Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-170-2020.pdf
PDF · 124.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/170/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, zastúpená JUDr. Ján Kizivat, advokát, so sídlom Kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanému Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX/XX, M., zastúpený JUDr. Martin Kostrej, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 3, Michalovce, o zaplatenie 37.826 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17. júna 2020 č.k. 19C/29/2019-293
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 37.826 € s príslušenstvom, ktorého sa žalobkyňa domáhala potom, čo podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) odstúpila od zmluvy o dielo, ktorú uzavrela v roku 2012 so žalovaným ako dodávateľom na rekonštrukciu rodinného domu, ktoré dohodnuté práce žalovaný podľa tvrdení žalobkyne ako objednávateľky nevykonal a dielo jej neodovzdal.
2. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) vychádzal zo zistenia, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o dielo podľa § 631 a nasl. OZ, v ktorom záväzku vystupoval žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ, a na jeho pasívnu vecnú legitimáciu v spore nemali vplyv tvrdenia, že od roku 2014 vykonával podnikateľskú činnosť prostredníctvom spoločnosti MEGISSTAV s.r.o., nakoľko bolo preukázané, že vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke, vždy konal ako fyzická osoba. V konaní bolo nesporné, že predmetom zmluvy o dielo bola rekonštrukcia rodinného domu č. XX v obci M., za ktoré práce vykonávané v rokoch 2012 až 2015 žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 92.000 €. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobkyňa odvodzovala od znaleckého posudku č. 1/2018 znalca G.. U. X., ktorý určil hodnotu stavebnomontážnych prác a dodávok realizovaných žalovaným na stavbe rodinného domu na sumu 54.174 €, preto v rozsahu, v ktorom cena diela uhradená žalovanému prevyšovala hodnotu stavebnomontážnych prác a dodávok určených znaleckým posudkom, žalobkyňa žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd vychádzal z tvrdení žalobkyne, že koncom roka 2012 uzatvorila so žalovaným ústnu zmluvu o dielo vo forme zmluvy o oprave a úprave veci týkajúcej sa rekonštrukcie nehnuteľnosti vo vlastníctve jej syna, ktoré dielo malo byť realizované v štyroch etapách. V prvej etape mala byť vykonaná rekonštrukcia interiéru rodinného domu, zahŕňajúca výmenu okien, dverí, rekonštrukciu elektrických rozvodov, vodovodných rozvodov, kanalizácie, plynových rozvodov, rozvodov na príjem TV signálu, vykonanie murárskych prác preložkou priečok, zhotovenie interiérových omietok, poteru podláh, vykonanie keramických dlažieb a obkladov, dodanie sanitárnych predmetov, ako aj montáž plávajúcej podlahy, ktorá sa mala realizovať po návrate žalobkyne z USA. Druhá
etapa prác zahŕňala rekonštrukciu strechy, v tretej etape malo byť vykonané zateplenie rodinného domu a zhotovená vonkajšia fasáda a štvrtá etapa mala spočívať v terénnych úpravách pozemku prislúchajúceho k stavbe, vrátane prístupovej cesty chodníkov a oplotenia. V čase uzavretia zmluvy sa žalobkyňa zdržiavala v USA, a prvé tri etapy mali byť realizované do času jej návratu na územie SR, čo sa malo stať v priebehu 4 až 5 rokov, štvrtá etapa zmluvy o dielo mala byť uskutočnená až po jej návrate domov. Žalobkyňa tvrdila, že po návrate z USA na Slovensko v roku 2017 zistila, že práce na rodinnom dome vykonávané žalovaným v období rokov 2012 až 2015 neboli ukončené ani v jednej etape, od mesiaca november 2017 mala záujem dohodnúť sa so žalovaným na ukončení a odovzdaní diela, následne mu poskytla dodatočnú lehotu do 12.7.2018 na odovzdanie diela. Pretože žalovaný nepristúpil k dokončeniu a odovzdaniu diela, listom zo dňa 4.1.2019 odstúpila od zmluvy o dielo, ktoré odstúpenie žalovaný prevzal 10.1.2019. Žalovanému tak vznikol nárok iba na zaplatenie sumy pripadajúcej na práce už vykonané a na účelne vynaložené náklady, ocenenie ktorých malo vyplývať zo znaleckého posudku.
