Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Sa-45-2019.pdf
PDF · 101.13 KB
Case nature
Subarea
24Sa/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: ČS-KA Mazorník, s.r.o. so sídlom Somolického 1874/62, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 45 905 991, zastúpeného zástupcom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, so sídlom Jesenského 23, 036 01 Martin, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o uloženie povinnosti žalovanému pokračovať vo výkone daňovej kontroly, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.12.2018 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2016, ktorú začal vykonávať u žalobcu na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 09.08.2016 č. 103690586/2016 a v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia uložiť žalovanému povinnosť predmetnú daňovú kontrolu ukončiť doručením protokolu žalobcovi. Okrem uvedeného sa žalobca žalobou zo dňa 10.12.2018 domáhal toho, aby žalovanému bola uložená povinnosť do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016, ktorú začal vykonávať u žalobcu na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 06.09.2016 č. 103836383/2016 a uložiť žalovanému, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia ukončil daňovú kontrolu doručením protokolu žalobcovi. Súčasne sa domáhal náhrady trov súdneho konania.
2. V súvislosti s touto podanou žalobou uznesením Krajského súdu v Žiline v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 24Sa/46/2018, uznesením sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 07. novembra 2019 správny súd vylúčil konanie o uloženie povinnosti žalovanému pokračovať vo výkone daňovej kontroly u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 na samostatné konanie. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 07. novembra 2019 o tomto vylúčení nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.11.2019.
3. V pôvodnom konaní pod sp.zn. 24Sa/46/2018 Krajský súd v Žiline ako správny súd uznesením sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 31. januára 2020 žalobu žalobcu zamietol, a to žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2016. Predmetné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 31. januára 2020 v spojení s opravným uznesením
sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 14. apríla 2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2020 podľa doložky právoplatnosti. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 31. januára 2020 bolo napadnuté kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 8Sžk/34/2020 zo dňa 30. marca 2021 tak, že kasačná sťažnosť bola zamietnutá (č.l. 184 až 199 spisu - poznámka krajského súdu: listiny doložené pre potreby konania a rozhodnutia krajského súdu v tomto konaní). Podstatou rozhodnutia Krajského súdu v Žiline uznesením sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 31. januára 2020 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžk/34/2020 zo dňa 30. marca 2021 bolo konštatovanie, že žalovaný nebol nečinný. V tomto konaní, ktoré sa týkalo daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2016, bolo konštatované dôvodné zotrvávanie prerušenia daňovej kontroly, a tým nebolo možné vytknúť nečinnosť žalovanému, ak nerozhodol o pokračovaní administratívneho konania v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku a ďalej vo veci nekonal. Krajský súd v právoplatnom uznesení sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 31. januára 2020 uzavrel, že nebolo možné konštatovať nečinnosť správcu dane, pretože vo vzťahu k daňovému subjektu počas prerušenia daňovej kontroly nebolo možné vykonávať žiadne úkony vyplývajúce mu z Daňového poriadku. V tomto inom konaní bolo zistené, že daňová kontrola bola v zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa Nariadenia Rady č. 904/2010/EÚ prostredníctvom MVI. Pokiaľ žalovanému neboli doručené všetky požadované informácie, tak neodpadol dôvod prerušenia administratívneho konania a žalovaný nemohol pokračovať vo výkone daňovej kontroly, nemohol vydať protokol ani meritórne rozhodnutie a nečinnosť žalovaného za týchto skutkových okolností nebola zistená. V závere uznesenia sp.zn. 24sa/46/2018 zo dňa 31. januára 2020 krajský súd uviedol, že žalovaný v danom prípade nebol nečinný, svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, ktoré prerušenie trvalo ku dňu vydania predmetného rozhodnutie správneho súdu, pričom dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, nepominuli. Z tohto dôvodu žalobe žalobcu nemohlo byť vyhovené a táto ako nedôvodná podľa ust. § 249 SSP bola zamietnutá.
