Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cb/250/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: UNIVERSAL maklérsky dom a.s., so sídlom Červeňova 18, 811 03 Bratislava, IČO: 35 822 091, zast.: GARAJ & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX E., o zaplatenie 1.255,26 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.255,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.255,26 Eur od 27.02.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2018 domáhal, aby súd žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.255,26 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.07.2013 uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o spolupráci s asistentom sprostredkovateľa („Zmluva“) na dobu neurčitú. Na základe uvedenej Zmluvy sa žalovaný zaviazal podľa pokynov žalobcu poskytovať asistenciu sprostredkovateľovi a pomáhať mu pri zariadení sprostredkovania poistenia vykonávaním pomocných úkonov. Žalobca sa podľa Zmluvy zaviazal zaplatiť žalovanému dohodnutú odmenu (províziu). Na základe Zmluvy uskutočňoval žalovaný pre žalobcu činnosti vymedzené v článku III. Zmluvy. Nakoľko žalovaný spolupracoval so žalobcom ako asistent sprostredkovateľa v zmysle článku II. bod 4 Zmluvy sa jeho oprávnenie nevzťahovalo na vykonávanie činností, ktoré sa považujú za sprostredkovanie poistenia podľa osobitného zákona. V zmysle článku IV. Zmluvy bola žalovanému vyplácaná odmena (provízia). Podľa článku VII. bod 2 Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy je aj „Smernica pre zariaďovanie finančného sprostredkovania“ zo dňa 01.01.2014 (ďalej len „Smernica“), ktorá je interným predpisom žalobcu, a v ktorej sú presne špecifikované konkrétne podmienky odmeňovania. Na základe článku 7 bod 7.4. Smernice, v prípade, ak pri produktoch finančných služieb určených v Províznom poriadku Universalu a počas doby určenej v Províznom poriadku Universalu dôjde z akéhokoľvek dôvodu k zrušeniu zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ktorou sa dojednal niektorý z určených produktov finančných služieb, v dôsledku zrušenia tejto zmluvy o poskytnutí finančnej služby sprostredkovateľovi zaniká nárok na získateľskú províziu a medziprovíziu za zaradenie sprostredkovateľa tejto zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Ak nárok sprostredkovateľa na províziu zanikol pri provízii, ktorú Universal sprostredkovateľovi už vyplatil, sprostredkovateľ je povinný sumu tejto provízie vrátiť Universalu (tzv. „storno provízia“). Článok IV. bod 2 Zmluvy upravuje podmienky, pri ktorých vzniká nárok na zaplatenie provízie v zmysle predpisov a smerníc, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Žalovanému bola v súlade so Zmluvou vyplácaná v súvislosti so sprostredkovanými zmluvami odmena, avšak vzhľadom k tomu, že niektoré sprostredkované zmluvy boli zrušené, má žalovaný povinnosť vyplatenú odmenu alebo jej časť vrátiť žalobcovi. Suma, ktorú je

žalovaný povinný vrátiť žalobcovi z titulu storna provízií (odmien), sa zvyšovala postupne tak, ako to vyplýva z výpisu z provízneho listu žalovaného, v ktorom je uvedené zúčtovanie kladných a záporných odmien (storna). V zmysle článku 6. Smernice bol provízny list sprístupnený prostredníctvom webovej stránky žalobcu. Z činnosti žalovaného v prospech žalobcu vznikol nárok na odmeny, ktoré boli vyplatené na účet žalovaného. Počas nasledujúceho obdobia však došlo k stornám zmlúv, z ktorých vyplynula povinnosť žalovaného storná vrátiť na účet žalobcu. Presná výška a popis dlžnej sumy je uvedený v „Zozname pohľadávok spoločnosti Universal z titulu storna provízií“. Nakoľko medzi stranami nebol dohodnutý dátum vrátenia takto stornovanej provízie žalovanému bola zaslaná Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12.02.2018 (ďalej len „Výzva“), ktorú Žalovaný prevzal dňa 19.02.2018. Žalovanému bola na základe uvedenej Výzvy poskytnutá dodatočná lehota na úhradu dlhu. Žalovaný dlžnú sumu napriek Výzve nezaplatil a ani nenavrhol žalobcovi žiaden spôsob riešenia vzniknutej situácie. Dňa 07.12.2018 vyzval právny zástupca žalobcu Výzvou na úhradu žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.255,26 Eur, ktorý žalovaný neuhradil.

