Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-2S-70-2023.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Subarea
BA-2S/70/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: All Soft Corp s.r.o., IČO: 36866865, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 1/B, zastúpeného spoločnosťou Bird & Bird s.r.o., IČO: 44275862, so sídlom v Bratislave, Landererova 12, za ktorú koná advokát Mgr. Ivan Sagál, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100958813/2023 zo dňa 5.4.2023, č. 100959338/2023 zo dňa 5.4.2023 a č. 100959814/2023 zo dňa 5.4.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe doručenej pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.5.2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100958813/2023 zo dňa 5.4.2023, č. 100959338/2023 zo dňa 5.4.2023 a č. 100959814/2023 zo dňa 5.4.2023, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.5.2023, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného: i. č. 100958813/2023 zo dňa 5.4.2023, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103410106/2022 zo dňa 20.12.2022 o uložení povinnosti žalobcovi zložiť peňažnú sumu XXX.XXX,XX € na účely zabezpečenia nesplatnej a nevyrubenej dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016, ii. č. 100959338/2023 zo dňa 5.4.2023, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103411226/2022 zo dňa 20.12.2022 o uložení povinnosti žalobcovi zložiť peňažnú sumu XXX.XXX,XX € na účely zabezpečenia nesplatnej a nevyrubenej dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017, iii. č. 100959814/2023 zo dňa 5.4.2023, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103411464/2022 zo dňa 20.12.2022 o uložení povinnosti žalobcovi zložiť peňažnú sumu XXX.XXX,XX € na účely zabezpečenia nesplatnej a nevyrubenej dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy preňho samotného a aj pre verejný záujem na riadnej evidencii a výbere daní s ohľadom na služby, ktoré žalobca poskytuje žalovanému. Nie je v jeho možnostiach riadne a v celosti splniť uložené povinnosti v celkovej sume X.XXX.XXX,XX €, pretože ku dňu 31.3.2023 mal peňažné prostriedky v hotovosti v sume XXX,- € a na bankových účtoch v sume XXX.XXX,- €; mal krátkodobé pohľadávky v sume X.XXX.XXX,- €, z ktorých podstatnú časť predstavujú pohľadávky voči žalovanému z poskytovania služieb na základe zmluvných vzťahov alebo z dôvodu, že ich žalovaný neuhradil a ich zaplatenia sa žalobca domáha súdnou cestou. Za obdobie od januára 2023 do marca 2023 žalobca dosiahol tržby z predaja celkovo v sume XXX.XXX,- € a ostatné
výnosy z hospodárskej činnosti v sume XXX,- €. Celkové náklady na hospodársku činnosť predstavujú sumu XXX.XXX,- €, z toho suma X.XXX,- € spotreba materiálu, energií a neskladovateľných dodávok, suma XXX.XXX,- € náklady na služby, suma XX.XXX,- € osobné náklady, suma X.XXX,- € odpisy, suma XX.XXX,- € ostatné náklady. Žalobca poskytuje žalovanému služby servisnej, prevádzkovej a licenčnej podpory informačného systému eKasa, za ktoré mu žalovaný platí mesačne odplatu vo výške XXX.XXX,XX € plus DPH. Informačný systém eKasa žalovaný používa na evidenciu tržieb za predaj tovarov a služieb vo väzbe na zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Podľa informácií zverejnených žalovaným v apríli 2023 bol celkový počet online registračných pokladníc prevádzkovaných podnikateľskými subjektami v Slovenskej republike 164.754 kusov. Za rok 2022 bol počet pokladničných dokladov vydaných prostredníctvom online registračných pokladníc 1.743.254.254 kusov; za obdobie január 2023 až marec 2023 bol počet pokladničných dokladov vydaných prostredníctvom online registračných pokladníc 418.370.248 kusov. Poskytovanie služieb žalovanému je nevyhnutné pre riadnu prevádzku tohto systému, vydávanie a evidenciu pokladničných dokladov, ale aj riadnu evidenciu daní.
