Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_2T-22-2021.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 20. októbra 2021 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému U. X.
rozhodol:
Obžalovaný U. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., ul. M.. O. XXXX/XXA,
je vinný že
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry maloletej K. X., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.: 34 P/140/2017 - 187 zo dňa 08.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2018 bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry K. X. sumou vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, k rukám matky U. X. (teraz Z.), svoju vyživovaciu povinnosť si, s výnimkou úhrad vo výške 2164,97 eur v období od mája 2020 do 20.10.2021 úmyselne riadne neplní v mieste svojho pobytu v B. ako aj všade tam, kde sa zdržiava, tým, že, hoci je zamestnaný v spoločnosti B.- B. spol. s r. o., výživné neplatí napriek tomu, že poberá príjem, ktorý mu umožňuje plniť si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, čím zostal za obdobie od mesiaca v máji 2020 do 20.10.2021 dlhovať U. Z. na výživnom sumu 965,03 eur,
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného,
tým spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 2 (dva) mesiace, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písmeno a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 13 (trinásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému U. X. ukladá povinnosť, aby počas skúšobnej doby, podľa svojich schopností zaplatil poškodenej U. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom M., I. č. XX zameškané výživné 965,03 eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, potom čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej Z.. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil rozhodnutia číslo listu 9 - 22, 69 - 76, register trestov číslo listu 116, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 115, listinné dôkazy číslo listu 63, 94 - 103, 104 - 110, 112 - 113, trestný rozkaz číslo listu 125, listinné dôkazy číslo listu 135, 137 - 138, 143 - 155, správa číslo listu 158, 159, listinné dôkazy číslo listu 164 - 166. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 18.08.2021 okrem iného uviedol, že v podanej obžalobe nie je uvedený celkom správne dlh na výživnom. V súvislosti so stretávaním sa s dcérou mu vznikli zvýšené náklady keďže cestoval do M. kde sa zdržuje dcéra. Chodieval tam v období od apríla 2020. Doteraz dcéru nevidel. Poškodená mu bráni v kontakte s dcérou. V súvislosti s cestami do M. mu vznikali náklady aj v súvislosti s tým, že si musel brať dovolenku v práci. V M. sa zdržiaval aj niekoľko dní, musel si tam zabezpečovať ubytovanie. V čase keď bola uzavretá dohoda o výške výživného 200 euro, vtedy žili v Z.. Bývalá manželka sa potom odsťahovala s dcérou do M., jemu len poslala SMS správu, že si môže dcéru vyzdvihnúť v škôlke v M.. Na otázku prokurátorky uviedol, že už nie je pravdou, že by bol zamestnaný, v spoločnosti B. ukončil pracovný pomer ku 30.06.2021, tento pracovný pomer bol pre neho neúnosný finančne, mal exekúciu, zostávalo mu 200 euro. Dal výpoveď dohodou, momentálne je zamestnaný vo vlastnej firme, s.r.o.. Vzhľadom na túto skutočnosť má znížené výdavky. Podporujú ho rodičia, on sa stará o rodinný dom. Vlastná firma funguje od roku 2013. Predmetom podnikania je práca so železom. Je umelecký kováč, do budúcnosti v tom vidí perspektívu. Čistý plat má mesačne 80 euro. Môže predložiť výpis z banky v akej výške po podaní obžaloby výživné platil. V prípade posledných troch mesiacov zaplatil spolu 600 euro. Išlo o mesiace máj, jún, júl 2021, vždy po 200 euro. Ešte zaplatil sumu 84,30 euro v júli 2021, v júni sumu 72,03 euro, v máji 74,13 euro. Suma 1.214,51 euro odišla pravdepodobne v apríli 2021. Dňa 24.04.2021 bola odoslaná suma 30 euro, dňa 24.03.2021 taktiež 30 euro. Na otázku prokurátorky uviedol, že inou formou na výživu dcéry neprispel, nemôže sa dostať do kontaktu s ňou. Súhlasí s tým, že v súčasnosti ešte má dlh na výživnom, tento, ale nemá z čoho zaplatiť. Nie je schopný vyžiť z 200 euro, musel si požičať 2.000 euro, aby to mohol uhrádzať. Sumu 625,03 eura, ktorá by mala predstavovať zameškané výživné aktuálne , nie je schopný momentálne uhradiť. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2021, okrem iného uviedol, že od posledného pojednávania uhradil dve platby po 30 euro, viac neuhradil. Išlo o platby za mesiace september a október 2021, viac nie je schopný zaplatiť. V súčasnej dobe rozbiehal podnikanie, postupne bude na tom finančne lepšie ako teraz. Na otázku prokurátorky uviedol, že nemôže si ani finančné prostriedky požičať od rodičov, požičal si od nich už predtým. Svedkyňa U. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 18.08.2021 okrem iného uviedla, že v apríli 2020 bolo zmenené rozhodnutie a dcéra bola zverená do jej starostlivosti. Od mája 2020 mal obžalovaný platiť výživné na základe pôvodného rozsudku. Do septembra 2020 neplatil výživné, potom podala trestné oznámenie. Dňa 17.05.2021 jej exekútorka zaslala 210 euro, dňa 10.06.2021 suma 1066,04 eura, dňa 16.06.2021 suma 206,74 euro, dňa 14.07.2021 suma 216,11 eura čo bola posledná platba ktoré jej prišla. Je pravdou, že aj 25.03.2021 jej prišla suma 30 euro a dňa 26.04.2021 suma 30 euro. To sú všetky platby, ktoré prišli po vydaní trestného rozkazu. Podľa jej názoru by jej mal obžalovaný v súčasnosti dlhovať sumu asi 941 euro na výživnom. Neplatenie výživného obžalovaným nemalo trvalo nepriaznivé následky na dcéru, na starostlivosť o dcéru. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2021 okrem iného uviedla, že od posledného pojednávania v auguste 2021 obžalovaný zaplatil dve platby po 30 euro, ďalšie finančné prostriedky neprišli. Na otázku prokurátorky uviedla, že návrh exekútorovi bol podaný preto, že na začiatku žalovaného obdobia obžalovaný žiadne výživné neplatil, až keď bol podaný návrh na exekúciu až potom začal platiť po 30 euro mesačne. Na čísle listu 9 - 12 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Trenčín č. 34 P 140/2017 - 187 zo dňa 08.06.2018, právoplatný dňa 02.07.2018 na základe ktorého je obžalovaný povinný prispievať na výživu svojej dcéry K. X. mesačne 200 euro vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. X. (teraz Z.). Na čísle listu 94 sa nachádza správa exekútorky JUDr. U. P. zo dňa 15.10.2020 z ktorej vyplýva, že v exekučnom konaní o vymoženie výživného od obžalovaného č. EX 276/20 neobdržali žiadne finančné prostriedky od obžalovaného. Na čísle listu 108 sa nachádza správa od spoločnosti B.- B. u zo dňa 29.10.2020 z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti od 01.01.2020 na dobu určitú do 31.12.2020. Vyživovaciu povinnosť nenahlásil a nebola mu strhávaná žiadna suma na výživné. Podľa potvrdenia na čísle listu 109
v mesiacoch január 2020 až september 2020 mal priemerný čistý zárobok 902,44 euro. Podľa potvrdenia na čísle listu 110 priemerný čistý zárobok v mesiacoch október 2020 a november 2020 bolo 973,45 eura. Podľa správy na čísle listu 112 v decembri 2020 mal čistú mzdu 1.070,66 euro v januári 2021 - 941,69 euro s tým, že s menovaným bol uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2021. Spoločnosti bol doručený príkaz na začatie exekúcie od JUDr. U. P. na vymoženie pohľadávky dlžné výživné vo výške 1.402,68 euro. Na základe toho v mesiacoch október 2020 až január 2021 mu bola zadržaná mzda v plnej výške exekúcie. Na čísle listu 135 sa nachádza listinný dôkaz správa splnomocnenca poškodenej Mgr. Z. zo dňa 06.07.2021 podľa ktorej ku dňu podania správy obžalovaný dlhuje na výživnom poškodenej sumu 788 euro. Na čísle listu 137, 138 sa nahrádzajú listinné dôkazy, výpis z účtu a potvrdenie od zamestnávateľa obžalovaného; ktoré založil do spisu obžalovaný. Z týchto, okrem iného vyplýva, že obžalovaný zaplatil na výživné v mesiacoch máj až júl 2021 spolu 600 euro, v apríli 2021 bola zamestnávateľom zrazená suma 74,13 euro, v máji 2021 suma 72,03 euro a júni 2021 suma 84,35 euro. Podľa potvrdenia od zamestnávateľa B.- B. v októbri 2020 bola zrazená suma 573,51 euro a v decembri 2020 suma 641 euro, spolu 1.214,51 euro z titulu exekúcie. Podľa výpisu z účtu dňa 24.03.2021 bola zaslaná suma 30 euro a dňa 24.04.2021 suma 30 euro na výživné pre poškodenú. Na čísle listu 143 - 155 sa nachádzajú listinné dôkazy, ktoré založila do spisu poškodená. Z týchto vyplýva že dňa 17.05.2021 obdržala na výživné sumu 210 euro, dňa 10.06.2021 sumu 1.066,04 euro, dňa 16.06.2021 sumu 206,74 eura, dňa 14.07.2021 sumu 216,11 euro, dňa 25.03.2021 30 sumu euro, dňa 26.04.2021 sumu 30 euro. Na čísle listu 158 sa nachádza správa exekútorky JUDr. U. P. zo dňa 06.09.2021 podľa ktorej k tomuto dátumu v exekučnom konaní bola vymožená od obžalovaného dňa 12.05.2021 suma 210 euro, dňa 08.06.2021 suma 1.066,04 euro, dňa 10.06.2021 suma 206,74 euro a dňa 12.07.2021 suma 216,11 euro . Na čísle listu 159 a sa nachádza správa od spoločnosti B.