2. K žalobe žalobca doložil zmluvu o spolupráci s asistentom sprostredkovateľa P2520 zo dňa 08.07.2013, zoznam storno zmlúv, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.11.2017 spolu s doručenkou, výpoveď zmluvy o spolupráci zo dňa 06.07.2015, predžalobnú výzvu zo dňa 12.02.2018 spolu s doručenkou a evidenčný list sprostredkovateľa.

3. Žalovaný sa dňa 06.06.2019 k doručenej žalobe vyjadril a uviedol, že pre žalobcu nepracuje od októbra 2014. Pri jeho odchode zo spoločnosti boli všetky zmluvy aktívne a celú agendu prevzal management spoločnosti ALLTRA partner žalobcu manažér Z. a riaditeľka F. a tým aj zodpovednosť za ne a preto nemá a ani nemal zodpovednosť za storná týchto zmlúv. Provízia je odmena za sprostredkovanie zmluvy a jej stornom nevzniká nárok na vrátenie. Žalovaný taktiež poprel, že mu bola doručená výzva na úhradu a predžalobná výzva.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril a uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané vo vyjadrení k žalobe. V zmysle článku IV. Zmluvy bola žalovanému vyplácaná odmena (provízia). Podľa článku VII. bod 2 Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy je aj „Smernica pre zariaďovanie finančného sprostredkovania“ zo dňa 01.01.2014, ktorá je interným predpisom žalobcu a v ktorej sú presne špecifikované konkrétne podmienky odmeňovania. Na základe článku 7 bod 7.4. Smernice v prípade, ak pri produktoch finančných služieb určených v Províznom poriadku Universalu a počas doby určenej v Províznom poriadku Universalu dôjde z akéhokoľvek dôvodu k zrušeniu zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ktorou sa dojednal niektorý z určených produktov finančných služieb, v dôsledku zrušenia tejto zmluvy o poskytnutí finančnej služby sprostredkovateľovi zaniká nárok na získateľskú províziu a medziprovíziu za zaradenie sprostredkovateľa tejto zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Ak nárok sprostredkovateľa na províziu zanikol pri provízii, ktorú Universal sprostredkovateľovi už vyplatil, sprostredkovateľ je povinný sumu tejto provízie vrátiť Universalu. Ak si finančná inštitúcia, pre ktorú bolo sprostredkované uzatvorenie zmluvy s klientom, uplatnila voči žalobcovi nárok na vrátanie provízie alebo jej časti, potom vznikol aj žalobcovi nárok na vrátenie provízie alebo jej časti voči žalovanému. Žalovanému bola v súlade so Zmluvou vyplácaná v súvislosti so sprostredkovanými zmluvami odmena, avšak vzhľadom k tomu, že niektoré sprostredkované zmluvy boli zrušené, má žalovaný povinnosť vyplatenú odmenu alebo jej časť vrátiť žalobcovi. Suma, ktorú je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi z titulu storna provízií (odmien), sa zvyšovala postupne tak, ako to vyplýva z výpisu z provízneho listu žalovaného, v ktorom je uvedené zúčtovanie kladných a záporných odmien (storna). V zmysle článku 6. Smernice bol provízny list sprístupnený prostredníctvom webovej stránky žalobcu. Žalobca zároveň uviedol, že spolu so žalobným návrhom zaslal súdu dôkaz - výzvu spolu s doručenkou. Predmetné výzvy boli žalovanému doručené na adresu jeho trvalého pobytu.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 20.10.2021, na ktoré sa žalovaný nedostavil pričom svoju neúčasť ospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je nesporné, že dňa 08.07.2013 bola uzavretá Zmluva o spolupráci s asistentom sprostredkovateľa, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal podľa pokynov žalobcu poskytovať asistenciu sprostredkovateľovi, ktorý na základe mandátnej alebo inej zmluvy uzavretej so žalobcom zariaďuje sprostredkovanie poistenia a pomáha sprostredkovateľovi pri sprostredkovaní poistenia a vykonávaní pomocných úkonov tak, aby sa dosiahlo čo najefektívnejšie zariaďovanie sprostredkovania poistenia. Podľa zmluvy sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému dohodnutú odmenu.

