Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-27-2021.pdf
PDF · 133.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX A., štátna občianka SR a otca S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.N. XXX/XX, XXX XX A., t.č. bytom N. XX/X, XXXX F.Ü., W., štátny občan SR, o návrhu matky maloletého na určenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec maloletého S. Q., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. Q., nar. XX.XX.XXXX od 01.11.2020 mesačne sumou 150,- EUR, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletého E. Q., nar. XX.XX.XXXX vždy do 5-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.
II. Zameškané výživné za obdobie od 01.11.2020 do 31.10.2021 vo výške 1.700,- EUR je otec maloletého p o v i n n ý platiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- EUR spolu s bežným výživným, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celé zameškané výživné.
III. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.06.2021 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletého, ktorým sa domáhala toho, aby súd zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou, ktorú určí súd spätne od novembra 2020. Svoj návrh zdôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 28.05.2010 a z tohto manželstva pochádza maloletý syn S., pričom ich manželstvo doposiaľ trvá. Ona je v súčasnosti na polovičnom invalidnom dôchodku a dostáva sumu 248,- EUR. Manžel pracuje ako opatrovateľ v Rakúsku, kam odišiel dňa 14.12.2020 a doteraz neprispieva ani na domácnosť, ani na syna žiadnou sumou už od novembra 2020. V Rakúsku si prenajal byt, kde býva, s tým, že ona musí zo svojho príjmu platiť pôžičku, nájom, internet, čo predstavuje spolu sumu 233,- EUR. Finančne na stravu, ošatenie jej prispieva dcéra, keďže od marca nedostala z Rakúska ani rodinné prídavky. Nakoľko tieto náklady prevyšujú jej príjem, neustále si musí požičiavať. Tiež uviedla, že nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty a býva u rodičov v ich dome.
2. Na výzvu súdu adresovanú navrhovateľke, aby doplnila svoj návrh o presné určenie výšky navrhovaného výživného, doručila navrhovateľka dňa 21.06.2021 na tunajší súd podanie, v ktorom
uviedla, že výšku výživného žiada určiť v sume 200,- EUR, plus sporivú čiastku 100,- EUR. Opätovne uviedla, že stále jej manžel na syna neprispel žiadnou finančnou čiastkou, ani inými prostriedkami.
3. Dňa 08.09.2021 prostredníctvom emailu bolo na tunajší súd doručené v rámci žiadosti o odročenie pojednávania vyjadrenie otca maloletého k návrhu matky na určenie výživného, v ktorom okrem iného uviedol, že momentálne žije zo životného minima, je voči nemu vedená exekúcia, v novembri ho čaká bankrot a oddĺženie. Je živnostník v Rakúsku a jeho príjem nie je stabilný, ani pravidelný. Taktiež ho trápia zdravotné problémy, ktoré mu bránia plnohodnotne sa uplatniť v pracovnej oblasti. Po zaplatení nájmu mu ostáva 200,- EUR na mesiac. V najbližšom čase sa jeho situácia nezmení a preto je výška navrhovaného výživného zo strany matky pre neho nedosiahnuteľná. Nie je v jeho záujme vyhýbať sa povinnostiam voči synovi, ktorého miluje, ale nie je pravdou, že od neho manželka nemá žiaden príjem, keďže na základe toho, že pracuje v Rakúsku, manželka dostáva mesačne na deti cca 240,- EUR formou rodinných prídavkov, čo je rovnaká suma ako prispieva na domácnosť ona zo svojho invalidného dôchodku.
