Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-194-2020.pdf
PDF · 94.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/194/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a z členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobkyne: M. E., s miestom podnikania Ť. XXX/XX, XXX XX S. H. V., IČO: 50 676 725, zastúpená advokátkou Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, Advokátska kancelária Michalovce, ul. M. Gorkého č. 1, proti žalovanej: Obec C., Obecný úrad C. Č.. XXX, XXX XX C., IČO: 00325074, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 126/2020 zo dňa 05.08.2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 126/2020 zo dňa 05.08.2020 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaná ako príslušný správny orgán podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v zastúpení poverenou starostkou obce na rozhodovanie podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej o uložení pokuty vo výške 250,00 Eur za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 27b bod 1 písmeno a) zákona č. 369/1990 Z. z. v spojení s ustanovením § 2 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia obce č. 1/2018 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Obce C. rozhodla tak, že predmetné odvolanie podľa ust. § 27b ods. 1 písmeno a) zákona č. 369/1990 Z. z. v spojení so znením § 2 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia žalovanej (ďalej len VZN) č. 1/2018 zamietla, nakoľko skutočnosti uvedené v odvolaní účastníka konania nezodpovedajú faktickému stavu Rozhodnutia správneho orgánu o uložení pokuty.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že má za to, že opakované porušovanie VZN č. 1/2018 a opakované podnety obyvateľov obce boli skutočnosťami smerujúce k udeleniu pokuty vyhodnotené správne rovnako ako úvaha, ktorá ma mať za následok represívny účinok. Za nedôvodnú považovala aj námietku žalobkyne ohľadom nezdôvodnenia konkrétnej výšky sankcie a nevykonania dôkazov na podporu primeranosti výšky pokuty, nakoľko žalovaná ako prvostupňový správny orgán vychádzala z viacerých a najmä neustále sa opakujúcich podnetov obyvateľov Obce C., ktorým správanie účastníka konania narúša nočný kľud a to už pomerne dlhú dobu. Obec C. je totiž povinná rešpektovať podnety svojich občanov a uvedený stav, ktorý je v nesúlade s občianskym spolunažívaním. Žalovaná má za to, že neexistujú právne relevantné dôvody na to, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené, a preto naopak potvrdzuje správne vyhodnotenie skutkového stavu danej veci s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a závažnosť opakovaného konania účastníka konania.
3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 22.10.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 126/2020 zo dňa 05.08.2020, ako aj rozhodnutia Obce C. č. 126/2020 zo dňa 01.07.2020 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. V žalobe namietala, že predmetné rozhodnutia a im predchádzajúci postup považuje za nezákonný pre rozpor s § 3 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a pre rozpor so základnými zásadami pri ukladaní trestov v trestnom konaní, ktoré sa analogicky uplatňujú aj v správnom konaní. Taktiež tieto rozhodnutia považuje za nespreskúmateľné z dôvodu nedostatočnej špecifikácie skutkovej podstaty správneho deliktu vo výrokovej časti rozhodnutia a nepreskúmateľné z nedostatku dôvodov v časti rozhodnutia zaoberajúceho sa výškou uloženej sankcie. Zo skutkovej vety, ktorá musí presne kvalifikovať konanie účastníka podozrivého zo spáchania správneho deliktu musí byť zrejmé, v akom konkrétnom časovom rozsahu, v ktorých dňoch a v ktorom mieste boli porušované otváracie hodiny, teda musí byť konkretizované aj aké sú otváracie hodiny schválené a ako sú tieto otváracie hodiny porušované. Prvostupňový správny orgán sa obmedzil iba na konštatovanie, že účastník spáchal správny delikt podľa ust. § 27b ods. bod 1 písmeno a) zákona č. 369/1990 Zb. v spojitosti so znením 2 ods. 3 VZN č. 1/2018, tým, že opakovane porušuje otváracie hodiny prevádzky D. Č. a tým dochádza k rušeniu nočného kľudu v Obci C. bez toho, aby bližšie popísal skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok mohol byť zamenený s iným deliktom. Tento nedostatok vo výroku neodstránil ani žalovaný, ktorý sa jej odvolacími námietkami vo vzťahu k neurčitosti a neúplnosti skutku vôbec nezoberal. Rovnako aj vo vzťahu k uloženej pokute považuje rozhodnutia správneho