Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Tk-2-2023.pdf
PDF · 147.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tk/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaných: 1/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXXX/X, C., 2/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. J.. B. XXXX/XX, C., 3/ Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. XXX/XX, C., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 10. mája 2024
rozhodol:
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušuje vo vzťahu ku všetkým obžalovaným výrok o vine a treste v rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 2Tk/1/2021 z 23. mája 2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4To/94/2022 - 2291 z 9. novembra 2022, právoplatnom 9. novembra 2022, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine a treste svoj podklad.
Obžalovaní
1/ L. D.Č., nar. XX. T. XXXX v C., bytom D.Q. I. XXXX/X, C.,
2/ R. B.Á., nar. XX. G. XXXX v C., bytom T.. J.. B. XXXX/XX, C., adresa na doručovanie L. XX, C.,
3/ Q. L.Ó., nar. XX. T. XXXX v Q. Q., bytom B. Q. XXX/XX, C.,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
bod 1/
na rôznych miestach v okrese C. a Q. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom B..P. na sociálnej sieti Z..U..P., viedol komunikáciu v mene maloletého dievčaťa s poškodeným F. Q., vystupujúcim pod nickom F..P., počas ktorej došlo aj k výmene intímnych fotiek, následne 28. februára 2019 okolo 17:30 hod. obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka tohto maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, kontaktovali poškodeného z mobilného telefónu značky W., model Q.- C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. oboznámila poškodeného s tým, že si vypisuje s jej 14- ročnou dcérou a ak chce, aby na neho na polícii nepodala trestné oznámenie, tak jej musí zaplatiť sumu vo výške 2 000,- eur, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L. poškodeného upovedomil o jeho trestnom čine s tým, že je možné vec vyriešiť mimosúdnym vyrovnaním, ak zaplatí požadovanú sumu poškodenej matke, čím poškodeného nútili zaplatiť finančné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania a súdneho
konania, 31. januára 2019 okolo 09:00 hod. po telefonickej inštruktáži obžalovanej 1/ L. D. poškodený išiel do A. banky, pristúpil k pracovníčke banky a zavolal obžalovanej 1/ L. D., vydávajúcej sa za matku dievčaťa a nadiktovala mu číslo účtu IBAN P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý mal poslať peniaze, kde v tomto okamihu sa poškodený rozhodol, že nepošle žiadne peniaze a z banky odišiel preč, celý priebeh vydierania koordinoval obžalovaný 2/ R. B., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účty a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 2/
na rôznych miestach v okrese C. a Q. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom B..P. na sociálnej sieti Z..U..P. ako maloletá osoba ženského pohlavia, počas vzájomnej komunikácie s poškodeným L. L. si vymenili fotky intímnych častí tiel, následne obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka tohto maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, zavolali poškodenému z mobilného telefónu značky W., model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. oboznámila poškodeného s tým, že si intímne vypisuje s jej maloletou dcérou a ak chce, aby na neho na polícii nepodala trestné oznámenie respektíve aby na polícii stiahla na neho podané trestné oznámenie, tak jej musí vyplatiť určitú sumu peňazí, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L. poškodenému vysvetlil akého trestného činu sa dopustil a zároveň poukázal na možnosť vyriešiť vec mimosúdnym vyrovnaním, ak zaplatí požadovanú sumu priamym vkladom na účet v banke poškodenej, k čomu však vďaka duchaprítomnosti poškodeného nedošlo, čím poškodeného nútili zaplatiť finančné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania a súdneho konania, celý priebeh vydierania koordinoval obžalovaný 2/ R. B., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účty a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 3/