4. Žalobca v žalobe k obom daňovým kontrolám uviedol, že žalovaný rozhodnutím Číslo: 102072935/2017 zo dňa 02.10.2017 prerušil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2016 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorou je získanie informácií spôsobom podľa osobitného predpisu zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010. Z toho istého dôvodu žalovaný rozhodnutím č. 102110396/2017 zo dňa 05.10.2017 prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu aj za zdaňovacie obdobie jún 2016. V odôvodnení uviedol, že z dôvodu, že neobdržal odpoveď na uvedenú žiadosť po uplynutí štyroch mesiacov od jej zaslania dňa 12.01.2017, poslal e-mailovú urgenciu a nakoľko odpoveď na uvedenú žiadosť neobdržal ani po uplynutí ďalších troch mesiacov, dňa 10.04.2017 poslal ďalšiu e-mailovú urgenciu, pričom k podaniu žaloby, k 10.12.2018 žalovaný ani v jednom prípade požadovanými informáciami nedisponoval, a to napriek viacerým urgenciám, ktoré adresoval zahraničnému správcovi dane. Žalobca poukázal na ustanovenia Daňového poriadku o začatí a ukončení daňovej kontroly, a taktiež o jej prerušení, ako aj na zákon č. 442/2012 Z.z. a Smernicu č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Postup žalovaného je v rozpore so základnými zásadami správneho konania, nakoľko žalovaný svojvoľne, nad rámec právnej úpravy, k ťarche žalobcu prolonguje zákonné lehoty na vykonanie daňových kontrol. Ak žalovaný nevedel daňové kontroly finalizovať v reálnom čase, mal daňovú kontrolu ukončiť a žalobcovi vrátiť nadmerný odpočet alebo jeho časť za kontrolované zdaňovacie obdobia máj 2016 a jún 2016. Poukázal na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé, neúčelné predlžovanie zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly a „získavanie času“ nad rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Je neprípustné, aby bol inštitút prerušenia daňovej kontroly zneužitý žalovaným tak ako v danom prípade. Daňová kontrola predstavuje značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, a preto je dôležité, aby pri nej bola dodržaná zásada proporcionality a účelnosti. V danom prípade konaním žalovaného vznikajú žalobcovi neprimerané obmedzenia, ktoré majú až likvidačný charakter. Skutočnosť, že žalovaný odo dňa prerušenia daňovej kontroly od 03.10.2017 v daňovej kontrole nepokračuje a od tejto doby až do podania žaloby uplynula doba 433 dní, pričom od 06.10.2017 nepokračuje v daňovej kontrole a od tejto doby do podania žaloby uplynula doba 430 dní, spôsobuje, že zo strany žalovaného došlo k výraznému porušeniu procesných zásad. Pokiaľ mal žalovaný určité pochybnosti o nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktoré však k dnešnému dňu nemá ako zdokladovať, resp. preukázať, je
nevyhnutné postupovať v súlade so základnými zásadami daňového konania, a to so zásadou in dubio mitius a zásadou legitímneho očakávania, a teda ukončiť predmetné daňové kontroly a vyplatiť žalobcovi ním uplatnené vrátenie nadmerného odpočtu. Podľa žalobcu dokazovanie bolo vykonané v takom rozsahu, že bolo dostatočné na preukázanie jeho nároku. Otázky, na ktoré v rámci medzinárodného vyžiadania informácií žiada žalovaný odpoveď od zahraničných obchodných partnerov žalobcu, nemajú podľa názoru žalobcu žiadnu oporu v príslušných právnych predpisoch.
5. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 30.04.2019, na ktoré vyjadrenie nadväzovalo vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 21.05.2019, následne vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.04.2021. Krajský súd uvádza, že v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie neuvádzal obsah týchto podaných vyjadrení žalobcu a žalovaného z dôvodu aplikácie ust. § 135 ods. 2 písm. a) SSP, keď prihliadal na skutkový a právny stav v čase rozhodnutia, ktorý bol správnemu súdu preukázaný zo strany žalovaného. Na výzvu krajského súdu žalovaný v podaní zo dňa 28.04.2021 (č.l. 91-98 spisu) v závere tohto podania oznámil, že ako správca dane vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 pokračuje, preto navrhuje, aby krajský súd žalobu žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy týkajúcu sa výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 vedenú pod sp.zn. 24Sa/45/2019 ako nedôvodnú zamietol.
6. Krajský súd ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) po preskúmaní postupu žalovaného žalobu žalobcu zamietol podľa ust. § 249 SSP.
