Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_1T-79-2021.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A., vedenej pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zákona a § 140 písm. f) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 20.10.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný A.u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
- na sociálnej sieti Facebook, konkrétne v jej aplikácii messenger, pod menami A., v časovom období od mesiaca september 2020 do 12.5.2021, počas komunikácie s maloletou R., požadoval od tejto maloletej poškodenej, aby s ním vykonala súlož a orálny sex s tým, že ak s tým nebude súhlasiť, tak na sociálnej sieti Facebook zverejní fotografiu, na ktorej ona vykonáva sexuálne praktiky s inou osobou a túto fotografiu rozpošle do jej školy, ako aj jej rodičom a známym,
t e d a
iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe, dieťati a z osobitného motívu, so sexuálnym motívom,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zákona, § 140 písm. f) Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona [§ 36 písm. l) Tr. zákona] a § 39 ods. 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s R., v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 23. 9. 2020 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) na obžalovaného A. obžalobu pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zákona a § 140 písm. f) Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v skutkovej časti výroku tohto rozsudku.
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
Podľa § 189 ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 b) na chránenej osobe c) z osobitného motívu.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 140 písm. f) Tr. zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu so sexuálnym motívom.
Na hlavnom pojednávaní 20. 10. 2021 obžalovaný po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o tom, že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd po vyhlásení obžalovaného postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, keď otázkami overoval u obžalovaného, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku kladenému mu za vinu, či ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či sa ako obvinený mohol radiť s ustanoveným obhajcom o spôsobe svojej obhajoby, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, či bol oboznámený s trestnou sadzbou ustanovenou zákonom za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný odpovedal na všetky položené otázky slovom „áno“. Prokurátor zastupujúci obžalobu na hlavnom pojednávaní navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keďže nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný vyhlásenie urobil dobrovoľne a vážne a že takéto jeho vyhlásenie zodpovedá skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu. Uvedené sa premietlo do výroku tohto rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného skutku, napĺňajúceho zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zákona a § 140 písm. f) Tr. zákona.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní zároveň uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásil, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa dokazovanie nevykoná a budú vykonané iba dôkazy súvisiace s výrokmi o treste a o ochrannom opatrení.
V rámci dokazovania v uvedenom rozsahu, postupom podľa § 269 Trestného poriadku, bol na hlavnom pojednávaní prečítaný výpis z ústrednej evidencie priestupkov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný má za obdobie od 21. 5. 2017 do 25. 5. 2021 jeden záznam o priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil 21. 5. 2017.
Z odpisu registra trestov, prečítaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný.
Podľa správy o povesti, poskytnutej mestom L. a prečítanej na hlavnom pojednávaní, obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese M., na ktorej sa zdržiava so svojimi rodičmi, nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, je nezamestnaný, bez príjmu a evidencii priestupkov mestskej polície nemá žiadny záznam.
Z charakteristiky obžalovaného, vypracovanej ÚVVaÚVTOS Košice dňa 14. 6. 2021 vyplýva, že obžalovaný sa počas výkonu väzby správal slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia plnil riadne, režim dodržiaval, pričom mu nebola uložená žiadna disciplinárna odmena ani disciplinárny trest.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Základná trestná sadzba v danom prípade predstavovala štyri roky až desať rokov odňatia slobody (§ 189 ods. 2 Tr. zákona). Okresný súd v posudzovanej veci vzhliadol na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný sa v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Tr. zákona], priťažujúcu okolnosť súd na strane obžalovaného nevzhliadol žiadnu. Keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, horná hranica trestnej sadzby sa znížila o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zákona), a konkrétna trestná sadzba tak predstavovala štyri roky až osem rokov odňatia slobody.
Súd v danom prípade obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky, a to za analogickej aplikácie ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zákona, ktorý v prípade uzavretia dohody o vine a treste umožňuje uloženie trestu zníženého až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Okresný súd tak postupoval vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd pri tom vychádzal z právneho názoru vyjadreného v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017, podľa ktorého analogická aplikácia § 39 ods. 4 Tr. zákona je v prípade vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. poriadku prípustná a procesne logická, keďže (v podstate) páchateľ takým vyhlásením neodvolateľne prijíma všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, čím súdu (obdobne ako pri dohode o vine a treste) umožňuje zjednodušený procesný postup smerujúci k meritórnemu skončeniu veci.
Súd v okolnostiach posudzovanej veci považuje trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu (až) 4 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, za primeraný závažnosti spáchaného skutku a za dostatočný na naplnenie účelu trestu vyvoditeľného z príslušných ustanovení Trestného zákona, teda na naplnenie individuálnej, ako aj generálnej prevencie trestu. Uvedené je podporené aj tým, že súd vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu obžalovanému zároveň uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovania poškodenej akoukoľvek formou, ako ja povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie (keďže v čase spáchania skutku bol obžalovaný bez zamestnania, pozn.) podľa § 51 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zákona).
Súd pri výmere trestu prihliadol aj vek obžalovaného (v čase spáchania skutku 21-22 rokov), na skutočnosť, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný, ako aj na (v podstate) pozitívne hodnotenie obce a ústavu na výkon väzby, v ktorom v tejto trestnej veci obžalovaný väzbu vykonával.
Nárok na náhradu škody v prejednávanej veci uplatnený nebol, súd preto o náhrade škody nerozhodoval.
Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.