na rôznych miestach v okrese C. a Q. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom B..P. na sociálnej sieti Z..U..P. ako maloletá osoba ženského pohlavia, počas vzájomnej komunikácie s poškodeným L. Q., ktorý vystupoval pod nickom N., si vymenili fotky intímnych častí tiel, následne obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, zavolali poškodenému z mobilného telefónu značky W., model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. požadovala od poškodeného zaplatenie odškodného vo výške 10 000,- eur, 6 000,- eur a neskôr zálohu 500-600,- eur, v záujme, aby na neho na polícii nepodala trestné oznámenie respektíve aby na polícii stiahla na neho podané trestné oznámenie, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L. upovedomil poškodeného o ním spáchanom trestnom čine s tým že vec je možné vyriešiť mimosúdnym vyrovnaním, čím poškodeného nútili zaplatiť peňažné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania a súdneho konania, pričom k zaplateniu nedošlo len vďaka duchaprítomnosti poškodeného, celý priebeh vydierania koordinoval obžalovaný 2/ R. B., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účty a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 4/
na rôznych miestach v okrese C. a Q. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom B..P. na sociálnej sieti Z..U..P. ako maloletá osoba ženského pohlavia, počas vzájomnej komunikácie s poškodeným Q. J., vystupujúcim pod nickom J., si navzájom vymenili fotky intímnych častí tiel, následne obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, zavolali poškodenému z mobilného telefónu značky W., model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. oboznámila poškodeného s tým, že si intímne vypisuje s jej maloletou dcérou a ak nemá na neho na polícii podať trestné oznámenie respektíve aby na polícii stiahla na neho podané trestné oznámenie, tak sa musia mimosúdne dohodnúť a musí jej zaplatiť istú sumu peňazí, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L. upovedomil poškodeného o jeho trestnom čine s tým že vec je možné vyriešiť mimosúdnym
vyrovnaním, ak sa dohodne s poškodenou, v opačnom prípade bude nútený na neho poslať „zásahovku“, čím poškodeného nútili zaplatiť peňažné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania a súdneho konania, k zaplateniu nedošlo len vďaka duchaprítomnosti poškodeného, celý priebeh vydierania koordinoval obžalovaný 2/ R. B., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účty a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 5/
na rôznych miestach v okrese C. a Q. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom B..P. na sociálnej sieti Z..U..P. ako maloletá osoba ženského pohlavia, počas vzájomnej komunikácie s poškodeným P. Y., následne obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, zavolali poškodenému z mobilného telefónu značky W., model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. oboznámila poškodeného s tým, že si intímne vypisuje s jej maloletou dcérou a ak chce, aby na neho na polícii nepodala trestné oznámenie, tak jej musí zaplatiť sumu vo výške 500 až 1 000,- eur, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L. poškodeného upovedomil o jeho trestnom čine s tým že vec je možné vyriešiť mimosúdnym vyrovnaním, ak zaplatí požadovanú sumu, k čomu nedošlo len vďaka duchaprítomnosti poškodeného, čím poškodeného nútili zaplatiť finančné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania a súdneho konania, celý priebeh vydierania koordinoval obžalovaný 2/ R. B., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účty a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 6/
na rôznych miestach v okrese C. a Q. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom B..P. na sociálnej sieti Z..U..P., počas vzájomnej komunikácie s poškodeným L. Č., vystupujúcim pod nickom U..P., vylákal od neho pod zámienkou spoločného sexu fotografiu jeho pohlavného údu, následne 11. marca 2019 v čase okolo 15:19 hod. obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, zavolali poškodenému z mobilného telefónu značky W., model Q.- C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. oboznámila poškodeného s tým, že si vypisuje s jej štrnásťročnou dcérou, ktorej poslal intímnu fotografiu, pričom práve na neho podáva trestné oznámenie a má v úmysle to oznámiť aj médiám, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L., vystupujúci ako policajt, poškodeného upovedomil o jeho trestnom čine s tým, že vec je možné vyriešiť mimosúdnym vyrovnaním, ak sa dohodne s matkou maloletej na výške odškodného, následne k telefónu odovzdal obžalovanú 1/ L. D., ktorá poškodenému uviedla, že si žiada od neho odškodné až 10 000,- eur, na čo jej poškodený uviedol, že má len 2 000,- eur, ktoré jej vie hneď poslať, s čím súhlasila a poškodený 11. marca 2019 v čase okolo 16:00 hod. previedol zo svojho účtu sumu 2 000,- eur na účet IBAN P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý mu poslal jeden z obžalovaných vo forme SMS, čím týmto konaním nútili poškodeného zaplatiť finančné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania, súdneho konania a medializovania prípadu, celý priebeh koordinoval obžalovaný 2/ R. B., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účty a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 7/
