Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-50-2021.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/50/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., správca konkurznej podstaty Ojala Slovakia s.r.o. „ v konkurze", so sídlom Kriváň 565, 962 04 Kriváň, IČO: 44 310 226, so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Bartakovičom, so sídlom Veterná 1736/79, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému Siemens mobility Division Traffic Solutions, Controllers DE, so sídlom Sopers Lane, GB - Pole BH17 7ER, Spojené Kráľovstvo, o zaplatenie 504,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/15/2019-47 zo dňa 3. júla 2020 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb15/2019-47 zo dňa 3. júla 2020, potvrdzuje.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd prvým výrokom rozhodol, že vyhlasuje, že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči žalovanému a konanie zastavil. Výrokom dva rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou ako návrh na uplatnenie pohľadávky na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej ako „nariadenie č. 861/2007“ ), doručenom súdu dňa 11.10.2019 domáha rozhodnutia súdu, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 504,25 Eur s príslušenstvom a náhradou trov konania.
3. Súd poukázal na článok 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Tento článok teda vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi SR. Ďalej súd uviedol, že vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01.05.2004 sa aplikujú aj predpisy EÚ na území SR. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej „ nariadenie č. 1215/2012“ ), ktoré je priamo aplikovateľné.
4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení nariadenia č. 1215/2012 a konštatoval, že jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci je právomoc súdu. Z dôvodu, že v danom prípade ide o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný sídlom žalovaného, súd skúmal právomoc v zmysle ustanovení nariadenia č. 1215/2012, ktoré musí súd aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky a tiež z dôvodu, že samotné nariadenie č. 861/2007, v zmysle ktorého bol návrh podaný otázku právomoci konajúceho súdu neupravuje.
5. Ďalej súd uviedol, že základným kritériom pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej veci je v zmysle čl. 4 ods. 1 bydlisko ( sídlo ) žalovaného s tým, že osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ďalej konštatoval, že v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, osoby s bydliskom ( sídlom ) na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly I. nariadenia č.1215/2012.
6. Nakoľko žalobca nežaloval žalovaného v danom prípade na súdoch iného členského štátu, v ktorom mal žalovaný sídlo, ale žaluje ho v Slovenskej republike, súd mal za to, že je potrebné ustáliť, či právomoc súdu v Slovenskej republike je založená v zmysle ostatných ustanovení nariadenia č. 1215/2012.
7. Súd vychádzal z toho, že predmetom podanej žaloby bolo uplatnenie kúpnej ceny za dodaný tovar, pričom žalobca ako listinné dôkazy predložil faktúry č. 1603051 a č. 1603138, z obsahu ktorých v oboch prípadoch vyplýva, že dodacia adresa bola: Siemens mobility Division Traffic Solutions, Controllers DE, Sopers Lane, GB - Pole BH17 7ER, Spojené Kráľovstvo. Podľa súdu z predmetných faktúru tiež vyplýva, že tovar bol fakturovaný bez DPH, a to s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona č. 222/2004 o DPH, ktoré upravuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
8. V prejednávanej veci teda žalobca v konaní uplatňuje na základe zmluvného vzťahu ( kúpna zmluva ) nezaplatenú kúpnu cenu za tovar, ktorý bol preukázateľne dodaný do Spojeného Kráľovstva. V takomto prípade je podľa súdu prvej inštancie potrebné pri určovaní právomoci súdu vychádzať z ustanovenia čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, to jest z miesta zmluvného plnenia, pričom vo všeobecnosti ak sa účastníci zmluvy nedohodnú inak, je miestom zmluvného plnenia miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, čo v danom prípade bolo plnenie do Spojeného Kráľovstva. Súd zhrnul, že žalovaného, ktorý má bydlisko ( sídlo ) v Spojenom Kráľovstve je možné v zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 žalovať v štáte, v ktorom má sídlom, t.j. v danom prípade v Spojenom Kráľovstve. Keďže žalobca zažaloval žalovaného v Slovenskej republike bolo potrebné skúmať, či právomoc súdu v Slovenskej republike možno založiť na iných ustanoveniach nariadenia č. 1215/2012.
