Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-31-2021.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Csp/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann l, 750009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovaným: v l. rade D. B.D., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. XXXX/X, XXX XX U., v 2. rade Š. B.D., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie sumy 981,14 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 951,82 eur spolu s úrokom vo výške 17,89 % ročne zo sumy 956,13 eur od 03.08.2018 do 01.06.2021 v sume 484,56 eur, s úrokom vo výške 17,89 % ročne zo sumy 951,82 eur od 02.06.2018 do 15.10.2021 v sume 574,75 eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1039,78 eur od 03.08.2018 do 08.07.2019 v sume 48,42 eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1010,46 eur od 09.07.2019 do 08.03.2021 v sume 84,29 eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 981,14 eur od 09.03.2021 do 01.06.2021 v sume 11,42 eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 951,82 eur od 02.06.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti istiny 29,32 eur s príslušenstvom zastavuje.
III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
odôvodnenie:
l. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v l. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 981 eur so 17,89% úrokom ročne zo sumy 956,13 eur od 03.08.2018 do zaplatenia, 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 1039,78 eur od 03.08.2018 do 08.07.2019, zo sumy 1010,46 eur od 09.07.2019 do 08.03.2021, zo sumy 981,14 eur od 09.03.2021 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že dňa 18.09.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strany so žalovanou v l. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver. Dňa 18.09.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanými v l. a 2. rade ako spotrebiteľmi Zmluvu o spotrebiteľskom, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovaným v l. a 2. rade spotrebiteľský úver vo výške 1000 eur. Z úverovej zmluvy vyplýva, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,89% ročne. Žalovaní v l. a 2. rade svoj záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy riadne neplatili, uhradili len 175,92
eur. V dôsledku neplnenia zmluvných povinností žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 02.08.2018, čím sa dlh stal splatným.
2. Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 180 CSP, právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil, žalovaní sa neospravedlnili, hoci mali doručenie predvolania riadne vykázané.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere časť 1. zo dňa 18.09.2017 č.l. 19-22 spisu, Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere č.l. 23-24 spisu, osobného dotazníka, súhlasu na spracovanie osobných údajov, histórie úveru č.l. 27a-28 spisu, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.l. 28a spisu, čiastočného späťvzatia žaloby č.l. 50 a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalovaní v l. a 2. rade sa k žalobe nevyjadrili, hoci mali doručenie do miesta trvalého pobytu riadne vykázané dňom 23.06.2021.
5. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere časť 1 zo dňa 18.09.2017 vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej v l. rade ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi sumu 1000 eur pri výške úrokovej sadzby 17,89% ročne, ktorý sa zaviazal splácať v 48-ich mesačných splátkach po 29,32 eur, pri RPMN 19,44%, pri priemernej RPMN 10,12%, pri splatnosti splátok k 15. dňu v mesiaci, pri splatnosti prvej splátky 15.dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci , v ktorom bol úver poskytnutý v dohodnutej výške, pri konečnej splatnosti úveru 15.10.2021., celková čiastka úveru vo výške 1407,36 eur. Súčasťou zmluvy sú aj štandardné európske informácie a osobný dotazník. Žalovaní v l. a 2. rade na úver zaplatili 175,92 eur a po podaní žaloby zaplatili dňa 01.06.2021 sumu 29,32 eur. Žalobca úver zosplatnil k 03.08.2018 podľa bodu 3.4 časť 3 zmluvy. Listom zo dňa 28.08.2018 bol úver zosplatnený.
6. Podľa § 52 ods.1, ods.2, ods.3 , ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Podľa § 53 ods. l, ods.2, ods.3 ods.4 písm. v/ a t/ , ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
9. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
10. Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.
11. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
12. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa- zmluvu, ktorá sa uzatvára tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách , pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v užšom a širšom zmysle. V širšom zmysle je to každá zmluva uzatváraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom . V užšom zmysle ide o takú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej zmluvné podmienky sa pripravujú vopred pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. To neplatí ak ide o podstatný predmet plnenia - primeranú cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky dojednané individuálne.
13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný spoločne a nerozdielne sumu 951,82 eur spolu s úrokom vo výške 17,89 % ročne zo sumy 956,13 eur od 03.08.2018 do 01.06.2021 v sume 484,56 eur, s úrokom vo výške 17,89 % ročne zo sumy 951,82 eur od 02.06.2018 do 15.10.2021 v sume 574,75 eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1039,78 eur od 03.08.2018 do 08.07.2019 v sume 48,42 eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1010,46 eur od 09.07.2019 do 08.03.2021 v sume 84,29 eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 981,14 eur od 09.03.2021 do 01.06.2021 v sume 11,42 eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 951,82 eur od 02.06.2021 do zaplatenia. Súd po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.09.2017 obsahuje všetky obligatórne zákonom stanovené náležistosti § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. , išlo o bezúčelový úver. Po podaní žaloby dňa 01.06.2021 žalovaní zaplatili sumu 29,20 eur, v tejto časti žalobca zobral žalobu späť, ktorej späťvzatie bolo žalovaným v l. a 2. rade doručené do vlastných rúk. Súd po preskúmaní obsahu zmluvy nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Tiež nárok žalobcu bol uplatnený riadne a včas v zákonom stanovenej lehote. Súd priznal žalobcovi úrok z úveru len do konečnej splatnosti úveru do 15.10.2021, tak ako bol zmluvne dohodnutý a nie do zaplatenia vychádzajúc z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020 podľa ktorého z ustanovenia § 497 a § 502 ods.1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech
dlžníka, ani v prospech veriteľa.Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, súd preto priznal žalobcovi úrok z úveru len do konečnej splatnosti úveru, tak ako bol zmluvne dohodnutý a nad túto sumu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Súd v späťvzatej časti v časti istiny 29,32 eur konanie podľa § 145 ods.2 CSP zastavil.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 v spojení s § 256 ods.1 CSP, tak žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný súd priznal plnú náhradu trov konania prito žalovaným v l. a 2. rade vo výške 100%, keď neúspech žalobcu v časti úroku z úveru nemal vplyv na jeho úspech v konaní.O trovách konania rozhodne súd podľa § 262 ods.2 CSP samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti veci samej vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.