Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Csp/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci žalobcu: O.Á. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Z. XXXX/XX, I., zastúpeného spoločnosťou AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava, IČO : 47 258 586, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co. Dublin, Írsko, registrovanému v Írsku pod č. 104547, zastúpenému spoločnosťou alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 266,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 266,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 250,- eur od 22.02.2019 do zaplatenia a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1 Žalobou doručenou súdu dňa 23.09.2020 sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 266,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 250,- eur od 22.02.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že mal zakúpené letenky a potvrdenú rezerváciu na let č. L. dňa 28.09.2018 z Bratislavy do Bruselu s plánovaným odletom z Bratislavy o 12:50 hod. a s plánovaným príletom do Bruselu o 14:35hod. Daný let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou. Žalovaný e-mailovou správou zo dňa 27.09.2018 oznámil žalobcovi, že daný let bol zrušený, kvôli štrajku palubného personálu. Zároveň ponúkol žalobcovi možnosť prebookovať si tento let na iný termín alebo žiadať vrátenie ceny uhradenej letenky. Žalobcovi nebol poskytnutý náhradný let a ani mu nebola vrátená cena uhradenej letenky vo výške 16,99 eur. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil aj zaplatenie čiastky vo výške 16,99 eur. Predmetný let bol o dĺžke 957 km. Žalobca uviedol, že nebol v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c) nariadenia dostatočne a včas žalovaným informovaný o zrušení letu, keďže správu o zrušení letu dostal deň pred odletom, t.j. 27.09.2018. Žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody vo výške 269,99 eur, a to výzvou zo dňa 21.02.2019. Žalovaný na výzvu reagoval tak, že nárok žalobcu neuznal, požadovanú kompenzáciu žalobcovi neuhradil ani čiastočne. Žalobca si preto tento nárok uplatnil podanou žalobou spolu so zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dátume doručenia odpovede žalovaného, t. j. odo dňa 22.02.2019 až do zaplatenia. Žalobca k návrhu pripojil potvrdenie o účasti žalobcu na predmetnom lete, potvrdenie o zrušení letu, e-mailovú správu žalovaného o zrušení letu, výzvu žalovanému na náhradu škody.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 29.10.2020 uviedol, že mal dňa 28.09.2018 vykonať leteckú prepravu žalobcu prostredníctvom letu č. L. z Bratislavy (BTS) do Bruselu (BRU). Z objektívnych dôvodov sa však tento let neuskutočnil riadne v zmysle letového plánu. Objektívnym dôvodom pre zrušenie tohto letu bol štrajk palubnej posádky v Belgicku. Tohto štrajku sa zúčastnilo 40% belgickej palubnej posádky. Štrajk palubnej posádky bol mimo kontroly spoločnosti Ryanair. Z vyhlásenia S. T. (zamestnanca na úseku ľudských zdrojov spoločnosti Ryanair) zo dňa 13.11.2018 vyplývajú skutočnosti týkajúce sa štrajku posádky a pilotov v Belgicku, ktoré ovplyvnili prevádzku letov spoločnosti Ryanair v období od júla až do septembra 2018. Z predmetného vyhlásenia vyplýva (bod 17 vyhlásenia), že štvrtý štrajk pokračoval 28. septembra 2018 a zúčastnilo sa ho približne 40% belgickej posádky spoločnosti Ryanair, ktorá mala prevádzkovať lety 28. septembra 2018. Spoločnosť Ryanair sa snažila vzniknutú situáciu riešiť o čom svedčí jej viacnásobná účasť na rokovaniach za účelom dosiahnutia dohody. Odbory, ktoré zastupujú zamestnancov spoločnosti sa delia na nezávislé skupiny, ktoré navzájom nespolupracujú a blokujú sa, čím bránia k vyriešeniu vzniknutej situácie. Za nekonanie odborov a neochote sa dohodnúť nemôže niesť spoločnosť Ryanair následky. Podľa belgického práva ak sú do rokovaní zapojené viaceré odborové organizácie je potrebné vytvoriť delegáciu odborov, ktorá môže rokovať so spoločnosťou. Jednotlivé odborové organizácie sa však nevedeli dohodnúť, pričom žalovaný nemohol vzniknutú situáciu ovplyvniť a prispieť tak k rýchlemu vyriešeniu problému. Žalovaný bol toho názoru, že v danom prípade ide o existenciu "mimoriadnych okolností", ktoré sú uvedené v nariadení (ES) č. 261/2004. Otázka mimoriadnych okolností je upravená v bode 14. odôvodnenia nariadenia (ES) č. 261/2004, podľa ktorého "tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu." Vymedzenie mimoriadnych okolností je upravené v bode 15 odôvodnenia nariadenia (ES) č. 261/2004, podľa ktorého "za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu." Odôvodnenie nariadenia (ES) č. 261/2004 poskytuje leteckým dopravcom právo liberácie v súvislosti s ich záväzkami, t. j. aj pri uplatnení náhrady škody zo strany žalobcu. Liberácia v zmysle nariadenia (ES) č. 261/2004 tak predstavuje udalosť spôsobenú mimoriadnymi okolnosťami, ktorá zbavuje leteckého dopravcu od povinnosti hradiť cestujúcemu náhradu škody. V prejednávanom prípade je žalovaný toho názoru, že vzhľadom na mimoriadnu okolnosť a liberačný dôvod v zmysle nariadenia nemá žalobca nárok na kompenzáciu. Žalovaný poukázal na to, že interpretácia nariadenia v tom zmysle, že takéto štrajky nespadajú pod mimoriadne okolnosti by znamenala, že by sa právo leteckých dopravcov na kolektívne vyjednávanie podľa článku 28 Charty základných práv Európskej únie (ďalej ako "Charta") neprimerane narušilo. Štrajky nespôsobilo žiadne prekvapivé rozhodnutie spoločnosti Ryanair, naopak spoločnosť prijala všetky primerané opatrenia, aby zabránila štrajkom. Argumentácia v tom smere, že spoločnosť Ryanair by mohla uspokojiť odbory len preto, aby sa zabránilo štrajkom by predstavovala porušenie čl. 15, 16,17 a 28 Charty. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil vyhlásenie S. T. - zamestnanca na úseku ľudských zdrojov spoločnosti Ryanair zo dňa 13.11.2018.