orgánu za nedostatočne zdôvodnené a pre rozpor s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní za nezákonné a nepreskúmateľné. Žalovaný nedostatočne odôvodnil stotožnenie sa s výškou pokuty uloženou prvoinštančným rozhodnutím správneho orgánu. Nezdôvodnil prečo je primeranou pokuta vo výške 250,00 Eur a to zvlášť za stavu, keď za porušenie otváracích hodín jej prevádzky bola sankcionovaná Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach č. 2020/02325-1 zo dňa 19.06.2020, ako aj za stavu že Obec C. viedla voči mne ďalšie správne konania za skutky zo dňa 21.05.2020, 28.05.2020, 30.05.2020, 31.05.2020 a zo dňa 06.06.2020, pričom ide o jednotlivé útoky pokračovania v správnom delikte, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého správneho deliktu. O týchto jednotlivých čiastkových útokoch mal žalovaný vedomosť, keďže sám dával Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Michalovciach podnet, ktorý mi citovaným rozhodnutím uložil pokutu vo výške 250,00 Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa ust. § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.. Má za to, že keďže ide o pokračovanie toho istého správneho deliktu, bolo potrebné spojiť správne konania a na zistený skutkový stav vydať iba jedno rozhodnutie, a teda uložiť iba jednu sankciu (pokutu) a na základe analógie zákona aplikovať pravidlá pre ukladanie trestu za pokračujúci trestný čin upravené v Trestnom zákone. Poukázala aj na to, že v administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčania výboru ministrov Rady Európy z 13.02.1991, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.12.2020 uviedla, že sa nestotožňuje so skutočnosťami uvedenými v žalobe. Žalobcom uvedenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia považuje žalovaná za čelovú. Rozhodnutie s plnou určitosťou charakterizuje o aký druh správneho deliktu sa jedná a to dokonca s presným uvedením času, počas ktorého k spáchaniu skutku malo dôjsť. Pri ukladaní pokuty a jej výšky, obec za žiadnych okolností nevychádzala z akejsi svojvôle, ale učinila tak na základe opakovaných podnetov zo strany obyvateľov Obce C.. Výška stanovenej pokuty nebola nezákonná a vzhľadom na povahu veci ako aj všetkých okolností, ktoré jej predchádzali bola primeraná. Pri určení jej výšky prihliadala obec predovšetkým na spôsob konania a už uvedené opakované porušovanie VZN č. 1/2018. Prevádzka pohostinstva D. Č. bola permanentne otvorená po dobe otváracích hodín a jej zákazníci dlhodobo narúšali nočný kľud v obci. Zhromažďovanie neprispôsobivých a hlučných klientov žalobcu prebiehalo v čase, keď trvala nielen mimoriadna situácia, ale bol vyhlásený aj núdzový stav na území SR. Uvedené bolo potvrdené zo strany žalobcu na ústnom prejednaní dňa 13.07.2020, kedy sa tento vyjadril, že si je vedomý porušenia VZN obce, avšak pochybenia sa mala dopustiť zamestnankyňa žalobcu svojím konaním. K tomuto žalovaná uviedla, že nie je jej úlohou riešiť pracovnoprávne vzťahy medzi žalobcom a jeho zamestnancami, ako aj porušovanie pracovných príkazov a nariadení vydaných žalobcom. Pokuta uložená účastníkovi a jej výška samotná by mala plniť represívnu funkciu, jej výška ako aj odôvodnenie je zákonné a neprieči sa zákonnému ustanoveniu.
5. Vyjadrenie žalovanej bolo zaslané žalobkyni na repliku, ktorá výzvu prevzala dňa 05.02.2021, avšak na ňu nereagovala a v konaní ostala pasívna.
6. Súd vo veci rozsudok verejne vyhlásil v zmysle ust. § 137 SSP dňa 20.10.2021.
7. Z pripojeného administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav:
8. Dňa 22.05.2020 bol žalovanej e-mailom doručený podnet Z. Z. na opakované porušovanie nedodržiavania otváracích hodín prevádzky D. Č. C. a zároveň aj porušenia Opatrenia ÚVZ SR pri ohrozovaní verejného zdravia číslo: OLP/4083/2020 zo dňa 19.05.2020, ku ktorému porušeniu došlo dňa 21.05.2020 v čase 23:45 hod. ním popísaným spôsobom. Predmetný podnet bol žalovanou postúpený na sekretariát Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Michalovciach.
9. Dňa 29.05.2020 bola žalovanej doručený ďalší podnet obyvateľa Obce C. na porušovanie VZN žalovanej č. 1/2018 o prevádzkovej dobe s tým, že prevádzka pohostinstva D. Č. bola dňa 28.05.2020 otvorená do 22.47 hod. s tým, že porušovanie otváracích hodín je časté a takisto je v neskorých hodinách hluk, ktorý sa šíri z prevádzky. Tento podnet bol takisto žalovanou odstúpený na sekretariát Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Michalovciach.
