistené nové skutočnosti, ktoré bolo potrebné zobrať pri vydaní rozhodnutia do úvahy. Keďže sa žalobca od udelenia svojho pobytu nachádzal na území Slovenskej republiky len 70 dní, prvostupňový orgán vyžiadal stanovisko ministerstva hospodárstva, ktoré malo pre vydanie svojho stanoviska k dispozícii totožné doklady ako prvostupňový orgán.

18. Žalovaný v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti vychádzal zo zdaňovacieho obdobia z roku 2016, nakoľko žalobca podával žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky v roku 2017. Správny orgán bol preto povinný posudzovať predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Je pravda, že spoločnosť, ktorej je žalobca konateľom dosiahla zákonom požadovaný zisk po zdanení, avšak správny orgán v priebehu konania zistil skutočnosti, pre ktoré musel žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zamietnuť.

19. V správnej žalobe zo dňa 19.02.2021 žalobca v časti IV. k pobytu žalobcu a jeho rodinných príslušníkov v Slovenskej republike zhrnul svoje rodinné a súkromné zázemie, ako aj zázemie svojej manželky a detí. Žalovaný s tu uvedenou argumentáciou žalobcu nesúhlasí. Má za to, že v rozhodnutiach sa správny orgán a žalovaný dostatočne zaoberali súkromným a rodinným životom žalobcu. V čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (č. p.: PPZ-HCP-BA6-3479-046/2019-PPC zo dňa 04.11.2019) bol pobyt manželky a dcéry úzko spätý s pobytom žalobcu a je tomu tak aj v súčasnosti. Keďže podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, správny orgán nemá inú možnosť než zamietnuť žiadosť žalobcu, čím jeho rodinní príslušníci strácajú zákonný nárok na obnovenie pobytu na účel zlúčenia rodiny na území Slovenskej republiky.

20. Záverom žalovaný zhrnul, že oba konajúce orgány pred vydaním svojich rozhodnutí zistili presne a úplne skutočný stav veci a zároveň v doplnenom konaní prihliadali aj na návrhy a dôkazy predložené žalobcom v odvolaní aj v neskôr doručenom vyjadrení. Tieto návrhy a dôkazy neobsahovali podľa žalovaného také skutočnosti, ktoré by ovplyvňovali zmenu výroku v napadnutom rozhodnutí.

21. Vzhľadom k tomu, že nie je v kompetencii správneho orgánu a žalovaného, aby posúdili verejný záujem a najmä prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, správny orgán sa s otázkou posúdenia musel obrátiť na kompetentný orgán, konkrétne na ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva vo veci podalo stanovisko dňa 17.05.2019 (č. p.: PPZ-HCP-BA6-3476-32/2019-PPC) a stanovisko zo dňa 30.09.2019 (č. p.: PPZ-HCP- BA6-3476-42/2019-PPC), kde jednoznačne uviedlo, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Dňa 19.11.2020 po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie bolo žalovanému doručené tretie stanovisko ministerstva hospodárstva č. p.: PPZ- HCP-BA2-2020/056358-004, v ktorom sa uvádza, že posúdením predložených podkladov, opätovnou analýzou, a na základe komplexného posúdenia ministerstvo hospodárstva trvá na stanovisku, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

22. Žalovaný preskúmal okolnosti tak správnej žaloby zo dňa 21.01.2020, ako aj novej správnej žaloby zo dňa 19.02.2021 a nezistil dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2021/007661-014 zo dňa 27.01.2021 zrušené. Preto záverom navrhol, aby Krajský súd v Bratislave správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika

23. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.05.2021. V replike žalobca zotrval na dôvodoch nezákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí tak ako ich bližšie špecifikoval v správnej žalobe.

24. Ako žalobca uviedol v správnej žalobe, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -69 zo dňa 02.07.2020 vyhovel správnej žalobe žalobcu, napadnuté rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/006693-003 zo dňa 07.01.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V bode 41 rozsudku vyslovil právne pre žalovaného záväzný záver. Žalovaný sa týmto právnym názorom súdu neriadil, keď bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania skutkového stavu, vypočutia žalobcu a zaistenia nových dôkazov, dňa 15.10.2020 opätovne bez akéhokoľvek skutkového doplnenia žiadosti požiadal MH SR o opätovné stanovisko k podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalovaný ani následne k svojej žiadosti o Stanovisko MH SR rozsiahle podklady k podnikateľskej činnosti žalobcu predložené dňa 07.12.2020 pri podaní vysvetlenia na OCP PZ BA a ani podklady k podnikateľskej činnosti žalobcu, predložené písomným podaním zo dňa 15.12.2020 ministerstvu hospodárstva nedoplnil (išlo o desiatky strán dokumentov). Napriek tomu v rozpore s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v citovanom rozsudku, nepochopiteľne zakladá svoju argumentáciu na nepreskúmateľnom Stanovisku MH SR opomínajúc, že všetky tri stanoviská sú postihnuté totožnými vadami neodôvodnenosti a nepreskúmateľnosti.