4. Dňa 08.10.2021 prostredníctvom emailu bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie otca maloletého k návrhu matky na určenie výživného, v ktorom okrem iného uviedol, že o tomto návrhu svojej manželky nevedel, keďže sa nepokúsila o žiadnu dohodu, nekontaktovala ho ohľadne riešenia ich zložitej životnej situácie, s tým, že by inak našli riešenie. Od novembra 2020 je platobne neschopný, je v bankrote, sú voči nemu vedené exekúcie. Manželku si bral z lásky, aj keď mala už tri deti z predchádzajúcich vzťahov. Manželka nikdy nepracovala a celé manželstvo bol príjem z jej strany len vo forme rodičovského príspevku alebo čiastočného invalidného dôchodku a všetko preto záviselo od jeho zárobku. Jemu sa pracovne veľmi nedarilo, k čomu sa ešte pridali jeho zdravotné problémy, čo mu komplikuje fyzicky vykonávať prácu, a preto môže pracovať len ako opatrovateľ. Uviedol, že na Slovensku by sa nemal ako uplatniť, vzhľadom na exekúcie a celkový stav na pracovnom trhu, a preto sa rozhodol odísť za prácou do Rakúska, hoci musel odísť od syna, ktorého miluje. Opätovne uviedol, že vďaka tomu dostáva manželka rodinné prídavky vo výške 232,- EUR mesačne a k tomu jej ešte začal posielať sumu 100,- EUR mesačne na maloletého syna A.. On sa stará o seba sám, keďže doma už nežije. Svoj príjem zo živnosti označil ako nestabilný, keďže nikdy nevie dopredu výšku svojich príjmov a nákladov. Uviedol, že má byt v prenájme s kamarátkou, spolu hradia výdavky na polovicu, pričom náklady na bývanie sú vo výške 650,- EUR mesačne, plus 70,- EUR elektrina. Tiež platí úver, ktorý majú spolu s manželkou vo výške 75,- EUR, životnú poistku, v rámci ktorej je poistený aj syn a je v prípade poistnej udalosti písaná na manželku s poistným plnením 20.000,- EUR, mesačne tam platí 35,- EUR. Tiež ešte spláca dlh na sociálnom poistení v Rakúsku vo výške 302,- EUR mesačne do konca novembra. Okrem toho musí posielať 100,- EUR aj svojej matke, ako aj jeho brat, pretože mu zomrel otec a po zaplatení nájomného jej ostane 100,- EUR na mesiac na živobytie, čo je neúnosné. Ako mimo realitu označil navrhovanú výšku výživného zo strany manželky a navyše doplatenie výživného spätne, keďže on tieto finančné prostriedky nemá, rovnako nemá žiaden majetok, ani úspory. K veci ešte uviedol, že pracuje ako opatrovateľ v Rakúsku 14 dní v mesiaci, pričom jeho hrubý príjem je 65,- EUR denne, t.j. 910,- EUR mesačne, keď z tejto sumy uhrádza ešte odvody do sociálnej poisťovne vo výške 290,- EUR mesačne, a okrem toho platí polovicu nájmu za byt a elektrinu vo výške 360,- EUR, spoločný úver s manželkou 75,- EUR, životnú poistku 35,- EUR a faktúru za telefónny paušál 30,- EUR, všetko mesačne, čiže pokiaľ od sumy 910,- EUR odpočíta všetky vyššie uvedené výdavky, zostáva mu suma 120,- EUR na prežitie, z čoho posiela matke 100,- EUR a synovi tiež 100,- EUR. Pomáhajú mi priatelia, pretože inak by to nemal z čoho uhrádzať. Vyjadril presvedčenie, že sa jeho situácia čoskoro zlepší, ale momentálne nemá ako uspokojiť nároky v takej výške, ako žiada manželka. Uviedol na záver, že súdneho pojednávania sa zúčastní len ako slobodná bytosť bez rúška, testu alebo očkovania, v opačnom prípade len elektronickou formou, s tým, že ani finančná situácia mu nedovoľuje osobnú účasť, a preto ako najlepšie riešenie označil vybavenie bez jeho osobnej účasti na pojednávaní.
