Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-3-2021.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 85 102 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., v konaní o zaplatenie 3 174,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť sumu 3 174,88 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 946,62 Eur od 13.12.2017 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 06.02.2020 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 3 174,88 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2946,62 eur od 13.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. OZ zo dňa 12.12.2017 medzi postupcom Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 13.12.2016 Zmluvu č. 3500178783 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“), na jej základe poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky ich čerpania, splácania ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitostí sú upravené v Zmluve, ktorá spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. ObZ a zákona č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a podmienky, ktoré sú obsiahnuté aj vo VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu - postupca podaním zo dňa 17.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 7 kalendárnych dní od vystavenia podania. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 3174,88 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2946,62 eur, z riadneho úroku vo výške 191,34 eur a úroku z omeškania 2,02 eur, z poplatkov vo výške 33 eur, zo sankčných poplatkov vo výške 1,90 eur a táto dlžná suma nie je uhradená. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadnu úhradu. Vo vzťahu k uplatneniu zmluvných úrokov a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany žalobca odkázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C/94-17, v ktorého
právnej vete je v súvislosti s nastolenou právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, konštatované, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 13.12.2017, t.j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky.
3. V uvedenej veci upomínací súd podľa žaloby vydal dňa 27.02.2020 pod č. 35Up/268/2020 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto na základe návrhu na pokračovanie v konaní podanom na výzvu súdu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“) došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená Okresnému súdu Námestovo na prejednanie ako súdu miestne a vecne príslušnému.
4. Žaloba (a jej prílohy) boli žalovanému doručené podľa § 106 ods. 3 CSP (zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu) dňa 12.06.2021 vzhľadom na to, že žalovaný má evidovanú iba obec pobytu Obce A. (§ 5 zákona č. 253/1998 Z.z.), jeho blízky rodinný príbuzný - matka, nemá o jeho osobe a ani o pobyte žiadnu vedomosť, neudržiava s ním žiadny kontakt. Nepodarilo sa doručiť zásielku ani na adresu danú žalovaným pri jeho telefonickom kontakte - na adrese L. XX, XXX XX I., z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, neskôr došlo k strate telefonického kontaktu so žalovaným.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP a aj na úradnú tabuľu súdu a adresu, na ktorej sa naposledy zdržiaval, svoju neúčasť neospravedlnil vážnymi dôvodmi.
7. Žalobca zotrval na žalobe pridržiavajúc sa jej skutkového a právneho odôvodnenia, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil.
8. Súd vykonal dokazovanie obsahom žalobcom predložených listín a zistil, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
9. Bolo nesporné, že žalobca (jeho právny predchodca) poskytol žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí Raiffeisen pôžičky č. 3500178783 - uzavretej dňa 13.12.2016 pôžičku vo výške 3000 eur, ktorú sa žalovaný ako dlžník a spotrebiteľ zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach po 63,32 eur so splatnosťou vždy k 15. dňu v mesiaci. Bola dohodnutá výška odplaty 17,90%, celkové náklady 5318,88 eur, RPMN 19,74 %, priemerná RPMN 13,89%, ako aj konečná splatnosť daná v 84 mesiacoch od prvej splátky, ktorá bola splatná k 15.01.2017. Žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 53,38 eur (v podstate v 5-tich splátkach), pričom ani jedna z nich nebola uhradená včas a v predpísanej výške. Žalovaný bol v omeškaní už s úhradou prvej splátky splatnej 15.01.2017 a ani druhú splátku neuhradil v predpísanej výške a včas a to platí aj o ostatných splátkach. Uplynutím troch mesiacov od omeškania - 15.04.2017 nastúpilo právo žalobcu žiadať zaplatenie celej pohľadávky § 565 OZ, keďže to bolo dohodnuté v článku 2, bod 2.1 písm. a) Zmluvy. Žalovaný bol pritom listom žalobcu - jeho predchodcu zo dňa 01.06.2017 vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vyčíslenej k 31.5.2017 a zároveň upozornil žalobcu na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, t.j. na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a toto upozornenie uskutočnil v lehote nie kratšej ako 15 dní (pred zosplatnením). Žalovaný bol teda v omeškaní viac ako 90 dní (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách) a zároveň viac ako tri mesiace (§ 53 ods. 9 a § 565 OZ), a preto právny predchodca žalobcu výzvou danou jeho listom zo dňa 17.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky a vyzval žalovaného na jej úhradu. Vyhlásenie a výzva boli žalovanému doručované na adresu jeho pobytu. Žalovaný na výzvu nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou svojho záväzku. Nárok žalobcu bol dôvodný, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 12.12.2017 bola pohľadávky banky -postúpená na súčasného žalobcu, ktorý sa stal aktívne vecne legitimovaným subjektom - § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, totiž k postúpeniu pohľadávky došlo až 12.12.2017, pričom omeškanie žalovaného nastalo už 15.04.2017, t.j. trvalo viac ako 90 dní, a preto právny predchodca žalobcu - Raiffeisen bank mohla svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi ako inej osobe, ktorá nie je bankou, postúpenie je platné aj s odkazom na ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), keďže sa postupovala pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. Zmluva, keďže je zmluvou spotrebiteľskou, bola podrobená aj kontrole z hľadiska dodržania je zákonných náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p) zákona č. 129/2010 Z.z. a aj z hľadiska prípadných neplatných ustanovení, či neprijateľných zmluvných podmienok a zistil, že zmluva je platná, pretože obsahuje podstatné náležitosti dané v ust. § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p) a je správne uvedená aj RPMN - 19,74 %, ktorá je zároveň najvyššou prípustnou výškou odplaty § 1 ods. 4 a § 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Hodnota RPMN bola v 3. štvrťroku 2016 vo výške 22,88 % a jej dvojnásobok predstavuje 45,76 %, t.j. v zmluve dohodnutá výška odplaty je menšia - 19,74 % ako je daná najvyššia prípustná výška vychádzajúca z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy - 3. štvrťrok 2016.
12. Priznaný nárok pozostáva z istiny pôžičky 2 946,62 eur - § 2 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 657 ods. 1 a 2 OZ, z úroku (odplaty) vyčísleného ku dňu 12.12.2017 vo výške 191,34 eur, z úroku z omeškania 2,02 eur vyčísleného ku dňu 12.12.2017, jeho danosť vyplýva z ust. § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a z neuhradených poplatkov 33 eur (3 x 10 eur písomná upomienka v zmysle Raiffeisen cenníku služieb platného od 25.4.2013) a sankčných poplatkov 1,90 eur. Úrok z omeškania bol priznaný ďalej z istiny pôžičky od 13.12.2017, t.j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol so svojou žalobou plne úspešný.
14. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením, ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul, možno vykonať exekúciu podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.