3. Súd vzal do úvahy obranu žalovaného, že so žalobkyňou uzavrel tri samostatné zmluvy o dielo, v roku 2012 nemal žiadnu vedomosť, že bude pre žalobkyňu vykonávať práce aj v nasledujúcom období, pričom žalobkyňa vykonané práce odsúhlasila, zaplatila a riadne odovzdaný predmet diela prevzala. Vychádzal z tvrdení žalovaného, že napriek časovej vyťaženosti v roku 2012 súhlasil s tým, že vykoná rekonštrukciu interiéru rodinného domu v jesennom a zimnom období roku 2012, a to v rozsahu nových sadrokartónov, omietok, vody, kúrenia, podláh, výškového presadenia, kúrenia, poterov, búrania priečok, prepojenia domu s garážou, podľa predstáv žalobkyne uvedených v náčrtku, v prednej časti domu sa nemalo meniť nič, len sa mali dať nové omietky, bolo potrebné prepojiť kuchyňu s obývacou miestnosťou a rušil sa vstup, to všetko za dohodnutú cenu 50.000 €. Žalobkyňa v tom čase uvádzala, že sa v krátkom čase vráti na územie SR, a chcela mať niečo pripravené na bývanie. Keďže nepoverila žiadnu osobu zastupovaním, komunikovali cez telefón a elektronickú poštu, postup na vykonávaných prácach dokumentoval fotograficky. Žalobkyňa vznášala stále nové požiadavky, na čo sa snažil reagovať a vyhovieť jej, fotodokumentáciu o priebehu prác odosielal žalobkyni na schválenie. Až potom, čo boli vykonávané práce na interiéri, a žalobkyňa naďalej zotrvávala v USA, požiadala ho o rekonštrukciu strechy, ktorá bola zrealizovaná podľa dohody v roku 2014 za 24.750 € a v decembri 2014 ho požiadala o vykonanie zateplenia, ktoré sa zrealizovalo v lete 2015 za 16.000 €. Pre pracovnú vyťaženosť, žiadnu z prác pôvodne nechcel vykonávať, vždy však vyšiel v ústrety žalobkyni, ktorá na neho naliehala. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa po celý čas zdržiavala mimo územia SR a nepoverila žiadnu osobu zastupovaním, komunikoval s ňou len telefonicky, resp. elektronickou poštou, stav dokumentoval fotografiami. Vyslovila spokojnosť s výkonom prác, cenu diela aj uhradila prostredníctvom svojich príbuzných, ktorí sa sporadicky na stavbe zastavili.
4. Výpoveďami svedkov, ktorí vykonávali práce pre žalovaného (Ž., Š., P., brat žalovaného P., manželka žalovaného P.), obsahom emailovej komunikácie, chronológiou prác vykonávaných na rodinnom dome súd považoval za preukázanú pravdivosť tvrdení žalovaného, že strany sporu uzavreli v skutočnosti tri zmluvy o dielo, a to v roku 2012 na rekonštrukciu interiéru domu, ktorá mala byť aj v uvedenom roku ukončená, v roku 2013 na rekonštrukciu strechy, ukončenej v roku 2014 a v roku 2015 tretiu zmluvu o dielo na zateplenie rodinného domu, ktoré bolo aj v tom roku ukončené. Považoval za logickú obranu žalovaného, že ak by vedel o požiadavke žalobkyne na rekonštrukciu strechy rodinného domu, nezačal by s úpravami interiéru, a ak by žalobkyňa nebola spokojná s priebehom vykonávaných prác, neobjednala by si u neho ďalšie práce, pričom svedkovia potvrdili, že pri začatí prác v interiéri v roku 2012 mali vedomosť, že žalobkyňa sa v krátkom čase vráti na územie Slovenska, nedisponovali žiadnymi informáciami o tom, aby v budúcnosti mali vykonávať ďalšie práce na dome. K tvrdeniam žalobkyne, že potom, čo presvedčila žalovaného na prevzatie zákazky interiéru s tým, že bude mať dosť času na vykonanie prác v období 4-5 rokov, tak žalovaný pri obhliadke nehnuteľnosti na účely pôvodne dojednanej rekonštrukcie interiéru uviedol, že