5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 13.09.2021, ktoré odročil bez meritórneho prejednania veci na základe žiadosti otca maloletého z dôvodu jeho výkonu práce v zahraničí do 20.09.2021. Zároveň súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 20.10.2021, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom emailu dňa 18.10.2021 a žiadal, aby súd rozhodoval bez jeho osobnej účasti, s poukazom na to, že pracuje v zahraničí, a teda vzhľadom na náklady s tým súvisiace, ako i čas, ktorý by musel stráviť cestou na
Slovensko a späť, a tiež s poukazom na to, že by musel podstúpiť povinnú karanténu. Na pojednávanie sa dostavil aj kolízny opatrovník maloletého, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - matky maloletého, oboznámil sa s prednesom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého, a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci v slovenskom jazyku, resp. ktoré si vyžiadal súd z úradnej moci a to: rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.12.2020 z č.l.3, sobášny list účastníkov z č.l.4, rodný list maloletého S. Q. z č.l.5, správu ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva z č.l.35, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.38, správu Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva zo dňa 19.08.2021 z č.l.41, správu Sociálnej poisťovne, ústredie z č.l.44, správu z prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva z č.l.47, zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere z č.l.62-67, zmluvu o stavebnom sporení z č.l.68, potvrdenie o zaplatenom poistnom z č.l.69, potvrdenku transakcie z výpisu z účtu z č.l.70-71, poistku Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok z č.l.72, faktúru č.828883502 z č.l.74, výpis z účtu stavebného sporenia za rok 2020 z č.l.75-76, výpis z účtu medziúveru za rok 2020 z č.l.77-78, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 - daňovník S. Q. z č.l.89 vrátane daňového priznania z č.l.90-98, upovedomenie o začatí exekúcie z č.l.99-100, pričom zistil tento skutkový stav. Zo sobášneho listu zo dňa 31.05.2010 súd okrem iného zistil, že v knihe manželstiev Matričného úradu Detva, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XX je zapísané uzavretie manželstva dňa 28.05.2010 v Detve, kde ako ženích je uvedený S. Q., nar. XX.XX.XXXX a ako nevesta E. T., rod. Ď., nar. XX.XX.XXXX, pričom dohoda snúbencov o priezvisku a o priezvisku ich detí je uvedené Q. - Q.. Z rodného listu zo dňa 19.01.2011 súd okrem iného zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Banská Štiavnica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XX je zapísané narodenie dieťaťa S. Q., dátum narodenia XX.XX.XXXX, pričom ako otec je zapísaný S. Q., nar. XX.XX.XXXX a ako matka E. Q., nar. XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.12.2020, ako i zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 23.08.2021, oznámenie o výplate dôchodkových dávok, súd okrem iného zistil, že navrhovateľa - matka maloletého je poberateľkou invalidného dôchodku od 01.01.2021 vo výške 248,40 EUR mesačne. Zo správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 17.08.2021 súd zistil, že navrhovateľka - matka maloletého nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, s tým, že bola vedená v evidencii od 08.12.2018 do 21.07.2019 - vyradená na vlastnú žiadosť. Menovaná je poberateľkou prídavku na dieťa od septembra 2020 vo výške 25,50 EUR. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 16.08.2021 súd okrem iného zistil, že navrhovateľka - matka maloletého nie je evidovaná v súčasnosti v registri poistencov Sociálnej poisťovne, s tým, že posledná registrácia bola v roku 2018, pričom od 17.06.2019 je táto poberateľkou invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % a menej. Zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.07.2011 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., IČO: 31335004 ako veriteľom a S. Q., nar. XX.XX.XXXX ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a E. Q., nar. XX.XX.XXXX ako spoludlžníkom
- ďalším dlžníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod č.XXXXXXXXXXX vo výške 10.000,- EUR, pričom bol dojednaný počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru 111, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru 74,92 EUR mesačne, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru do 31.12.2035. Z potvrdenia o zaplatenom poistnom zo dňa 02.06.2021 súd zistil, že bol vystavený Wüstenrot poisťovňa, a.s. dňa 02.06.2021, pričom týmto potvrdili, že v roku 2020 boli zaplatené v prospech S. Q. finančné prostriedky na životné poistenie Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok č.zmluvy 110/225893-9 v celkovej sume 350,- EUR. Z poistky č.110/225893-9 vydanej poisťovateľom Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31383408 dňa 26.11.2015 súd zistil, že ako poistník je tu uvedený S. Q., nar. XX.XX.XXXX Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, s tým, že sú tu uvedené jednotlivé poistné riziká a tiež je tu ako benefit pre deti poisteného uvedené poistné riziko týkajúce sa úrazu, s tým, že deti poisteného sú spolu poistené za podmienok a vo vekoch uvedených v poistných podmienkach platných pre poistnú zmluvu. Začiatok poistenia 19.11.2015, koniec poistenia 01.11.2038, poistné obdobie mesačné, poistné vo výške 35,- EUR za poistné obdobie. Ako oprávnená osoba pre prípad smrti poistníka/poisteného je uvedená manželka E. Q., nar. XX.XX.XXXX 100 %.
