Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoR/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu 1/ MALCOM, spol. s.r.o., so sídlom Pri potoku 53/17, 906 38 Rohožník, IČO: 36 360 244 a žalobcu 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. XX/XX, XXX XX L., obaja právne zastúpení DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 735 764, proti žalovanému PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, právne zastúpenému Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. -114 zo dňa 7. mája 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. -114 zo dňa 7. mája 2021 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M, Jilemnického 30, 036 01 Martin, sp.zn. R 79/2020 zo dňa 30. 11. 2020 a opravného rozhodcovského rozsudku JUDr. Milana Vojteka, LL.M, Jilemnického 30, 036 01 Martin, sp.zn. R 79/2020 zo dňa 02. 12. 2020, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou .

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.01.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ v spojení s doplnením zo dňa 24.02.2021 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M, Jilemnického 30, Martin sp.zn. R 79/2020 zo dňa 30.11.2020 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) a opravného rozhodcovského rozsudku vydaného JUDr. Milanom Mojtekom, LL.M, Jilemnického 30, Martin, sp.zn. R 79/2020 zo dňa 02.12.2020 (ďalej len „opravný rozhodcovský rozsudok“). Žalobu odôvodnili tým, že Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach, uznanie záväzku, neuznanie záväzku č. 01722017 zo dňa 18.07.2017 (ďalej len „dohoda o zaplatení dlhu v splátkach“, resp. „dohoda“) je absolútne neplatný právny úkon v dôsledku čoho je neplatná aj samotná rozhodcovská doložka v nej obsiahnutá. Znenie dohody je neurčité a zmätočné, z dohody nie je zrejmý právny dôvod vzniku záväzku žalobcov a táto dohoda potom neobsahuje ani náležitosti uznania dlhu. Záväzok priznaný žalovanému rozhodcovským rozsudkom žalobca 1/ neeviduje vo svojom účtovníctve a nikdy mu v tejto sume nebola doručená ani žiadna faktúra. Dohoda bola žalobcom poskytnutá na predtlači, preto žalobcovia jej podmienky osobitne vyjednať nemohli. Naviac z tejto dohody nevyplýva, že by žalobca 2/ bol vôbec účastníkom tejto dohody, nebola daná jeho pasívna legitimácia, potom nemohol byť spolu so žalobcom 1/ zaviazaný na spoločné a nerozdielne plnenie žalovanému. Žalovaný potom podľa žalobcov neosvedčil existenciu svojho nároku a preto tento nárok ani nemal byť rozhodcovským rozsudkom žalovanému priznaný. Namietali tiež neplatnosť rozhodcovskej doložky, z ktorej nie je zrejmé, aké vzťahy, či aké vzniknuté spory sa ňou majú riadiť. Pokiaľ sa v nej hovorí

