Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Nsre/68/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní o zápise údajov do obchodného registra navrhovateľa: JAHRESWAGEN s.r.o., so sídlom Mierová 29, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 830 353, zastúpeného Advokátskou kanceláriou PONFYS LEGAL s.r.o., so sídlom Mierová 18550/29, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 631 749, o námietkach navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu, takto

rozhodol:

I. Námietky zamieta.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom z 22. septembra 2021 žiadal zapísať zmenu v osobe konateľa spoločnosti a v bydlisku spoločníka spoločnosti.

2. Vyšší súdny úradník dňa 29. septembra 2021 odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov z dôvodu, že osoba, ktorá mala byť zapísaná ako konateľ navrhovateľa, je občanom Čiernej Hory a navrhovateľ nepredložil povolenie na jeho pobyt na území Slovenskej republiky.

3. Proti odmietnutiu vykonania zápisu podal navrhovateľ dňa 8. októbra 2021 námietky, v ktorých sa odvolával na znenie článkov 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom konateľ Matjaž Popović má povolenie na trvalý pobyt na území Slovinskej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie. Predmetné povolenie na pobyt konateľa sa má analogicky vykladať, ako keby bol občanom Slovinskej republiky, opačný postup registrového súdu podľa navrhovateľa predstavuje porušenie práva na pobyt v zmysle článku 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

4. Podľa ustanovenia § 282 ods. 1 C. m. p., ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu.

4.1. V námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté (ods. 2).

4.2. Podľa ustanovenia § 283 C. m. p., námietky sa podávajú na registrovom súde do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.

4.3. Podľa ustanovenia § 283a C. m. p., námietky sa podávajú výlučne v elektronickej podobe. Námietky musia byť registrovému súdu podané elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného zákona alebo na špecializovanom portáli podľa osobitného zákona a autorizované navrhovateľom podľa osobitného zákona, inak na námietky registrový súd neprihliada. Námietky sa podávajú spolu s prílohami v elektronickej podobe, inak na ne registrový súd neprihliada.

4.4. Podľa ustanovenia § 285 ods. 1 C. m. p., o námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.

4.5. Podľa ustanovenia § 286 ods. 1 C. m. p., registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu.

4.6. O zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (ods. 2).

4.7. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o obchodnom registri, registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom.

5. Po preskúmaní návrhu na zápis údajov do obchodného registra, námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu a k ním priložených príloh registrový súd zistil, že námietky treba zamietnuť.

6. Registrový súd uvádza, že pokiaľ ide o Matjaža Popovića, ktorý mal byť ako konateľ zapísaný do obchodného registra, jedná sa občana Čiernej Hory (ako krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie a ani OECD), ktorý nemá povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky (k tomu viď ustanovenie § 7 ods. 14 zákona o obchodnom registri v spojení s 4 ods. 4 Vyhlášky). Skutočnosť, že menovaná osoba má udelené povolenie na pobyt na území Slovinskej republiky, predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti predložiť k návrhu na zápis údajov do obchodného registra jej povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Nesplnenie tejto povinnosti nie je možné nahradiť odkazom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, ako sa mylne domnieva navrhovateľ.

6.1. Osobitne registrový súd uvádza, že otázka, či je možné ako konateľa spoločnosti zapísať cudzieho štátneho príslušníka (t. j. občana štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie a ani OECD), ktorý nemá povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky, ale v inom členskom štáte (napr. v Slovinskej republike, ako je tomu v rozhodovanom prípade), bola už judikatórne vyriešená. Registrový súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2020, sp. zn. , v zmysle ktorého „povolenie na pobyt vydané správnym orgánom iného členského štátu a oprávňujúce k pobytu na území tohto členského štátu za účelom práce nie je možné stotožňovať s povolením na pobyt v Slovenskej republike, ktoré vydávajú policajné orgány Slovenskej republiky za podmienok stanovených o pobyte cudzincov. Osobe, ktorá má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, zákon o pobyte cudzincov len zjednodušuje proces udelenia prechodného pobytu tým, že nemusí prikladať k žiadosti o prechodný pobyt doklad potvrdzujúci bezúhonnosť, rovnako ako nemusí ani predkladať potvrdenie, že netrpí chorobou ohrozujúcou verejné zdravie, neznamená to však v zmysle slovenskej právnej úpravy, že by táto osoba mala povolený pobyt na území SR, teda že by spĺňala podmienky v zmysle “ (k tomu viď bod 34. odôvodnenia predmetného rozhodnutia).

