Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-9C/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobkyne: L. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. M. B. XXXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Burian & partners, s. r. o., V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483 proti žalovanému: U. M., nar. X. X. XXXX, trvale bytom B. M. B. XXXX, zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca o úplné vylúčenie z užívania bytu takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 30. 7. 2018, sa žalobkyňa voči žalovanému domáha úplného vylúčenia z užívania bytu číslo XX, nachádzajúceho sa vo vchode číslo XXXX na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele číslo XX/XX, katastrálne územie B. M. B.. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Čadca dňa 2. 7. 2018 v konaní, sp. zn. rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým zakázal žalovanému vstupovať do uvedeného bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX, B. M. B. a k nemu prislúchajúcim spoločným častiam do právoplatného skončenia konania vo veci o úplné vylúčenie z užívania bytu. Zároveň súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať proti žalovanému žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania bytu. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa 18. 8. 2012. Z dôvodu, že žalovaný a žalobkyňa nadobudli spoluvlastnícke podiely v spornom byte preukázateľne za trvania ich manželstva, ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva, na základe kúpnej zmluvy číslo V XXXX/XXXX zo dňa 20. 9. 2012, teda po dátume ich svadby, tieto tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, k vyporiadaniu ktorého doposiaľ nedošlo. Z dôvodu obavy o svoje zdravie a o svoj život sa žalobkyňa dňa 15. 6. 2018 odhodlala podať na žalovaného za dlhodobé psychické a fyzické týranie trestné oznámenie. Konanie aktuálne prebieha pod sp. zn. Č.:G.-XXX/KKA-K.-XXXX na Obvodnom oddelení Policajného zboru SR B. M. B.. Manželstvo žalobkyňa a žalovaného bolo harmonické len prvé 3 mesiace od svadby. Od tohto obdobia sa pre žalobkyňu začali najhoršie chvíle v jej živote sprevádzané násilím, vyhrážaním, zastrašovaním, fyzickými útokmi prostredníctvom pästí, noža, škrtenia, ranou do hlavy pohárom, tresnutím hlavy o digestor, útokmi varechou, rúrou od vysávača, perom, psychickým týraním ako podozrievanie, prenasledovanie, kontrola telefónu, odopieranie spánku, prebúdzanie počas spánku, nútenie žalobkyne pozerať s manželom televízor do skorých ranných hodín pred tým, ako mala žalobkyňa odísť na rannú zmenu do práce. Konflikty uvedeného rázu iniciované zo strany žalovaného sa odohrávali v pravidelných intervaloch dva-trikrát do mesiaca. Žalobkyňa toto správanie žalovaného