3. Žalobca ďalej tvrdí, že hoci aj len teoretická snaha o jednorazové splnenie uložených povinností by musela viesť k použitiu všetkých peňažných prostriedkov a k odpredaju všetkého jeho majetku, čo by viedlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu. Akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré by v nasledujúcich obdobiach prišli na bankový účet žalobcu z podnikateľskej činnosti, by boli postihnuté výkonom rozhodnutia a nemohol by uhrádzať žiadne záväzky voči zamestnancom, odvodové povinnosti ani akékoľvek iné záväzky voči iným zmluvným partnerom (dodávateľom). Okamžitým výkonom rozhodnutia mu hrozí riziko úpadku vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia. Musel by tak ukončiť pracovné pomery svojich zamestnancov, prestať poskytovať služby žalovanému na informačný systém eKasa a ukončiť zmluvné vzťahy s obchodnými partnermi. Okamžitý výkon rozhodnutia môže mať vplyv aj na hrozbu vzniku značnej hospodárskej škody a finančnej škody na verejných financiách z hľadiska služieb, ktoré poskytuje žalovanému, ako aj ukončenie poskytovania služieb žalovanému, čím by bola ohrozená prevádzka informačného systému eKasa a evidencia a výber daní. Žalovaný by ho v takom prípade nemohol v krátkej dobe nahradiť iným subjektom z dôvodu nevysporiadania autorských majetkových práv k informačnému systému eKasa.
4. Žalovaný navrhol návrh na priznanie odkladného účinku zamietnuť, keďže k nemu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce zákonné dôvody pre priznanie odkladného účinku.
5. Správny súd v Bratislave uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/70/2023 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/70/2023.
6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Ide o kumulatívne podmienky vyplývajúce z § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku, ktoré musia byť splnené súčasne; ak nie je splnená čo len jedna z nich, nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.5.2018). Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.5.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať zreteľ na výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a/ SSP. Správny súd má za to, že žalobca osvedčil existenciu hrozby vzniku závažnej ujmy spojenej s vykonaním napadnutých rozhodnutí. Z predloženej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.3.2023 vyplýva, že jeho celkový majetok predstavuje hodnotu X.XXX.XXX,- € (netto) a v predchádzajúcom účtovnom období predstavoval hodnotu X.XXX.XXX,- € (netto), pričom uložená povinnosť napadnutými rozhodnutiami prevyšuje jeho majetok, keďže je vo výške X.XXX.XXX,XX €. Okamžitým výkonom uložených povinností teda hrozí závažná ujma spôsobujúca platobnú neschopnosť žalobcu voči jeho obchodným partnerom aj jeho vlastným zamestnancom v podobe možného prepúšťania.
14. S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru správneho súdu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu správneho rozhodnutia dostatočne osvedčená, ako to má na mysli § 185 písm. a/ SSP. Zároveň správny súd konštatuje, že priznanie odkladného účinku v danom prípade nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže žalobca v súčasnosti poskytuje žalovanému služby spojené s informačným
systémom eKasa, ktorý slúži na riadnu evidenciu a výber daní ako fiškálneho záujmu štátu. Okamžitým výkonom rozhodnutia by tak mohlo prísť aj k ohrozeniu verejného záujmu na evidencii dane a na ňu naviazanom výbere daní, keďže by mohlo byť časovo náročné vyriešiť zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným spolu s riešením autorských práv k informačnému systému eKasa, ktorých nositeľom je žalobca, bezprostredne po okamžitom výkone rozhodnutí. Preto správny súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.
15. Je potrebné doplniť, že pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok v zmysle § 185 SSP. V praxi sa teda môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná, a naopak: návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak (napríklad uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/232/2022 zo dňa 18.10.2023, sp. zn. BA-5S/51/2023 zo dňa 23.10.2023, sp. zn. NR-15S/45/2022 zo dňa 18.1.2024, sp. zn. 6S/70/2023 zo dňa 8.1.2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/34/2022 zo dňa 25.5.2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2024 zo dňa 20.3.2024, a podobne).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).