Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/16/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GEOTEAM, spol. s r.o., IČO: 31 367 917, so sídlom: Gunduličova 1, 811 05 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, so sídlom: Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103171183/2023 zo dňa 20.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.02.2024 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 19.02.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103171183/2023 zo dňa 20.12.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej aj „správca dane“) č. 102177333/2023 zo dňa 25.08.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2021 v sume X XXX,XX Eur.

2. V rámci správnej žaloby žalobca zároveň navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a značná finančná škoda, spočívajúca v tom, že nebude mať finančné prostriedky ani na bežnú podnikateľskú činnosť a vyplatenie miezd zamestnancov. Túto skutočnosť zároveň preukazoval priloženým Výkazom ziskov a strát za obdobie 2013 až 2022, z ktorého malo vyplynúť, že tržby žalobcu klesajú z dôvodu prepadu zákaziek v stavebníctve a výdavky stúpajú (náklady na energie, mzdové náklady a podobne). Zdôraznil, že zisk za rok bol iba X XXX Eur a za rok 2023 vznikne spoločnosti strata cca XX XXX Eur.

3. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 12.04.2024 sa k žalobe i k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odkladný účinok nepriznať.

4. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

5. Podľa „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“

6. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

7. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018, sp. zn. ). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.

8. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2022, č. k. -11, podľa ktorého „okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

9. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

10. Žalobca svoj návrh založil na tvrdení, že závažná ujma a značná finančná škoda mu vzniknú ako následok absencie finančných prostriedkov na bežnú podnikateľskú činnosť a výplatu miezd, pričom dôvodil klesajúcimi tržbami a stúpajúcimi výdavkami. Správny súd zastáva názor, že takto formulované tvrdenia sú príliš všeobecné, nekonkrétne až vágne, a hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku neboli zo strany žalobcu riadne preukázané a osvedčené. Správny súd pripomína, že žalobcovi v konaní podľa § 185 písm.

a) prislúcha nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne a dostačujúco preukázať, čo v danej veci nemožno konštatovať. Žalobca nepredložil na osvedčenie svojich tvrdení relevantné podklady, preukazujúce jeho komplexnú majetkovú situáciu, ktorá by takýto postup súdu odôvodňovala. Výkaz ziskov a strát, predložený žalobcom za roky 2013 – 2022, nie je na tento účel postačujúci, keďže z neho nevyplýva konkrétna aktuálna majetková situácia žalobcu (stav disponibilných finančných prostriedkov, presný počet zamestnancov, mzdové nároky, špecifikácia nákladov, a iné).

11. Z predloženého materiálu (výkazu) je zrejmé, že v roku 2022 a jemu predchádzajúcich rokoch žalobca vykazoval výnosy zo svojej činnosti v rozpätí X,X – X,X mil. Eur, pričom aj výsledok jeho hospodárenia bol vždy kladný. Pokiaľ žalobca v návrhu tvrdí, že výkonom napadnutého rozhodnutia by sa dostal do stavu neschopnosti vyplácania miezd zamestnancov, táto nebola potvrdená ani predloženým výkazom, keďže za roky 2021 a 2022 podľa neho nerealizoval žiadne mzdové náklady. Z verejne dostupných zdrojov (A., A.) správny súd navyše zistil, že za rok 2023 žalobca dosiahol celkové výnosy vo výške XXX XXX Eur, z toho tržby za tovar, výrobky a služby tvorili sumu XXX XXX Eur. Hoci za rok 2023 zaznamenal stratu (X XXX Eur), táto z hľadiska celkového posúdenia prosperity nemôže byť smerodajná. Žalobca dosahuje priebežne obdobné (kladné) výnosy, a výsledok hospodárenia v podobe straty je v rámci výkonu podnikateľskej činnosti bežný ekonomický jav, ktorý môže mať prechodný charakter. Neušlo pozornosti správneho súdu ani to, že žalobca v návrhu uviedol predpokladanú stratu za rok 2023 vo výške XX XXX Eur, ktorá sa v konečnom výsledku hospodárenia za tento rok nezrealizovala (X XXX Eur).

12. Správny súd napokon podotýka, že suma X XXX,XX Eur, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, z objektívneho hľadiska nie je pri dosahovaných výnosoch žalobcu sumou, ktorá by mala mať likvidačný charakter. Hoci má účastník konania evidované dlhy a nedoplatky, z verejne dostupných zdrojov nevyplýva, že by bolo voči nemu vedené konkurzné či reštrukturalizačné konanie. Z popísanej finančnej situácie preto nemožno dospieť k záveru, že by prípadný výkon rozhodnutia mal mať pre žalobcu tvrdené následky, predpokladané ustanovením .

13. Napokon správny súd konštatuje, že žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, ktorým je záujem na riadnom plnení daňovej povinnosti. V tomto štádiu nie je správny súd oprávnený prejudikovať výsledok konania v danej veci a skúmať, či daňová povinnosť bola uložená v súlade so zákonom, keďže účelom rozhodovania podľa je posúdiť výlučne splnenie zákonných podmienok tak, ako sú formulované v predmetnom ustanovení.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neoznačil ani neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani skutočnosť, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s návrh zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SPP v znení účinnom do 30.06.2023].