3. Žalobca vo svojej replike uviedol, že zotrváva na svojej žalobe a argumentácii v nej uvedenej, pretože jeho nárok za zrušenie letu je oprávnený a dôvodný. Bol toho názoru, že aj v prípade, že bol jeho let zrušený v dôsledku štrajku odborovými zväzmi, nejedná sa o mimoriadnu okolnosť v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004. Svoj názor oprel o oznámenie Komisie - pokyny pre výklad nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (2016/C 214/04), ktoré v článku 5 stanovuje, že mimoriadna okolnosť, ako odchýlka od bežného pravidla, ktorá zohľadňuje cieľ ochrany spotrebiteľa, sa musí vykladať reštriktívne. Preto všetky mimoriadne okolnosti, napríklad okolnosti vymenované v 14. bode odôvodnenia tohto nariadenia, a teda i štrajk, nevyhnutne nemusia byť dôvodom oslobodenia od povinnosti platiť náhradu, ale vždy si vyžadujú individuálne posúdenie. Zmysel a účel právnej úpravy je mimo iné uvedený v bode 1. odôvodnenia nariadenia (ES) č. 261/2004, v ktorom sa uvádza, že činnosť Spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by mala mimo iné smerovať k zaisteniu vysokej úrovne ochrany cestujúcich a zároveň by mal byť braný ohľad na požiadavku ochrany

spotrebiteľa. Nie je účelom nariadenia ochranu práv cestujúcich neprimerane zužovať a dávať priestor leteckým dopravcom zbaviť sa svojej zodpovednosti samotným odkazom na mimoriadne okolnosti a striktný jazykový výklad tohto pojmu. Dôsledkom toho, ak by štrajky mali byť kvalifikované ako mimoriadne okolnosti v zmysle čl. 5 ods.3 nariadenia č. 261/2004, by bolo to, že právo cestujúcich na náhradu škody by záviselo na právnych predpisoch v sociálnej oblasti každého členského štátu, čím by boli ohrozené ciele nariadenia, spočívajúce v zaistení vysokej miery ochrany spotrebiteľa. V prejednávanom prípade žalovaný prenáša na žalobcu ako cestujúceho dôsledky jednania medzi zamestnancami žalovaného a žalovaným, ktoré cestujúci nemôžu nijako ovplyvniť, ako napríklad to, či odborová organizácia zamestnancov žalovaného odmietla problematiku mzdových požiadaviek prejednať pred mediátorom. Tieto skutočnosti nemôže žalobca nijako ovplyvniť, pričom je internou vecou žalovaného, akým spôsobom má nastavené svoje zmluvné vzťahy a personálnu politiku so svojimi zamestnancami. Žalobca navrhol prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom Európskej únie v zmysle (ďalej len "). Žalobca navrhol, aby boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené otázky: "Patrí vnútropodnikový štrajk zamestnancov leteckého dopravcu organizovaný leteckou odborovou organizáciou medzi "mimoriadne okolnosti" v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 zo dňa 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov v spojení s bodom 14 odôvodnenia tohto nariadenia? Je k tomu, aby bol letecký dopravca oslobodený od povinnosti platiť náhradu podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 zo dňa 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov v spojení s bodom 14 odôvodnenia tohto nariadenia dostačujúce hodnoverné doloženie toho, že sa v prípade štrajku zamestnancov jedná o mimoriadnu okolnosť, ktorej by nebolo možné zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, ktorými disponoval letecký dopravca, alebo je potrebné túto skutočnosť preukázať?"