o sporoch vzniknutých z akejsi zmluvy, táto nie je bližšie špecifikovaná. Nie je z nej jasný ani výber rozhodcu a na základe jej formulácie účastníkom nemohol byť vopred známy obsah rokovacích pravidiel. Žalovaní tiež poukázali na procesné vady rozhodcovského konania, kedy rozhodcovský rozsudok môže byť vydaný len rozhodcovským súdom a nie rozhodcom. Podľa ich tvrdení im nebola poskytnutá ani dostatočná lehota na vyjadrenie sa k podanému návrhu žalovaného a vzhľadom na rýchlosť procesu podľa žalobcov rozhodca nemal ani dostatok času na dôkladné oboznámenie sa s predmetom sporu. V dôsledku tejto skutočnosti nebol vytvorený ani dostatočný časový priestor na to, aby rozhodca mohol viesť strany k zmiernemu vyriešeniu veci, a preto snaha o zmierne vyriešenie veci zo strany rozhodcu bola len formálna. Poukázali aj na to, že opravným rozhodcovským rozsudkom došlo k úplnej zmene výroku rozhodcovského rozsudku, čo nie je možné označiť za zmenu v písaní, či inú zrejmú nesprávnosť. Žalobcovia poukázali na splnenie zákonných podmienok pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku odkazom na ustanovenia bod. 1, , zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcov na odklad vykonateľnosti predmetných rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý žalobcovia odôvodnili skutočnosťami uvedenými v žalobe a faktom, že hrozí vymáhanie pohľadávky prostredníctvom exekučného konania, nakoľko rozhodcovský rozsudok v spojení s opravným rozhodcovským rozsudkom predstavuje v zmysle Exekučného poriadku exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. V prípade, že by príslušný súd vydal na návrh žalovaného exekútorovi poverenie, na základe ktorého by tento začal výkon exekúcie, hrozilo by, že žalobcovia by mali do času rozhodnutia súdu o ich obrane v exekučnom konaní zablokovaný majetok, čo by ďalej ohrozilo možnosti a schopnosti žalobcov plniť ďalšie svoje záväzky, čím by daná skutočnosť mala vážny vplyv aj na riadny výkon ich podnikateľskej činnosti. Žalobcom v zmysle uvedeného preto hrozí reálna ujma, ktorá môže byť spôsobená výkonom rozhodcovského rozsudku a opravného rozhodcovského rozsudku, nakoľko prípadná exekúcia by predstavovala vážny zásah do ich majetkovej sféry. Žalobcovia mali za to, že vyššie uvedená reálna hrozba ujmy vychádzajúca z vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v spojení s opravným rozhodcovským rozsudkom ako exekučných titulov spolu so skutočnosťami, ktoré žalobcovia namietali vo veci samej v dôvodoch pre zrušenie, dostatočne odôvodňuje potrebu vydania rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a opravného rozhodcovského rozsudku. Podaním doručeným súdu dňa 21.04.2021 žalobcovia súdu prvej inštancie oznámili, že je daný naliehavý právny záujem na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov z dôvodu, že žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.02.2021 sp.zn. , ktoré bolo vydané súdnym exekútorom Mgr. Ninou Banášovou na podklade exekučného titulu, ktorým je sporný opravný rozhodcovský rozsudok. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ bolo doručené aj Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 07.04.2021, sp.zn. 377EX 40/21, a to zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu 1/, zapísaných na LV č. XX, ktoré vydal súdny exekútor Mgr. Nina Banášová na návrh žalovaného. Súčasťou návrhu žalovaného na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/ podaného súdnemu exekútorovi je aj súhlas žalovaného s predajom týchto nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 1/, z čoho vyplýva priama hrozba pristúpenia súdneho exekútora k tomuto spôsobu výkonu exekúcie vedenej proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ pod sp.zn. 377EX 40/21. Poukázali na nepomer medzi výškou uplatňovaného nároku a hodnotu nehnuteľností, na ktoré zriadil exekútor záložné právo, ako aj na skutočnosť, že žalovaný podal ďalšiu žalobu, ktorou sa voči žalobcom domáha zaplatenia neexistujúceho nároku na podklade rovnakého dokumentu, na poklade ktorého boli vydané aj sporné rozhodcovské rozsudky, čo svedčí o šikanóznom výkone práv žalovaného vo vzťahu k žalobcom.

4. Zistil, že rozhodcovským rozsudkom bola žalobcovi 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 2.246,91 Eur (I. výrok rozhodcovského rozsudku) spolu s úrokom z omeškania (II. výrok rozhodcovského rozsudku), zmluvnú pokutu (III. výrok rozhodcovského rozsudku), trovy právneho zastúpenia (IV. výrok rozhodcovského rozsudku), trovy konania (IV. výrok rozhodcovského rozsudku) a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (V. výrok rozhodcovského rozsudku). Opravným rozhodcovským rozsudkom rozhodca konanie v časti istiny 2.246,91 Eur zastavil (I. výrok opravného rozhodcovského rozsudku), žalobcovi 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne úrok z omeškania (II. výrok opravného rozhodcovského rozsudku), zmluvnú pokutu (III. výrok opravného rozhodcovského rozsudku), trovy právneho zastúpenia (IV. výrok opravného rozhodcovského rozsudku), trovy konania (IV. výrok opravného rozhodcovského rozsudku) a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (V. výrok opravného rozhodcovského

rozsudku). Zo žalobou napadnutých rozsudkov rozhodcovských súdov súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ boli účastníkmi rozhodcovského konania v postavení žalovaných 1/ a 2/, čím mal za osvedčenú ich aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako z týchto rozhodnutí vyplýva, že žalovaný bol účastníkom predmetného rozhodcovského konania v postavení žalobcu, čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia v tomto konaní v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.

5. Súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas, čiže v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku resp. opravného rozhodcovského rozsudku, keďže pokiaľ by aj bol opravný rozhodcovský rozsudok doručený žalobcom prvého dňa v mesiaci december 2020, posledný dňom lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku by bol 01. 02. 2021.

6. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobcovia v podanej žalobe tvrdili existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod. 1, 2, 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Preto konštatoval, že formálne predpoklady na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku boli splnené a ďalej sa preto zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu žalobcov na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a opravného rozhodcovského rozsudku.

7. Z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnou exekútorkou Mgr. Ninou Banášovou sp.zn. 377EX 40/21 -12 dňa 04.02.2021 súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.02.2020 začala exekúcia v prospech žalovaného a v neprospech žalobcov na podklade opravného rozhodcovského rozsudku. Z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie vydaného súdnou exekútorkou Ninou Banášovou sp.zn. - 22 zo dňa 07.04.2021 súd prvej inštancie mal za zistené, že ním súdna exekútorka upovedomila žalobcov, že exekúciu vykoná zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/ evidovanej na LV č. XX pre katastrálne územie O., obec O., okres B..

8. Súd prvej inštancie mal za to, že zistené skutočnosti preukazujú, že žalovaný ako oprávnený subjekt zo žalobou napadnutých rozhodcovských rozsudkov už začal viesť exekúciu za účelom vymoženia svojej pohľadávky, ktorá mu bola priznaná opravným rozhodcovským rozsudkom. Samotné preukázanie tejto skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie svedčí o potrebe vydania rozhodnutia o odklade vykonateľnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov. Tento preventívny zásah súdu v danom prípade odôvodňuje legitímna snaha súdu predísť prípadnému vzniku škôd a nemajetkovej ujmy žalobcom ako povinným z rozhodcovských rozsudkov v prípade ich úspechu v tomto spore, ktoré by im mohli vzniknúť ako dôsledok ich núteného výkonu v už prebiehajúcom exekučnom konaní. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti pripomenul, že odklad vykonateľnosti je dočasným a predbežným procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Dočasnosť spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len na určitý čas odkladá (do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku potom v okolnostiach daného prípadu spôsobuje len dočasnú nemožnosť realizácie exekúcie (61h ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku), nezakladá jej trvalú a definitívnu neprípustnosť, keďže na jeho podklade je povinnosť zaplatiť vymáhanú sumu podľa rozhodcovského rozsudku počas vymedzeného časového úseku suspendovaná, nemožno však hovoriť o jej zániku. Dočasný charakter odkladu ich vykonateľnosti preto nemôže privodiť nezvratný stav, kedy nebude možné vzťahy strán konania vôbec vrátiť do pôvodného stavu, a preto sa právne postavenie žalovaného odkladom vykonateľnosti dotknutých rozhodcovských rozhodnutí výrazne nezhorší. Konštatoval, že proporcionalitu odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov umocňuje aj skutočnosť, že pokiaľ bude v spore úspešný žalovaný (súd žalobu žalobcov zamietne), zvýši sa pohľadávka priznaná žalovanému rozhodcovskými rozsudkami o príslušný úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Záujmy žalovaného sú v danom prípade na základe vydaného upovedomenia o začatí exekúcie chránené aj v zmysle § 61c ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého žalobcovia po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musia obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku. V ustanovení § 61d Exekučného poriadku je ďalej ustanovené, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov. Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však proti oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného

môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa a , ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa , veta druhá zákona o rozhodcovskom konaní odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a opravného rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. .

9. Tvrdeniam žalobcov o nepomere medzi výškou uplatňovaného nároku a hodnotu nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo súd prvej inštancie nepripísal žiadnu relevanciu, keďže posudzovanie týchto otázok je zverené do právomoci exekučného súdu ( Exekučného poriadku), resp. súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie (61r Exekučného poriadku, Exekučného poriadku, Exekučného poriadku). Žiadny význam vo vzťahu k splneniu podmienok pre odklad výkonu rozhodcovského rozsudku súd nepripísal ani tvrdeniam žalobcov týkajúcim sa iného rozhodcovského konania.

10. Na záver súd prvej inštancie dodal, že v zmysle čl. 14 rozhodcovských pravidiel uplatňovaných v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. zo dňa 16.05.2016 účinnom od 01.06.2016 v znení rozhodnutia o zmene a doplnení zo dňa 07.06.2017 účinné od 01.07.2017 v znení rozhodnutia o zmene a doplnení zo dňa 11.12.2017 účinné od 01.01.2018 v znení rozhodnutia o zmene a doplnení zo dňa 20.03.2020 účinné od 01.04.2020 chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozhodnutia opraví Rozhodca z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania do 60 dní od jeho vydania tak, že vo veci vydá opravný rozhodcovský rozsudok alebo iné rozhodcovské rozhodnutie, ktorý doručí účastníkom konania. Vydaním opravného rozhodcovského rozsudku alebo iného rozhodcovského rozhodnutia sa zrušuje pôvodný rozhodcovský rozsudok alebo iné rozhodcovské rozhodnutie. Lehoty vyplývajúce zo zákona ako aj z týchto Rozhodcovských pravidiel sa počítajú vo vzťahu ku opravnému rozsudku alebo inému rozhodcovskému rozhodnutiu. Z citovaného ustanovenia rozhodcovských pravidiel vyplýva, že v prípade vydania opravného rozsudku sa pôvodný rozsudok zrušuje, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že aj prebiehajúca exekúcia vykonávaná súdnou exekútorkou Mgr. Ninou Banášovou pod sp.zn. EX 377Ex 40/21 je vedená na podklade opravného rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na petit podanej žaloby a štádium konania, ktoré neumožňuje konajúcemu súdu vysloviť záväzné právne stanovisko k účinkom vydaného opravného rozhodcovského rozsudku na rozhodcovský rozsudok zo dňa 30. 11. 2020, súd prvej inštancie z dôvodu právnej istoty strán sporu odložil vykonateľnosť vo vzťahu k obom týmto rozhodnutiam tak, ako to žiadali žalobcovia.

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že existuje dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. Vyslovil názor, že už v štádiu po podaní žaloby a vyjadrenia k žaloby súd prvej inštancie by mal predbežne posúdiť právnu stránku veci a pravdepodobný výsledok sporu, čo v danom prípade súd prvej inštancie nevykonal. Ďalej poukázal na skutočnosť, že je absolútne irelevantná skutočnosť, že prebieha exekučné konanie a bol ním daný súhlas na predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2/ (v ktorej má aj trvalý pobyt). V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že jeho nárok priznaný v rozhodcovskom konaní pozostáva len z príslušenstva, zmluvnej pokuty, trov konania a trov právneho zastúpenia. Celá istina bola do skončenia konania pred rozhodcom uhradená. V exekučnom konaní sú teda vymáhané len tieto nároky, a teda podľa § 63 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno pristúpiť k predaju nehnuteľnosti, pokiaľ vymáhaná istina neprevyšuje 2.000,-- Eur. Preto vyslovil, že nie je pravdou, že by bezprostredne hrozila ujma na tomto majetku žalobcu 2/. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že v prípade zamietnutia žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa pohľadávka žalovaného zvýši o úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, keďže tieto nároky môžu prirastať len z nezaplatenej istiny, pričom v danom prípade je istina v celom rozsahu uhradená. Vyslovil názor, že potom je miska váh ohrozených práv skôr na strane žalovaného ako na strane žalobcu, a teda nie je dôvod pre ktorý by bolo na mieste vykonateľnosť napadnutých rozhodcovských rozsudkov odložiť. Žalobcom nehrozí žiadna nenapraviteľná ujma, keďže žalovaný sa v súčasnosti ani nemôže v exekučnom konaní uspokojiť predajom nehnuteľnosti žalovaného 2/, môže byť len zriadené exekučné záložné právo na tieto nehnuteľnosti. Preto mal za to, že napadnuté uznesenie nie je dôvodné, súd prvej inštancie nedostatočne, resp. nesprávne zistil skutkový stav veci a tento nesprávne posúdil. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že