7. Podľa ust. § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).
8. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
9. Podľa ust. § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
10. Podľa ust. § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
11. Podľa ust. § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
12. Primárne krajský súd posudzoval žalobnú legitimáciu podľa ust. § 244 ods. 1 SSP. Zo žaloby žalobcu, doložených listín ako aj pripojeného administratívneho spisu krajský súd mal za zistené, že žalobca uskutočnil podnet na Okresnú prokuratúru Martin podaním zo dňa 23.07.2018 (č.l. 19-22 spisu) podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Okresná prokuratúra Martin podaním zo dňa 24.09.2018 (č.l. 23 spisu) upovedomila žalobcu o postúpení podnetu na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre Žilina, ktorá podaním zo dňa 23.11.2018 oznámila, že podnet žalobcu zo dňa 23.07.2018 bez vyhodnotenia dôvodnosti námietok odkladá. Vzhľadom k uvedenému krajský súd mal preukázanú žalobnú legitimáciu žalobcu v zmysle ust. § 244 ods. 1 SSP, ktorý neúspešne vyčerpal podnet na prokuratúre.
13. Podľa administratívneho spisu bolo zistené, že žalovaný pod Číslom: 100905254/2017 zo dňa 16.05.2017 vydal rozhodnutie podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorým prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 u daňového subjektu ČS-KA Mazorník, s.r.o., Somolického 1874/62, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 45 905 991, DIČ: 202 313 4014, IČ DPH: SK 202 313 4014 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady EU č. 904/2010. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 sa prerušuje dňom doručenia tohto rozhodnutia daňovému subjektu do
doby získania podkladov potrebných na správne určenie dane. Pokračovanie v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 správca dane písomne oznámi daňovému subjektu. Správca dane bude v daňovej kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Počas prerušenia tejto daňovej kontroly lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z.z. neplynú.
14. Na základe podania žalovaného zo dňa 28.04.2021 (č.l. 91-98 spisu), keď žalovaný oznámil krajskému súdu, že vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 pokračuje, krajský súd podaním zo dňa 16.09.2021 (č.l. 121 spisu) uskutočnil na žalovaného výzvu v tom, aby bola poskytnutá súčinnosť a zaslané Oznámenie č. 100646652/2021 zo dňa 20.04.2021, podľa ktorého žalovaný ako správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016.
15. Na výzvu krajského súdu zo dňa 16.09.2021 reagoval žalovaný podaním zo dňa 01.10.2021 (č.l. 123 spisu) a doložil originál Oznámenia č. 100646652/2021 zo dňa 20.04.2021 (č.l. 123a spisu urobená kópia z originálu), podľa ktorého pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti: Daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 u daňového subjektu, a to žalobcu prerušila a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti začatej dňa 14.09.2016. Toto oznámenie v zmysle doručenky na č.l. 123a rub spisu bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 27.04.2021.
16. Žalovaný na základe žiadanej súčinnosti krajským súdom doložil do spisového materiálu okrem Oznámenia č. 100646652/2021 zo dňa 20.04.2021 aj originál protokolu č. 100758015/2021 zo dňa 05.05.2021, ktorým bola ukončená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016. Žalovaný uviedol, že na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly nebol u žalobcu zistený rozdiel dane oproti vyrubenej dani a daňová kontrola bola ukončená. Podľa originálu doloženého protokolu a jeho vyhotovenej kópie krajským súdom bolo zistené, že protokol bol doručený zástupcovi žalobcu dňa 10.05.2021.
17. Žalobca v žalobe zo dňa 10.12.2018 poukázal na rozhodnutie žalovaného Číslo: 102110396/2017 zo dňa 05.10.2017 (č.l. 44 spisu), ktorým rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 u žalobcu ako daňového subjektu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady EU č. 904/2010.
18. Podľa navrhovaného žalobného petitu žalobca žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť, aby do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia pokračoval vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016, súčasne s uložením povinnosti, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu ukončil daňovú kontrolu doručením protokolu žalobcovi.