bude potrebné riešiť aj strechu a zateplenie, teda sám navrhol ich rekonštrukciu, súd uviedol, že odporúčanie rekonštrukčných prác nie je možné považovať za uzavretie zmluvy o dielo, a obsah emailovej komunikácie z roku 2013 potvrdzuje, že až v tomto období sa dohadovali podstatné náležitosti zmluvy tj. predmet diela - rekonštrukcia strechy vymedzením charakteru vykonávaných prác a cena diela. Ako účelové hodnotil výpovede svedkov manželov C., sestry a švagra žalobkyne, ktorí tvrdili, že žalobkyňa sa dohodla so žalovaným na celom predmete diela už v roku 2012 za sumu 80.000 €, ktorú informáciu mali mať od žalobkyne, ktoré vyjadrenia svedkov neboli podporené skutkovými tvrdeniami žalobkyne v žalobe o dohode o cene diela, pričom údajnú celkovú cenu diela v hodnote 80.000 €, mal žalovaný oznámiť žalobkyni v čase po ohliadke rodinného domu v roku 2012, a túto informáciu žalobkyňa uviedla až v priebehu konania. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že podľa zmluvy o dielo uzavretej v roku 2012 k odovzdaniu diela malo dôjsť po jej návrate z USA v roku 2017, súdu z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že jednotlivé práce na rekonštrukcii nehnuteľnosti sa vykonávali na základe troch samostatných zmlúv, z každej zmluvy o dielo bola uhradená dohodnutá cena a dielo bolo riadne odovzdané, keď žalovaný najneskôr v lete 2015 vykonal žalobkyňou zadané práce, teda dva roky pred termínom jej návratu. Súd konštatoval, že ani z hľadiska časového priebehu vykonávania diela nedával zmysel termín jeho odovzdania v roku 2017, keď žalovaný tvrdil, že s vykonávaním prác váhal, pretože mal veľa zákaziek a dielo vykonával iba na naliehanie žalobkyne, čo potvrdila aj žalobkyňa, práce vykonával v relatívne krátkom čase, keď rekonštrukciu interiéru začal v novembri a dokončiť ju mienil podľa vyjadrenia svedkov i žalobkyne už v decembri 2012, strechu zrekonštruoval počas letných a jesenných mesiacov roku 2014 a zateplenie v júli 2015, za každú zmluvu žalobkyňa uhradila dohodnutú sumu, celkovo vo výške 92.000 €.
5. Súd v konaní aplikoval § 642 ods. 1,2 OZ, ktoré zákonné ustanovenie umožňuje objednávateľovi až do zhotovenia diela od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady (1). Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote (2). Vychádzajúc z § 35 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, chrániac dobromyseľnosť toho, komu bol určený, súd dospel k záveru, že vzhľadom na pobyt žalobkyne v zahraničí, keď žalobkyňa nesplnomocnila žiadnu osobu na úkony spojené s realizáciou diela a jeho odovzdaním, je možné vyplatenie ceny diela po doručení fotodokumentácie z rekonštrukcie nehnuteľnosti považovať za odovzdanie a prevzatie diela, ku ktorému úkonu došlo najneskôr v roku 2015. V tejto súvislosti považoval tiež za dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy, ktorú posudzoval podľa § 100, § 101 OZ uvádzajúc, že trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr od 1.1.2016 po ukončení prác v roku 2015, a uplynula 1.1.2019. Keďže žalobkyňa uplatnila nárok z odstúpenia u žalovaného listom z 10.1.2019, stalo sa tak po uplynutí doby premlčania. Súd v odôvodnení tiež uviedol, že ak žalobkyňa vytýkala žalovanému aj vady diela, nároky z vád neboli predmetom sporu, preto jej vyjadrenia boli irelevantné a ňou predložené fotografie nemali ani výpovednú hodnotu, keďže neumožňovali identifikovať dátum vyhotovenia, a deklarovali absenciu vykonania takých prác v roku 2012, ktoré v skutočnosti mohli byť realizované až v roku 2014. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) priznajúc plne procesne úspešnému žalovanému náhradu trov v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovala, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená na opätovné konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolateľka nesúhlasila s výsledkami vyhodnotenia vykonaného dokazovania súdom dôvodiac, že nikdy nemala v úmysle vrátiť sa na územie SR najneskôr koncom roka 2012, ako to uvádzal žalovaný a vypočutí svedkovia, naopak ňou predvolaní svedkovia manželia C. (sestra a švagor) vyvrátili tvrdenia žalovaného, že o rekonštrukcii strechy či zateplení rodinného domu sa dozvedel až so značným časovým odstupom, keď svedkovia vypovedali, že žalovaný vykonal aj ohliadku strechy rodinného domu a uviedol, že je potrebné ju vymeniť. Práve z dôvodu, že sa mala na územie SR vrátiť až po dlhšom časovom období 4-5 rokov, dohodla so žalovaným zmluvu o dielo vzťahujúcu sa na rekonštrukciu tak interiéru, ako i strechy i zateplenia domu s tým, že nehnuteľnosť jej bude odovzdaná po príchode z USA, ktorý termín rok pred návratom oznámi žalovanému. Medzi stranami sporu bola rekonštrukcia interiéru dohodnutá pevnou sumou 50.000 €, cena za druhú a tretiu etapu - rekonštrukcia strechy v sume 20.000 € a za zateplenie rodinného domu v sume 10.000 € nepredstavovali pevnú cenu, keďže tieto práce sa mali vykonávať v dlhšom časovom období, preto sa cena mala upraviť s ohľadom na reálne ceny materiálov a prác v čase ich vykonania. So zmenou ceny za zhotovenie diela súhlasila a uhradila žalovanému celkovo 92.000 €. Žalovaný nemal dôvod sa domnievať, že zaplatenie ceny diela znamená jeho odovzdanie, zasielané fotografie sa týkali len dielčích prác, nie odovzdania dohodnutých prác zo zmluvy o dielo, pričom jej omyl v označení dátumu na fotografiách a stave diela nemení stav veci, že dielo nebolo ukončené, neboli položené podlahy, a ak sa žalovaný bránil tým, že si chcela doniesť tovar z USA, išlo len o jeho tvrdenia. Odvolateľka uviedla, že ak poukázala žalovanému 92.000 € neodporuje to jej
tvrdeniam, že predbežne bola cena za zhotovenie diela v roku 2012 dohodnutá na sumu 80.000 € za tri etapy. Za nepravdivé označila tvrdenie žalovaného o ukončení prvej etapy-rekonštrukcie interiéru v roku 2012, keď ešte z korešpondencie v lete 2013, ktorej predmetom mala byť špecifikácia nákladov na rekonštrukciu strechy, bolo uvedené, že obklady v kúpeľni nie sú dokončené a tieto budú vykonané pri rekonštrukcii strechy. Zdôraznila, že až do zhotovenia diela môže objednávateľ podľa § 642 ods. 1 OZ od zmluvy odstúpiť, o objednávateľ má právo na zaplatenie sumy pripadajúcej na vykonané práce a účelne vynaložené náklady. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyzval žalobkyňu na prevzatie diela, ani jej toto riadne neodovzdal spolu so záväzne technickými normami, ako sú revízne správy elektroinštalácie, plynu, komínov. A aj keď znalec pripustil na výsluchu, že nezahrnul do svojho znaleckého posudku niektoré práce, o ktorých žalovaný tvrdil, že boli ním vykonané, žalovaný o svojich tvrdeniach nepredložil žiadne dôkazy, a obsah znaleckého posudku nevyvrátil. Odstúpením od zmluvy na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať.