návrh žalobcov na odklad vykonateľnosti zamietne, prípadne aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Uviedli, že sa v plnej miere nestotožňujú s tvrdením žalovaného o platnosti dohody o zaplatení dlhu v splátkach, uznanie záväzku, neuznanie záväzku. Mali za to, že táto dohoda neobsahuje podstatné náležitosti pre uznanie dlhu, a to identifikáciu samotného záväzku. Neurčitosť, zmätočnosť a absencia špecifikácie dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky spôsobujú neplatnosť tejto dohody podľa . Opätovne uviedol, že záväzok v predmetnej výške proti žalovanému neevidujú v účtovníctve a nikdy im ani nebola zo strany žalovaného doručená faktúra na uvedenú výšku a splatnosť. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že svoj nárok v konaní pred rozhodcom osvedčil. Nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného, že v rozhodcovskom konaní boli pasívni a opätovne dali do pozornosti časové, ako aj ďalšie okolnosti, ktoré sprevádzali sporné rozhodcovské konanie a ktoré mali vplyv na skutočnosť, že v tomto konaní nemali možnosť uplatniť si svoje procesné práva a oprávnenia. Uviedli, že práve zo strany rozhodcu im bolo znemožnené uplatniť si svoje právo konať ako účastník pred rozhodcovským súdom a riadne uplatňovať svoje procesné práva, vrátane práva tvrdenia a dokazovania, že nárok žalovaného uplatňovaný v rozhodcovskom konaní je neoprávnený a ničím nepodložený. To, že im bolo konaním rozhodcu znemožnené riadnym spôsobom sa zúčastniť rozhodcovského konania a uplatniť si im patriace procesné práva, je jedným z dôvodov na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa až 4 zákona o rozhodcovskom konaní. K neplatnosti rozhodcovskej doložky poukázali na jej zmätočnosť a nejasnosť, nakoľko z nej nie je jasné, kto má byť oprávnený predmetné spory riešiť. Rozhodcovskú doložku považovali za neplatnú aj z dôvodu, že samotná dohoda, v ktorej je rozhodcovská doložka zakomponovaná je absolútne neplatným úkonom. Vzhľadom na to, že im v rozhodcovskom konaní nebolo umožnené uplatnenie ich procesných práv a oprávnení, nemali možnosť vzniesť námietku nedostatku právomoci rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M prejednávať danú vec v rozhodcovskom konaní, ako ani uplatniť ďalšie námietky. Nakoniec mali za to, že rozhodnutie o zastavení konania v časti istiny 2.246,91 Eur, ktoré tvorilo obsah opravného rozhodcovského rozsudku v žiadnom prípade nepredstavuje odstránenie chýb v písaní a počítaní, ale jednoznačne sa jedná o rozhodnutie vo veci samej. Preto mali za to, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že rozhodca opomenul podanie o čiastočnom späťvzatí žalovaného premietnuť do skôr vydaného rozhodcovského rozsudku. Navrhli, aby súd rozhodol tak, že zrušuje rozhodcovský rozsudok a opravný rozhodcovský rozsudok a prizná im náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

13. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že záväzok žalobcov v dohode o zaplatení dlhu v splátkach bol špecifikovaný dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne. Otázka uznania dlhu bola riešená v rámci rozhodcovského konania, pričom v rozhodcovskom konaní boli žalobcovia pasívni a platnosť tejto dohody a ani samotného uznania záväzku nenamietali. Rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu z predložených listinných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že žalobcovia o záväzku vedomosť mali, pričom uviedol, že faktúry nevystavoval on, ale jeho právny predchodca. Poukázal na to, že osvedčenie existencie jeho nároku v rovine hmotného práva bolo predmetom rozhodcovského konania, pričom toto nepodlieha prieskumu súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že poskytnutá primeraná lehota v rámci rozhodcovského konania je 15 dní. Poukázal na § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a na rokovacie pravidlá, v ktorých je stanovená lehota na podanie žalobnej odpovede 5 dní. Opätovne poukázal na to, že žalobcovia ho kontaktovali už dňa 20.11.2020, teda jeden deň po doručení žaloby, pričom nie je zrejmé, prečo neboli schopní adresovať žalobnú odpoveď konajúcemu súdu. Preto uviedol, že sa nemôže stotožniť s názorom žalobcov, že im nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu žalobcov o neplatnosti rozhodcovskej doložky poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Navrhol, aby odvolací súd žalobu žalobcov o zrušenie o rozhodcovského rozsudku a opravného rozsudku zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Vo vyjadrení uviedli, že pri vydaní napadnutého uznesenia súd prvej inštancie postupoval správne, keď dostatočne zanalyzoval možné dôsledky v podobe vzniku potenciálnej ujmy, a to tak na strane žalobcov výkonom rozhodcovských rozsudkov, ako aj na strane žalovaného. Vyslovili názor, že postavenie žalovaného sa odkladom vykonateľnosti nezhorší, naopak ich postavenie by sa v prípade nevydania rozhodnutia o odklade vykonateľnosti výrazne zhoršilo, nakoľko výkonom exekúcie by mohlo dôjsť k neodvrátiteľným škodám

na majetkových, ako aj iných právach. Opätovne dali do pozornosti skutočnosti, ktoré preukazujú ich naliehavý právny záujem na rozhodnutí o odklade vykonateľnosti sporných rozhodcovských rozsudkov. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nevydaním rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov by mohlo dôjsť k reálnej a neodvrátiteľnej ujme na ich majetkových právach, avšak v prípade vydania takéhoto rozhodnutia nebudú práva žalovaného zasiahnuté do tak významnej miery, ako by to bolo v opačnom prípade, resp. že tento zásah bude vyvážený inými skutočnosťami uvedenými v napadnutom uznesení. Súdu z § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva povinnosť posúdiť právny stav a pravdepodobný výsledok sporu. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že v danom prípade nemožno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, nakoľko v exekučnom konaní sa vymáhal príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvorí sumu 27.709,48 Eur a táto pohľadávka bola v zmysle rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov priznaná ako samostatné plnenie. Preto ju nemožno považovať na účely vedenia exekúcie za príslušenstvo pohľadávky. Mali za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané za splnenia formálnych, ako aj materiálnych podmienok vyžadovaných zákonom, pričom potreba odkladu vykonateľnosti bola riadne odôvodnená. Žiadali, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol ako nedôvodné.

15. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcov, ani súdu prvej inštancie. Opakovane ako v odvolaní uviedol, že je nevyhnutné, aby súd pristúpil aspoň k základnému predbežnému právnemu posúdeniu sporu. V prípade, ak by dospel k záveru, že žalobca v konaní o veci samej v konečnom dôsledku úspešný nebude, zohľadnil túto skutočnosť pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti napádaného rozhodcovského rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že žalobná odpoveď nebola žalobcami doručená rozhodcovskému súdu vôbec, žalobcovia boli v rozhodcovskom konaní pasívni, a to aj napriek tomu, že im bola žaloba aj s výzvou na vyjadrenie riadne doručená. Vyslovil názor, že úspech žalobcov vo veci samej vzhľadom na nesplnenie procesných povinností v rámci rozhodcovského konania je nepravdepodobný, v dôsledku čoho nie je daný dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov. Ďalej vyslovil názor, že pri posudzovaní návrhu na odklad vykonateľnosti je potrebné posudzovať možný zásah do práv žalobcov a žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v odvolaní.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, a preto podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.01.2021 doplnenou podaním zo dňa 24.02.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M, so sídlom Jilemnického 30, Martin sp.zn. R 79/2020 zo dňa 30.11.2020 a opravného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1, písm. a) , bod 1., 2. a 4. zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň podali návrh na odklad vykonateľnosti uvedených rozhodcovských rozsudkov. Žalobu o zrušenie rozhodcovských rozsudkov odôvodnili tým, že dohoda o zaplatení dlhu v splátkach je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto nemohla byť platne dojednaná ani rozhodcovská doložka. Znenie dohody považovali za neurčité, zmätočné a mali za to, že z dohody nie je zrejmý právny dôvod vzniku ich záväzku. Tiež z dohody nie je zrejmé aký nárok mal byť v zmysle tejto dohody uznaný, resp. neuznaný, nakoľko z dohody nie je možné identifikovať, aké záväzky mali byť nimi uznané. Zároveň uviedli, že záväzok vyplývajúci z dohody proti žalovanému v účtovníctve neevidujú a že im faktúra na výšku 12.746,91 Eur so splatnosťou dňa 22.05.2017 nebola doručená. Vyslovili názor, že žalovaný neosvedčil existenciu svojho nároku, a preto rozhodca ani nemal predmetný rozhodcovský rozsudok v spojení s opravným rozhodcovským rozsudkom vydať. Ďalej v žalobe namietali absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť dohody z dôvodu, že dohoda je neplatným právnym úkonom a z dôvodu, že znenie rozhodcovskej doložky je nejasné, neurčité a zmätočné. Nie je z nej jasné aké vzťahy, či vzniknuté spory sa majú ňou riadiť, nie je jasný výber rozhodcu rozhodcovského súdu, ktorý by mal prípadné spory rozhodovať. Ďalej namietali, že žalobca 2/ nemal postavenie pristupujúceho dlžníka v zmysle dohody, a preto nebol pasívne legitimovanou osobou v konaní. Nakoniec namietali procesné vady rozhodcovského konania spočívajúce v tom, že im v rozhodcovskom konaní nebola poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie sa k návrhu a k uplatneniu ich procesných práv a oprávnený v tomto rozhodcovskom konaní. Súčasťou návrhu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov bol aj návrh na

