Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-62-2021.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
49Csp/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v sporovej veci žalobcu: Y., L., L. L. W. M.. J.. Y. XXXX/XX, F., Č. C., K.: XXX XX XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. XXX/XX, F., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 23.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 13.08.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 08.04.2021 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 100,- eur s príslušenstvom, t. j. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 23.09.2017 do zaplatenia a spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii uviedol svoje osobné údaje, pričom pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so smlouvou o zápůjčce, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé a úplné. Na základe smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX zo dňa 18.08.2017 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur , ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- eur, t. j. zaviazal sa zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej smlouvy o zápůjčce, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 15.09.2017. V zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď emailovou alebo sms správou alebo písomne. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou emailových správ, ktoré boli zaslané dňa 18.09.2017, dňa 19.09.2017, dňa 10.07.2020 a dňa 30.07.2020. V zmysle čl. 4 zmluvy o úvere spotrebiteľ dal výslovný súhlas k tomu, aby mu veriteľ zasielal upomienky formou sms alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo
emailové adresy. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 23.09.2017 až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
3. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 25.09.2020 vyzval žalobcu, aby súdu v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti žaloby, v ktorej nie je daný rozpor s právnymi predpismi, t. j. v časti istiny vo výške 100,- eur, v časti úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 100,- eur od 23.09.2017 do zaplatenia a v časti trov konania. Keďže žalobca s vydaním platobného rozkazu v uvedenom rozsahu súhlasil, platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobný návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 30.09.2020 platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanému na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.04.2021 postúpil spor tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jeho prejednanie. Zároveň došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu.
5. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami, procesné poučenie spotrebiteľa a uznesenie č.k. 49Csp/62/2021-68 zo dňa 20.04.2021 obsahujúce výzvu na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
6. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. V nadväznosti na to súd v súlade s § 219 ods. 3 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.10.2021.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil nasledovné:
8. Žalobca a žalovaný dňa 18.08.2017 uzavreli smlouvu o úvěru č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 100,- eur za odplatu vo výške 28,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s odplatou (v celkovej výške 128,- eur) do dňa 15.09.2017. Žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil žiadnu platbu.
9. Žalovaný bol upomienkami formou emailových správ, ktoré boli zaslané dňa 18.09.2017, dňa 19.09.2017, dňa 10.07.2020 a dňa 30.07.2020 vyzvaný na zaplatenie pohľadávky.
10. Keďže žalobcom je česká právnická osoba a ide teda o konanie s cudzím prvkom, súd sa zaoberal otázkou či je daná jeho právomoc rozhodnúť predmetný spor, ako aj tým, aké je rozhodné právo vzťahujúce sa na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným pritom posúdil ako vzťah spotrebiteľský, do úvahy bral aj právne normy slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Právomoc konajúceho súdu rozhodnúť tento spor je daná podľa čl. 17 a čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel Ia), keďže žaloba bola podaná na žalovaného ako spotrebiteľa na súde, v obvode ktorého má žalovaný bydlisko. Rozhodné právo súd určil v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (nariadenie Rím I), v zmysle ktorého sa zmluva uzavretá so spotrebiteľom spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Žalobca ako podnikateľ smeroval svoju podnikateľskú činnosť na krajinu obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzavretá prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk (t. j. so slovenskou doménou). Rozhodným právom je preto právo slovenské. V zmysle čl. 12 ods. 1 písm. e) nariadenia Rím I sa rozhodným právom pre zmluvu spravujú aj následky neplatnosti zmluvy. K rovnakému záveru o použití slovenského práva by súd dospel aj aplikáciou čl. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (nariadenie Rím II), keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo na území Slovenskej republiky.
11. Podľa § 1 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
14. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 1a ods. 2 a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100,- eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
17. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
19. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
20. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
23. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 100,- eur je dôvodný. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.08.2017 spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. XXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo výške 100,- eur a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver do 15.09.2017 spolu s dohodnutou odmenou vo výške 28,- eur. Žalobca poskytol žalovanému sumu 100,- eur, žalovaný však doposiaľ túto sumu žalobcovi nevrátil, a to ani sčasti. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v nadväznosti na čo súd skúmal, či boli dodržané všetky právne predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Súd pritom zistil, že predmetná zmluva je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 2 a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože dohodnutá odplata vo výške 28,- eur prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú právnymi predpismi. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace, nesmela najvyššia prípustná výška odplaty prekročiť výšku 30 % ročne. Dohodnutá odplata vo výške 28,- eur za obdobie odo dňa poskytnutia pôžičky (dňa 18.08.2017) do dňa splatnosti (dňa 15.09.2017) však túto najvyššiu prípustnú výšku odplaty značne prevyšuje. Predmetná zmluva je preto pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému na základe neplatnej zmluvy vo výške 100,- eur súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka povinný vydať žalobcovi. Keďže splatnosť tohto plnenia nebola medzi sporovými stranami platne dohodnutá a ani stanovená právnymi predpismi či určená rozhodnutím, žalovanému vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalobca vyzval žalovaného na okamžité vrátenie poskytnutého plnenia upomienkou zo dňa 18.09.2017 s určenou lehotou na plnenie 3 dni. Keďže žalovaný túto sumu žalobcovi doposiaľ neuhradil, uložil mu súd týmto rozsudkom povinnosť zaplatiť ju žalobcovi. Nezaplatením dlžnej sumy v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 100,- eur tak, odo dňa 23.09.2017 až do zaplatenia, ako to žalobca žiadal v žalobe.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).