8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný zopakoval podstatný obsah odvolania žalobkyne hodnotiac ho ako účelové. Prezentoval názor, že samotné konanie žalobkyne spochybňuje jej nárok, keď až v súdnom spore konkretizovala, že záväzok žalovaného má vyplývať z takej jednej zmluvy o dielo, v ktorej bola predbežne dohodnutá cena diela 80.000 €, a nijako nešpecifikuje, o čom bol obsah dohody na štvrtej etape-terénne úpravy, ktorá mala byť tiež súčasťou údajnej jedinej zmluvy o dielo. Označil za nelogické, aby začal prácami na interiéri a následne o dva roky by pokračoval rekonštrukciou strechy, ak by od počiatku vedel o rozsahu prác, pričom svedkovia v konaní potvrdili, že žalobkyňa sa mala pôvodne vrátiť z USA na územie SR v kratšom časovom termíne do konca roka 2012, preto sa aj ponáhľali s realizáciou interiéru. Zdôraznil, že emailová komunikácia z augusta 2013 o predmete diela - rekonštrukcia strechy, v ktorej je uvedené, že samotná strecha by sa mala realizovať v jarných mesiacoch po odsúhlasení kompletnej cenovej ponuky a prác potvrdzuje, že boli uzatvorené samostatné zmluvy o dielo na každú etapu prác. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa nikdy nereklamovala práce ním vykonané, a ak by s nimi nebola spokojná, je nelogické, aby uzavrela ďalšiu zmluvu o dielo. Predložený znalecký posudok Ing. Stanka hodnotil ako nesmerodajný, keď znalec vo svojej výpovedi potvrdil, že nezohľadnil výšku všetkých nákladov, ktoré mal žalovaný v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu navrhoval ako vecne správne potvrdiť.
9. Žalobkyňa v odvolacej replike hodnotila obranu žalovaného ako zavádzajúcu, dôvodiac, že nebola odborníčkou na stavebné práce, preto plne dôverovala tomu, akým spôsobom žalovaný zvolil realizovať rekonštrukciu rodinného domu. Aj keď i jej príbuzní vyjadrili pochybnosti o správnosti postupu žalovaného, ktorý najprv začal práce na interiéri, na strane druhej rekonštrukcia strechy nepredstavovala stavebné úpravy v zmysle výstavby obytných priestorov. Emailovú komunikáciu z roku 2013 týkajúcu sa dohody o rekonštrukcii strechy interpretovala ako dôkaz o existencii jedinej zmluvy o dielo uzavretej v roku 2012, ktorá zahŕňala viacero pracovných etáp, čo malo potvrdzovať vyjadrenie žalovaného v tomto elektronickom dokumente, že „obloženie kúpeľne by sa poriešilo počas zimy, lebo je to vyplatené, a nedokončil to lebo sa plánovala výmena strechy“. Žalobkyňa uviedla, že práce nereklamovala, keďže neboli nikdy odovzdané, obsah znaleckého posudku, na základe ktorého vyčíslila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, považovala za objektívny a vecne správny, pretože je založený na zisteniach znalca z ohliadky na mieste samom.
10. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach v odvolacom konaní uvádzajúc, že výsledky dokazovania zodpovedajú záveru, že medzi sporovými stranami boli uzavreté samostatné zmluvy o dielo, ako to dokladuje priebeh rekonštrukcie nehnuteľnosti. Vykonávané práce boli dokumentované pre potreby žalobkyne a takto jej odovzdané, a dielo bolo žalobkyňou prevzaté, čo dokladuje zaplatenie ceny diela.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle (§ 380 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. októbra 2021 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
13. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda zo skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán).
15. Žiadny z odvolacích dôvodov nebol naplnený. Základom odvolacích námietok žalobkyne je nesúhlas so spôsobom hodnotenia dôkazov súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie pre svoje skutkové závery vzal do úvahy iba tie skutočnosti, ktoré mu z vykonaných dôkazov vyplynuli a v ich hodnotení nebol zistený žiaden logický rozpor. Dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy každý jednotlivo, i všetky vo vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, rešpektujúc tak zásadu voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcich z § 191 CSP. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, ani to, aby skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd v konaní aplikoval príslušnú právnu úpravu a zásady výkladu právnych noriem, a aj keď tieto čiastočne nesprávne interpretoval (čo do existencie práva na odstúpenie), nemalo to vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia založenú na zodpovedajúcej právnej úprave.
16. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci, a tieto boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi vysporiadal aj v rozhodnutí vo veci samej.
17. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou sporových strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení.
18. Zákon vymedzuje tzv. dôkazné bremeno, ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného
bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívna strana sporu splnila svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Cieľom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech žalobkyne. Aj keď v odvolaní žalobkyňa polemizuje s takýmto vyhodnotením dokazovania, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyni nepatrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu odstúpenia od zmluvy.