10. Dňa 01.06.2020 bol žalovanej doručený tretí podnet na porušovanie VZN žalovanej č. 1/2018.
11. Správou zo dňa 27.05.2020 oznámil riaditeľ OO PZ v Michalovciach, že dňa 21.05.2020 bola vyslaná hliadka OO PZ Trhovište do Obce C. k prevereniu oznámenia, že na parkovisku pred prevádzkou pohostinstva dochádza k rušeniu nočného kľudu. Hliadkou bolo zistené, že na parkovisku sa nachádzajú 4 autá, žiadne osoby sa vonku nenachádzali. Prevádzka pohostinstva bola otvorená a vo vnútri sa nachádzali nejaké osoby. Po príchode hliadky tieto osoby vyšli von z pohostinstva a rozišli sa domov.
12. Upovedomením zo dňa 22.05.2020 pod sp. zn.: 126/2020 bolo žalobkyni oznámené začatie konania vo veci správneho deliktu podľa § 27b ods. 1 písmeno a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Zároveň s upovedomením bolo žalobkyni zaslané aj predvolanie na ústne pojednávanie na deň 01.06.2020. Upovedomenie a predvolanie prevzala žalobkyňa dňa 26.05.2020.
13. Písomným podaním zo dňa 31.05.2020 sa žalobkyňa ospravedlnila z neúčasti na ústnom pojednávaní, súhlasila s tým, aby sa jej vec ukončila bez jej prítomnosti a zároveň podala vo veci písomné vyjadrenie.
14. Rozhodnutím č. 126/2020 zo dňa 01.07.2020 bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 250,00 Eur za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 27b, bod 1 písmeno a) zákona č. 369/1990 Zb. v spojitosti so znením § 2 ods. 3 VZN č. 1/2018 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Obce C., ktorého sa dopustila tým, že jej prevádzka pohostinstva D. Č. v Obci C. opakovane porušuje otváracie hodiny prevádzky a tým dochádza k rušeniu nočného kľudu v Obci C..
15. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná v zastúpení starostkou obce tak, ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
16. Podľa § 27b, bod 1 písmeno a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak poruší nariadenie.
17. Podľa § 27b bod 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec uloží pokutu za správne delikty podľa odseku 1 do 6.638,00 Eur.
18. Podľa § 27b bod 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, trvanie a následky protiprávneho konania, na porušenie viacerých povinností a na opakované porušenie povinností.
19. Podľa § 27b bod 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa obec dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
20. Podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
22. Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis, (odkaz 18ba) - na ustanovenie § 4 ods. 2 písmeno d) zákona č. 180/2013 Z. z. o miestnej štátnej správe.
23. Podľa § 4 ods. 2 písmeno d) zákona č. 180/2013 Z. z. o miestnej štátnej správe okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
24. Podľa § 3 písmeno a) zákona č. 180/2013 Z. z. o miestnej štátnej správe okresný úrad v sídle kraja nemôže zmeniť v odvolacom konaní rozhodnutie vyššieho územného celku alebo rozhodnutie obce, ak bolo vydané vo veciach územnej samosprávy.
25. Podľa § 191 ods. 1 písmeno b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
26. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo má za to, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písmeno b) SSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nulitným rozhodnutím.
27. Nulita (zmätočnosť) aktu sama osebe je dôvodom na jeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, či túto skutočnosť žalobca namieta alebo žiada o jeho zrušenie z iných dôvodov. Nulitným aktom je teda správny akt, vydaný absolútne vecne (funkčne) nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky. Na nulitný akt nie je možné vôbec prihliadať, pretože právny akt, ktorý je vyhlásený za nulitný neexistuje. Vydaním takéhoto aktu je porušená zásada zákonnosti a zásada hospodárnosti konania.
28. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo má správny súd za to, že rozhodnutie žalovanej napadnuté správnou žalobou bolo vydané orgánom, ktorý na to zo zákona nebol oprávnený a teda bolo vydané v rozpore s ustanovením s ustanovením § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj s ustanovením § 4 ods. 2 písmeno d) zákona č. 180/2013 Z. z. o miestnej štátnej správe. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno d) zákona č. 180/2013 Z. z. o miestnej štátnej správe je totižto orgánom oprávneným rozhodnúť vo veci podaného odvolania proti rozhodnutiu obce okresný úrad v sídle kraja, pričom na toto ustanovenie odkazuje aj poznámka uvedená k ustanoveniu § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., žalovaná tak v konaní pochybila, keď o podanom odvolaní rozhodla sama v zastúpení starostkou v domnení, že je na to oprávnená podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., keď samotný zákon o obecnom zriadení v ustanovení § 27 ods. 1 hovorí o tom, že ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis (zákon č. 180/2013 Z. z.).
29. Vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a podľa ust. § 191 ods. 4 SSP vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
30. V ďalšom konaní posúdi žalovaná svoju právomoc na rozhodnutie o podanom odvolaní v zmysle vyššie citovaného právneho názoru správneho súdu a po jej posúdení urobí potrebné procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu o podanom odvolaní.
31. Práve úspešnej žalobkyne na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
32. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).