Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Csp-24-2021.pdf
PDF · 92.4 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 043 55 211, so sídlom náměstí T.G.Masaryka 2392/17, Břeclav, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedűšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, IČO: 42 185 190 proti žalovanému: Y. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, T., občan SR, o zaplatenie 100,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 100,- EUR od 06.12.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,57 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 09.10.2020 pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100 ,- EUR od 06.12.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- EUR a náhradu trov konania.
2. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o zápujčce č. 512095 zo dňa 31.10.2017 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 100,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi v sume 128,- EUR do 28 dní od poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným a to dňom 28.11.2017. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku upomienkami formou SMS
- správ a e-mailov, na ktoré žalovaný nereagoval. Boli mu zaslané 4 upomienky v súlade s úverovými podmienkami a tým pádom žalovanému vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi 12,- EUR za zaslané upomienky( 4 ks x 3,- EUR). Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu sumu. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
3. Výzvou z 30.10.2020 upomínací súd vyzval žalobcu, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 100,- EUR a úroku z omeškania vo výške 100,- EUR od 06.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
4. Podaním na č.l. 27 spisu sa žalobca vyjadril, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v zmysle výzvy upomínacieho súdu z 30.10.2020, preto predmetom sporu zostal návrh žalobcu v rozsahu platobného rozkazu vydaného upomínacím súdom zo dňa 10.11.2020, následne potom, čo sa súdu nepodarilo tento
platobný rozkaz doručiť žalovanému spis so súhlasom žalobcu odstúpil dňa 14.04.2021 Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
5. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Csp/24/2021-70 zo dňa 22.04.2021, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov týmto rozhodnutím podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil uznesením dňa 10.08.2021, následne žalobu a ostatné písomnosti žalovanému doručil podľa § 116 ods. 1 a 2 CSP postupom podľa odseku 2 cit. ustanovenia.
6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7.Podľa vyššie citovaného ustanovenia súd nenariadil pojednávanie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 24.08.2021 ( č.l.83 spisu).
8.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä: žaloba, výpis z obchodného registra žalobcu, Zmluva o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vyjadrenie ako čiastočné späťvzatie žaloby, platobný rozkaz, a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18Csp/24/2021. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
9.Zo zmluvy o úvere č. 512095 má súd preukázané, že dňa 31.10.2017 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v celkovej výške 128,- EUR do 28 dní od poskytnutia úveru. Ide o jednorázový, bezúčelový úver. Žalobca poskytol úver žalovanému, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný neuhradil od poskytnutia úveru žalobcovi žiadnu sumu.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
12. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľských úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
14. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z., zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, písm. c), dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, písm. d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z.z., práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
17. Podľa bodu 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na úpravu vzťahov neupravených zmluvou ani všeobecnými podmienkami použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľského úveru a zákona na ochranu spotrebiteľa.
18. Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalobca má sídlo na území Českej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdu SR na konanie v tejto veci a tiež aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
19. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie č. 1215/2012“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
20. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou sobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. V danom období bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00%.
24. Právomoc okresného súdu v spore:
V danom prípade súd dospel k záveru, že má právomoc prejednať a rozhodnúť predmetný spor s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia č.1215/2012, nakoľko žalovaným subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území SR.
25. Rozhodné právo:
V zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 593/2008 sa bude vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa slovenského práva, nakoľko sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský, kde na strane jednej stojí fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej stojí právnická osoba - dodávateľ, konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba ( po čiastočnom späťvzatí kedy v rámci upomínacieho konania žalobca súdu oznámil, že už na nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty 12,- EUR a úroku z omeškania nad 5% ročne netrvá, čo v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní súd posúdil ako čiastočné späťzatie žaloby) je v celom rozsahu dôvodná. Dňa 31.10.2017 bola prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 100,00 EUR so splatnosťou dňa 28.11.2017. Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 512095 žalovanému ako spotrebiteľovi, nepodnikateľovi, čo je zrejmé z predmetnej zmluvy. Je nepochybné, že žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Vzhľadom na to, že žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné hov zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobca osvedčil právny nárok na zaplatenie uplatneného peňažného nároku z hľadiska právneho titulu aj výšky nároku. Žalobca v konaní preukázal, že poskytol žalovanému úver, následne žalovaný nedodržal zmluvné podmienky a celý dlh sa tak stal splatným 28.11.2017. Nebolo sporným, že žalovaný na úvere doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v prospech žalobcu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporoval, t.j. v spore nijako nepreukázal, že by bol svoj záväzok voči žalobcovi už zaplatil. Žalovaný má postavenie spotrebiteľa, preto súd podanú žalobu podrobil kontrole aj z pohľadu spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému dôvodná. Súd preto rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, z ktorých mal nárok žalobcu za preukázaný a nesporný.
27. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok - dlh včas, dostal sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a preto má žalobca v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok aj na úrok z omeškania. Výška úroku k prvému dňu omeškania, t.j. k 29.11.2017 ( deň nasledujúci po vyhlásení splatnosti dlhu) bola 5,00 % ročne, preto ju súd priznal v tejto sadzbe a to odo dňa uplatneného v spore žalobcom t.j. od 06.12.2017.
28.Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32.Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy istiny a zmluvnej pokuty vo výške 112,- EUR s príslušenstvom, pričom súd žalobcovi priznal sumu 100,- EUR. Čistý úspech žalobcu tak dosiahol 78,57 % a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov konania v miere 78,57 %. Súd dodáva, že za neúspech
žalobcu je potrebné považovať aj tú časť, ktorá sa v dôsledku postupu podľa § 145 ods. 3 CSP nestala predmetom konania. O výške náhrady trov rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).