Z potvrdenia Poštovej banky ohľadne transakcií z výpisu z účtu súd okrem iného zistil, že ako príkazca je tu uvedený názov účtu O. Q. a tam uvedené číslo účtu, ako príjem je uvedený tam špecifikovaný účet, dátum transakcie 15.09.2021, suma 100,- EUR, v poznámke je uvedené S. Q. a dátum transakcie 16.09.2021, tiež suma 100,- EUR, v poznámke je uvedené výživné na dieťa za september 2021 od otca. Z faktúry firmy Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469, č.8288835028, za obdobie od 22.07.2021 do 21.08.2021, súd okrem iného zistil, že ako adresát je uvedený otec maloletého, celková fakturovaná suma 31,- EUR, s tým, že sú uvedené jednotlivé služby, ktoré boli fakturované. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 11.11.2020 súd zistil, že ako súdny exekútor je tu uvedený JUDr. Jozef Liščák, adresované otcovi maloletého, pričom bol týmto upovedomený, že dňa 10.11.2020 sa začalo exekučné konanie oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, proti nemu ako povinnému na vymoženie pohľadávky istiny 2.498,07 EUR spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.268,32 EUR od 27.03.2020 do zaplatenia, plus súdne trovy 477,22 EUR, vydanie poverenia 16,50 EUR, trovy právneho zastúpenia v exekúcii 146,99 EUR, s tým, že ho vyzvali, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto upovedomenia uspokojil predmetnú pohľadávku na tam uvedený bankový účet. Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva, zo dňa 19.08.2021 súd zistil, že otec maloletého ako daňový subjekt v poslednom podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2020 vykázal nasledovné údaje: príjmy 13.135,- EUR, výdavky 10.967,03 EUR, základ dane 2.167,97 EUR, daň 0,- EUR. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 vo vzťahu k daňovníkovi S. Q. súd okrem iného zistil, že si uplatnil daňový bonus na maloletého S. Q. 18.01.2011 a na maloletého N. Q., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že ako príjmy zo živnosti je tu uvedená suma 13.135,- EUR, výdavky celkovo 10.967,03 EUR, z toho výdavky na povinné zahraničné poistenie preukázateľne zaplatené z príjmov 3.086,03 EUR, t.j. základ dane bol 2.167,97 EUR, nezdaniteľná časť základu dane 4.414,20 EUR, nárok na daňový bonus 545,28 EUR, daň (daňová povinnosť) 0,- EUR. Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 06.09.2021 súd okrem iného zistil, že prešetrili rodinné pomery navrhovateľky - matky maloletého, pričom zistili, že táto žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom S., maloletým N. a do domácnosti na víkendy prichádza aj dospelá dcéra O.. Manžel má v dome vedený pobyt, ale nezdržiava sa tam, pretože pracuje v zahraničí. V roku 2021 bol na Slovensku len dvakrát. Rodinný dom, v ktorom žijú s deťmi je vo vlastníctve rodičov navrhovateľky, s tým, že rodina má k dispozícii štvorizbový byt na poschodí, pozostávajúci z kuchyne, obývacej izby, spálne a dvoch detských izieb. Prízemie domu obývajú starí rodičia. Jedna detská izba je vybavená pre potreby maloletého S. a N.. Každé dieťa má svoje samostatné lôžko, vytvorený priestor na vloženie osobných vecí i prípravu do školy. Domácnosť je vybavená hygienickými zariadeniami. Na základe zistených skutočností skonštatovali, že v domácnosti sú vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Pokiaľ ide o maloletého syna N., tento je zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky rozsudkom tunajšieho súdu č.k.5P/377/2008, pričom jeho otec poskytuje výživné mesačne 82,- EUR. Navrhovateľka uviedla, že s manželom majú problémy v spoločnom hospodárení a z toho dôvodu žiada, aby súd určil výživné. V súčasnosti ona hradí výdavky spojené s chodom domácnosti a starostlivosťou o deti. Manžel jej pravidelne mesačne neprispieva. Ona prispieva mesačne rodičom na úhradu výdavkov spojených s bývaním sumou 60,- EUR. Tiež prispieva na zakúpenie pevného paliva a mesačne hradí poplatok za mobil 20,- EUR, digitálnu TV 24,- EUR, internetové pripojenie 13,- EUR, splátku pôžičky 73,- EUR. Kvôli zdravotným