na rôznych miestach v okrese C. a Q.Á. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom B..P. na sociálnej sieti Z..U..P. viedol konverzáciu v mene maloletej osoby ženského pohlavia s poškodeným P. Š., ktorý počas konverzácie poslal fotografiu svojho pohlavného údu, následne obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, zavolali poškodenému z mobilného telefónu značky W., model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. oboznámila poškodeného s tým, že si intímne vypisuje s jej štrnásťročnou dcérou, ktorej poslal intímnu fotografiu, pričom práve na neho podáva trestné oznámenie a má v úmysle to oznámiť aj médiám, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L., vystupujúci ako policajt, poškodeného upovedomil o jeho trestnom čine s tým, že vec je možné vyriešiť aj mimosúdnym vyrovnaním, ak sa dohodne s matkou maloletej na výške
odškodného, následne k telefónu odovzdal obžalovanú 1/ L. D., ktorá poškodenému uviedla, že si žiada od neho odškodné až 10 000,- eur a neskôr 5 000,- eur, čím obžalovaní poškodeného nútili zaplatiť finančné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania, súdneho konania a zmedializovania prípadu, následkom tohto konania poškodený zaslal postupne v priebehu dvoch mesiacov na oznámený účet hotovosť vo výške celkom 2 500,- eur, celý priebeh koordinoval obžalovaný 2/ R. B., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účty a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 8/
na rôznych miestach v okrese C. a Q.Á. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom S..P. na sociálnej sieti Z..U..P. ako maloletá osoba ženského pohlavia, počas vzájomnej komunikácie s poškodeným G. B., vystupujúcim pod nickom C., si dohadovali stretnutie a tento poslal fotografiu svojho pohlavného údu a vymenili si ďalšie intímne fotografie, obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, zavolali poškodenému z mobilného telefónu značky W., model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. oboznámila poškodeného s tým, že cez sociálnu sieť kontaktoval jej dcéru, ktorá je ešte maloletá a viedli spolu intímnu konverzáciu, aby na neho na polícii nepodala trestné oznámenie a prípad nezmedializovala, tak jej musí vyplatiť finančnú čiastku vo výške 10 000,- eur, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L. poškodeného upovedomil o jeho trestnom čine s tým, že vec je možné vyriešiť mimosúdnym vyrovnaním, čím poškodeného nútili zaplatiť finančné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania a súdneho konania, k platbe však poškodený vďaka svojej duchaprítomnosti nepristúpil, celý priebeh vydierania koordinoval obžalovaný 2/ R. B., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účtu a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 9/
na rôznych miestach v okrese C. a Q. Q. v dobe od 31. januára až do 19. marca 2019, po spoločnom dohovore a rozdelení úloh, obžalovaný 2/ R. B., vystupujúci pod nickom B..P. na sociálnej sieti Z..U..P. ako maloletá osoba ženského pohlavia, počas vzájomnej komunikácie s poškodeným D. B. tomuto zaslal fotky intímneho charakteru, obžalovaná 1/ L. D., vystupujúca ako matka maloletého dievčaťa, spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, zavolali poškodenému z mobilného telefónu značky W., model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X) a IMEI: XXXXXXXXXXXXXX(X-X), so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, pričom obžalovaná 1/ L. D. oboznámila poškodeného s tým, že cez sociálnu sieť kontaktoval jej dcéru, ktorá je ešte maloletá a aby na neho na polícii nepodala trestné oznámenie a prípad nezmedializovala, tak jej musí vyplatiť finančnú čiastku vo výške 10 000,- eur, vzápätí obžalovaný 3/ Q. L. poškodeného upovedomil o jeho trestnom čine s tým, že vec je možné vyriešiť mimosúdnym vyrovnaním, čím poškodeného nútili zaplatiť peňažné prostriedky pod hrozbou začatia trestného stíhania a súdneho konania, k zaplateniu však poškodený nepristúpil, avšak bol vystrašený z týchto udalostí, celý priebeh vydierania koordinoval obžalovaný 2/ R. B.Á., ktorý okrem iného zadovažoval bankové účtu a mobilný telefón a radil ostatným obžalovaným čo majú povedať poškodeným, aby to pôsobilo dôveryhodne,
bod 10/