6.2. V uznesení z 30. septembra 2020, sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal aj stanovisko týkajúce sa práva Európskej únie, v ktorom možno nájsť aj odpoveď na navrhovateľom nastolenú otázku, či nevyhovením zápisu nedochádza k porušeniu práva na pobyt, prípadne iných práv vyplývajúcich zo zakladajúcich dokumentov Európskej únie. Dovolací súd v predmetnom uznesení taktiež uviedol, že „Štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia na pobyt príslušným policajným útvarom, ktoré môže slúžiť aj pre účely podnikania. Povolenie na pobyt sa udeľuje aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte EÚ. Preto povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky udelené príslušníkovi tretej krajiny nie je ekvivalentom jemu udeleného dlhodobého pobytu v inom členskom štáte Európskej únie. Slovenská právna úprava, konkrétne , o pobyte cudzincov, jednoznačne stanovuje pre osobu s povoleným dlhodobým pobytom na území iného členského štátu EÚ pre jej zápis do obchodného registra na území Slovenskej republiky povolenie na pobyt vydané príslušným policajným útvarom. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na dôvodovú správu k , o pobyte cudzincov, z obsahu ktorej vyplýva, že slovenský

zákonodarný orgán pri tvorbe právneho predpisu prihliadol na obsah smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom a do uvedeného právneho predpisu ju transponoval“ (bod 29. odôvodnenia uznesenia).

„Dovolací súd dopĺňa, že smernica je „záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány“ (čl. 249 pododsek 3 ZES). Smernica je teda adresovaná členským štátom (a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám ako nariadenie), ktoré majú povinnosť ju transponovať (prebrať) v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Členské štáty pri transpozícii smernice majú ponechanú istú mieru voľnosti vo výbere prostriedkov k dosiahnutiu očakávaného cieľa, ktorý smernica stanovuje a rámcovo formuluje“ (bod 30. odôvodnenia uznesenia).

„S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd poukazuje na ciele smernice Rady 2003/109/ES, ktorým je v zmysle bodu 18 aj vytváranie podmienok, s ohľadom na ktoré štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí majú dlhodobý pobyt získajú právo na pobyt v inom členskom štáte, by malo prispieť k efektívnej realizácii vnútorného trhu ako oblasti, v ktorej je zaručený voľný pohyb osôb. Takisto by mohlo vytvárať hlavný faktor mobility, predovšetkým na trhu zamestnanosti únie. Z bodu 19 vyplýva, že by sa malo upraviť, že právo na pobyt v inom členskom štáte sa môže vykonávať s cieľom práce osôb ako zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, štúdia alebo dokonca sa usadenia bez vykonávania akejkoľvek formy hospodárskej činnosti. Samotná smernica v kapitole III. upravuje postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte EÚ spôsobom, že podľa čl. 14 odsek 1 a 2 Smernice Rady 2003/109/ES, osoba s dlhodobým pobytom získa právo na pobyt na území iného členského štátu, ako je ten, ktorý mu priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom na obdobie presahujúce tri mesiace za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v tejto kapitole. Osoba s dlhodobým pobytom sa môže zdržiavať v druhom členskom štáte aj z dôvodu vykonávania hospodárskej činnosti vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa čl. 15 ods. 1 Smernice, osoba s dlhodobým pobytom je povinná čo najskôr a najneskôr do troch mesiacov po vstupe na územie druhého členského štátu požiadať príslušné orgány tohto členského štátu o povolenie na pobyt“ (bod 31. odôvodnenia uznesenia). „Smernica teda poskytuje štátnym príslušníkom tretích krajín s dlhodobým pobytom v jednom členskom štáte získať právo na pobyt na území iného členského štátu. Preto ak Slovenská republika transponovala smernicu do svojho vnútroštátneho poriadku spôsobom, že sa vyžaduje udelenie povolenia na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte EÚ, nemožno, vzhľadom na vyššie uvedené, hovoriť o rozpore s právom EÚ. Zároveň nie je možné hovoriť ani o rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, konkrétne s článkom 15 ods. 3, tak ako to dovolateľ uvádzal, nakoľko uvedené ustanovenie sa týka zamestnávania príslušníkov tretích krajín a žiadnym spôsobom sa nedotýka otázky riešenej dovolateľom. Práve čl. 16 Charty základných práv Európskej únie upravuje podnikanie a to spôsobom, že sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Z uvedeného ustanovenia však žiadnym spôsobom nevyplýva akýkoľvek rozpor, či nesprávny výklad uvedeného ustanovenia so spôsobom výkladu súdov nižších inštancií v dovolateľom riešenej právnej otázke. Práve Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, na ktorú dovolací súd v danom prípade poukazuje a ktorá bola Slovenskou republikou transponovaná, sa týka dovolateľom nastolenej právnej otázky“ (bod 32. odôvodnenia uznesenia).

„K vyššie uvedeným skutočnostiam dovolací súd dopĺňa, že aj z obsahu dôvodovej správy k ustanoveniu o pobyte cudzincov (ktorý znie: Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa a podniká na území Slovenskej republiky.) vyplýva, že „v súlade so smernicou 2003/109/ES sa umožňuje získať prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý už má dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a je zamestnaný, podniká, študuje alebo vykonáva osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky alebo je rodinným príslušníkom takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Vzhľadom na osobitosť jeho postavenia vyplývajúca zo smernice 2003/109/ES sa javí ako najvhodnejšie riešenie úprava podmienok jeho pobytu samostatným ustanovením“ (bod 33. odôvodnenia uznesenia).

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nepochybný právny záver, že „povolenie na pobyt

vydané správnym orgánom iného členského štátu a oprávňujúce k pobytu na území tohto členského štátu za účelom výkonu práce, nemožno stotožňovať s povolením na pobyt v Slovenskej republike, ktoré vydávajú policajné orgány SR za podmienok stanovených o pobyte cudzincov, pre účely splnenia podmienok v zmysle o obchodnom registri v platnom znení, podľa ktorého zahraničná fyzická osoba, ktorá má byť zapísaná ako osoba oprávnená konať v mene podnikateľa, musí doložiť povolenie na pobyt v Slovenskej republike.“

7.1. Preto je podľa názoru registrového súdu nepostačujúce na zápis konateľa do obchodného registra, ak Matjaž Popović ako štátny Čiernej Hory, má udelené povolenie na pobyt v Slovinskej republike ako v inom členskom štáte Európskej únie. Takéto povolenie na pobyt v inom členskom štáte nenahrádza zákonnú povinnosť predložiť povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Keďže Matjaž Popović nemá povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky, nebol návrh navrhovateľa úplný s poukazom na znenie § 7 ods. 14 zákona o obchodnom registri v spojení s § 4 ods. 4 Vyhlášky, a preto nebolo možné vyhovieť požadovanému návrhu na zápis údajov do obchodného registra.

7.2. Rovnako tak registrový súd poukazuje na to, že vyžadovaním povolenia na trvalý pobyt od štátnych príslušníkov tretích štátov na území Slovenskej republiky nedochádza ani k porušeniu práva na pobyt v zmysle príslušných článkov Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín (vrátane Čiernej Hory) je upravené v smernici 2003/109/ES, ktorá je implementovaná , o pobyte cudzincov, a ustanovenie zákona o obchodnom registri v spojení s Vyhlášky tejto smernici neodporuje. Preto je podľa názoru registrového súdu argumentácia navrhovateľa obsiahnutá v námietkach nesprávna.

7.3. Taktiež registrový súd uvádza, že je potrebné odmietnuť argumentáciu navrhovateľa o potrebe výkladu povolenia občana tretieho štátu na pobyt v inom členskom štáte Európskej únie takým spôsobom, že takéto povolenie vlastne zakladá postavenie určitej osoby ako občana členského štátu Európskej únie. Takáto argumentácia nemá právny podklad ani v právnych aktoch Európskej únie a je v priamom rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj s ustanovením § 7 ods. 14 zákona o obchodnom registri.

8. S poukazom na vyššie uvedené právne závery registrový súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra. Z uvedeného dôvodu registrový súd námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa ustanovenia § 286 ods. 1 C. m. p. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C. m. p.).