tolerovala šesť rokov. Celé uvedené obdobie žila žalobkyňa pod neustálym stresom, v strachu a z celej nepríjemnej situácie pociťovala zahanbenie. Napriek tomu istým spôsobom stále verila prázdnym slovám žalovaného, že „už sa to nebude nikdy opakovať“. Žalobkyňa sa bála situáciu riešiť, nevedela, ako má postupovať a na koho sa obrátiť. Zo strachu, čo bude ďalej, dusila situáciu a negatívne pocity z nej plynúce v sebe. Postupom času sa psychické a fyzické útoky zintenzívňovali a opakovali častejšie. Významnú rolu v žalovaného agresivite zohrávalo nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Žalovaný zámerne inicioval útoky v situáciách, keď sa v spoločnej domácnosti so žalobkyňou nachádzali sami. Nepriamymi svedkami útokov boli susedia, ktorí veľakrát incidenty sprevádzané krikmi, bitkou, buchotom, vychádzajúce z bytu žalobkyne a žalovaného zaznamenali, čo pri strete v spoločných častiach bytového komplexu niektorí susedia žalobkyni aj naznačili. V bytovom komplexe, v ktorom žalobkyňa a žalovaný zdieľali spoločnú domácnosť bolo zrejmé, že manželstvo žalobkyne a žalovaného je sprevádzané fyzickými útokmi a násilím. K preukázaniu uvedenej skutočnosti však ani jeden z oslovených susedov nebol ochotný ísť dobrovoľne svedčiť so slovami, že „sa do toho nechcú miešať“. Uvedené si žalobkyňa vysvetľuje tak, že obyvatelia bytového komplexu sa žalovaného boja a nechcú sa s ním púšťať do stretu z obavy pred neželaným konfliktom a zo strachu následného kontaktu so žalovaným v bytovom komplexe. Napriek tomu, že sa jedná o veľmi citlivú tému, o ktorej sa žalobkyni nevypovedá verejne ľahko, dovoľuje si niektoré útoky zo strany žalovaného priblížiť. Pred dvoma rokmi žalovaný žalobkyňu škrtil, čo si žalobkyňa doslova myslela „že je jej posledné“. Ďalšie životu nebezpečné útoky zo strany žalovaného namierené na žalobkyňu boli 3 útoky nožom. Okrem uvedených útokov žalovaný bežne vyťahoval zo zásuvky nože a vyhrážal sa žalobkyni „že ju zareže“. Prvý útok nožom sa odohral v novembri 2012, kde pri incidente žalovaný zaútočil na žalobkyňu s nožom s čepeľou 8 cm a prebodol jej pri útoku cez bundu ľavú ruku pri lakti. Druhý útok sa odohral v lete 2013, kedy žalobkyni spôsobil zranenie nožom na pravej ruke pri palci. Tretí útok nožom sa odohral v roku 2016, kde žalovaný žalobkyni útokom nožom prerezal šľachu na pravej ruke. Žalovaný žalobkyňu prosil, aby incident nenahlásila. Bola v šoku, bála sa zavolať aj vlastnej matke. Ošetriť ruku jej prišiel svokor, ktorému žalovaný potvrdil, že na žalobkyňu s nožom zaútočil a ranu jej spôsobil. Na druhý deň žalobkyňu matka žalovaného viezla na ošetrenie a zároveň jej dopomohla k vymyslenej verzii o pitvaní kurčaťa, ktorú mala žalobkyňa prezentovať pred ošetrujúcim doktorom. Výsledkom zranenia bola 5 mesiacov trvajúca práceneschopnosť. To, že príhoda o pitvaní kurčaťa bola vymyslená, potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa je praváčka a z tohto dôvodu si ranu na pravej ruke spôsobiť sama vlastným zavinením pri pitvaní kurčaťa nemohla. Túto príhodu žalobkyňa uviedla iba kvôli strachu a naliehaniu zo strany žalovaného, aby incident nenahlásila. Lekárske správy žalobkyne nasvedčujú psychickému a fyzickému týraniu. Ide o zaznamenané stavy ako vysoký krvný tlak, vynechávanie rytmu srdca, narušený spánok, migrény, bolesti lýtok, náznaky depresie, trhanie viečok, tremor viečok, tŕpnutie končatín, závraty. Žalobkyňa tiež predkladá záznam zo dňa 28. 3. 2016 zaznamenávajúci štvorcentimetrovú reznú ranu, záznam zo dňa 30. 3. 2016 o preväze sadrovej dlahy a výbere stehov po zranení ruky, prepúšťaciu správu zo dňa 29. 4. 2018 so záznamom o útoku žalovaného, kde žalobkyňu udrel krígľom po hlave. Stávalo sa, že sa žalobkyňa zobudila na ranu od žalovaného s päsťou do nohy so slovami „ja nebudem spať, nebudeš ani ty spať“. Niekedy sa stávalo, že si žalobkyňa prácu nosila domov, musela si dať na uši slúchadlá, pretože žalovaný ju schválne rušil a vyčítal jej veci, ktoré vôbec neexistovali. Aj napriek slúchadlám v ušiach žalovaný žalobkyňu neustále rušil, vyberal jej slúchadlá z uší a nenechal ju pracovať. Svedkami dôsledkov útokov žalovaného ako monokle pod očami, modriny po rukách a nohách, rezné rany, boli okrem svokrovcov aj otec, matka a sestra žalobkyne. Keď prišli žalobkyni pomáhať s balením a jej odchodom od žalovaného, boli svedkami uvedených fyzických prejavov zjavných na tele žalobkyne a taktiež dôsledkov psychického rázu spôsobených útokmi žalovaného. Matka žalobkyne bola svedkom situácie, kedy žalovaný prišiel za žalobkyňou na adresu trvalého pobytu matky žalobkyne a prosil ju, aby sa vrátila domov a zároveň pri odprosovaní priznal, že žalobkyňu týral a tvrdil, že sa agresívne útoky voči žalobkyni nikdy nebudú opakovať. Žalovaný žalobkyni navyše zatajil svoj psychický zdravotný stav, čo žalobkyňa zistila náhodne nazretím do zdravotnej dokumentácie žalovaného nachádzajúcej sa v spoločnej domácnosti v zásuvke. Podľa tejto dokumentácie žalobkyňa zistila, že žalovaný trpí psychiatrickou diagnózou, alkoholizmom a už 2 roky sa v rámci svojho zdravotného stavu ambulantne lieči. Situácia v rámci spoločného spolužitia sa zhoršila až tak, že od januára do marca 2018 bol žalovaný každý jeden deň pod vplyvom alkoholu. O chod celej domácnosti sa po finančnej stránke starala počas manželstva žalobkyňa. Žalovaný za celé obdobie, ako ho žalobkyňa pozná, nebol zamestnaný v rámci dlhodobejšieho pracovného vzťahu, buď vôbec nepracoval, alebo pracoval len na príležitostných brigádach, prípadne len veľmi krátke obdobie trvajúce maximálne 3 mesiace.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe považoval žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že nemá záujem vstupovať do predmetného bytu, pretože žalobkyňa by vytvárala nepriaznivú atmosféru, ktorá z jej strany je vykonštruovaná, vymyslená. Žalovaný nemá záujem sa vôbec so žalobkyňou stretávať a chce celú vec vyriešiť vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Popiera všetky tvrdenia zo strany žalobkyne uvádzané v podanej žalobe, ktoré sú totožné s návrhom na rozvod manželstva.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27. 3. 2019 k vyjadreniu žalovaného naďalej zotrvala na skutočnostiach, ktoré uviedla v podanej žalobe. Uviedla, že žalovaný sa voči nej dlhodobo dopúšťal fyzického, psychického týrania, čo podložila viacerými dôkazmi už v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Svoje tvrdenia uvedené v žalobe zo dňa 27. 7. 2018 o psychickom a fyzickom týraním žalobkyňa podložila lekárskymi správami. Žalobkyňa navrhla na preukázanie svojich tvrdení niekoľkých svedkov. Zároveň na Obvodnom oddelení Policajného zboru SR B. M. B. prebieha pod Č.-G.-XXX/KKA- K.-XXXX konanie na základe trestného oznámenia žalobkyne podaného na žalovaného za dlhodobé psychické a fyzické týranie. Okrem toho Okresný súd Čadca v konaní o rozvod manželstva, sp. zn. odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že jedna z príčin rozvratu manželstva boli problémy manžela s požívaním alkoholických nápojov, ktoré viedli k mnohým nezhodám medzi manželmi. Žalovaný síce viackrát tvrdil, že sa vyliečil a už niekoľko rokov abstinuje, no tvrdenia súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Rovnako vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 10. 2018 žalovaný všeobecne vyjadruje nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne, avšak svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepodložil dôkazmi. Tvrdenia, že žalovaný nemá záujem vstupovať do predmetného bytu, sú irelevantné, keďže stále nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaný byt opustil až po nariadení neodkladného opatrenia. S tvrdeniami žalovaného sa žalobkyňa v celom rozsahu nestotožňuje, navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako navrhla v podobnej žalobe.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 4. 2019 k vyjadreniu žalobkyne sa pridržal svojho vyjadrenia zo dňa 16. 10. 2018. Uviedol, že v byte sa nezdržiava a ani nemá záujem sa tam zdržiavať. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 10. 1. 2019 bolo manželstvo rozvedené. Po vyhlásení rozsudku sa žalovaný vzdal práva podať odvolanie, čo žalobkyňa odmietla. Žalovaný je toho názoru, že odmietnutie žalobkyne bolo účelové, a pokiaľ by žalobkyňa mala záujem vec vzhľadom na údajné týranie zo strany žalovaného riešiť, nemala by mať problém vzdať sa podať odvolanie, aby sa manželstvo urýchlene ukončilo. Keďže žalobkyňa namieta, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal a neoznačil žiadne dôkazy, žalovaný predkladá lekárske správy žalobkyne, z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa trpí a trpela psychickými zdravotnými problémami, najmä migrénami, ktoré boli spôsobené nočnými zmenami, nie správaním žalovaného. Dokonca z lekárskej správy L.. B. Y. vyplýva, že žalobkyňa absolvovala v roku 2012 CT mozgu, v roku 2012, 2014, 2017 magnetickú rezonanciu mozgu a z lekárskej správy vyplýva, že už v roku 2012 trpela hyperventilačnou tetániou, pričom sa jedná o psychické ochorenie podľa lekárskych diagnóz a zároveň je konštatované v lekárskej správe, že žalobkyňa trpí bolestivým syndrómom hypochondrie. Už tieto diagnózy samé o sebe nasvedčujú, že samotná žalobkyňa má psychické problémy, ktorými trpela už pred uzatvorením manželstva a snaží sa tieto psychické problémy preniesť na údajné správanie žalovaného.

5. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobkyne, svedkyne J. L. ako aj listinných dôkazov založených v spisovom materiáli , pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Čadca, sp. zn. , ako aj spisového materiálu Ć.: G.-XXX/X-F.-K.-XXXX, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že manžel po 3 mesiacoch od svadby začal popíjať alkohol, nemal zábrany jej ubližovať, či už to bolo pomocou noža alebo päsťou. Tiež ju škrtil, kopal do hlavy až do roku 2018 približne jeden až dvakrát do mesiaca. Od 1. 1. 2018 do 31. 3. 2018 už pil každý deň a jeho útoky sa stupňovali. Manžel, keď pil, tak do bytu chodila iba prespať. On tam buď nebol alebo, keď prišiel, išiel ku nej do izby, provokoval ju, budil ju zo spánku, potom už chodievala spávať ku mame a takto to bolo do toho mája, kedy sa už odsťahovala ku matke a začala riešiť aj trestné oznámenie. Odopieral jej spánok. Hovoril jej, keď nebude spať on, nebude spať ani ona. Keď prišla po nočnej z práce, budil ju o 10.00 hod., 11.00 hod., aby vstala a išla mu variť. Nedalo sa jej sústrediť na prácu. Mala modriny, zranenia. Vynechávala v dôsledku toho v práci. Keď bolo teplo, musela nosiť dlhé oblečenie. Vyhýbala sa svojim rodičom. Z jeho strany jej bolo zakázané, aby sa so svojimi rodičmi kontaktovala. Dokonca ju zamkol. Prišiel opitý, vytiahol na ňu nôž, 2 hodiny bola zamknutá v kúpeľni. Bral jej telefóny. Toto všetko

sa odrazilo na jej psychickom zdraví. Pomoc nevyhľadávala, pretože sa hanbila a ani nevedela, ako má postupovať, až v roku 2018, keď nastal ten vrchol, to už nezvládla a ani sa to skrývať nedalo.

7. Najzávažnejšie momenty útoku nožom žalobkyňa popísala tak, že v roku 2016 v marci bol útok do jej tváre nožom. V podstate vošli do bytu, nestihli sa ani nejako s manželom pohádať, keď žalovaný vytiahol na ňu nôž a ako sa bránila, dala si ruku pred seba, porezal jej pravú stranu ruky a aj šľachu. Tento útok spôsobil, že bola 5 mesiacov práceneschopná a doteraz s tým má problémy, pretože jej zostala už iba jedna šľacha. Problémy má aj v práci, pretože tam dvíha bremená. Týchto útokov nožom bolo viacero, napríklad zobral na ňu menší nôž s menšou čepeľou. Bola situácia, keď sedeli spolu v bare, a keď vstúpili do bytu, ani si nestihla dať dole bundu, bodol jej nôž pri lakti tak, že jej urobil dieru do bundy a poranil ju. Mala s tým problémy, pretože jej to mokvalo, krvácalo, zostala jej jazva. K útoku krígľom uviedla, že prespávala u rodičov, na svojom byte mala notebook, papiere, pretože začínala v novej práci, išla si po to. Žalovaný už stál vo dverách, zaujímal sa o jej telefón. Keď mu telefón dať nechcela, zobral pohár od piva a tento jej tresol o čelo. Bola na ošetrení, mala slabý otras mozgu. Až v roku 2016, keď náhodne našla žalovaného zdravotnú dokumentáciu, zistila, že tam mal záznamy od psychiatra. Nebolo tam ale vysvetlené, či bol liečený na alkohol, až v trestnom konaní zistila od psychológa, že sa žalovaný liečil od roku 2011 pred uzatvorením manželstva. Do roku 2016 o tomto nevedela. Alkoholizmus žalovaného bol jedna z príčin, ktorý ovplyvňoval ich spoločný život. Žalovaný sa liečil, mal tabletky a tieto tabletky spolu s alkoholom veľa veci ovplyvňovalo. Tiež hral aj automaty, stávkoval, kradol jej peniaze. Rovnako jeho matka, hoci to mala zakázané, mu dávala peniaze a tento alkoholizmus, lieky, gamblerstvo, agresivita ovplyvňovali jeho správanie. Jeho rodičia o tomto, že je týraná vedeli, boli dokonca toho svedkami, pretože, keď jej ubližoval, tak volal jeho otca, aj jeho brat o tom vedel. Jej rodinní príslušníci to tušili, pretože matka, tá chcela s ňou nadviazať komunikáciu, pýtala sa jej, či je všetko v poriadku, ale ona radšej ušla. Dlho sa neozvala, ale potom boli na chate, mala prasknutú cievku v oku, pretože mala monokel a rodičia, ktorí išli ku nim a nenašli ich, tak prišli za nimi a videli, že má prasknutú cievku v oku. V čase, kedy s manželom boli spolu v bare a potom vznikla hádka, požívali vtedy obaja alkoholické nápoje.

8. Žalobkyňa potvrdila, že migrénu mávala, mávala ju aj po nočných zmenách, aj mimo týchto nočných zmien. Mala ju aj 3-krát do mesiaca. Teraz od februára opätovne pracuje aj na nočné zmeny a doteraz tieto migrény nemala, takže migrény neboli spôsobené nočnými zmenami, ale bolo to spôsobené správaním sa žalovaného, ktorý jej nedal sa vyspať, ako aj tým, že ju veľakrát kopal do hlavy. Nikdy na psychiatrickom vyšetrení nebola. To, že jej bolo urobené CT mozgu a magnetická rezonancia, bolo z dôvodu, že ju bolela hlava a bolo potrebné zistiť príčinu, prečo ju hlava bolí. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti medzi ňou a žalovaným nie je žiaden kontakt. Od podania návrhu na rozvod manželstva žalovaný do bytu nevstúpil, ale nadviazal s ňou kontakt, napísal jej SMS, ako mu veľmi chýba. Potom jej napísal ďalšiu SMS, že by si chcel ísť pre holiaci strojček, ale to už bolo v čase, kedy bolo vydané neodkladné opatrenie. Do bytu nevstúpil. V užívaní bytu ju nerušil.