20. Žalobkyňa mala povinnosť preukázať skutočnosti navodzujúce jej žalované právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do splnenia podmienok na odstúpenie od zmluvy o dielo, ktoré vykonala listom zo dňa 4.1.2019 podľa § 642 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Žalobkyňa teda mala povinnosť preukázať v konaní svoje tvrdenia o obsahu zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným, a fakt, že do času odstúpenia od zmluvy dielo nebolo vykonané (zhotovené), a toto dielo neprevzala. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že v skutočnosti žalobkyňa a žalovaný uzavreli tri samostatné zmluvy o dielo, odovzdanie a prevzatie ktorých prác dohodnutých v zmluvách sa realizovalo formou diaľkovej komunikácie, čo žalobkyňa potvrdila zaplatením dohodnutej ceny potom, čo získala vedomosti o spôsobe a rozsahu vykonania diela. Dielo bolo zhotovené a prevzaté, čo vylučovalo možnosť odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods.1 OZ, na ktorom úkone žalobkyňa založila svoj nárok.
21. Z konania vyplýva, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o dielo, špecifikovanú ako zmluva o úprave a oprave veci (§ 631 OZ, § 652 OZ) až na naliehanie žalobkyne, keď žalovaný z časových dôvodov odmietal prijať zákazku. Pokiaľ by obsahom zmluvy o dielo z roku 2012 malo byť vykonanie všetkých prác tj interiér, strecha, zateplenie, vonkajšie úpravy, k ukončeniu ktorých by malo dôjsť v priebehu 4 až 5 rokov, ako to uvádza žalobkyňa, tak logike veci by zodpovedalo iné rozvrhnutie stavebných prác tak, ako to tvrdí žalovaný (najprv hrubšie zásahy na streche) a nebol by dôvod výkonu prác pod časovým tlakom. Samotná žalobkyňa vo výpovedi potvrdila (čl.123), že mala prvotne záujem o rekonštrukciu interiéru a výstavbu bungalova, od čoho upustila z dôvodu vysokých finančných výdavkov. Skutočnosť, že od žalovaného získala informácie o nákladoch na cenu stavebných prác na streche a zateplení domu, ktoré jej žalovaný odporučil po ohliadke nehnuteľnosti, nepreukazuje, že o vykonaní týchto prác uzavreli zmluvu už v roku 2012. Z komunikácie sporových strán, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie nepochybne vyplýva, že predmet zmluvy o dielo tj konkrétny rozsah prác týkajúcich sa rekonštrukcie strechy a zateplenia domu ako aj cena týchto prác ako podstatné zložky právneho úkonu (§ 37, § 43a, § 43b § 43c, § 631 OZ) sa dohadovali až v nasledujúcich rokoch 2013-2015, kedy boli práce aj vykonané. Pokiaľ aj žalobkyňa mala v roku 2012 zámer v budúcnosti zrealizovať rekonštrukčné práce na streche a zateplení domu, z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby sa v roku 2012 strany sporu dohodli na obsahu takej zmluvy, a iba odhad ceny ako predpokladaných výdavkov, existenciu zmluvy nezakladá. Záveru, že boli uzavreté samostatné zmluvy o dielo na rekonštrukciu interiéru v roku 2012, rekonštrukciu strechy v roku 2013 a zateplenie domu v roku 2015 nasvedčuje aj obsah tvrdení žalobkyne, že práce na streche, zateplení sa mali realizovať v bližšie neurčenom čase 4-5 rokov do jej návratu na Slovensko, a vonkajšie úpravy až po jej príchode z USA, z ktorých tvrdení vyplýva existencia nejakého budúceho úmyslu žalobkyne, obsah zmluvy však určený nebol. Zmluva týkajúca sa rekonštrukcie strechy a zateplenia mohla byť považovaná za uzavretú ústnou formou až po špecifikácii prác a určení ceny diela, pričom v prípade vonkajších úprav, k uzavretiu zmluvy nedošlo vôbec. Žalobkyňa tiež vypovedala, že žalovaný jej posielal mnoho fotografií z vykonávaných prác (výpoveď č.l. 124, 154), telefonicky namietala nedostatky (osobitne kúpeľne), ktoré boli aj odstránené, rozsah prác bol vykonávaný na základe jej náčrtu, požiadavky na rekonštrukciu interiéru menila v priebehu realizácie diela, v konečnom dôsledku však vykonané práce na rekonštrukcii interiéru, streche a zateplení odsúhlasila a ich cenu riadne uhradila, naposledy platbou v roku 2015 za vykonané zateplenie domu. Výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedá preto záver súdu, že vzhľadom na neprítomnosť žalobkyne na území Slovenska, ktorá ako objednávateľ nesplnomocnila nikoho na úkony spojené s