19. Krajský súd mal z Oznámenia žalovaného zo dňa 20.04.2021 ako aj doloženého protokolu Číslo: 100758015/2021 zo dňa 05.05.2021 doručeného žalobcovi prostredníctvom zástupcu za preukázané, že žalovaný pokračoval vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 a túto ukončil doručením protokolu žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, preto žaloba žalobcu bola zamietnutá. Krajský súd ako správny súd nezistil nečinnosť žalovaného vzhľadom aj k skutkovo-právnej situácii, zistenej v čase rozhodnutia krajského súdu za aplikácie ust. § 135 ods. 2 písm. a) SSP, preto žalobu žalobcu podľa ust. § 249 SSP zamietol.
20. Krajský súd nezistil zákonný priestor pre aplikáciu ust. § 248 SSP, t.j. vzhľadom k pokračovaniu daňovej kontroly a vydaniu protokolu, ktorý bol doručený žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, pretože nebola správnym súdom zistená nečinnosť žalovaného, k odstráneniu ktorej by malo dôjsť až po podaní žaloby. Tento záver krajského súdu vyplýva z nižšie uvedených dôvodov.
21. Z rozhodnutia žalovaného Číslo: 102110396/2017 zo dňa 05.10.2017 vyplynulo, že žalovaný podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 u žalobcu ako daňového subjektu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenia Rady EU č. 904/2010.
22. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „Daňový poriadok“) správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu21a) _______________________________________________________________________________________________
21a) napr. zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010
23. Podľa ust. § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
24. Podľa ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
25. Podľa ust. § 163 zákona č. 563/2009 Z.z. na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
26. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorej sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Protiprávnosť znamená, že „pasivita“ orgánov verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Špecifický je vzťah nečinnosti a prerušenia administratívneho konania. Ak k prerušeniu došlo vydaním rozhodnutia a účastník administratívneho konania sa domnieva, že orgán verejnej správy o tom rozhodol nezákonne, nie je namieste domáhať sa z jeho strany ochrany svojich práv formou žaloby proti nečinnosti. V takomto prípade totiž orgán verejnej správy nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení administratívneho konania.
27. Z administratívneho spisu bolo zistené, že daňová kontrola bola v zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa Nariadenia Rady č. 904/2010/EU prostredníctvom MVI. Ďalej podľa pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že počas prerušenia daňovej kontroly žalovaný viackrát urgoval vybavenie jeho žiadosti prostredníctvom kontaktnej osoby zodpovednej za MVI. Správca dane po prerušení daňovej kontroly preto len nevyčkával na poskytnutie informácií zo strany žiadaného orgánu, ale robil primerané úkony k tomu, aby bolo jeho žiadosti v primeranej lehote vyhovené, resp. aby jeho žiadosť bola v primeranej lehote vybavená. V čase rozhodnutia správneho súdu nebolo zistené, že by žalovaný protiprávne nepokračoval v daňovej kontrole, naopak oznámil žalobcovi jej pokračovanie ako aj ukončenie vydaním protokolu Číslo: 100758015/2021 zo dňa 05.05.2021, ktorý protokol bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu, čím bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2016 u žalobcu ako daňového subjektu ukončená. Žalovaný nebol nečinný, svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, toto prerušenie nebolo nezákonné, ale v súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z.. Prerušenie bolo zdôvodnené ako aj preukázaná jeho potreba, ak bolo nevyhnutné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady č. 904/2010.
28. Krajský súd pri závere nedôvodnosti žaloby žalobcu a jej zamietnutia podľa ust. § 249 SSP poukazuje aj na súvisiace konanie pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 24Sa/46/2018 zo dňa 31. januára 2020, ktoré sa týkalo žaloby žalobcu na pokračovanie vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2016 u žalobcu ako daňového subjektu, ktorým rozhodnutím žaloba žalobca bola zamietnutá a správnosť tohto rozhodnutia bola konštatovaná aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžk/34/2020 zo dňa 30. marca 2021. Týmto rozhodnutím, uznesením najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu ako daňového subjektu so záverom, že žalovaný nebol nečinný v prípade zdôvodneného prerušenia daňovej kontroly.
29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa ust. § 167 ods. 1 SSP. Ak žalobca nebol úspešný, tak mu nepatrí právo na náhradu trov konania. Právo na náhradu trov konania nebolo priznané ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože hoci bol v konaní úspešný, nebola splnená podmienka na aplikáciu ust. § 168 SSP, a to výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.