problém si zakupuje lieky mesačne v sume 15,- EUR. Maloleté deti navštevujú I.ZŠ v Detve, Peter je v 8.ročníku, S. v 5.ročníku. Mesačne hradili v minulom školskom roku za stravu sumu cca 24,- EUR, krúžky maloleté deti nenavštevujú, ani nemajú zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené náklady. Obidvaja sú v pediatrickej starostlivosti MUDr. Martuliakovej. K návrhu uviedla navrhovateľka, že manžel pracuje v Rakúsku, na Slovensku bol v decembri 2020, potom až v júli 2021 a v auguste 2021 pricestoval ešte kvôli úmrtiu v rodine. S maloletým synom strávil dva dni v Handlovej. Ich vzťahy sú dlhodobo komplikované. Vznikajú medzi nimi hádky, dôvodom sú hlavne dlhy, ktoré má manžel, s tým, že sa nedokážu dohodnúť na finančných otázkach. Manžel jej dlhodobo neposkytuje finančné prostriedky na syna, tvrdí, že zo zahraničia má vyplácané prídavky pre dieťa a tým je pokryté výživné z jeho strany. V súčasnosti je manžel v telefonickom kontakte so synom. Na tom, ako sa budú stretávať do budúcna, sa dokážu dohodnúť, ona mu vychádza v ústrety. Keď je manžel na Slovenku, tak sa môže so synom stretnúť. Na základe toho trvá na určení výživného pre maloletého syna S.. Tiež uviedli, že sa pokúsili spojiť aj s pánom S. Q., ktorý sa ale dlhodobo zdržiava v zahraničí a opakovaný pokus o telefonický kontakt bol s ním neúspešný, preto nemohli prešetriť aktuálne pomery dotyčného. Z výsluchu navrhovateľky - matky maloletého na pojednávaní súd okrem iného zistil, že návrh si podala, lebo manžel jej neprispieva na výživu pre syna, s tým, že sa to už stalo aj v roku 2016, že za celý rok nič neposlal a teraz už v decembri minulého roka odišiel do Rakúska a odvtedy tiež nič neposlal. Ona poberá
rodinné prídavky z Rakúska vo výške 248,- EUR, s tým, že je to na syna S. i N., hoci len maloletý S. je synom S. Q., ale keďže sú stále manželia, tak pôvodne boli tie rodinné prídavky z Rakúska vyplácané na všetky štyri deti, pričom asi za obdobie jedného roka to bola vtedy suma okolo 9.000,- EUR, dokopy za dva roky 18.000,- EUR, ale z toho jej on vtedy nedal nič, nechal si ich, s tým, že povedal, že keď chce tie prídavky, tak si to má vybaviť sama, tak ona v roku 2019 požiadala o vyplácanie tých prídavkov a začalo to chodiť jej, ale medzičasom už dve deti nadobudli plnoletosť, takže teraz jej chodia prídavky na maloletého N. aj zo Slovenska a zvyšok jej chodí doplatok z Rakúska, čo je už zahrnutý v tej sume 248,- EUR a na maloletého S. má prídavky iba z Rakúska. Na otázku súdu uviedla, že nemá priamo doklad o priznaní tých rodinných prídavkov v tom zmysle, že aká presne časť z toho predstavuje prídavky na maloletého S. a aká na maloletého N., že jej to chodí ako jedna suma. Manžel pracuje v Rakúsku už 6 rokov, potom postupne prestal vlani chodievať domov a v decembri 2020 sa odsťahoval úplne. Ešte hovoril, že musí zaplatiť splátku za byt 3.000,- EUR vopred na 3 mesiace, kde potom bude platiť mesačne 760,- EUR. So synom bol aspoň v kontakte telefonickom, ale postupne sa mu prestal ozývať a naposledy spolu boli v kontakte telefonicky 10.09.2021, s tým, že on ju vinní, že sa syn neozve. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, tieto sú mesačne strava doma približne 100,- EUR, v škole obedy 28,- EUR, oblečenie, obuv v priemere 50,- EUR, škola tam sa jednorázovo platilo na začiatku teraz poplatok do ZRPŠ 10,- EUR, plus mesačne do triedneho fondu 2,- EUR, výdavky na zošity a školské pomôcky boli asi 18,- EUR, čo sa platilo v škole, potom učebnica nemeckého jazyka 7,- EUR a učebnica a pracovný zošiť anglického jazyka 18,- EUR, krúžky má len neplatené, lieky užíva len bežné, keď je chorý, s tým, že chorý býva častejšie, keďže mal ako malý problémy s ušami a mal také trubičky, nevedela uviesť presnú sumu, možno 3,- EUR, mobil dobíja kredit tiež napríklad 3,- EUR, poistku má uzavretú v rámci poistky manžela. Ako svoje výdavky na bývanie uviedla sumu 233,- EUR, t.j. nájom, úver, televízia, internet, poplatky za bankový účet, plus samostatne sa platí drevo na kúrenie