Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-31-2021.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov : matky F. F., rod. X., štátnej občianky Q. republiky, trvale bytom K., P. XXXX/X, zastúpenej v konaní právnym zástupcom advokátska kancelária O. s.r.o., so sídlom v K., O. XX, D. : XX XXX XXX a otca P. Q., štátneho občana Q. republiky, trvale bytom K., prechodne bytom K., S. C. XXXX/XX, o návrhu matky vo veci nezhody rodičov na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
Q. u d e ľ u j e matke dieťaťa namiesto otca dieťaťa s ú h l a s na podanie žiadosti príslušnému administratívnemu orgánu o zmenu priezviska maloletej Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, z priezviska „ Q. “ na priezvisko „ F. “ .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle otca dieťaťa, že ako otec maloletej Z. Q. súhlasí so zmenou priezviska maloletej Z. Q. na nové priezvisko v znení „F.“. Matka uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa X.X.XXXX č.k.XXC/XXX/XXXX-XX súd rozhodol o rozvode jej manželstva s otcom maloletej a maloleté deti V., nar. XX.X.XXXX a Z., nar. XX.X.XXXX, boli zverené do jej osobnej starostlivosti ako matky. F. Z. žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej terajším manželom a sestrou V.. Matka uviedla, že otec maloletej si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť, dlhodobo neprispieva na výživu maloletej žiadnym spôsobom a všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletú znáša výlučne matka. Matka poukázala na to, že otec sa o dcéru nezaujíma, nestretáva sa s ňou, žiadnym spôsobom ju nekontaktuje. Doplnila, že otec sa s maloletou stretol len jedenkrát v živote, keď mala maloletá Z. X alebo X rokov, pretože v čase, keď sa maloletá narodila, bol otec už vo výkone trestu odňatia slobody a po jeho prepustení z výkonu trestu v r.XXXX si ju zobral jedenkrát na prechádzku, odvtedy s ňou nebol v žiadnom kontakte. H. sa teda s maloletou vôbec nestretáva, žiadnym spôsobom sa nepodieľa na jej výchove a výžive, dlhodobo nejaví záujem o vývin a životný osud maloletej, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, o jej školské výsledky, krúžky, záujmy a pod. L. nemá žiaden záujem stretávať sa s maloletou, je preto podľa matky nesporné, že dlhodobým odlúčením došlo k vzájomnému odcudzeniu. Doplnila, že maloletú Z. nekontaktuje ani nikto z rodiny otca dieťaťa. Matka ďalej uviedla, že ona sa vydala v roku XXXX a nesie priezvisko F.. Tento návrh o udelenie súhlasu na zmenu priezviska namiesto otca dieťaťa podala z dôvodu, že dcéra Z. ju sama o to žiadala, pretože sa chce volať rovnako matka. Rozdielnosť priezvisk viedli aj k problémom mal. Z. v sociálnej interakcii, najmä v škole s rovesníkmi, kde je maloletá konfrontovaná otázkami rovesníkov, prečo sa volá inak ako jej matka a pod., čo u nej vyvoláva stres a v tejto súvislosti sa zhoršil aj jej zdravotný stav, bola jej poskytnutá odborná pomoc, bol jej diagnostikovaný depresívny syndróm a je
pod dohľadom pedopsychiatra. Skutočnosť, že rozdielne priezvisko s mamou jej zhoršuje zdravotný stav vyplýva aj z lekárskej správy pedopsychiatra. Matka má za to, že zmena priezviska je v záujme maloletého dieťaťa, preto podala tento návrh, jej terajší manžel s tým tiež súhlasí. Ona o otcovi dieťaťa nemá žiadne informácie, nevie kde sa nachádza a je teda pre ňu nekontaktný. Na otázku súdu matka uviedla, že V., staršia sestra maloletej Z., sa volá Q., ale sestrám nebude vadiť rozdielnosť priezvisk, staršia V. je už plnoletá a sama si môže zmeniť priezvisko.
2. Otcovi maloletej bol návrh matky riadne doručený do vlastných rúk dňa XX.X.XXXX, k návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Pojednávania sa nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie mal doručené pod domnienkou doručenia v zmysle § 111 CSP, preto súd pojednával aj v jeho neprítomnosti.
3. Pojednávania sa zúčastnila aj maloletá Z.. Tá uviedla, že má XX rokov a je žiačkou X.. ročníka ZŠ. Uviedla, že ona sama chcela, aby matka podala tento návrh na zmenu jej priezviska, že sa chce volať rovnako ako mama - F.. Zhodne uviedla, že ona svojho otca nepozná, nepamätá si ho. Nebude jej vadiť, že sa bude volať inak ako jej staršia sestra V..
4. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky na udeleniu súhlasu na zmenu priezviska maloletej vyhovieť. Poukázal na to, že z vyjadrenia matky i maloletej vyplynulo, že otec sa s maloletou nestretáva, nekontaktuje ju, neplní si vyživovaciu povinnosť a aj samotná maloletá sa vyjadrila, že by chcela zmeniť priezvisko.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a maloletej Z., oboznámil návrh na začatie konania 1, RL, oznámenie o uzavretí manželstva, SL, lekársku správu, rozvodový rozsudok, lustrácie v RO, lustrácie v SP, lustrácie v I., odpis z RT, lustrácie v GP, lustrácie v RO, úradný záznam KO, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.XXP/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
6. Maloletá Z. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu K. zo dňa X.X.XXXX č.k.XXC/XXX/XXXX-XX a maloletá Z. a jej staršia sestra V. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každej dcéry mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a bol upravený styk otca s deťmi. Otec dieťaťa bol v čase rozvodového konania vo výkone trestu odňatia slobody, do ktorého nastúpil v 01/2007, teda krátko pred narodením maloletej Z.. Teda maloletá Z. svojho otca v podstate ani nepozná, keďže sa narodila v čase, kedy už bol otec vo výkone trestu odňatia slobody. Po jeho prepustení z výkonu trestu v r. XXXX sa s ňou otec stretol len jedenkrát, kedy ju jedenkrát zobral na prechádzku a od toho roku XXXX ju už žiadnym spôsobom nekontaktoval. Otec sa s maloletou vôbec nestretáva, žiadnym spôsobom ju nekontaktuje, vôbec sa o maloletú nezaujíma a žiadnym spôsobom si neplní ani vyživovaciu povinnosť k maloletej, teda neplatí ani to minimálne zákonné výživné. F. Z. nekontaktuje ani nikto z rodiny otca dieťaťa. F. Z. má priezvisko Q.. Matka maloletej sa dňa XX.X.XXXX vydala a odvtedy nesie priezvisko F..
7. Maloletá Z. má v súčasnosti XX a X rokov a je žiačkou 8. ročníka ZŠ. Je teda vo veku, kedy sa predpokladá, že vie relevantne vyjadriť svoj názor. Maloletá sa pred kolíznym opatrovníkom i priamo na pojednávaní pred súdom vyjadrila, že by sa chcela volať tak ako jej mama - F..
8. Aj z lekárskej správy lekára ambulancie detskej psychiatrie zo dňa XX.XX.XXXX okrem iného vyplynulo, že maloletá je vedená v jeho ambulancii, stav maloletej je zlepšený, čo sa týka nálady, ale s kolísaniami. Nie je spokojná ani so svojim menom (priezviskom), chcela by sa volať ako mama. Bolo odporučené riešiť právne zmenu priezviska.
9. Matka nevie zabezpečiť súhlas otca maloletej so zmenou jej priezviska, nakoľko nemá o ňom žiadnu vedomosť, nevie, kde sa nachádza, je pre ňu nekontaktný. Otec dieťaťa sa k podanému návrhu vo veci nezhody rodičov o udelenie súhlasu so zmenou priezviska žiadnym spôsobom nevyjadril.
10. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Uvedené zákonné ustanovenie otázku zmeny priezviska dieťaťa síce neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmena priezviska maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
14. Podľa § 38 ods.1 a 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
15. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
16. Treba zdôrazniť, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov, že zmena priezviska maloletého dieťa je značným zásahom nielen do práv rodiča, ale aj do práv maloletého dieťaťa. Ak sa teda rodičia nedohodnú na priezvisku maloletého dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, ak sú pre také opatrenie vážne dôvody (Sb.rozh.č.45/1955). Za takýto vážny dôvod sa v zmysle judikatúry (R 11/1973) považuje napr. ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Priezvisko dieťaťa je súčasťou jeho identity, a to už od narodenia a je dôvodné, aby sa akékoľvek konanie o zmene priezviska viedlo iba výnimočne z dôležitých dôvodov a v súlade so záujmom dieťaťa.
17. V danej veci mal súd za to, že návrh matky vo veci nezhody rodičov o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska u maloletej Z. z priezviska Q. na priezvisko F. je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec si neplní žiadne svoje povinnosti voči dieťaťu, neplatí na neho žiadne, ani minimálne zákonné výživné. Tiež mal súd za preukázané, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma, nestretáva sa s ňou, žiadnym spôsobom sa s ňou nekontaktuje. Maloletá svojho otca v podstate ani nepozná, keďže sa narodila v čase, kedy už bol otec vo výkone trestu odňatia slobody a po jeho prepustení z výkonu trestu v r. 2014 sa s ňou otec stretol len jedenkrát, kedy ju jedenkrát zobral na prechádzku a od toho roku 2014 ju už žiadnym spôsobom nekontaktoval a maloletú Z. nekontaktuje ani nikto z jeho rodiny. Teda súd má za to, že otec sám nejaví o dcéru dostatočný, resp. žiaden záujem, a preto nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol u neho udržiavaný pocit spolupatričnosti s otcom, ktorý o neho nejaví žiaden záujem a neplní si rodičovské povinnosti. O to zvlášť za situácie, kedy samotná maloletá vyjadrila vôľu pre zmenu priezviska, aby sa mohla volať tak ako jej matka, pričom zmenu priezviska maloletej odporučil riešiť aj pedopsychiater, v ktorého ambulancii je maloletá vedená, keďže rozdielnosť priezvisk vníma maloletá negatívne. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode, pretože matka nemá o otcovi dieťaťa žiadnu vedomosť a otec je pre matku nekontaktný, rozhodoval súd o návrhu matky vo veci nezhody rodičov a návrhu vyhovel z vyššie uvedených dôvodov.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).