Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-112-2020.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného G. M., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2021 v Malackách takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G. M., narodený XX. M. XXXX v C., trvale bydliskom ul. E. č. XXX/XX, XXX XX N., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,
sa uznáva vinným, že
v presne nezistený deň si od doposiaľ neustálenej osoby zadovážil a následne u seba neoprávnene a pre vlastnú potrebu prechovával 1 kus zatavenej zrezanej plastovej injekčnej striekačky s obsahom vedy neznámej béžovo hnedej kryštalickej látky, o ktorej bolo jej skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava zistené, že zatavená zrezaná plastová injekčná striekačka s bielym zrezaným piestikom obsahovala béžovo hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 1.043 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 76,0 % hmotnostných, obsahujúci 793 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá podľa hmotnostného kritéria 10 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a to až do 08.07.2020 približne do 06.45 h, kedy boli tieto drogy zaistené pri vykonaní domovej prehliadky podľa § 100 odsek 1 Trestného poriadku v rodinnom dome na adrese N., E. XXX/XX, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
teda
neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku vo väčšom rozsahu,
čím spáchal
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 218 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona
v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v:
- trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 30. septembra 2020, sp. zn. 3T/78/2020, právoplatnom dňa 06. novembra 2020,
- trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 05. mája 2021, sp. zn. 7T/12/2021, právoplatnom dňa 14. októbra 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 22. decembra 2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu z 22. decembra 2020, č. 1Pv/282/20/1106-14, na G. M., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to oboznámením, resp. prečítaním aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 20. októbra 2021, ďalej spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/78/2020 a z neho najmä trestného rozkazu č. l. 99 - 101 a tiež spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 7T/12/2021 a z neho najmä trestného rozkazu č. l. 62 - 63.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd v prvom rade vychádzal z § 42 ods. 1 Trestného zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu a to v danom prípade podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona.
K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu (tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti trestnej činnosti toho istého páchateľa.
Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/78/2020 súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Malacky z 30. septembra 2020, sp. zn. 3T/78/2020, právoplatnom dňa 06. novembra 2020 (obžalovanému doručený dňa 28. októbra 2020), pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pričom skutok, za ktorý bol týmto trestným rozkazom uznaný vinným, bol páchaný od februára 2020 do septembra 2020, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Okrem toho je prejednávaný skutok spáchaný v súbehu aj so skutkom, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 05. mája 2021, sp. zn. 7T/12/2021, právoplatným dňa 14. októbra 2021, obžalovanému doručeným dňa 13. mája 2021, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (skutok spáchaný dňa 16. júna 2020) a odsúdený na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za súčasne zrušeného výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky z 30. septembra 2020, sp. zn. 3T/78/2020, ako aj ďalších výrokov, ktoré majú v uvedenom výroku svoj podklad, a rozhodnuté bolo aj o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, a o nárokoch poškodeného na náhradu škody.
Z uvedeného je zrejmé, že v súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred 28. októbrom 2020, teda pred dňom, kedy bol trestný rozkaz doručený obžalovanému (v zmysle § 353 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku) v inej jeho trestnej veci.
Najprísnejším zo zbiehajúcich trestných činov, v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, je prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a preto súd vychádzal pri ukladaní trestu práve z trestnej sadzby tohto prečinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto zločine (§ 218 ods. 3 Trestného zákona) je v rozpätí 1 rok až 5 rokov.
Pri ukladaní súhrnného trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a tieto
úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona], priťažujúce okolnosti súd zistil dve - spáchanie viacerých trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona] a recidívu [§ 37 písm. m) Trestného zákona], pretože obžalovaný má v odpise registra trestov - mimo odsúdení sa skutky spáchané v súbehu s prejednávaným skutkom - evidovaných 6 záznamov (hoci v rámci niektorých odsúdení sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený), naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo 06. novembra 2017, sp. zn. 0T/98/2017, právoplatným dňa 06. novembra 2017, pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný 3-mesačný trest odňatia slobody a 3-ročný zákaz činnosti. Len na okraj súd dodáva, že neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona], tak ako to učinil tunajší súd v rámci trestného rozkazu z 05. mája 2021, sp. zn. 7T/12/2021, pretože napr. časť výpovede obžalovaného z prípravného konania „...kúpil som to vtedy už ani neviem kde, niekde v Bratislave ani neviem od koho...“, nasvedčuje skôr opaku, než napomáhaniu pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažujú priťažujúce okolnosti voči poľahčujúcom okolnostiam v pomere 2:1, preto došlo k úprave trestnej sadzby tak, že súd postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je trestná sadzba u obžalovaného vo výmere 2 roky a 4 mesiace až 5 roky [5 rokov - 1 rok = 4 roky (48 mesiacov); 48 mesiacov : 3 = 16 mesiacov; teda 16 mesiacov je jedna tretina zo 4 rokov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona; 1 rok (12 mesiacov) + 16 mesiacov = 2 roky a 4 mesiace (28 mesiacov)].
Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z druhej vety § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, čo v danom prípade o. i. znamená aj nemožnosť uloženia iného druhu trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tak súd zistil, že obžalovaný bol už viackrát súdne trestaný - v odpise registra trestov je evidovaných až 6 záznamov z obdobia spred dopustenia sa v súbehu spáchaných skutkov, čo je vzhľadom na to, že v čase spáchania prejednávaného skutku mal obžalovaný 34 rokov, pomerne dosť. Ukladané mu boli spočiatku podmienečné, a v posledných prípadoch i nepodmienečné tresty odňatia slobody. V prípade všetkých odsúdení obžalovaného ide o rôznorodú trestnú činnosť: 2 x prečiny krádeže, 2 x prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia, ďalej prečiny ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a zanedbania povinnej výživy. Protiprávnej činnosti sa obžalovaný dopúšťa aj vo forme priestupkov, čo vyplýva z lustrácií v registri priestupkov; evidované má 2 priestupky, za ktoré bol sankcionovaný - 1 x priestupok týkajúci sa fajčenia na mieste, kde je to zakázané, a 1 x dopravný priestupok (všetky spáchané pred prejednávaným skutkom).
Obžalovanému preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby - na 28 mesiacov, ktorý bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu obžalovaného na ochranu spoločnosti, pričom súd vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť a spôsob spáchania činu a jeho následky, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchaným trestným činom, ktorý svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie trestu v strede, či v hornej tretine trestnej sadzby; na druhej strane súd nepovažoval za dôvodné ukladať trest za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného nezistil také pomery a ani okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup umožňovali.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výroky o treste uložené v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 30. septembra 2020, sp. zn. 3T/78/2020, právoplatnom dňa 06.
novembra 2020, a v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 05. mája 2021, sp. zn. 7T/12/2021, právoplatnom dňa 14. októbra 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace uložený v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 0T/98/2017 za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona obžalovaný vykonal dňa 05. marca 2018.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.