6. marca 2019 v čase okolo 21:38 hod. na neznámom mieste obžalovaný 2/ R. B. vystupujúci pod nickom „R.“ na sociálnej sieti Z..U..P. viedol komunikáciu v mene maloletého dievčaťa s poškodeným T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/XX, Q. L., vystupujúcim pod nickom „C.“, pri ktorej si vymenili fotografie intímnych častí tiel, následne 9. marca 2019 okolo 17:00 hod. obžalovaná 1/ L. D. vystupujúca ako matka tohto maloletého dievčaťa spoločne s obžalovaným 3/ Q. L., vystupujúcim ako policajt, kontaktovali poškodeného z mobilného telefónu značky W. model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX z telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX, ktorý však hovory neprijal, preto mu v čase o 17:15:51 hod. odoslala SMS správu s textom: „Som matka toho 14 ročného dievčatka co ste si s ňou pisal na U.. Ak mi ihned nezavolate a nepodate vysvetlenie podavam na vás trestné oznámenie a dám vás do médií.“, na čo následne poškodený 9. marca 2019 v čase o 17:17:31 hod., nachádzajúci sa v G. Š.-P., zavolal na predmetné telefónne číslo, kedy sa mu obžalovaná 1/ L. D. predstavila ako pani P. a do telefónu uviedla,
že našla svojej 14-ročnej dcére v mobilnom telefóne intímnu fotku, ktorú jej mal cez sociálnu sieť U. odoslať poškodený zaregistrovaný pod nickom „C.“, pričom žiadnu maloletú dcéru nemala a v čase telefonického hovoru sa mala nachádzať na polícii, následne odovzdala telefón obžalovanému 3/ Q. L., s ktorým boli vopred dohodnutí, ktorý sa poškodenému predstavil ako policajt T. P. z Obvodného oddelenia Policajného zboru Q. Q. a poškodenému uviedol, že pani P. podala na neho trestné oznámenie a môže si na súde žiadať od neho odškodné až do výšky 10 000,- eur a ak sa s pani P. dohodne a dá jej odškodné, dôjde medzi nimi k mimosúdnemu vyrovnaniu a vyhne sa trestnému stíhaniu, následne si hovor prezvala opätovne obžalovaná 1/ L. D. vystupujúca pod menom P., ktorej sa poškodený do telefónu ospravedlnil a dohodol sa s ňou pod hrozbou trestného stíhania voči jeho osobe, že jej zaplatí 400,- eur, nakoľko sumu, ktorú požadovala, nemal, po telefonickej inštruktáži obžalovanej 1/ L. D. 9. marca 2019 v čase o 19:53 hod. v Q., v nákupnom centre Q. L., v pobočke A. banka, a.s. poškodený poukázal sumu 400,- eur na účet IBAN P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého číslo mu nadiktovala do telefónu obžalovaná 1/ L. D. vystupujúca ako pani P., čím spôsobili poškodenému škodu vo výške 400,- eur,
t e d a
obžalovaná 1/ L. D.Á., obžalovaný 2/ R. B. a obžalovaný 3/ Q. L.
iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - ľsťou, organizovanou skupinou a na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l i
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f), písm. i), písm. j) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaná 1/ L. D.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a § 41 ods. 3 Trestného zákona na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody u obžalovanej podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá obžalovanej obmedzenie spočívajúce v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Obžalovaný 2/ R. B.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 41 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému T. R..
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/97/2019 z 18. augusta 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/148/2020 zo 16. decembra 2020, právoplatným 16. decembra 2020, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 (štyri) roky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to mobilného telefónu značky W., model Q.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou A. L. č. XXX XXX XXX XXX XXX XXX a mobilného telefónu značky W., model J.-C., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou A. L. č. XXX XXX XXX XXX XXX XXX.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadných vecí sa stáva štát.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 (štyri) roky.
Obžalovaný 3/ Q. L.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a § 41 ods. 3 Trestného zákona na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to finančnej hotovosti vo výške 2 900,- eur, ktorá bola prevedená na účet IBAN P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXX.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnej veci sa stáva štát.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému L. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, vo výške 2 000,- eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, vo výške 2 500,- eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, Q. L., vo výške 400,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave podala na tunajší súd 12. mája 2023 obžalobu na obžalovaných L. D., R. B. a Q. L. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaní urobili vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté. V nadväznosti na prijaté vyhlásenie obžalovaných súd vykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o treste a o náhrade škody.