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca bol dňa 28.09.2018 účastníkom letu č.L. XXXX z Bratislavy do Bruselu, s dĺžkou letu 957 km. Odlet bol naplánovaný o 12:50 hod, pričom žalobca dňa 27.09.2018 e-mailovou správou žalovanému oznámil zrušenie letu, z dôvodu štrajku palubného personálu. Z dôvodu neuskutočnenia letu si žalobca dňa 21.02.2019 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu vo výške 250,- eur a sumu uhradenej nevyužitej letenky vo výške 16,99 eur, keďže mu nebol poskytnutý náhradný let a ani mu nebola vrátená cena uhradenej letenky.

6. Žalobca v konaní pred súdom zotrval na podanej žalobe, ako aj na všetkých vyjadreniach. Predmetný štrajk na ktorý poukazuje žalovaný podľa neho nespadá pod mimoriadne okolnosti. V obdobnej veci už rozhodoval Okresný súd Bratislava II, kde rozhodol v prospech žalobcu a priznal mu náhradu. Uvedené rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora, ktorý sa v rozhodnutí C28/2020 venoval otázke mimoriadnych okolností a samotnému čl. 5 ods. 3 nariadenia.

7. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný. Rovnako poukázal na dve rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, kde išlo o obdobné prípady štrajkov. V uvedených veciach súd žalobu zamietol a nároky v zmysle nariadenia žalobcom nepriznal. Uvedené štrajky by podľa neho mali spadať pod mimoriadne okolnosti. V tomto prípade štrajkovalo 40 % zo zamestnancov letového personálu, kedy spoločnosť nie je schopná na takéto niečo reagovať.

8. V zmysle čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, (ďalej len "nariadenie (ES) č. 261/2004"), v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim majú príslušní cestujúci právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny

pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu; iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

9. Podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004 prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

10. Podľa čl. 5 ods.4 nariadenia (ES) č. 261/2004 dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, či a kedy bol cestujúci informovaný o zrušení letu, spočíva na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi.

11. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 261/2004 cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej.

12. Podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004 ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a poskytne im pomoc v súlade s článkom 8 a 9.

13. Podľa čl. 8 ods. 1 písm. a), b), c) nariadenia (ES) č. 261/2004 právo na náhradu alebo presmerovanie- keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi: a) - úhradou úplných nákladov na letenku v cene, za ktorú bola kúpená, za časť alebo časti nevykonanej cesty a za časť alebo časti už vykonanej cesty, ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu cestujúceho alebo v spojení s ním, do siedmich dní prostriedkami uvedenými v článku 7 ods. 3, - spiatočným letom do prvého miesta odletu pri najbližšej príležitosti; b) presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto pri najbližšej príležitosti; alebo c) presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto v neskoršom dátume podľa želania cestujúceho, za predpokladu voľných miest.

14. Podľa vety prvej a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daná jeho právomoc, pričom dospel k záveru, že je príslušný na prejednanie sporu s poukazom na čl. 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pretože v jeho obvode bola poskytnutá služba (miesto zmluvného plnenia), o ktorú v prejednávanej veci ide.

17. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-402/07 Sturgeon v. Condor a C-432/07 Böck v. Air France) články 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu.