asi 500,- EUR ročne a voda raz za polroka, čo naposledy bolo 210,- EUR, z čoho ona zaplatila 100,- EUR, plnoletá dcéra 40,- EUR a jej rodičia 70,- EUR, smeti platia tiež na dospelú osobu je to 28,- EUR ročne, na deti polovička, teraz to musela zaplatiť aj za manžela a oboch synov. Pokiaľ manžel tvrdil, že začal posielať výživné 100,- EUR mesačne, tak uviedla, že to bolo len raz poslané, v tom septembri 2021, s tým, že on nemôže mať zriadený účet, lebo má na sebe exekúcie, a tak používa účet zriadený na meno jeho matky O. Q. a vtedy jej on potom poslal tých 100,- EUR akože výživné pre syna, čo jej svokra preposlala. Inak za celý ten čas, odkedy s nimi nebýva, nič neposlal viac. Na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že ona reálne tie rodinné prídavky z Rakúska dostáva od februára 2020, vtedy jej to prišlo prvýkrát a teraz v marci 2021 jej to na dva mesiace pozastavili, lebo ešte potrebovali dozisťovať nejaké veci, s tým, že potom naraz to prišlo vyplatené aj za obdobie, keď to neposielali. Uviedla, že manžel ju krivo obvinil, že nikdy nepracovala, keďže ona hneď, ako skončila materskú, začala robiť, pracovala aj na mestskom úrade ako opatrovateľka, neskôr na živnosť, s tým, že následne ju odviezli na druhú operáciu platničky, a preto je teraz na invalidnom dôchodku. Dotklo sa jej, že manžel vedel v akej je situácii, volala mu, že nemajú ani na chleba a on sa ešte z toho smial, že sa to len tak hovorí. Na otázku súdu uviedla, že výživné žiada priznať od toho novembra 2020 vo výške 200,- EUR mesačne ako bežné výživné a 100,- EUR na tvorbu úspor, pričom to výživné žiada spätne od toho novembra 2020 z dôvodu, že on jej stále sľuboval, že to zaplatí, že to pošle už, ale že momentálne nemá a následne že všetko doplatí, potom tvrdil, že menil prácu, tak ešte oni mu posielali balík s vecami a stále to iba odkladal, sľuboval a nakoniec teda sa rozhodla, že sa to už inak nedá riešiť ako cez súd. Za celé to obdobie od toho novembra 2020 až doteraz jej manžel nezaplatil nič okrem tých 100,- EUR v septembri tohto roku. Teraz, keď mu v júli tohto roku zomrel otec, boli na pohrebe a keďže chcel byť syn aspoň chvíľu s ním, tak oni ho tam doviezli aspoň na tie dva dni, pretože syn ho má rád a jej bolo ľúto, aby sa nevideli, a teda potom on dával tej jej dcére 30,- EUR na cestu, keďže ho tam doviezla, na základe čoho ona povedala, že nech si ich nechá, aby radšej zostal dlhšie so synom. Napriek tomu si on peniaze zobral a aj tak v nedeľu odišiel. Syn má otca rád a on sa k nemu stavia týmto spôsobom, pričom syn teraz dokonca toho N. otca sa spýtal, či ho môže volať oco. Ešte predtým sa manžel vyjadril tak, že keďže O. a T. nie sú jeho deti, tak on si radšej tie prídavky, čo mal priznané z Rakúska, vráti do Rakúska a tak sa teraz správa aj k vlastnému synovi. Na doplňujúcu otázku súdu, či za to obdobie od toho novembra 2020 doteraz sa otec stretol s maloletým len v tom júli 2021 alebo či ten styk prebieha aj inokedy, uviedla navrhovateľka, že nie, že to bolo len vtedy po tom pohrebe, hoci mu sľuboval, že si budú volať, ale v skutočnosti sa neozve a ona už maloletého nenúti, aby mu písal, pretože sa iba sklame, keď sa mu neozve, nakoľko on je naviazaný na neho stále, každý deň čaká, či mu odpíše a keď nie, tak je z toho smutný. Na ďalšiu doplňujúcu otázku súdu, či niekedy poslal otec maloletému nejaký darček pri príležitosti Vianoc alebo menín, či narodenín, uviedla navrhovateľka, že darčeky už kupovala na Vianoce aj minulý rok iba sama, s tým, že ešte jemu posielali nejaké darček za nich do Rakúska a on ani na meniny, ani na narodeniny mu neposlal nič. Ešte
