Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-48-2020.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. XX, XXX XX O., právne zastúpeného Mgr. Ivan Mazanec, advokát so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, proti žalovanej: M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Č.N. XX, XXX XX O., v spore o vyporiadanie BSM, takto
rozhodol:
I. N e p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby zo dňa 05. mája 2021.
II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2020 žiadal o pozbavenie členstva v Bytovom družstve voči žalovanej, ktorý chce odkúpiť do osobného vlastníctva, následne predať a peniaze z predaja rozdeliť. Svoju žalobu doplnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 21. septembra 2020, v ktorom požiadal súd, aby vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa zásad v § 149 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetom vyporiadania bezpodielového spolu vlastníctva je aj členský podiel v bytovom družstve, ktorý je reprezentovaný užívacím právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve Bytového družstva v Prešove v podiele 1/. C. R., C. K. Č. XX, G. X. O., Z. Č. XX bytového domu. Hodnota nehnuteľnosti je 60.000 Eur, z tohto dôvodu žiadal, aby súd v rámci vyporiadania BSM určil, že žalobca je výlučným vlastníkom členského podielu a na vyrovnanie žalovanej je povinný zaplatiť sumu 20.000 Eur.
2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrila.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa XX. G. XXXX bol členovi družstva M. M. O. E. V. K. Č. XX Z. K. Q.-XX, Z. X, G. O. X, G. F. Č. XX Z. O.. Dohodou o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu do osobného užívania bol zo strany vlastníka družstevného bytu Okresného stavebného bytového družstva v Prešove žalobcovi ako členovi družstva odovzdaný do osobného užívania, respektíve spoločného užívania manželom družstevný K. Č. XX, O. X., K. Q.-XX, Z. X Z. O. G. F. Č. Č. XX.
5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 28Pc/56/2017-15 zo dňa 22. januára 2018 súd manželstvo strán sporu rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. marca 2018. Z výpisu z L. Z. Č. XXXXX, U. O., U. O., C. Ú. O. vyplýva, že vlastníkom bytového domu číslo XX,XX, XX, A. Č. XXXX
G. O. XXXXX/XX B. K. V. O., K. XX, O. v podiele 1/1. S poukazom na predbežný právny názor súdu na pojednávaní dňa 05. mája 2021 žalobca v písomnom podaní zo dňa 05. mája 2021 vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť. Súd následne písomnými výzvami zo dňa 04. júna 2021 a 13. mája 2021 vyzýval žalovanú v súlade s § 146 ods. 1, 2 CSP, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaná sa písomne súdu nevyjadrila.
6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20. októbra 2021 v neprítomnosti žalovanej, ktorej predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas doručené. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnila, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadala odročiť. Právna zástupkyňa žalobcu akceptovala predbežný právny názor súdu, žalobu žiadala zamietnuť a trovy stranám sporu nepriznať. Zároveň uviedla, že motívom podania tejto žaloby zo strany žalobcu bolo to, aby došlo k majetkovému vyporiadaniu vlastníctva bytu medzi žalobcom a žalovanou.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
8. Z vykonaného dokazovania pre súd vyplynulo, že manželstvo strán sporu bolo uzatvorené V. XX.XX.XXXX. Dňa 03. decembra 1990 bola uzatvorená Dohoda o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu do osobného užívania. Dňa 14. novembra 1990 bolo vydané rozhodnutie o pridelení družstevného bytu členovi M. M.. Z predložených listín vyplýva, že vzniklo spoločné členstvo a nájom rozvedených manželov k K. G. F. Č. XX Z. O.. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 28Pc/56/2017-15 zo dňa 22. januára 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14. marca 2018, bolo manželstvo strán sporu rozvedené.
9. Podľa § 705 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka, v ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
10. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu, súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
11. Súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad rozhodnutie 3Cdo/26/2010 zo dňa 22. novembra 2010, v ktorom súd uviedol, že konaniu o vyporiadanie BSM by malo predchádzať konanie o zrušenie spoločného nájmu a členstva rozvedených manželov k predmetnému bytu. Takýto spor medzi stranami sporu neprebehol. Obdobný záver vyplýva napríklad z rozhodnutí Najvyššieho súdu 5Cdo/98/2003 zo dňa 29. septembra 2003, ako aj rozhodnutia 1Cdo/289/2006 zo dňa 27. novembra 2007. Súd poukazuje na rozhodnutie 2Mcdo/21/2005, podľa ktorého rozhodnutím
súdu o zrušení práva spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve nedochádza k vyporiadaniu členského podielu. V spore o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu nezaniká iba spoločné členstvo rozvedených manželov, ale aj členstvo jedného z nich. Členom družstva zostáva už len jeden z rozvedených manželov a to ten, ktorý je podľa rozhodnutia súdu ako člen družstva naďalej nájomcom bytu. Predmetom rozhodnutia súdu v takýchto prípadoch je zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu bývalých manželov a rozhodnutie o tom, kto z nich bude ako člen družstva byt ďalej užívať. Tým, že sa určí kto bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, rieši sa aj otázka členského podielu, ktorý pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude musieť pripadnúť tomu, kto sa stal nájomcom bytu ako aj členom družstva (stanovisko Najvyššieho súdu Cpj 11/1977 z 15. júna 1977, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslo R 14/1978). Z tohto dôvodu, že medzi stranami sporu ešte neprebehlo konanie o zrušení spoločného nájmu k družstevnému bytu, súd žalobe žalobcu o vyporiadanie BSM vyhovieť nemohol. Zároveň súd nepripustil späťvzatie žaloby žalobcu zo dňa 05. mája 2021, a to v súlade s § 146 ods. 2 CSP, podľa ktorého súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Zastavenie takéhoto konania alebo jeho časti je vždy podmienené výslovným súhlasom žalovaného. Toto generálne ustanovenie sa aplikuje aj v prípadoch, keď to nie je vyslovene uvedené. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je výslovným prejavom jeho vôle, ktorý je adresovaný súdu. V tejto súvislosti nepostačuje absencia nesúhlasu a do úvahy neprichádza ani prezumpcia podľa § 157 ods. 2 CSP. Súhlas musí byť reálny a pozitívne vyjadrený. S poukazom na to, že žalovaná napriek dvom písomným výzvam súdu neudelila súhlas so späťvzatím žaloby, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením nepripustil späťvzatie žaloby žalobcu zo dňa 05. mája 2021.
12. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný, nemá nárok na náhradu trov konania a súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.