25. Podľa názoru žalobcu žalovaný konal účelovým spôsobom, keď počkal až na doručenie Stanoviska MH SR a iba potom predvolal žalobcu na pohovor a vyzval ho na doplnenie dôkazov o jeho podnikateľskej činnosti v SR v období rokov 2016 až 2020. Rozsiahle dôkazy predložené žalobcom MH SR nielen nepredložil, ale sa s nimi v rozhodnutí preskúmateľným spôsobom nevysporiadal.

26. Žalobca pripomenul, že sám žalovaný v tomto konaní, aj Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. konštatovali, že pri rozhodovaní vo veci žiadosti je potrebné klásť dôraz na skutočnosť, že deti účastníka konania navštevujú školy na území Slovenskej republiky a jeho manželka je na území Slovenskej republiky zamestnaná a že je potrebné zhodnotiť individuálne okolnosti prípadu žalobcu (jeho rodinný život, dĺžku jeho doterajšieho pobytu na území SR, mieru integrácie v spoločnosti a pod.) v kontexte jeho práva na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a práva na spravodlivý proces v zmysle a 50 SR a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a proporcionálne zhodnotiť stret verejného a súkromného záujmu. V danom prípade žalovaný v rozhodnutí a ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, nič z toho neurobil a záväzný právny názor krajského súdu bez vysvetlenia a zdôvodnenia odignoroval.

27. Žalobca záverom oponuje tvrdeniu žalovaného, že sa na území SR od povolenia pobytu prakticky nezdržiaval. Žalobca sa so svojou rodinou na území Slovenskej republiky zdržiaval nepretržite. Žalobcova maloletá dcéra M. N. (narodená: XX.XX.XXXX, povolenie na pobyt č. RH5129625) nikdy neabsolvovala školské vzdelanie v Iránskej islamskej republike, neovláda ani perzskú abecedu jazyka farsi, naproti tomu však hovorí plynulou slovenčinou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že integrácia v spoločnosti v Iránskej islamskej republike by jej spôsobila ťažko prekonateľné ťažkosti.

28. Z uvedených dôvodov žalobca zotrváva na dôvodoch žaloby v celom rozsahu.

V.

Relevantné právne predpisy

29. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov ( ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

34. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

35. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

36. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

37. Podľa , prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený.

38. Podľa , prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.

39. Podľa , prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 40. Podľa , policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.

41. Podľa , policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

42. Podľa , prvá veta pred bodkočiarkou, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa .

43. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

44. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

45. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Predmetom preskúmania v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2021/007661-014 zo dňa 27.01.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava, Č. p.: PPZ-HCP-BA6-3479-046/2019-PPC zo dňa 04.11.2019 a odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol. Prvostupňovým rozhodnutím bola žiadosť žalobcu zo dňa 25.10.2017 o obnovenie pobytu na území Slovenskej republiky na účely podnikania zamietnutá.

49. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie Krajským súdom v Bratislave sa neriadil právne záväzným názorom krajského súdu vysloveným v bode 41 rozsudku č. k. -69 zo dňa 02.07.2020, keď bez doplnenia skutkového stavu dňa 15.10.2020 požiadal MH SR o doplňujúce stanovisko (v poradí tretie) a až následne ako ho obdržal, žalobcu predvolal k pohovoru (07.12.2020) a požiadal o predĺženie dokladov k aktualizácii podnikateľskej činnosti žalobcu v súvislosti so žiadosťou o obnovenie prechodného pobytu (predložené 15.12.2020).

50. Ako už súd vyššie uviedol, citovaným rozsudkom súd zrušil skôr vydané rozhodnutie žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2020/006693-003 zo dňa 07.01.2020, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie vydané v prvom stupni Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava Č.p.: PPZ-HCP- BA6-3479-046/2019-PPC zo dňa 04.11.2019 potvrdil. Prvostupňový orgán podľa v spojení s zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 25.10.2017 o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Súd považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a za nepreskúmateľné v časti prečo podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo SR a v rozhodnutí v tomto smere mu chýbala právna úvaha konajúceho správneho orgánu. Z odôvodnenia rozsudku (bod 41) vyplýva aj výhrada súdu k nedostatočným skutkovým zisteniam k otázkam, v čom podniká žalobca na území SR, a preto súd v ďalšom konaní uložil správnym orgánom doplniť v tomto smere dokazovanie a až následne zhodnotiť, či takáto činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárstvo SR. V kontexte uvedeného krajský súd v ďalšom konaní považoval za potrebné zhodnotiť i „individuálne okolnosti prípadu žalobcu (jeho rodinný život, dĺžku jeho doterajšieho pobytu na územní SR, mieru jeho integrácie v spoločnosti a pod.) v kontexte jeho práva na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 až 50 SR a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a proporcionálne zhodnotiť stret verejného a súkromného záujmu v danom prípade“.

51. Preskúmaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.01.2020 Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2021/007661-014 vydaného po vrátení veci súdom so záväzným právnym záverom správny súd musí konštatovať, že žalovaný sa týmto záverom dôsledne neriadil a nelogicky dňa 15.10.2020 predtým ako vypočul žalobcu k skutočnostiam považovaným za zásadné k meritu veci (07.12.2020), pričom tomuto uložil doplniť písomnú dokumentáciu k aktualizácii podnikateľskej činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky, požiadal MH SR o podanie doplňujúceho stanoviska. Nové stanovisko ministerstva hospodárstva doručené správnemu orgánu dňa 19.11.2020 tak bolo podané bez znalosti nových dokumentáciou žalobcu preukazovaných tvrdení. Žalovaný ani následne po obdržaní tejto dokumentácie (15.12.2020) o jej zhodnotenie ministerstva hospodárstva už nepožiadal. Takéto stanovisko potom nemožno ani považovať za postačujúce pre záver MH SR, aj žalovaného, že podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo SR.

52. Správny súd na tomto mieste pripomína žalovanému, že orgán verejnej správy je viazaný rozhodnutím správneho súdu v konkrétnej veci ( ). Inak povedané, v prípade zrušenia

rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom správneho súdu ( ). Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup orgánu verejnej správy v novom konaní, a to na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. Orgán verejnej správy je pritom viazaný právnym názorom správneho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva, ako aj pri aplikácii procesných predpisov. Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu nie je síce absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie. V danom prípade takéto nové skutočnosti dostatočne konkrétne a tým preskúmateľne žalovaný v rozhodnutí neuviedol. V súvislosti s viazanosťou orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu sa viackrát zaoberal vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že nie je úlohou orgánu verejnej správy polemizovať s právnym názorom správneho súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa orgán verejnej správy s právnym názorom správneho súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť (pozri bližšie napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. alebo sp. zn. ).

53. V súvislosti s uvedeným žalobca namietal i nedostatočne zistený skutkový stav spočívajúci v nedostatočnom Stanovisku MH SR, ktoré žalovaný vzal za jeden zo základov rozhodnutia a toto nijako nereflektovalo na aktualizáciu podnikateľskej činnosti ako bola osvedčovaná žalovanému dňa 07.12.2020 a 15.12.2020. Aj s touto námietkou žaloby sa správny súd musí stotožniť. Je vadou konania, pre ktorú správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy pochybil pri zisťovaní skutkového stavu vo veci. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania a musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovania a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia rozhodnutia/opatrenia pre nedostatky v skutkových zisteniach, ktoré sa môžu prejavovať nie len v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale prípadne i v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia veci.

54. V posudzovanom prípade orgán verejnej správy tým, že sa neriadil dostatočne právne záväzným názorom krajského súdu a v uvedenom smere doplnil dokazovania k preukázaniu podnikania žalobcu na území Slovenskej republiky a jeho významu pre hospodárstvo Slovenskej republiky nesprávne a v nelogickom postupe ako už súd vyššie uviedol. V tomto smere žalovaným doplnené dokazovanie bolo nepostačujúce.

55.V súvislosti so Stanoviskom MH SR žalobca namietal aj jeho nepreskúmateľnosť, čo sa následne premietlo do nepreskúmateľnosti samotného rozhodnutia žalovaného. Vytýkal žalovanému, že stanovisko ministerstva hospodárstva doručené žalovanému dňa 19.11.2020, ministerstvo len konštatuje, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom odôvodnenie stanoviska ministerstvo uvádza len v kódovanej podobe: AB08, D,G. (AB08 znamená: neaktuálne, nepreukázané, nedostupné údaje a informácie o výsledkoch hospodárenia, D znamená: nesplnené minimálne kritéria pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti a G znamená: nesplnené kritérium priamej zamestnanosti), z takéhoto kódovaného odôvodnenia stanoviska nie je možné zistiť relevantné skutočnosti, ktoré vzalo ministerstvo hospodárstva a aj žalovaný za základ svojho záveru. Toto napokon ani zistiť nebolo možné, keďže žalovaný nové a pre vec relevantné dôkazy a skutočnosti ministerstvu neoznámil a nedoložil. Keďže stanovisko neobsahuje žiadne zrozumiteľné odôvodnenie a preskúmateľnú správnu úvahu, správny súd sa musí stotožniť s názorom žalobcu, že i ostatné stanovisko MH SR je arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže neobsahuje vecné odôvodnenie nepreukázania významu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Za nepreskúmateľné potom je treba považovať v uvedenom rozsahu aj rozhodnutie žalovaného, ktorý bez ďalšieho len prevzal toto stanovisko a vo vzťahu k skutočnostiam osvedčeným žalovaným t. j., že rozhodujúca spoločnosť N. N..V..Q.. už v roku 2016 dosiahla príjem zákonom stanovenej výške pri posudzovaní verejného záujmu na podnikateľskej činnosti žalobcu v roku 2017 dosiahla zisk 12.561,- eur pri tržbách 15.900,- eur, v roku 2018 dosiahla zisk 15.698,- eur pri tržbách 27.316,- eur a v roku 2019 dosiahla zisk 16.178,- eur pri tržbách 30.053,- eur, pričom spoločnosť si zároveň riadne plnila svoje daňové a odvodové povinnosti, keď za obdobie od 30.06.2016 do 31.12.2019 na dani z príjmov právnických osôb dosiahla zisk vo výške presahujúcej 50.000,- eur a tiež, že spoločnosť vytvorila jedno pracovné miesto (obsadené manželkou žalobcu) a zároveň investovala finančné prostriedky do výkonu svojej podnikateľskej činnosti, k týmto otázkam žalovaný