realizáciou diela a jeho odovzdaním, pravidelne dostávala informácie o priebehu vykonávaných prác, do ktorých aj zasahovala, je v súlade s § 35 OZ možné uzavrieť, že vyplatenie ceny diela po doručení fotodokumentácie z rekonštrukcie nehnuteľnosti potvrdzuje odovzdanie a prevzatie diela. V prípade rekonštrukcie interiéru sa tak stalo v decembri 2012, v prípade rekonštrukcie strechy v roku 2014 a u zmluvy o zateplení v roku 2015. Prípadné práce vykonávané žalovaným po tomto období spočívajúce v odstraňovaní nedostatkov, už predstavovali plnenie žalovaného zodpovedajúce nároku žalobkyne z vád diela. Žalobkyňa netvrdila, aby žalovaný odmietol dokumentovať realizovaný stav, naopak sama uvádzala, že disponovala fotodokumentáciou od žalovaného aj od príbuzných, z ktorej vychádzala. Ak nie je dohodnuté inak, cena diela sa platí až po jeho skončení (§634 OZ), pričom žalobkyňa potvrdila, že s cenou diela z každej zmluvy súhlasila a túto aj uhradila po zrealizovaní jednotlivých prác. Pre prevzatie diela pri úprave a oprave veci zákonná úprava nestanovuje osobitný postup. To, či k takému úkonu došlo, možno usúdiť zo správania sa zmluvných strán, prihliadajúc k okolnostiam prípadu. Zohľadňujúc pobyt žalobkyne v zahraničí, spôsob diaľkovej komunikácie medzi sporovými stranami, zaplatenie dohodnutej ceny, časový rozstup jednotlivých prác, je možné konštatovať, že žalobkyňa každé dielo prevzala, čo potvrdila zaplatením ceny, najneskôr za posledné dohodnuté dielo -zateplenie v letných mesiacoch roka 2015. Pokiaľ mala za to, že prevzaté dielo trpí vadami (neprevedené, či zle prevedené práce), vznikol jej nárok na uplatnenie nároku z vád, nie však na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642 ods.1 OZ. Právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ, pre anticipované porušenie zmluvy, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, žalobkyňa neuplatnila. Možno však vychádzať z úvah súdu prvej inštancie, že trojročná lehota na odstúpenie od zmluvy (§ 100, § 101 OZ) by pre taký prípad plynula najneskôr od 1.1.2016, (v letných mesiacoch roku 2015 mali byť ukončené práce na zateplení domu) a uplynula k 1.1.2019. Neodovzdanie revíznych správ nič nemení na správnom závere súdu prvej inštancie, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo, keď nebolo spochybnené, že žalovaný úkony revízie pre svojich zákazníkov nezabezpečoval, a žalobkyňa ani netvrdila, aby boli obsahom zmluvy o dielo. V zásade povinnosť preukázať sa revíznymi správami zaťažuje vlastníka nehnuteľnosti, keď subjektu vykonávajúcemu rekonštrukčné práce na jestvujúcej nehnuteľnosti nesvedčí zákonná povinnosť revízne správy zabezpečiť a z konania nevyplynulo, aby sám žalovaný disponoval odbornou spôsobilosťou na vyhotovenie akejkoľvek revíznej správy. Nedodanie revíznych správ, pokiaľ by sa preukázala existencia záväzku žalovaného na ich dodanie, by zakladala nanajvýš nárok z vád. Súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol založiac svoje rozhodnutie na zistení, že žalobkyni nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu odstúpenia od zmluvy. Správne súd tiež rozhodol o náhrade trov konania, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti sporových strán za procesný výsledok konania.
22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobkyňa nemala úspech, preto právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu patrí procesne úspešnému žalovanému.
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).