Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-34-2021.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857 proti žalovanému: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo so sídlom Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO 00 168 912, v spore o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/107/2019-147 zo dňa 4. decembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného zo dňa 31.07.2019 od zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.06.2019, adresovaného žalobcovi a vo výroku II. žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.
1.2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 01.03.2017 uzavrel žalovaný so žalobcom Dohodu o poskytovaní právnych služieb. Dňa 01.07.2018 uzavreli Dodatky č. 1, 2 k zmluve o poskytovaní právnych služieb. Dňa 31.05.2019 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o ukončení poskytovania právnych služieb. V notárskej zápisnici N 363/2019, Nz 19624/2019, NCRIs 20074/2019 zo dňa 20.06.2019 žalovaný, zastúpený predsedom predstavenstva T.. T. M. a podpredsedom predstavenstva W. O., uznal svoj dlh voči žalobcovi v sume 152.370,89 Eur na základe Dohody o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.03.2017 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2018 a Dohody o ukončení poskytovania právnych služieb zo dňa 31.05.2019. Dňa 20.06.2019 uzatvorili žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril so žalovaným ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva, v prospech záložného veriteľa, k zálohu špecifikovanému v jej čl. III, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k.ú. A.: pozemok parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie; stavba s. č. XX - druh stavby rodinný dom a s. č. XXX - druh stavby budova obchodu a služieb. Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.06.2019 za žalovaného ako záložného veriteľa podpísali T.. T. M., predseda predstavenstva a W. O., podpredseda predstavenstva, ktorí dňa 25.06.2019 uznali ich podpisy na označenej zmluve za svoje vlastné. Dňa 26.07.2019 uzavreli strany sporu Dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva. Návrhom zo dňa 20.06.2019 sa žalovaný domáhal vkladu záložného práva, zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 20.06.2019, do katastra nehnuteľností. Listom zo dňa 31.07.2019
žalovaný odstúpil od predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.06.2019. Odstúpenie od zmluvy odôvodnil tým, že dňom 24.06.2019 Zhromaždenie delegátov žalovaného s okamžitou platnosťou odvolalo osoby konajúce za družstvo, nielen z funkcie predsedu a podpredsedu predstavenstva družstva, ale aj ako členov predstavenstva. Tieto osoby neboli osobami oprávnenými konať v mene záložcu, a teda ani nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného. Dňa 25.06.2019, kedy uvedené osoby uznávali svoje podpisy za vlastné, boli len bežnými členmi družstva, bez oprávnenia vykonávať úkony, ktoré by zaväzovali družstvo zaťažovaním jeho majetku vecnými právami, ako aj záložnými zmluvami v neprospech družstva, a preto nemohli vystupovať ako štatutárni zástupcovia. V liste zo dňa 06.08.2019 žalobca oznámil žalovanému, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.07.2019 neuznáva. Trval na tom, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená platne. Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor rozhodnutím Z zo dňa 14.08.2019 prerušil konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností z dôvodu spornosti platnosti odstúpenia od zmluvy o zriadení záložného práva a vyzval účastníkov konania na podanie príslušnej žaloby o určenie platnosti/ neplatnosti odstúpenia od zmluvy v ním určenej 15-dňovej lehote.
1.3. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, teda určenia právnej skutočnosti, skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď s odkazom na znenie ust. § 137 písm. d) CSP skonštatoval, že určenie uvedenej právnej skutočnosti nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Zdôraznil, že určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) CSP má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Poukázal na to, že nakoľko okrem predmetného sporu o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od záložnej zmluvy sa na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22Cb/85/2019 vedie spor COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo ako žalobcu proti Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. ako žalovanému o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.06.2019 v znení jej dodatku č. 1, Dodatkov č. 1 a 2 zo dňa 01.07.2018 k Dohode o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 01.03.2017 a Dohody o ukončení poskytovania právnych služieb zo dňa 31.05.2019, žalobcom požadovaným určením nedôjde k definitívnemu vyriešeniu sporných vzťahov so žalovaným, ani sa ním neodstráni právna neistota voči žalovanému. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemal preukázaný ani rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor V XXXX/XX zo dňa 14.08.2019 o prerušení konania, v odôvodnení ktorého bol žalobca vyzvaný na podanie príslušnej žaloby na súd (žaloba o určenie platnosti/ neplatnosti odstúpenia od zmluvy). Z označeného rozhodnutia totiž vyplýva, že vychádza iba z vedomosti úradu o spornosti platnosti odstúpenia o zmluvy, avšak nezaoberá sa otázkou spornej platnosti zmluvy a existencie zmluvného vzťahu a zabezpečenej pohľadávky, ani už podanou žalobou o neplatnosť zmlúv. Zo spornosti existencie platnej zmluvy a zmluvného vzťahu, ktorý mal na jej základe vzniknúť, a tiež s ohľadom na konanie sp. zn. 22Cb/85/2019, potom vyplýva, že vyriešenie spornej otázky platnosti odstúpenia od zmluvy v tomto prípade samo osebe nepostačuje pre povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne dôvodil tým, že na tamojšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 22Cb/85/2019, v ktorom žalovaný tam v pozícii žalobcu napádal samotnú platnosť záložnej zmluvy. Konanie vedené pod sp. zn. 22Cb/85/2019 bolo totiž právoplatne skončené dňa 15.09.2020, preto argumentácia prvoinštančného súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu v spore o určenie neplatnosti odstúpenia od záložnej zmluvy vzhľadom na iný prebiehajúci spor nie je opodstatnená. Žalobca poukázal na to, že spor o neplatnosť záložnej zmluvy skončil zamietnutím žaloby taktiež bez toho, aby sa súd meritórne zaoberal otázkou jej ne(platnosti), takže nastala bizarná situácia, lebo ani v jednom z konaní sa súdy nezaoberali meritom veci a najmä v predmetnom spore súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od záložnej zmluvy. Žalobca zdôraznil, že podaním určovacej žaloby bolo podmienené ďalšie konanie o zápis záložného práva Okresným úradom Trenčín, katastrálneho odboru, ktorý prerušil vkladové konanie, avšak ani po splnení výzvy katastra nehnuteľností a po podaní žaloby v
predmetnom spore nebola vyriešená otázka spornosti odstúpenia od zmluvy meritórnym rozhodnutím, ktoré tento úrad žiadal, aby mohol v prerušenom vkladovom konaní pokračovať. Naďalej tak pretrváva jeho právne neistota ohľadom vzniku záložného práva a takáto situácia sa môže javiť aj ako odopretie práva na súdnu ochranu, pretože jeden a ten istý súd meritum veci nechce rozhodnúť dôvodiac tým, že mu v tom bráni prekážka z inej veci, pričom iný orgán bez meritórneho rozhodnutia súdu ďalej nebude vo veci konať. Žalobca ďalej v kontexte s dôvodmi napadnutého rozsudku poukázal na to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o jeho určovacej žalobe zohľadniť fakt, že ak žalovaný od záložnej zmluvy odstúpil, musel ju považovať za platnú, pretože len od platnej zmluvy mohol odstúpiť. Preto bolo potrebné v tomto konaní rozhodnúť určovacím výrokom a odstrániť tým spoľahlivo jeho právnu neistotu. K zvolenému spôsobu ochrany práva určovacou žalobou žalobca uviedol, že ust. § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, čomu nasvedčuje doslovné znenie uvedeného zákonného ustanovenia. V písmenách c) a d) § 137 CSP sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti, pričom písm. c) vychádza z bývalého § 80 písm. c) O.s.p. s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V ostatnom teda je potrebné preukazovať aj naliehavý právny záujem na takomto určení. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu žalovaného, ktorým sa tento snažil zrušiť právny vzťah medzi účastníkmi konania založený záložnou zmluvou. Odstúpenie od zmluvy má nielen záväzkovo-právne aj vecno-právne účinky, kedy sa má obnoviť v dôsledku jeho účinkov pôvodný stav, takže je zrejmé, že žalobca realizoval právo podľa § 137 písm. c) CSP, sledujúc ten svoj právny záujem na dosiahnutie právnej istoty v tom, aby na jednej strane nepretrval pôvodný stav bez záložného práva, teda aby na druhej strane mohol s istotou a bezpečne vzniknúť nový právny stav záložného práva ako vecného práva. V podstate, aby sa domáhal žalobca určenia, že tu záložné právo je, by bolo na jednej strane predčasné a nezmyselné, pretože objektívne toto vzniká až jeho registráciou a na druhej strane mu už iná možnosť ako sa brániť proti odstúpeniu podľa § 137 písm. c) CSP ani nezostávala. Napríklad aj ak by žalobca zvolil teoreticky žalobu o určenie právnej skutočnosti napr. spôsobom, že záložná zmluva nezanikla odstúpením od zmluvy žalovaným, tak sa bude aj tak musieť riešiť prejudiciálna otázka platnosti odstúpenia, a predtým aj platnosti záložnej zmluvy, a tak sa znovu, akurát inými slovami, dostáva na východiskovú platformu tejto žaloby. Preto aj právne posúdenie žaloby súdom prvej inštancie podľa § 137 písm. d) ako žaloby o určenie právnej skutočnosti je vo svetle uvedeného tiež nesprávne. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozdielnu aplikačnú prax, keď napr. Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 10Co/73/2017 zo dňa 23.08.2018 uviedol, že „vypustením slovného spojenia „právny vzťah“ z ust. § 137 písm. c) CSP (v porovnaní s minulým zodpovedajúcim ust. § 80 písm. c) O.s.p.) neznamená, že je vylúčené konanie o neplatnosť právneho úkonu (zakladajúceho alebo zrušujúceho určitý právny vzťah). Je zrejmé, že ust. § 137 CSP vymedzuje druhy žalôb príkladným spôsobom, o čom svedčí predovšetkým použitie častice „najmä“ v úvodnej časti označeného ustanovenia „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o...“. Podľa názoru žalobcu je potom daný naliehavý právny záujem aj pre ním zvolený typ žaloby, lebo vyslovená doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vtedy, ak k porušeniu jeho práva síce ešte nedošlo, ale jeho právo je neisté alebo ohrozené. Preventívnosť tejto žaloby spočíva v tom, že sa zabráni, aby nedôvodne pretrval nateraz jestvujúci právny stav v evidencii nehnuteľností bez zaťaženia nehnuteľností platným záložným právom. Toto zase na druhej strane implikuje naliehavosť právneho záujmu na novom právnom stave, ktorému zdanlivo bráni odstúpenie od záložnej zmluvy, o ktorého platnosť v konaní ide. V danom konkrétnom prípade je právo žalobcu konaním žalovaného stále ohrozené, dokonca nie iba vznik samotného záložného práva, ale aj akcesorického práva, teda pohľadávky, ktorá má byť takto zabezpečená. Naliehavosť právneho záujmu teda nepôsobí iba v tomto partikulárnom záložnom vzťahu, ale rozširuje sa aj na základný právny vzťah. Práve podanou určovacou žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý vznikol z vôle žalovaného jeho pokusom o odstúpenie od záložnej zmluvy zo dňa 31.07.2019 a od tohto jeho úkonu sa odvíjajúci postup v konaní Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.