18. Skutkový stav nebol medzi sporovými stranami sporný. Žalobca mal zakúpenú letenku a potvrdenú rezerváciu na let č. L. dňa 28.09.2018 z Bratislavy do Bruselu s plánovaným odletom z Bratislavy o 12:50 hod a s plánovaným príletom do Bruselu o 14:35 hod., pričom daný let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou. Žalovaný správou zo dňa 27.09.2018 oznámil žalobcovi, že daný let bol zrušený. Zároveň ponúkol žalobcovi možnosť prebookovať si tento let na iný termín alebo žiadať vrátenie ceny uhradenej letenky. Žalobcovi nebol poskytnutý náhradný let a ani mu nebola vrátená cena nevyužitej letenky vo výške 16,99 eur. Predmetný let bol o dĺžke 957 km. Let žalobcu bol zrušený žalovaným z dôvodu štrajku cez 40% belgickej palubnej posádky, pričom dňa 10.08.2018 a dňa 28.09.2018 došlo k uskutočneniu tretieho a štvrtého štrajku.

19. Pri neexistencii sporných skutkových tvrdení, bolo v tomto konaní podstatným len právne posúdenie, či je možno považovať štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti za mimoriadne okolnosti, ktorá by zbavovali žalovaného povinnosti poskytnúť žalobcovi požadované plnenie. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že štrajk jeho zamestnancov (belgickej palubnej posádky) bol mimoriadnou okolnosťou v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004, ktorá by oslobodila žalovaného spod jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu podľa čl. 7 tohto nariadenia. Determinujúcou skutočnosťou pre uvedené rozhodnutie bol pre súd o.i. aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 23.03.2021 vo veci C-28/20 Airhelp Ltd proti Scandinavian Airlines System Denmark - Norway - Sweden, v zmysle ktorého "článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že štrajkové hnutie, ktoré je zvolané odborovým zväzom zamestnancov prevádzkujúceho leteckého dopravcu pri dodržaní podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi, najmä nimi vyžadovanej lehoty na predchádzajúce oznámenie, s cieľom vyjadriť požiadavky zamestnancov tohto dopravcu, a ku ktorému sa pripojí kategória zamestnancov nevyhnutných na uskutočnenie letu, nespadá pod pojem "mimoriadna okolnosť" v zmysle tohto ustanovenia." Aj v skoršom rozsudku zo dňa 17.04.2018 v spojených veciach C 195/17, C 197/17 až C 203/17, C 226/17, C 228/17, C 254/17, C 274/17, C 275/17, C 278/17 až C 286/17 a C 290/17 až C 292/17 Helga Krüsemann a i. proti TUIfly GmbH Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ani tzv. divý štrajk zamestnancov (t. j. spontánna neprítomnosť značnej časti palubného personálu v práci) nespadá pod pojem "mimoriadne okolnosti" v zmysle nariadenia (ES) č. 261/2004. Štrajk zamestnancov žalovaného (či už legálny alebo divý) preto nemohol byť mimoriadnou okolnosťou, ktorá by zbavila žalovaného povinnosti zaplatiť náhradu cestujúcim v zmysle čl. 7 nariadenia (ES) č. 261/2004. V prejednávanej veci teda žalovaný ako prevádzkujúci letecký dopravca zrušil let žalobcu č. L., ktorý mal byť vykonaný dňa 28.09.2018 z Bratislavy do Bruselu s dĺžkou letu 957 km. Žalovaný informoval žalobcu o zrušení letu deň pred odletom, pričom žalobcovi ponúkol vrátenie ceny uhradenej letenky alebo možnosť presunúť si tento let na iný termín. Žalobca teda nebol informovaný o zrušení letu aspoň dva týždne, resp. aspoň sedem dní pred plánovaným časom odletu v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 261/2004. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie peňažnej kompenzácie vo výške 250,- eur v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 261/2004, keďže išlo o let kratší ako 1500 km a nárok na zaplatenie sumy 16,99 eur ako úhrada nákladov na nevyužitú letenku v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. Aplikáciou citovaných ustanovení nariadenia (ES) č. 261/2004, zohľadňujúc relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 266,99 eur je v celom rozsahu dôvodný (250,-eur náhrada škody a 16,99 eur cena uhradenej nevyužitej letenky).

20. Nezaplatením kompenzácie na výzvu žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 250,- eur tak, ako to žalobca žiadal v žalobe, teda odo dňa 22.02.2019 (deň nasledujúci po dátume doručenia odpovede žalovaného, v ktorej neuznal nárok žalobcu) až do zaplatenia.

21. Súd v súlade s zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, keďže žalobe v celom rozsahu vyhovel a Súdny dvor Európskej únie zodpovedal (predbežnú) otázku, ktorá bola podľa žalobcu dôležitá pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s v spojení s priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ).