Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-84-2020.pdf
PDF · 75 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 20. októbra 2021 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. Q., nar. XX. XX. XXXX F. P., trvale bytom K. XXX, okr. U., t. č. v ÚVV a ÚVTOS U.,
j e v i n n ý , ž e
- dňa 18. 11. 2019, kedy si prevzal výzvu Okresného súdu Prešov zo dňa 12. 11. 2019, sp. zn. 33T/38/2019 na nástup trestu odňatia slobody v lehote do 5 dní od prevzatia výzvy, ktorý trest mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/38/2019 zo dňa 19. 9. 2019, s právoplatnosťou 5. 10. 2019, túto výzvu nerešpektoval, výkon trestu nenastúpil a až dňa 08. 07. 2020 bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody,
t e d a
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, č í m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákon ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 19.11.2020 obžalobu na obvineného T.M. Q. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný T. Q. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste.
Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné:
Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.9.2019, sp.zn.: 33T 38/2019 bol obvinený T. Q. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2019.
Výzvu zo dňa 12.11.2019 na nástup do výkonu uvedeného trestu obžalovaný T. Q. prevzal dňa 18.11.2019 a obžalovaný ako odsúdený vo veci sp.zn. 33T 38/2019 bol dodaný do výkonu trestu dňa 8.7.2020.
Z posudku vypracovaného riaditeľom ÚVV a ÚVTOS plynie, že T. Q. je tretíkrát vo výkone trestu odňatia slobody, kde adaptácia na podmienky výkonu prebehla vcelku primerane, avšak je evidovaný negatívny poznatok, keď pri vstupnom psychologickom vyšetrení ceruzkou roztrhol testovací papier, odhodil ho a buchol agresívne po stole a tento skutok bol riešený pohovorom. V kolektíve sa prezentuje ako nekonfliktný, autority rešpektuje. Nebola mu uložená žiadna disciplinárna odmena ani disciplinárny trest.
Zo správy o povesti vypracovanej zástupcom starostu Obce Chmeľov plynie, že obžalovaný sa správa na verejnosti slušne a nemá záznam v ich evidencii priestupkov.
Podľa správy FNsP J. A. Reimana Prešov, obžalovaný T. Q. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP J. A. Reimana v čase od 8.10.2011 do 9.10.2011 a od 19.4.2015 do 28.4.2015 pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu. Obžalovaný nie je vedený v Psychiatrickej ambulancii FNsP J. A. Reimana Prešov.
Obžalovaný T. Q. bol doposiaľ 4 razy súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.9.2019, sp.zn.: 33T 38/2019.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje, že už bol doposiaľ súdne trestaný (§ 37 písm. m) Trestného zákona), čo súd nemohol nezobrať do úvahy vzhľadom na odsúdenia pre úmyselné trestné činy nevynímajúc odsúdenie pre trestný čin uvedený v § 348 Trestného zákona.
Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.
Vzhľadom na okolnosti skutku, spôsob jeho spáchania, postoj obžalovaného k skutku ako aj následok a s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaného by iný trest než trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody nebol dostatočný, keďže predchádzajúce odsúdenie v podobe podmienečného trestu ako aj trestov spojených s jeho výkonom zrejme neviedli k jeho náprave, a preto na uvedomenie si následkov konania obžalovaným mu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, kde za primeraný považoval trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby, a to v trvaní 6 mesiacov. Pre výkon trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokov pred spáchaním skutku už bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, čo je zrejmé aj z oboznámeného odpisu registra trestov.
Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.