- B. zo dňa 07.09.2021 podľa ktorej obžalovaný s ich spoločnosťou rozviazal pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.06.2021. Na čísle listu 164, 165 sa nachádzajú listinné dôkazy, výpisy z účtov z ktorých vyplýva, že obžalovaný uhradila dňa 26.08.2021 výživné 30 euro a dňa 24.09.2021 výživné 30 euro poškodenej. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax súd upravoval výšku zameškaného výživného za obdobie od mája 2020 až do 20.10.2021 kedy bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní odsudzujúci rozsudok. V skutku upravil jednak pisársku chybu, pretože rozsudok na základe ktorého obžalovaný je povinný platiť výživné 200 euro mesačne bol vyhlásený Okresným súdom v Trenčíne a nie ako je nesprávne uvedené Okresným súdom v Prievidzi. V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd dôsledne zaoberal jednotlivými platbami výživného, ktoré zaplatil obžalovaný v období od mája 2020 do 20.10.2021. Vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré založil do spisu obžalovaný, taktiež poškodená a tiež listinnými dôkazmi, akými sú správy od súdnej exekútorky JUDr. U. P. bolo preukázané že za žalované obdobie obžalovaný uhradil poškodenej výživné vo výške 2.164,97 euro a zostal tak dlhovať výživné vo výške 965,03 euro. V súvislosti s námietkami obžalovaného, ktoré uviedol na hlavnom pojednávaní, že nemá a nemal dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného vo výške 200 euro mesačne je potrebné uviesť, že zo správ spoločnosti B.- B., ktoré sa nachádzajú v spise vyplýva, že v čase, keď bol v tejto spoločnosti zamestnaný poberal čistú mzdu takmer vo výške 1.000 euro, napriek tomu v tejto spoločnosti ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť ku dňu 30.06.2021. Bolo tomu tak k situácii že v predchádzajúcom období jeho zamestnávateľ začal z titulu exekúcie obžalovanému zrážať platby v zákonnej výške. Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia v čase hlavného pojednávania mal čistý mesačný príjem 80 euro, predpokladá že v budúcnosti sa jeho finančné príjmy zlepšia. Treba však uviesť, že v priebehu žalovaného obdobia prišiel o relatívne slušný príjem u zamestnávateľa za situácie, že nemal zabezpečený adekvátny príjem v súvislosti s podnikaním. Všetky tieto skutočnosti je potrebné podľa názoru súdu zohľadniť pri rozhodovaní či obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky žalovaného trestného činu, pričom podľa názoru súdu zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona svojim konaním naplnil. Vzhľadom na to bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jeden krát súdne trestaný v roku 2010 za prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona podmienečným
trestom 3 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok. Odsúdenie má zahladené. Podľa správy z miesta bydliska je rozvedený, má jedno dieťa. V evidencii priestupkov Mestskej polície Handlová nemá žiaden záznam, taktiež nemá záznam v evidencii priestupkov Mestského úradu Handlová. Podľa výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od 01.12.2016 do 24.11.2020 bol postihnutý v siedmych prípadoch za priestupky v oblasti dopravy. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd v prípade obžalovaného nezistil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 mesiace výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu pri dolnej hranici výmery skúšobnej doby v trvaní 13 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa tento nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, priestupku, priestupkov, lebo v opačnom prípade by hrozilo, že by mohol podmienečne odložený trest v trvaní 2 mesiace vykonať vo výkone trestu. Súd zároveň, v zmysle § 50 ods. 2 Trestného zákona, uložil obžalovanému aby počas skúšobnej doby, podľa svojich schopností zaplatil poškodenej zameškané výživné 965,03 euro. Je potrebné zdôrazniť, že po uplynutí skúšobnej doby súd bude skúmať, či obžalovaný podľa svojich schopností zaplatil poškodenej zameškané výživné. Aj táto skutočnosť bude dôležitá v súvislosti s rozhodovaním či sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil alebo nie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.