malý chcel kolobežku, tak mu hovoril, že na ňu prispeje, ale ani to sa nestalo, a tak sa na ňu skladala ona s dcérou a svokra vtedy poslala 30,- EUR. Na záver ešte uviedla, že manžel si uplatňuje aj daňový bonus od roku 2019, keď zostala na invalidnom dôchodku, s tým, že vyplácajú mu časť tu a zvyšok mu doplácajú v Rakúsku. Podľa jej vedomostí to bolo minulý rok okolo 1.300,- EUR. Potvrdila, že tak ako uviedla kolízna opatrovníčka, v decembri minulého roka si podala návrh na rozvod, ktorý potom zobrala späť, pretože verila, že sa zmení, že začne nakoniec platiť, ale dva týždne potom, ako to zobrala späť, zistila, že má priateľku a keby to vedela vtedy a neklamal by ju, tak by to nevzala späť, s tým, že nový návrh si ešte nepodala a chce, aby sa ukončila jedna vec a potom podá ten návrh na rozvod. Z prednesu kolíznej opatrovníčky maloletého na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržala podanej správy zo šetrenia rodinných pomerov, pričom k tomu výživnému uplatňovanému spätne od novembra 2020 uviedla, že navrhovateľka si v decembri 2020 podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a už vtedy riešila, že otec jej neprispieva na výživu maloletého, ale nakoniec sa dohodli, že začne prispievať a že sa tie pomery zlepšia, v čo navrhovateľka dúfala, a preto zobrala návrh späť. Keďže je zrejmé, že otec neprispieva dobrovoľne na výživu maloletého, navrhli, aby súd určil výživné maloletému a zaviazal otca na jeho platenie, pričom nakoľko nemajú nateraz vedomosť o konkrétnej výške príjmov otca maloletého, žiadala, aby súd určil výživné v primeranej výške aj s poukazom na schopnosti, možnosti otca resp. potreby maloletého.
7. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky - matky maloletého na určenie výživného je čiastočne dôvodný, na základe toho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželia a zároveň rodičia maloletého S., s tým, že od decembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, keď otec maloletého sa odsťahoval, pričom tento dlhodobo, minimálne od novembra 2020 (odkedy žiadala navrhovateľka ako matka maloletého priznať výživné na maloleté dieťa) neprispieva na výživu maloletého dobrovoľne s výnimkou sumy 100,- EUR, ktorú zaslal ako výživné v mesiaci september 2021, pričom otec nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že by výživné uhradil za rozhodné obdobie vo vyššej výške. Pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, súd v prvom rade skúmal odôvodnené potreby maloletého ako oprávneného, s tým, že výdavky týkajúce sa maloletého, tak ako boli uvedené navrhovateľkou, považoval súd v celom rozsahu za opodstatnené a nevyhnutné, navyše niektoré z výdavkov uvádzaných matkou sa súdu javia ako podhodnotené, niektoré výdavky matka maloletého neuviedla vôbec. Na základe toho súd ustálil priemerné mesačné výdavky na maloletého S. na sumu 310,- EUR, a to konkrétne výdavky na stravu 150,- EUR (5,- EUR na deň vrátane školských obedov), oblečenie, obuv 50,- EUR, výdavky spojené s plnením povinnej školskej dochádzky 25,- EUR (poplatky do triedneho fondu, ZRPŠ, školské pomôcky, učebnice, výlety, exkurzie, internetové pripojenie pri dištančnej výučbe), výdavky na lieky 10,- EUR, drogéria, kozmetika 10,- EUR, mobil 5,- EUR, výdavky na nákup detských knižiek a hračiek resp. športových potrieb (napríklad kolobežka, bicykel, korčule, lopta a pod.) 30,- EUR, výdavky na kultúrne a športové vyžitie dieťaťa (napríklad návšteva kina, divadla, kúpaliska, resp. plavárne, absolvovanie detského tábora a pod.) 30,- EUR, keďže súd má za to, že tieto výdavky sú nevyhnutné na zabezpečenie plnohodnotného rozvoja a výchovy maloletého dieťaťa, nakoľko v zmysle Zákona o rodine sa výživným pre maloleté dieťa má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa. Taktiež súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca ako povinného prihliadol aj k jeho schopnostiam a možnostiam resp. príjmovým a majetkovým pomerom a ním deklarovaných výdavkov, pričom konkrétne pokiaľ ide o príjmy otca maloletého, tieto mal preukázané z predloženého daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok, a to vo výške 13.135,- EUR, s tým, že výdavky boli deklarované vo výške 10.957,- EUR, avšak z toho výdavky na povinné zahraničné poistenie, ktoré boli zaplatené, predstavovali len čiastku 3.086,- EUR, pričom otec maloletého nijakým spôsobom nešpecifikoval zvyšnú časť týchto uvádzaných výdavkov