4. Odvolací súd vec prejednal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu bolo založené na nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia žalovaného od záložnej zmluvy.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 30.08.2019, teda za účinnosti zák. č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného zo dňa 31.07.2019 od Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.06.2019. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval tým, že Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor rozhodol o prerušení konania o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností z dôvodu spornosti odstúpenia od záložnej zmluvy a účastníkov vkladového konania vyzval na podanie príslušnej žaloby. Podľa názoru žalobcu bez určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od záložnej zmluvy by postavenie žalobcu zostalo neisté, preto len žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy vytvára pevný základ pre vyriešenie právneho vzťahu účastníkov a priestor pre pokračovanie v prerušenom konaní o vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
7. Z ust. § 137 CSP vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Bez akejkoľvek pochybnosti možno konštatovať, že medzi právne skutočnosti patrí aj odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon.
9. Z obsahu žaloby a žalobného petitu tak, ako ho žalobca formuloval, je zrejmé, že žalobca požadoval, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti - o určení neplatnosti sporného odstúpenia od záložnej zmluvy. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, žalobou podľa § 137 písm. d) možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Aj keď žalobca v žalobnom návrhu zo dňa 27.08.2019 požadoval vydať rozhodnutie o určení neplatnosti odstúpenia od záložnej zmluvy odvolaním sa na ust. § 137 písm. c) CSP, je zrejmé, že v prejednávanom spore nešlo o určenie existencie alebo neexistencie práva, tak, ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) CSP, v zmysle ktorého by bolo potrebné skúmanie naliehavého právneho záujmu na takom určení. Žalobca - právnická osoba s predmetom činnosti poskytovanie právnych služieb, však žalobou na určenie (ne)existencie práva žalovaného na odstúpenie od záložnej zmluvy podľa § 137 písm. c) CSP nepodal. Podal žalobu o určenie právnej skutočnosti - o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od záložnej zmluvy.
10. CSP účinný od 01.07.2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) síce výslovne pripúšťa, avšak výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Podľa názoru odvolacieho súdu za ustanovenie, z ktorého pre účely ust. § 137 písm. d) CSP vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, možno považovať len také ustanovenie osobitného predpisu, z ktorého takáto možnosť výslovne (explicitne) vyplýva (napríklad ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách alebo ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Prípustnosť podanej žaloby nie je možné vyvodiť len zo skutočnosti, že na podanie žaloby žalobcu odkázal Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, pretože aj keď okresný úrad po prerušení vkladového konania odkázal účastníkov katastrálneho konania na podanie žaloby na súd (žaloba o určenie platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy), ani účastník katastrálneho konania a ani súd nie je viazaný formuláciou žalobného petitu v podanej žalobe v nadväznosti na obsah žaloby a jeho prípustnosť v zmysle ust. § 137 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu je v takom prípade potrebné postupovať v intenciách príslušných ustanovení CSP vrátane ust. § 137 CSP. Keďže CSP žalobu o určenie právnej skutočnosti výslovne pripúšťa len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu /§ 137 písm. d)/, o ktorý prípad však v prejednávanej veci nešlo, žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti.
11. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súdna prax po nadobudnutí účinnosti CSP síce pripustila skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v skôr začatých konaniach o určenie
neplatnosti právneho úkonu - podaných v čase platnosti a účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, avšak pokiaľ ide o žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu podané po 01.07.2016, prípustný je len postup podľa § 137 CSP (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14. apríla 2021).
12. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal, aj keď v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP by mu patrila; žalovanému však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).