V zmysle čl. 4 zmluvy bola žalovanému táto vyplácaná avšak vzhľadom k tomu, že niektoré sprostredkovateľské zmluvy boli zrušené na základe čl. 7 bod. 7.4 smernice pre zariaďovanie finančného sprostredkovania, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mal žalovaný povinnosť vyplatenú odmenu alebo jej časť vrátiť. Aj napriek výzvam žalobcu k tomuto nedošlo.

7. Podľa („ObZ“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

8. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

9. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

10. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

11. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

12. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

13. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 08.07.2017 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spolupráci podľa . Na základe tejto zmluvy poskytoval žalovaný asistenciu sprostredkovateľovi, ktorý na základe zmluvy so žalobcom zariaďoval sprostredkovanie poistenia. Žalobca podľa Zmluvy vyplácal žalovanému odmenu a to v zmysle čl. IV. Zmluvy a Smernice, ktorá bola interným predpisom žalobcu a neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a asistent sprostredkovateľa bol povinný sa s internými predpismi a smernicami žalobcu oboznámiť. Podľa tvrdení žalobcu vznikol na základe čl. 7 bod 7.4 Smernice žalobcovi nárok na vrátenie tzv. storno provízií v prípade zrušenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ktorú dojednal sprostredkovateľ. Žalovaný síce spochybnil, že stornom nárok na vrátenie provízie vzniká avšak toto tvrdenie nie je možné považovať za skutkové tvrdenie ale iba za právnu kvalifikáciu nároku a navyše toto nijako nezdôvodnil. Zároveň žalovaný uviedol, že za uplatnené storno provízie nezodpovedá nakoľko ukončil spoluprácu so žalobcom a celú agendu prevzal management spoločnosti ALLTRA partner žalobcu manager Z. E. a riaditeľka F. S... Žalovaný spochybnil svoju zodpovednosť za storná týchto zmlúv. Žalobca doložil k žalobe aj zoznam zmlúv, z ktorých vznikol žalobcovi nárok na vrátenie storno poplatku. Žalovaný sa k týmto zmluvám nevyjadril a nespochybnil ani výšku nároku uvedenú v tomto zozname. Žalovaný neuniesol v tomto konaní bremeno tvrdenia a ani s tým súvisiace dôkazné bremeno nakoľko vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany a len konštatoval, že ukončil spoluprácu, celú agendu odovzdal a nezodpovedá za storná zmlúv a nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Žalovaný taktiež uviedol, že mu nebola doručená výzva na úhradu zo dňa 20.11.2017 ani predžalobná výzva zo dňa 28.02.2018. Žalobca k žalobe doložil doručenky preukazujúce doručenie týchto výziev na adresu trvalého bydliska žalovaného. Žalovaný ani na tieto výzvy nereagoval. Vzhľadom na uvedené, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 19.02.2018. V tejto výzve mu bola žalobcom uložená lehota na úhradu žalovanej istiny 5 dní od doručenia výzvy a táto lehota uplynula dňa 24.02.2018 a žalovaný sa teda od 25.02.2018 dostal do omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 27.02.2018 súd zaviazal žalovaného k úhrade úrokov z omeškania tak ako si ich žalobca uplatnil.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Nakoľko bol žalobca voči žalovanému v konaní plne úspešný, súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.