Poškodený T. R. si v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní 15. októbra 2022 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 400,- eur.
Z potvrdenia vkladu hotovosti vystaveného obchodnou spoločnosťou A. banka, a.s. vyplynulo, že poškodený 9. marca 2019 o 19:53 hod. vložil na účet IBAN P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 400,- eur.
Z dodatku č. 2 z 10. januára 2024 k pracovnej zmluve z 13. januára 2023 vyplynulo, že pracovný pomer obžalovaného R. B. u obchodnej spoločnosti S. P., a.s. je s účinnosťou od 15. januára 2024 dohodnutý na dobu neurčitú.
Z výplatných pások vyplynulo, že mesačný príjem obžalovaného sa v období od októbra 2023 do apríla 2024 pohyboval v rozmedzí od 1 877,08 eura do 2 796,50 eura.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaná L. D. bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná (rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 2Tk/1/2021 z 23.05.2022), obžalovaný R. B. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný (rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/97/2019 z 18.08.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/148/2020 zo 16.12.2020; rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 2Tk/1/2021 z 23.05.2022) a obžalovaný Q. L. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný (rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 2Tk/1/2021 z 23.05.2022).
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 2Tk/1/2021 z 23. mája 2022 boli obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i), písm. f), písm. j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. V skutkovej vete je uvedených deväť skutkov spáchaných na rôznych miestach v okrese C. a Q. Q. v období od 31. januára do 19. marca 2019, ktoré sa už na prvý pohľad vyznačujú rovnakým spôsobom spáchania (kontakt na sociálnej sieti, vydávanie sa za mladistvú osobu, výmena intímnych fotografií, telefonát „matky“ mladistvej osoby poškodenému spolu s „policajtom“ a ponuka mimosúdneho vyrovnania v podobe nepodania alebo stiahnutia trestného oznámenia za finančnú odplatu). Obžalovanej L. D. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a osem mesiacov na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní štyroch rokov a primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona. Obžalovanému Q. L. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní štyroch rokov, primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona a trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 2 900,- eur, ktorej vlastníkom sa stal štát. Obžalovanému R. B. bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní päť rokov, primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní štyroch rokov, trest prepadnutia
vecí - dvoch mobilných telefónov, ktorých vlastníkom sa stal štát, a zrušený bol výrok trest rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/97/2019 z 18.08.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/148/2020 zo 16.12.2020. Obžalovaným bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému L. Č. škodu vo výške 2 000,- eur a poškodenému P. Š. škodu vo výške 2 500,- eur.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4To/94/2022 - 2291 z 9. novembra 2022 s poukazom na § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora proti výrokom o trestoch uložených obžalovaným.
Prokurátorka v záverečnej reči v podstate navrhla uložiť obžalovanej L. D. spoločný trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky, obžalovanému Q. L. spoločný trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov a obžalovanému R. B. súhrnný a spoločný trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov.
Obhajca Mgr. Milan Trylč, PhD. okrem iného uviedol, že jeden skutok navyše by nemal odôvodňovať uloženie prísnejšieho trestu, keď trest uložený za deväť skutkov bol Krajským súdom v Košiciach označený za spravodlivý. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej L. D. navrhol upustiť od uloženia súhrnného trestu. Obžalovaná vedie riadny život. Škodu spôsobenú skutkom je pripravená nahradiť podľa jej finančných možností.
Obhajca Mgr. Michal Lyso okrem iného uviedol, že do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu obžalovanému R. B. aj prípadného upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona. Obžalovaný je dlhodobo riadne zamestnaný, má dostatočný príjem na zabezpečenie svojej obživy a je pripravený poškodenému uhradiť náhradu škody.
Obžalovaná L. D. svoje konanie úprimne oľutovala.
Obžalovanému R. B. je ľúto, čo spravil, napravil sa, založil si rodinu, má A. dcéru a snaží sa ju ochraňovať a vychovávať na jej náročnej ceste.