9. Svedkyňa T. L., sestra žalobkyne, uviedla, že dlho bola v Anglicku. Mala telefonáty od žalobkyne a cítila, že žalobkyňa je smutná, mala depresie. Keď sa jej pýtala, či je všetko v poriadku, tak jej žalobkyňa informácie nedala, ale cítila, že manželstvo v poriadku nie je, podľa toho, aký mala žalobkyňa hlas, keď jej vždy povedala, že nič moc, že ju nič nebaví. Keď sa vrátila z Anglicka, začala sa so žalobkyňou a jej manželom s oboma stretávať, pretože, keď sa išlo na nejakú akciu, bol to jej manžel, tak išli spolu. Tie stretnutia boli pokojné, nebola tam nejaká hádka. Vedela, že žalobkyni vadí, že žalovaný nie je zamestnaný, že všetko, celú domácnosť musí ťahať žalobkyňa, že on nenavarí. V danej situácií nevidela, že by to boli dôvody k rozvodu manželstva. Potom ubehli nejaké roky a žalobkyňa sa jej začala viac otvárať, začala jej telefonovať a priznala sa jej, že je týraná, že ju žalovaný napadol. Ona bola iba nepriamy svedok, pretože počula, ako jej žalobkyňa volala, telefón jej zdvihla a počula, ako žalobkyňa hovorí „Peter daj mi pokoj, neber mi ten paplón, idem na rannú“. On tam niečo nadával. Potom, keď zistil, že telefonuje, tak začal „au, ty ma biješ“. Bolo z toho zrejmé, že je to hrané. Potom žalobkyňa veľmi silno zakričala, telefón sa zrušil, a preto ona zobrala brata a premiestnila sa spolu s bratom do bytu žalobkyne. Žalovaný si tam zavolal svoju matku, ktorá na nich útočila, prečo idú biť jej syna. Žalobkyňu zobrali a odišli ku ich rodičom. Vzťah žalobkyne a žalovaného svedkyňa opísala tak, že žalovaný bol viac chladný, nevyzerali navzájom ako partneri. Boli situácie, keď si niečo vyčítali. Boli aj situácie, kedy ju škaredo oslovoval, vtedy povedala „ale prestaňte, nie ste malé deti“ a potom sa situácia ukľudnila. Na žalobkyni si všimla, že žalobkyni sa veľmi triasli ruky, taká nesvoja sa jej zdala. Napríklad, keď išli v autobuse, tak ju požiadala, aby kúpila lístok. Veľmi sa jej znížilo sebavedomie. K otázke, či bola niekedy svedkom agresívnych prejavoch žalovaného, svedkyňa uviedla, jedenkrát, keď bola v reštaurácií spolu aj

so svojimi kamarátmi, bola tam aj žalobkyňa, žalovaný spolu so svojimi kamarátmi, bavili sa, dali si spolu stoly, potom žalovaný tresol po stole, začal kričať úplne nahlas agresívne. Všetci zostali ticho, potom sa ukľudnil a následne potom to urobil zas. Pamätá si, že asi posledné 3, 4 mesiace pred rozvodom pil žalovaný veľmi intenzívne, bolo to každý deň, jeho v podstate ani nebolo doma, ani nevedeli, kde bol. Počas manželstva niečo takéto od žalobkyne nepočula, žalobkyňa to skôr zakrývala, hanbila sa za to, ale od kamarátov počula, keď žalobkyňa išla na rannú, tak žalovaný išiel a kúpil si fľašu hneď z rána. Ďalej svedkyňa uviedla, že má vedomosť o najväčšom zranení, ktoré žalobkyňa mala. Bolo to poranenie ruky. Vtedy bola v Anglicku a žalobkyňa vraj otvárala nejakú konzervu a poranila sa. Neskôr jej žalobkyňa opisovala spoločné spolužitie so žalovaným. Spomenula, že ju ráno budil, keď prišla po nočnej a hovoril jej, nespí, ja sa tu nudím. Boli to skôr také psychické útlaky. Potom spomenula aj tie napadnutia, napríklad na chate, keď ju napadol nožom. Vyhrážal sa jej, že ak sa pohne, tak ju podreže, a keď porezal tú ruku, tak niekde spolu boli. Keď sa vrátili domov, tak ani sa nehádali, žalobkyňa si sadla na gauč a už len videla, ako žalovaný vybehol s nožom a poranil jej týmto nožom ruku. Následne volal rodičom, ale na pohotovosť išli až na druhý deň, keď jej to silno opuchlo. Žalovaný sa pred ňou na žalobkyňu nesťažoval, akurát hovoril to, že mu vadí, že mu stále vyčíta, že nemá prácu, ale to si myslí, že je normálne.

XX. I. M., nar. X. X. XXXX, matka žalovaného, čestným vyhlásením zo dňa 4. 8. 2021 prehlásila, že nikdy nebola svedkom konfliktu medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou. Bývalá nevesta sa jej nikdy nezverila, že by v manželstve boli problémy. Nikdy sa jej nesťažovala a ona sama na nej nebadala znaky fyzického alebo psychického násilia, nikdy synovi nedala finančné prostriedky na to, aby mohol požívať alkoholické nápoje alebo, aby ich utrácal vo výherných automatoch. Ak aj synovi peniaze dala, tak ich dala obom, aby mohli financovať veci, ktoré potrebujú do spoločnej domácnosti.

11. Žalobkyňa spolu s podanou žalobou v konaní predložila prepúšťaciu správu B. M. P. U. Č. zo dňa 30. 4. 2018, z ktorej správy vyplynulo, že manžel údajne žalobkyňu udrel krígľom po hlave, v čelovej oblasti hematóm v priemere približne 3 cm a v oblasti ramena hematóm cca 2 cm. Predložila lekársky nález L.. Š. N. zo dňa 20. 1. 2016, podľa ktorého žalobkyňa máva migrény, má vynechávanie rytmu srdca, vysoký tlak, spí horšie, po nočných zmenách má narušený spánok. Tiež predložila správu Ambulancie úrazovej chirurgie, B. M. P. U. Č.J. zo dňa 28. 3. 2016, podľa ktorej správy sa žalobkyňa porezala nožom cca o 08.00 hod. ráno, rezná rana je veľkosti cca 4 cm, lekárske správy zo dňa 30. 3. 2016, zo dňa 6. 4. 2016, ošetrovateľskú prepúšťaciu správu, ako aj predložila správu L.. L.I. G. zo dňa 9. 11. 2017, podľa ktorej má žalobkyňa dva mesiace bolesti temporálne vľavo, pociťuje trhanie vo viečku, tŕpnutie, po nočných zmenách máva migrény, správu zo dňa 7. 3. 2018, podľa ktorého má zhoršenie stavu, nárast hmotnosti, poruchy spánku, tras, vyšší diastol, pichanie pri srdci. Pri bolesti hlavy máva záblesky a občas závraty. Zo záveru vyplýva diagnostika bolestivého syndrómu hypochondrie. Žalobkyňa v konaní tiež predložila výpisy z účtov, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, rámcovú zmluvu o poskytnutí odborných činnosti zo dňa 1. 1. 2012, pracovnú zmluvu zo dňa 9. 9. 2013, dodatky číslo 1, číslo 3, číslo 4, číslo 5 k pracovnej zmluve.

12. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie B. M. B. sú žalobkyňa a žalovaný evidovaní ako spoluvlastníci každý v podiele 1-ica bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu číslo 1499 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v rozsahu 3522/272831.

13. Okresný súd Čadca uznesením, č. k. -122 zo dňa 2. 7. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. -151 zo dňa 4. 10. 2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému dočasne zakázal vstupovať do bytu číslo XX, vchod XXXX, nachádzajúceho sa na štvrtom poschodí bytového domu číslo XXXX, B. M. B. a k nemu prislúchajúcim spoločným častiam, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci o úplné vylúčenie z užívania uvedeného bytu číslo XX a k nemu prislúchajúcim spoločným častiam.

14. Podľa pripojeného spisového materiálu, sp. zn. manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo uzatvorené dňa 18. 8. 2012. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. -182 zo dňa 10. 1. 2019 s právoplatnosťou dňa 10. 4. 2019. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že disharmónia v manželstve účastníkov bola v konaní nesporná. Následkom takého disharmonického vzťahu medzi manželmi bolo ochladnutie vzájomných vzťahov, odcudzenie sa, strata rovnakého pohľadu na ďalší spoločný život, záujmy, vedenie a financovanie domácnosti a pod., a tým i

strata funkčnosti manželstva a jeho trvalý rozvrat. Ako jednu z príčin rozvratu manželstva súd vyhodnotil problémy manžela navrhovateľky s požívaním alkoholických nápojov. Manžel navrhovateľky potvrdil, že sa liečil zo závislosti od alkoholu a depresie a pokiaľ tvrdil, že už niekoľko rokov je úplným abstinentom a odkázal na svoju zdravotnú dokumentáciu, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz preukazujúci úplnú niekoľkoročnú abstinenciu. Z tohto dôvodu súd bol toho názoru, že v tomto zdravotnom problémy manžela navrhovateľky mali pôvod mnohé nezhody medzi manželmi. K ďalšiemu dôvodu rozvratu manželstva tvrdenému navrhovateľkou, a to jej psychickému a fyzickému týraniu manželom, súd konštatoval, že s prihliadnutím k zásade prezumpcie neviny, nakoľko trestné stíhanie manžela navrhovateľky ku dňu rozhodovania súdu o rozvode manželstva právoplatne skončené nie je, popretiu týchto tvrdení navrhovateľky manželom, preto prebiehajúce, nie právoplatne skončené trestné konanie nedáva ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na rozvod manželstva konečnú odpoveď, či v rámci konfliktných situácií, ku ktorým medzi manželmi nesporne dochádzalo, bola spáchaná trestná činnosť. Pokiaľ sa v konaní o rozvod manželstva svedkyňa J. L.Á. vyjadrovala k zlému zaobchádzaniu manžela k navrhovateľke, vo svetle prebiehajúceho trestného konania, iba v ktorom trestnom konaní bude s konečnou platnosťou zodpovedané, či sa manžel voči navrhovateľke dopúšťal ňou tvrdeného psychického a fyzického týrania, táto svedecká výpoveď sama o sebe ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na rozvod manželstva nepreukazuje bez akýchkoľvek pochybností, že k týraniu navrhovateľky zo strany manžela dochádzalo, navyše keď menovaná svedkyňa je aj v blízkom príbuzenskom pomere k navrhovateľke, je matkou navrhovateľky. Týranie navrhovateľky manželom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané nebolo. Jednoznačnú odpoveď na to, či sa manžel dopúšťal voči navrhovateľke násilia, bude daná až právoplatným skončením trestného konania.

15. Podľa pripojeného spisového materiálu Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Čadci, Č.:G.- XXX/X-F.-K.-XXXX bolo uznesením Č.: G.-XXX/X-F.-K.-XXXX zo dňa 12. 4. 2019 začaté trestné stíhanie voči žalovanému za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , /, , pretože na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že od presne nezisteného času v období od mesiaca jún 2012 do začiatku mesiaca jún 2018 fyzicky napádal jeden, dvakrát mesačne v byte v mieste bydliska B. M. B. číslo XXXX žalobkyňu ako poškodenú zvyčajne pod vplyvom alkoholu tak, že ju päsťou udieral do hlavy, následkom čoho mala „hrče“ na hlave, bolesť hlavy, podliatiny v oblasti očí, rozťaté pery, kopal ju do rúk, nôh, čo jej spôsobilo podliatiny, bodal ju písacím perom, škrtil káblom, spôsoboval jej schválnosti, ako rôzne buchnutia, štuchnutia, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, pričom jeho konanie sa stávalo postupne agresívnejšie. Osobitne podľa popisu žalobkyne ako poškodenej v mesiaci november 2012 vo večerných hodinách v kuchyni bytu sa jej vyhrážal zabitím s nožom v ruke, pričom jej spôsobil cez zimnú bundu vpich do oblasti lakťa, ktorý si nevyžiadal lekárske ošetrenie. V lete roku 2015 okolo 15.00 hod. v spálni sa jej vyhrážal zabitím s nožom v ruke, pričom jej spôsobil reznú ranu v oblasti zápästia, ktorá si nevyžiadala lekárske ošetrenie. V roku 2015 v lete vo večerných hodinách jej na chate svokrovcov v B.Á. M. B., Č. B. pod vplyvom alkoholu najskôr vulgárne nadával, potom jej nedovolil z chaty odísť a s nožom v ruke jej prikázal, aby si ľahla do postele a takto musela čakať až do rána, pričom on sedel s nožom v ruke pri nej celý čas. Dňa 27. 3. 2016 vo večerných hodinách potom, čo spoločne prišli do bytu, pristúpil k žalobkyni ako poškodenej s nožom v ruke, žalobkyňa ako poškodená dala reflexívne obe ruky pred tvár, pričom ju porezal na vonkajšej strane pravej ruky s dobou PN 5 mesiacov. Dňa 29. 4. 2018 v ranných hodinách ju fyzicky napadol v kuchyni bytu tak, že pri hádke ohľadom mobilného telefónu zobral z kuchynského stola hrubostenný pivný pohár s uchom a udrel ju do oblasti nad pravým okom, čím jej spôsobil tržnú ranu. Uvedeným konaním u žalobkyne vyvoláva strach a stres a ohrozuje tým jej fyzické a psychické zdravie. V konaní bol vyhotovený znalecký posudok znalcom U.. J. N., číslo XX/XXXX, podľa záverov ktorého znalec pri kontaktoch so žalobkyňou ako poškodenou, s ktorou bol znalec v kontakte celkovo trikrát, konštatoval u žalobkyne zvláštnosť. O vážnych veciach žalobkyňa hovorila vždy s úsmevom, čo znalec forenzne hodnotí ako situačné hysterické reakcie, nie na všetky otázky odpovedala v zmysle, že predchádzajúce svoje proklamácie pred vyšetrovateľom ako aj v znaleckom vyšetrení istým spôsobom deklarovala. Opakovali sa odpovede „neviem, ja sa k tomu neviem vyjadriť, nerozmýšľala som nad tým“. V znaleckej praxi sa znalec stretáva s tým, že žena sa hanbí povedať pravdu lekárovi o mechanizme zranenia, ale ako to poškodená vysvetlila, prečo, je ťažko pochopiteľné, neakceptovateľné. V samotnom znaleckom vyšetrení sa markanty psychickej traumatizácie nezobrazili v potrebnej miere, chýba tu celý syndróm markantov. V pamäťových asociáciách neboli konfrontačné zážitkové kvality, či dlhodobé interpersonálne konflikty s dopadom na medziľudské fungovanie. Na pozadí celého vyšetrenia znalec evidoval skrytú neistotu, nesmelosť s proklamáciami a maskovanú nedôveru k vyšetreniu,