vo výške takmer 8.000,- EUR, a preto súd nemohol k tomu prihliadnuť. Navyše sa z predloženého dokladu nepotvrdila ani otcom maloletého tvrdená skutočnosť, že jeho príjem je len vo výške okolo 900,- EUR mesačne brutto, z čoho teda ešte uhrádza údajne povinné poistné odvody v Rakúsku, keďže celkové príjmy otca maloletého za predchádzajúci rok v hrubom majú predstavovať sumu 13.135,- EUR, t.j. v priemere mesačne cca 1.100,- EUR a z tejto sumy mali byť uhrádzané povinné poistné odvody. Súd samozrejme akceptoval bežné osobné výdavky otca maloletého na bývanie, stravu a ďalšie osobné potreby resp. splátky stavebného úveru, či životného poistenia, avšak vychádzajúc zo sumy priemerného mesačného príjmu 1.100,- EUR po odčítaní povinných poistných odvodov vo výške cca 250,- EUR zostáva otcovi maloletého k dispozícii čiastka cca 850,- EUR mesačne na úhradu jeho ďalších výdavkov a na základe toho súd mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému v súdom určenej výške, a to vrátane splátok zameškaného výživného za predchádzajúce obdobie, počas ktorého si zákonnú vyživovaciu povinnosť otec maloleté dobrovoľne neplnil. Súd pritom určil výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletému aj po zvážení pomeru príjmov na strane otca, ako i matky maloletého, keďže v konaní mal preukázané, že príjem matky predstavuje len invalidný dôchodok vo výške 248,- EUR mesačne, a teda je zrejmé, že matka maloletého si nemôže zvýšiť svoje príjmy iným spôsobom, a hoci tiež otec poukazoval na svoj zhoršený zdravotný stav, tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal. Zároveň súd, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorého má pri určení výšky výživného prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará, prihliadol na to, že o maloletého sa v podstate výlučne stará jeho matka, a to aj formou osobnej dennodennej starostlivosti, poskytovaním bývania atď. a naopak otec maloletého si vyživovaciu povinnosť neplní ani formou bežného styku - stretávania s maloletým počas víkendov či prázdnin a rovnako ani inou ako finančnou formou - zaslaním darčeku pri príležitosti sviatku a pod.. Na základe všetkých týchto skutočností súd zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou 150,- EUR mesačne, keď súd zobral do úvahy aj výšku rodinných prídavkov, ktoré sú poskytované v
prospech maloletého z Rakúska, na základe výkonu práce otca v Rakúsku vo výške cca 130,- EUR mesačne, avšak súd musí zdôrazniť, že úhrada štátnych sociálnych dávok, ktoré patria maloletému dieťaťu, či už z prostriedkov Slovenskej republiky alebo iného cudzieho štátu, nenahrádza zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu, ktorý je tiež v primeranej výške povinný si túto svoju vyživovaciu povinnosť plniť. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky maloletého na určenie bežného výživného v sume 200,- EUR mesačne a na tvorbu úspor v sume 100,- EUR mesačne zamietol, keďže dospel k záveru, že aktuálne zárobkové možnosti otca maloletého ako povinného neumožňujú určiť výživné vo vyššej výške a výška jeho príjmov nezodpovedá ani tomu, aby mohlo byť výživné určené na tvorbu úspor maloletého. Súd nevykonával dokazovanie dokladmi predloženými účastníkmi konania v nemeckom jazyku, s poukazom na právny názor zodpovedajúci ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého nie je súd oprávnený vykonávať dôkazy v inom ako slovenskom jazyku, s výnimkou jazyka českého. Pokiaľ ide o zameškané výživné, toto vzniklo za obdobie od novembra 2020 do októbra 2021, pričom súd vypočítal výšku tohto zameškaného výživného na sumu 1.700,- EUR (150,- EUR x 12 - 100,- EUR), s tým, že túto dlžnú sumu súd umožnil otcovi maloletého splácať v pravidelných splátkach spolu s bežným výživným po 50,- EUR mesačne pod hrozbou straty výhody splátok, keďže tiež mal za to, že nateraz nie je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého zaplatiť celé zameškané výživné naraz resp. formou vyšších splátok.
9. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..