Obžalovaný Q. L. požiadal, aby bol zohľadnený rozsudok, ktorým mu bol uložený trest za deväť skutkov a poukázal na to, že prejednaný skutok je z obdobia pred tým, ako ho odsúdil Okresný súd Košice. Vyjadril svoju ľútosť k všetkým skutkom, ktorých sa dopustil, práve preto od prepustenia v roku 2019 vedie riadny život a snaží sa s družkou vychovávať dcérku, ktorá má R. L.. Požiadal, aby súd upustil od uloženia ďalšieho trestu.
Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.
Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 46 ods. 1 prvá a druhá veta Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Podľa § 247 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného treba v upovedomení upozorniť, že ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví, bude sa o jeho nároku na náhradu škody rozhodovať na podklade jeho návrhov obsiahnutých v spise.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Podľa § 287 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený.
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
Podľa § 189 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 189 ods. 2 písm. d) Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Podľa § 138 písm. f) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu ľsťou.
Podľa § 138 písm. i) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu organizovanou skupinou.
Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Podľa § 124 ods. 1 prvá veta Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.
Podľa § 125 ods. 1 prvá a druhá veta Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca suma 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 prvá veta Trestného poriadku zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak súd dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine a o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 51 ods. 1 prvá veta Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkonu trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona povinnosti spočívajú najmä v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona povinnosti spočívajú najmä v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona povinnosti spočívajú najmä v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Pokiaľ ide o výrok o vine, obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (vinná/vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe) a toto bolo po splnení všetkých zákonných podmienok súdom prijaté.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu, bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že v prejednávanej veci nejde len o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ale možno hovoriť o pokračovacom trestnom čine vzhľadom na objektívnu spojitosť jednak v čase, v spôsobe jeho páchania aj v predmete útoku a rovnako i na subjektívnu súvislosť tak, ako to upravuje Trestný zákon v § 122, kde definuje jednotlivé pojmy, ktoré používa.
Vzhľadom na oboznámený rozsudok Okresného súdu Košice II, ktorý rozhodoval o deviatich skutkoch, súd v prejednávanej veci rozhodoval o ďalšom skutku. Spoločný trest nemôže byť miernejší ako ten, ktorý bol pôvodne uložený. Judikatúra je skôr naklonená tomu, že aj keď to nie je výslovne uvedené, spoločný trest by mal prísnejší v porovnaní s predošlým trestom. Týmto právnym názorom sa riadil aj tunajší súd pri ukladaní trestov obžalovaným v predmetnej veci a pri každom z obžalovaných o čosi sprísnil pôvodne uložený trest - pri obžalovanej L. D. to bola dĺžka trestu z dvoch rokov a ôsmich mesiacov na tri roky, pri obžalovanom Q. L. to bolo predĺženie skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu zo štyroch rokov na päť rokov a pri obžalovanom R. B. to bolo uloženie novej povinnosti v rámci nariadeného probačného dohľadu a to osobné ospravedlnenie sa poškodenému T. R.. Ide o novú povinnosť a z tohto pohľadu možno považovať uložený trest za prísnejší. V ostatnom súd pri ukladaní trestov obžalovaným prevzal zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Košice II. Obžalovanému R. B. bol uložený súhrnný trest za súčasného zrušenia výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/97/2019 z 18. augusta 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/148/2020 zo 16. decembra 2020, prevzatý bol trest zákazu činnosti a prevzaté boli tresty prepadnutia veci pri obžalovanom R. B.Á. a Q. L., vlastníkom prepadnutých vecí sa stala Slovenská republika.
Pokiaľ ide o náhradu škody, muselo byť rozhodnuté aj o nej, keďže bol zrušený výrok o vine a výrok o náhrade škody sa odvíja priamo od výroku o vine. Opätovne tak bola uložená povinnosť obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť škodu dvom poškodeným z rozsudku Okresného súdu Košice II, ku ktorým pribudol poškodený v prejednávanej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Trnava. Lehota pätnástich dní na odôvodnenie podaného odvolania plynie od doručenie písomného vyhotovenia rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhradu škody.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré za poškodeného podáva jeho splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.
Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.