preto dospel ku znaleckému stanovisku a presvedčeniu, že žalobkyňa nebola fyzicky a psychicky týranou osobou. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplynulo, že žalobkyňa má epizodické sklony k agresívnemu a hysterickému správaniu, ktoré bolo spôsobilé vyvolávať, alebo prehlbovať agresívne konanie manžela, to je podmienené štruktúrou osobnosti manžela, ktorú znalec nepozná. Žalobkyňa netrpí posttraumatickou stresovou poruchou. Konaním, ktorého sa mal žalovaný dopúšťať voči svojej manželke, nemusel bezpodmienečne zanechať stopy a následky v jej psychike, ktoré by ako znalec následne mohol rozpoznať. Prežitý dej žalobkyňa reprodukuje s dávkou nadsadzovania, skresľovania a zdramatizovania skutočnosti vzhľadom na jej zdravotné problémy a intelektovú úroveň. Znalec U.. J. N. pri svojom výsluchu dňa 12. 8. 2019 uviedol, že počas znaleckého vyšetrenia ho poškodená nijakým spôsobom nepresvedčila, že môže ísť o týranú ženu a druhý dôvod je to, že pacienta - žalovaného opakovane konzultoval s jeho ošetrujúcou psychiatričkou v Žiline. Údaje od psychiatričky, ako aj jej ambulantný chorobopis o obvinenom (pacientovi) nenasvedčujú tomu, že môže ísť o násilnícky typ povahy. Vo vzťahu k otázke vyšetrovateľky, že žalobkyňa netrpí posttraumatickou stresovou poruchou, či sa vie vyjadriť, prečo sa táto porucha u nej nevyskytla, alebo prečo ju nezistil, znalec uviedol, že nezažila také silné traumatizujúce zážitky, ktoré by sa v jej psychike v zmysle diagnózy posttraumatickej stresovej poruchy odrazili. Podľa znaleckého posudku L.. R. P. Č. XX/XXXX znalkyňa zistila, že žalovaný trpel v dobe spáchania trestného činu aj v súčasnej dobe depresívne úzkostnou poruchou, ktorá sa prejavuje labilitou jeho emočných prejavov so zvýšenou úzkostnou reaktivitou, obavnými prehodnocovacími myšlienkovými obsahmi, poruchou spánku, zvýšenou únavou, poklesom aktivity vôle. Má dispozične dlhodobo zníženú záťažovú a frustračnú odolnosť. Depresívne úzkostná porucha, ktorou trpí, nemala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v dobe spáchania skutku, mohol v uvedenej dobe ovládať, ako aj rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Účel a zmysel trestného konania chápe. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, nie je potrebné nariadenie ochranných liečebných opatrení. Od roku 2018 uvádza plnú abstinenciu od alkoholu, čo potvrdzujú aj zdravotné záznamy ambulantného psychiatra, kde je opakovane uvádzaná remisia vo vzťahu k požívaniu alkoholu. Podľa záverov znaleckého posudku L.. R. Š. Č. XX/XXXX u žalobkyne ako poškodenej neboli zistené v minulosti alebo v súčasnosti známky závislosti od alkoholu, alebo škodlivého užívania alkoholu alebo iných návykových látok a liečiv. Medikáciu ordinovanú odbornými lekármi užívala v odporúčaných terapeutických dávkach bez narušenia, resp. negatívneho vplyvu na jej vnímanie a konanie. U žalobkyne nie sú dôvody na uloženie ochranného liečenia. Nikdy nebola vyšetrovaná psychiatrom alebo psychológom okrem znaleckých vyšetrení. Počas aktuálneho znaleckého vyšetrenia u žalobkyne ako poškodenej nevznikli pochybnosti o jej duševnom stave. Ďalšie vyšetrovanie duševného stavu nie je potrebné. Podľa znaleckého posudku súdneho znalca L.. Š. P. Č. X/XXXX k zraneniam žalobkyne dňa 27. 3. 2016 a dňa 29. 4. 2018 mohlo teoreticky dôjsť takým spôsobom, ako uvádza žalobkyňa.

16. V zmysle súd môže na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným.

17. Základnými predpokladmi pre aplikáciu uvedenej občianskoprávnej sankcie voči jednému z manželov je preto existencia bezpodielového spoluvlastníctva k domu alebo bytu, vo vzťahu ku ktorému sa jeden z manželov domáha obmedzenia užívacieho práva druhého manžela, resp. úplného vylúčenia druhého manžela z užívania, existencia spolužitia manželov v tomto dome alebo byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, voči manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v dome alebo byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve a existencia neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia v takomto do bezpodielového spoluvlastníctva patriaceho bytu alebo domu v dôsledku takéhoto fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia. Záväznú definíciu, čo je násilie, žiaden všeobecne záväzný právny predpis neobsahuje. Možno ho však charakterizovať ako úmyselné ľudské konanie smerujúce k spôsobeniu telesnej alebo duševnej ujmy, je to každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Nie je ním konflikt, v ktorom sa stretávajú rovnocenné strany. Násilie ako dôvod obmedzenia, resp. vylúčenia z užívania spoločného bytu alebo domu nemusí dosahovať až znaky trestného činu, postačuje, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. I pokiaľ ide o intenzitu neznesiteľnosti spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia alebo jeho hrozby, nemôže ísť o akúkoľvek intenzitu, ale o

intenzitu značnú, násilie alebo jeho hrozba musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane neznesiteľným. Medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia musí byť zároveň daná príčinná súvislosť. Podmienka príčinnej súvislosti nie je daná, ak medzi preukázaným násilníckym správaním sa jedného z manželov a tvrdením vzniku stavu neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia je väčší časový odstup. Dôkazné bremeno preukázať všetky uvedené predpoklady v konaní zaťažuje toho manžela, ktorý sa v súdnom konaní domáha obmedzenia alebo vylúčenia druhého manžela z užívania bytu alebo domu patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

18. Predloženým sobášnym listom, zapísaným v knihe manželstiev matričného úradu v B. M. B. vo zväzku číslo X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, ako aj pripojeným spisovým materiálom Okresného súdu Čadca, sp. zn. , bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný boli manželmi. Ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 18. 8. 2012 a zaniklo jeho rozvodom na základe rozsudku, č. k. -182 zo dňa 10. 1. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 4. 2019.

19. V konaní bolo medzi stranami sporu nesporným, že byt číslo XX, nachádzajúci sa na štvrtom poschodí bytového domu číslo súpisné XXXX, v B. M. B., vo vzťahu ku ktorému bytu sa žalobkyňa domáha úplného vylúčenia žalovaného z jeho užívania, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa, ani žalovaný neprodukovali žiadne tvrdenia podporené dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zaradenie uvedeného bytu do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Naopak žalobkyňa už v skutkových tvrdeniach podanej žaloby tento byt do bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným zaradila. Uviedla, že byt tvorí predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným. Žalovaný uvedené tvrdenie žalobkyne žiadnym spôsobom nerozporoval. Zároveň v konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k predmetnému bytu číslo XX bolo ku dňu rozhodovania súdu v danom spore vyporiadané. Súčasne vzhľadom k okamihu, kedy rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného nadobudol právoplatnosť (10. 4. 2019), nenastali ani podmienky pre uplatnenie domnienky vyporiadania podľa . Súd preto, hoc manželstvo účastníkov konania zaniklo jeho rozvodom, avšak bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané nebolo a nenastala ani domnienka jeho vyporiadania podľa , bol toho názoru, že naďalej je dôvodná na daný spor aplikácia . V tomto smere súd podporne poukazuje i na závery Krajského súdu Prešov prijaté v uznesení, č. k. zo dňa 16. 12. 2013.

20. Medzi stranami sporu bolo tiež nesporným, že žalobkyňa a žalovaný spoločne v spornom byte číslo XX bývali až do času nariadenia neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Čadca, č. k. -122 zo dňa 2. 7. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. -151 zo dňa 4. 10. 2018, ktorým bol žalovanému zakázaný dočasne vstup do predmetného bytu až do právoplatného skončenia konania vo veci o úplné vylúčenie z užívania uvedeného bytu.

21. Sporným bolo žalobkyňou tvrdené násilie, ktorého sa mal žalovaný voči žalobkyni počas spoločného bývania v byte číslo XX dopúšťať. Žalovaný popieral, že sa voči žalobkyni ňou opisovaného fyzického a psychického násilia dopúšťal. Ako už bolo uvedené vyššie, násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, nie je ním však konflikt rovnocenných strán. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach nemal ku dňu svojho rozhodovania v danom spore bez akýchkoľvek pochybností preukázané násilie, ktorého by sa výlučne dopúšťal žalovaný voči žalobkyni, násilie, ktoré by nebolo vyvolané vzájomným konfliktom medzi žalobkyňou a žalovaným, a ktoré by spôsobovalo u žalobkyne neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia so žalovaným v predmetnom byte číslo XX. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že pri žalobkyňou tvrdenom násilnom správaní sa žalovaného voči nej by bola priamo okrem žalobkyne a žalovaného prítomná aj ďalšia osoba, ktorá by bola spôsobilá priamo vlastnými zmyslami na mieste samom vnímať žalobkyňou opisované násilné správanie sa žalovaného voči nej. Záver o žalobkyňou tvrdenom násilnom správaní sa žalovaného, jej týranie žalovaným, nevyplynul ani z rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. -182 zo dňa 10. 1. 2019, ktorým rozsudkom bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného s právoplatnosťou dňa 10. 4. 2019 rozvedené. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplynulo, že súd konštatoval disharmóniu vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá viedla k strate funkčnosti a trvalému rozvratu manželstva, a ktorú disharmóniu ovplyvňovalo i požívanie alkoholických nápojov žalovaným, nemal však ku dňu svojho rozhodovania o rozvode manželstva bez akýchkoľvek pochybností preukázaný žalobkyňou uvádzaný