odklad vykonateľnosti týchto rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Návrh odklad vykonateľnosti žalobcovia odôvodnili tým, že rozhodcovský rozsudok a opravný rozhodcovský rozsudok predstavujú v zmysle Exekučného poriadku exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. V prípade vydania poverenia na vykonanie exekúcie by hrozilo, že by mali dočasu rozhodnutia súdu o ich obrane v exekučnom konaní zablokovaný majetok, čo by ohrozilo ich možnosti a schopnosti plniť ďalšie svoje záväzky, čím by daná skutočnosť mala vážny vplyv aj na riadny výkon ich podnikateľskej činnosti. Preto mali za to, že im hrozí reálna ujma, ktorá môže byť spôsobená výkonom rozhodcovského rozsudku a opravného rozhodcovského rozsudku, nakoľko prípadná exekúcia by predstavovala vážny zásah do ich majetkovej sféry. Podaním zo dňa 20.04.2021 žalobcovia súdu prvej inštancie oznámili, že im bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.02.2021, sp.zn. 377EX 40/21 a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 07.04.2021, sp.zn. 377EX 40/21, a to zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/, vydané súdnym exekútorom Mgr. Ninou Banášovou. Súčasťou návrhu žalovaného na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je aj súhlas žalovaného s predajom týchto nehnuteľností, z čoho vyplýva priama hrozba pristúpenia súdneho exekútora k tomuto spôsobu výkonu exekúcie. Ďalej poukázali na zjavný nepomer medzi výškou uplatňovaného nároku žalovaného v exekučných tituloch a hodnotu nehnuteľností, na ktoré súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo a na to, že žalovaný podal ďalšiu žalobu, ktorou sa proti nim domáha zaplatenia neexistujúceho nároku vychádzajúceho z toho istého sporného dokumentu, na základe ktorého boli vydané aj sporné rozhodcovské rozsudku, čo svedčí o nekalom a šikanóznom správaní žalovaného voči nim.

18. Podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

19. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje podmienky, za ktorých môže všeobecný súd rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd neposudzuje spor, ktorý podliehal na rozhodcovskom súde z hľadiska hmotnoprávneho práva a nerozhoduje vo veci samej, posudzuje iba priebeh rozhodcovského konania, ktoré musí byť vedené v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní tak, aby zostali zachované práva účastníkov na spravodlivý proces. Keďže výsledkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť jeho zrušenie, v dôsledku čoho prestane byť exekučným titulom, zákon o rozhodcovskom konaní v logickej súvislosti s možnosťou zrušenia rozhodcovského rozsudku upravuje aj možnosť rozhodnúť o odložení jeho vykonateľnosti. Inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku a inštitút vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku treba chápať v ich vzájomnej súvislosti, pretože samotné podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského konania nespôsobuje zrušenie právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ani pozastavenie jeho vykonateľnosti. Strana sporu zaviazaná rozhodcovským rozsudkom na plnenie, ktorá sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, môže zabrániť nútenému výkonu rozhodcovského rozsudku na svojom majetku iba prostredníctvom rozhodnutia všeobecného súdu o odložení jeho vykonateľnosti.

20. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nastáva konkurencia záujmu veriteľa, ktorému bola vykonateľným rozhodcovským rozsudkom priznaná pohľadávka a záujmu dlžníka, ktorý je na jeho základe povinný plniť, i keď sa domnieva, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto by mal byť všeobecným súdom zrušený. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní pripustil možnosť odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, umožnil tak uprednostniť záujem dlžníka, a to z dôvodu všeobecného verejného záujmu na tom, aby nútený výkon rozhodnutia bol vykonávaný iba na základe tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli rozhodcovskými súdmi vydané v spravodlivom procese, ktorý prebehol v súlade s platnými právnymi predpismi o rozhodcovskom konaní.

21. Predpokladom na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti podľa zákona o rozhodcovskom konaní je, že rozhodcovské konanie neprebehlo v súlade s právnymi predpismi a ako také nemohlo viesť k vydaniu právoplatného exekučného titulu. Návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku preto musí obsahovať dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. V danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou vo veci samej domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a), body 1., 2. a 4. zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že dohoda o splnení dlhu v splátkach, uznanie záväzku, neuznanie záväzku zo dňa 18.07.2017 je neplatná a z tohto dôvodu je neplatná aj rozhodcovská doložka, ktorá

tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody, že rozhodca v rozhodcovskej veci nemal danú právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci samej a že v rozhodcovskom konaní im bola odňatá možnosť brániť sa, nakoľko vzhľadom na krátky časový úsek medzi podaním návrhu po vydanie rozhodcovského rozsudku prešiel časový úsek len niekoľkých dní, a preto rozhodca nemohol mať k rýchlosti tohto procesu objektívne dostatok času na adekvátne preskúmanie návrhu a všetkých okolností prípadu, pričom ich nevyzval k podaniu žalobnej odpovede s určením primeranej aspoň 15 dňovej lehoty na tento úkon. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku a opravného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. V prípade, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, ako to tvrdia žalobcovia vo svojej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a opravného rozhodcovského rozsudku, nie je rozhodca oprávnený v takejto majetkovej veci konať a rozhodnúť. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani to, či žalovaní v rozhodcovskom konaní (žalobcovia v tomto konaní) boli pasívni. Zo zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné vyvodiť, že pasivita a nečinnosť žalovaných v rozhodcovskom konaní (žalobcov v tomto konaní) mala za následok podrobeniu sa právomoci rozhodcu, takýto následok by bolo možné spájať len so správaním žalovaných v rozhodcovskom konaní, ktorí by boli aktívni pri prejednávaní sporu a najneskôr pri svojom prvom úkone vo veci by namietali neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Iná situácia by nastala v prípade, ak by rozhodcovská zmluva bola uzavretá, aj keď neplatne. V takom prípade by právomoc rozhodcu k vydaniu rozhodcovského rozsudku bola založená a obrana žalovaných by spočívala v podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (viď uznesenie NS ČR sp.zn. zo dňa 30.10.2008).

22. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 05.12.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku) spočíva v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo o sebe nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr, ako bude o tomto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku dáva možnosť rozhodnúť na návrh účastníka o odklade vykonateľnosti. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania. Pokiaľ teda súd v zmysle uvedeného ustanovenia odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považovaná za opodstatnenú.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a že je namieste poskytnúť predbežnú ochranu žalobcom, proti ktorým žalovaný ako oprávnený vedie exekúciu za účelom vymoženia svojho nároku vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku a opravného rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatný a až do momentu odkladu jeho vykonateľnosti alebo zrušenia aj vykonateľný a z tohto dôvodu by mohlo dôjsť k ujme na právach žalobcov v podobe nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

25. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).