správnu úvahu nevyslovil. Pre uvedené vady rozhodnutie žalovaného je treba považovať v tomto rozsahu za nepreskúmateľné. Je v rozpore s postavením policajného útvaru a nezákonný postup spočívajúci v bezvýhradnom akceptovaní obsahu písomnosti, ktorá slúži ako podklad rozhodnutia. Písomnosť obsahujúcu informácie je správny orgán, ktorým policajný útvar bez pochyby v danej veci je, povinný podrobiť hodnoteniu podľa svojej úvahy, a to jednotlivo (tak ako ostatné dôkazy) a všetky v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku.

56. V danej veci nie je sporné, že žalovaný vychádzal zo Stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, ktoré neobsahuje žiadnu správnu úvahu, a v tomto ani konkrétne dôvody, pre ktoré k takémuto záveru dospeli. Takýmto postupom správneho orgánu nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu, a preto nebola v prospech žalobcu zabezpečená „rovnosť zbraní” a žalobca sa nemal možnosť kvalifikovane brániť. Správny orgán bol povinný v rozhodnutí uviesť dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žiadosti v kontexte nových skutočností a dôkazov, ktoré žalobca k veci dňa 07.12.2020 uviedol a 15.12.2020 doložil.

57. Správna úvaha v tomto smere je potrebná o to viac, že MH SR už skôr skúmalo prínos podnikateľskej činnosti žalobcu v procese posudzovania jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu v Slovenskej republike na účely podnikania v roku 2016, pričom v tom čase bola jeho podnikateľská činnosť vyhodnotená kladne. Bez uvedenia konkrétneho a preskúmateľného dôvodu bolo teda stanovisko zmenené a vzhľadom na absenciu správnej úvahy žalobca sa nemal možnosť sa k nemu vyjadriť.

58. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť žalobou napadnuté rozhodnutie zaťažené, pričom sa musí jednať o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie, resp. jeho časť preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je jednak nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a tiež rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnocovaní dokazovania, pri právnom posúdení veci a podobne. Nedostatok dôvodov znamená nielen absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, musí pri tom ísť o také vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Teda ide najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, pripadne zistených v rozpore so zákonom (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci sp. zn. 2Ads 58/2003-www.nssoud.cz).

59. Právna bezchybnosť rozhodnutia akékoľvek správneho orgánu, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti.

60. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodoval, treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

61. Keďže žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nevykazuje kvalitu rozhodnutia zákonom ustanovenú, s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná, a rozhodnutie žalovaného ako nezákonné je treba zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Urobil tak na nariadenom pojednávaní konanom dňa 19.10.2021, keď rozhodnutie žalovaného zrušil podľa , a .

62. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je orgán verejnej správy pod následkom uloženia poriadkovej pokuty podľa viazaný, predložiť MH SR žiadosť o doplňujúce stanovisko k posúdeniu, či podnikateľská činnosť žalobcu je a bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky po predchádzajúcom zaktualizovaní výsledku podnikania na území SR. V súvislosti s týmto predloží ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj skoršiu kompletnú dokumentáciu predloženú mu žalobcom dňa 07.12.2020 a doplnenú v písomnom podaní dňa 15.12.2020. Až následne žalovaný predvolá žalobcu k pohovoru a po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia vydá nové rozhodnutie, v ktorom riadne a preskúmateľne čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými jednak v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 04.11.2019 a tiež vznesenými v rámci súdneho preskúmavacieho konania v podanej žalobe v spojení s replikou.

63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).