dôvod rozvratu manželstva, a to jej týranie žalovaným. Súd konštatoval, že svedecká výpoveď J. L., ktorá sa v uvedenom konaní o rozvod manželstva vyjadrovala k zlému zaobchádzaniu žalovaného k žalobkyni, sama o sebe bez akýchkoľvek pochybností nepreukazuje, že k týraniu žalobkyne zo strany žalovaného dochádzalo, navyše keď uvedená svedkyňa J.A. L. je blízkou príbuznou žalobkyne (matka žalobkyne), ktorý príbuzenský pomer má zásadný vplyv na objektívnosť touto svedkyňou vykonaného hodnotenia manželstva žalobkyne a žalovaného a správanie sa žalobkyne a žalovaného ako manželov k sebe navzájom. Konštatoval, že jednoznačná odpoveď na to, či sa žalovaný dopúšťal voči žalobkyni násilia, bude daná až právoplatným skončením trestného stíhania. Trestné konanie, na ktoré žalobkyňa poukazovala, ani v jeho súčasnom štádiu nedáva konečnú odpoveď na to, či sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťal fyzického alebo psychického násilia. Toto trestné konanie vedené pod spisovou značkou Č.F.: G.-XXX/X-F.-K.-XXXX ku dňu rozhodovania súdu v danom spore právoplatne skončené nie je. Zároveň zo záverov v tomto trestnom konaní vykonaného znaleckého dokazovania znalcom U.. J. N. a ním vypracovaného znaleckého posudku číslo XX/XXXX vyplýva, že žalobkyňa znalca nijakým spôsobom nepresvedčila, že môže ísť o týranú ženu. Znalec dospel k znaleckému stanovisku a presvedčeniu, že žalobkyňa nebola fyzicky a psychicky týranou osobou. Znalec u žalobkyne konštatoval zvláštnosť v tom smere, že o vážnych veciach žalobkyňa vždy hovorila s úsmevom, vysvetlenia žalobkyne k mechanizmu zranení a ich dôvodom, sú pre znalca ťažko pochopiteľné, neakceptovateľné. Znalec konštatoval, že žalobkyňa prežitý dej reprodukuje s dávkou nadsadzovania, skresľovania a zdramatizovania skutočnosti vzhľadom na jej zdravotné problémy a intelektovú úroveň. Konštatoval, že žalobkyňa má epizodické sklony k agresívnemu a hysterickému správaniu, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať alebo prehlbovať agresívne konanie jej manžela. Uvedená konštatácia znalca U.. J. N. o sklonoch žalobkyne k agresívnemu a hysterickému správaniu podľa názoru súdu v danom štádiu konania vedie skôr k záveru o vzájomnosti konfliktov žalobkyne a žalovaného, nie o výlučnej nadvláde žalovaného nad žalobkyňou, zneužívaní jeho moci nad žalobkyňou. I pokiaľ žalobkyňa v konaní predložila lekárske správy o svojom zdravotnom stave, tieto lekárske správy samé o sebe a ani v spojení so závermi znaleckého posudku U.. J. N. nedávajú jednoznačný záver o tom, že zdravotný stav žalobkyne, zranenia, z ktorých sa žalobkyňa liečila, sú následkom výlučne násilného konania žalovaného, nie sú vyvolané i správaním sa samotnej žalobkyne, vzájomného konfliktu so žalovaným. V tomto smere je nutné prisvedčiť žalovanému, ktorý poukazoval na to, že z lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa trpela migrénami, ktoré boli spôsobené nočnými zmenami, že skutočne zo žalobkyňou predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa trpí migrénami v dôsledku nočných zmien, iné dôvody vedúce k migrénam žalobkyne z týchto správ nevyplývajú. Podľa lekárskej správy L.. L. G. zo dňa 9. 11. 2017 žalobkyňa máva po nočných zmenách migrény, tiež podľa správy L.. Š. N. zo dňa 20. 1. 2016 má žalobkyňa po nočných zmenách narušený spánok a podľa znaleckého posudku znalca U.. J. N. Č. XX/XXXX je na strane 13 posudku zaznamenaná poznámka znalca, že v zdravotnej dokumentácii je údaj z roku 2006 a 2007, že už vtedy bolo u obvodného lekára podozrenie na vysoký krvný tlak v dospievaní a u kardiológa pri zadýchaní na hyperventilačnú tetániu (tŕpnutie končatín). Pokiaľ žalobkyňa v rámci svojej výpovede uvádzala, že v súčasnosti, hoci začala znovu pracovať aj na nočných zmenách a migrény nemáva, toto jej tvrdenie zostalo iba v rovine tvrdení. Tiež ďalšie lekárske správy predložené žalobkyňou, a to prepúšťacia správa z B. M. P. U. Č. zo dňa 30. 4. 2018, podľa ktorej bola žalobkyňa údajne udretá kríglom po hlave, správa J. Ú. K. B. M. P. U. zo dňa 28. 3. 2016, podľa ktorej sa žalobkyňa porezala nožom o veľkosti cca 4 cm, hoc podľa záverov znaleckého posudku súdneho znalca L.. Š. P. Č. X/XXXX teoreticky k týmto zraneniam mohlo dôjsť spôsobom prezentovaným žalobkyňou, samé o sebe neidentifikujú jednoznačne okolnosti, za ktorých malo k týmto zraneniam dôjsť. Vo vzťahu k zraneniu popísaného v lekárskej správe zo dňa 28. 3. 2016 navyše s prihliadnutím, k tomu, že toto zranenie vzniklo viac ako dva roky pred podaním danej žaloby na súd, chýba podľa názoru súdu i príčinná súvislosť medzi uvedeným žalobkyňou tvrdeným násilným správaním sa žalovaného a žalobkyňou tvrdenou neznesiteľnosťou spolužitia so žalovaným spôsobenou žalovaným, a to najmä s ohľadom na to, že žalobkyňa so žalovaným žila ďalšie dva roky v spoločnej domácnosti. Pokiaľ tiež žalobkyňa poukazovala na to, že v konaní vedenom pod spisovou značkou bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol žalovanému zakázaný dočasne vstup do bytu číslo XX, súd k uvedenému iba uvádza, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nárok nemusí byť dokázaný, postačuje jeho osvedčenie, pre rozhodnutie vo veci samej však už iba osvedčenie nepostačuje, ale musí byť preukázaná existencia fyzického alebo psychického násilia alebo jeho hrozba, ktoré nemusí dosahovať až úroveň trestného konania, postačuje ak dosiahne úroveň priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré násilie však nie je vyvolané vzájomným konfliktom, ale je spôsobené výlučne nadvládou jedného manžela nad druhým, a ktoré u druhého manžela spôsobuje, že ďalšie spolužitie s takýmto manželom sa stáva pre neho neznesiteľným. V danom spore súd zo všetkých uvedených

dôvodov a vychádzajúc zo skutkového stavu existujúceho ku dňu svojho rozhodovania takéto násilie zo strany žalovaného, resp. hrozbu takéhoto násilia voči žalobkyni vyvolaného výlučne žalovaným, pre ktoré by sa pre žalobkyňu spolužitie so žalovaným stalo neznesiteľným, preukázané bez pochybností nemal. Tým sa súd nedotýka trestného konania, ktoré nie je ku dňu rozhodovania súdu v danej veci právoplatne skončené, prebieha ďalej, ale, ako už bolo uvedené, súd vychádzal zo skutkového stavu, aký tu existuje ku dňu jeho rozhodovania a navyše v civilnom konaní sa vychádza z iných zákonných ustanovení, než v trestnom konaní. Preto z týchto dôvodov bol nútený žalobu žalobkyne zamietnuť.

22. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu zamietol. V zmysle mu preto prináleží voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Súd preto v súlade s citovaným vo výroku o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.