9. Súd ďalej konštatoval, že bez ohľadu na už uvedené si mohol súd založiť právomoc na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v súlade s článkom 26 nariadenia č. 1215/2012 v prípade, že by sa žalovaný zúčastnil na konaní a nenamietol by absenciu právomocí slovenských súdov. Súd preto postupoval v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky ( teda žalobu ) spolu s formulárom C ( vyplnené tlačivo na odpoveď ) doručil žalovanému prostredníctvom príslušného dožiadaného orgánu v Spojenom Kráľovstve. Žalovaný sa však k zaslaným dokumentom žiadnym spôsobom nevyjadril a konania sa nezúčastnil. Súd konštatoval, že právomoc súdu Slovenskej republiky teda nie je založená ani v zmysle ustanovenia čl. 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012. Keďže žalovaný s bydliskom ( sídlom ) v Spojenom Kráľovstve bol žalovaný za nezaplatenú kúpnu cenu zo zmluvného vzťahu s miestom zmluvného plnenia - dodanie tovaru v Spojenom Kráľovstve na súde v Slovenskej republike a nezúčastnil sa konania, súd dospel k záveru, že si nemôže založiť právomoc na základe žiadneho ustanovenia nariadenia č. 1215/2012. Keďže nedostatok právomoci slovenských súdov o žalobe konať je nedostatok podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie podľa § 9 CSP a článku 28 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 zastavil. Keďže právomoc konať o tejto žalobe patrí orgánom iného štátu, súd uviedol, že nebolo možné vec súčasne postúpiť podľa § 10 ods. 1 CSP.
10. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, nakoľko s ohľadom na dôvod zastavenia konania, ktorým je absencia právomocí slovenských súdov na konanie o predmetnej žalobe, nie sú dané podmienky pre posudzovanie procesného zavinenia na zastavení konania.
11. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Podľa žalobcu došlo v konaní k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 CSP, a to tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neboli splnené procesné podmienky a súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia a tvrdí, že už priamo z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia č 861/2007 a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky ( teda žalobu ) spolu s formulárom C ( vyplnené tlačivo na odpoveď ) doručil žalovanému prostredníctvom príslušného dožiadaného orgánu v Spojenom Kráľovstve. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že žalovaný riadne prevzal všetky doklady, a teda momentom riadneho doručenia sa stal riadnym zákonným účastníkom konania s tým, že bol poučený o svojich právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z pozície účastníka konania, a to z procesného postavenia žalovaného.
14. Žalobca poukázal na článok 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, z ktorého znenia je zrejmé, že právomoc súdu Slovenskej republiky bola založená momentom riadneho doručenia kópie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky ( teda žaloby ) spolu s formulárom C (vyplnené tlačivo na odpoveď), pretože od tohto momentu sa stal účastníkom konania, a teda sa ho zúčastnil, a to že nevyužil svoje právo namietať právomoc Slovenskej republiky, ktoré mu je dané v druhej vete článku 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 na tom nič nemení a práve tento moment zakladá právomoc súdu Slovenskej republiky.
15. Podľa žalobcu je zrejmé, že právomoc súdu Slovenskej republiky bola riadne založená v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 a súd prvej inštancie nielenže nemal zastaviť predmetné konanie, ale mal vydať rozsudok pre zmeškanie, pretože boli splnené zákonné dôvody na vydanie takéhoto rozsudku v zmysle CSP.
16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súd prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
21. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči žalovanému a konanie zastavil z dôvodu, že nemá právomoc vo veci konať.
22. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
23. Odvolací sú z obsahu spisu zistil, že žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky na tlačive A v zmysle Nariadenia č. 861/2007 z 11. júla 2017 domáhal od žalovaného, ktorý má sídlo v Spojenom kráľovstve zaplatenia kúpnej ceny vo výške 504,25 Eur, ktorú žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrami č.XXX,-Eur.zo dňa 08.09.2016 v sume 105,25 Eur a čísloU.zo dňa 14.09.2016 v sume 399,-Eur. Súd prvej inštancie z dôvodu, že žalovaným je spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve skúmal, či
má právomoc na konanie v tejto veci. Okresný súd dospel k záveru, že je nutné aplikovať Nariadenie č. 1215/2012 ( Nariadenie Brusel I. bis ), z ktorého vyplýva, že nie je možné založiť právomoc Okresného súdu vo Zvolene, ako súdu príslušného na prejednanie sporu ani podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, ani podľa článku 26 ods. 1 tohto nariadenia. Z dôvodu, že si súd nemohol založiť právomoc na základe žiadneho ustanovenia uvedeného nariadenia a z dôvodu, že nedostatok právomocí slovenských súdov o žalobe konať je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, konanie zastavil podľa § 9 CSP a tiež podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 vyslovil, že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči žalovanému.
24. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasí s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení a má za to, že tým, že súd prvej inštancie doručoval žalovanému v súlade s článkom 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007 kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s formulárom C a doručil ich žalovanému prostredníctvom príslušného dožiadaného orgánu v Spojenom kráľovstve, prevzatím dokladov žalovaným sa stal riadnym zákonným účastníkom konania, a keďže nevyužil svoje právo namietať právomoc Slovenskej republiky, bola založená právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu.
25. Odvolací súd s názorom žalobcu nesúhlasí. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na skúmanie právomoci súdov slovenskej republiky aplikoval ustanovenia Nariadenia č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012, ktoré je podľa článku 66 ods. 1 použiteľné len na konania zahájené dňa 10. januára 2015 a neskoršie. Právomoc slovenského súdu je teda potrebné v danom spore posudzovať podľa tohto nariadenia.
26. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 ( ďalej aj Brusel I. bis ) , osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
27. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1.a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenie, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služieb poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
28. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
29. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
30. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
31. Odvolací súd poukazuje na to, že článok 26 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 upravuje medzinárodnú príslušnosť súdov v prípade, kedy súd, na ktorý sa žalobca so svojou žalobou obrátil, síce nie je podľa pravidiel upravených nariadením skutočne súdom príslušným, stáva sa ním však vďaka podriadeniu sa jeho príslušnosti samotným žalovaným tým, že sa konania zúčastní, nevyužijúc právo pri prvom úkone túto nepríslušnosť namietať. Pojem účastníctva obsiahnutý v článku 26 je autonómnym pojmom únijného práva a v súlade s jeho ostatnými jazykovými verziami a judikatúrou Súdneho dvora, je potrebné vykladať ho tak, že sa ním má na mysli aktívna účasť žalovaného na konaní ( Symon, P.In: Drápal a kol., Občanský soudní řád, Komentář II. díl.C.H.Beck: Praha 2009, s.2965 ) okrem situácie, kedy sa žalovaný konania zúčastní len preto, aby namietal jeho nepríslušnosť ( napr. NS ČR, č.k. 30Cbo/4971/2014 z 15.09.2015 ).
32. Z ustálenej judikatúry NS ČR vyplýva, že v režime Nariadenia Brusel. I bis súd nemôže ( s výnimkou veci uvedenej v článku 24 Nariadenia ) preskúmávať svoju medzinárodnú príslušnosť ( právomoc ) a miestnu príslušnosť skôr, než doručí žalobu žalovanému a umožní mu, aby sa k nej vyjadril. Príslušnosť procesného súdu totiž môže byť žaložená postupom podľa článku 26 Nariadenia Brusel I. bis tým, že žalovaný sa vyjadrí k žalobe, bez toho aby najpozdejšie súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku príslušnosti procesného súdu. ( Uznesenie NS ČR zo dňa 23. septembra 2008 sp.zn. 29 Nd/336/2017, publikované v Sbírce soudných rozhodnutí a stanovísek pod č. 14/2009 ).
33. Ak teda súd potom, čo obdrží žalobu dospeje k záveru, že nejde o prípad výlučnej príslušnosti ( č.l. 24 Nariadenia č. 1215/2012 ), musí žalobu, alebo inú rovnocennú písomnosť doručiť žalovanému s výzvou k vyjadreniu sa, pričom k tomuto doručeniu musí dôjsť v dostatočnom predstihu, ktorý mu umožní prípravu na konanie a uplatnenie jeho práv pred tým, než je v odosielacom štáte vydaný vykonateľný rozsudok ( rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 13. júla 1995 vo veci C474/1993 Hengst Import BW proti Anne Marii Cantese ).
34. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď zaslal návrh na uplatnenie pohľadávky s prílohami žalovanému a až potom, keď sa žalovaný k doručeným dokumentom nevyjadril pristúpil k skúmaniu právomoci na konanie. Nie je možné teda súhlasiť s názorom odvolateľa, že žalovaný tým, že prevzal doklady a nevyjadril sa, stal sa účastníkom konania, a teda bola založená právomoc a príslušnosť Slovenského súdu na rozhodnutie veci. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že príslušnosť procesného súdu je založená postupom podľa článku 26 Nariadenia Brusel 1. bis tým, že žalovaný sa vyjadrí k žalobe bez toho, aby najneskôr s týmto úkonom spojil námietku nedostatku príslušnosti konajúceho súdu. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný nezaslal vyjadrenie k dokladom a návrhu, nestal sa účastníkom konania, a preto súd prvej inštancie správne vyhlásil, že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči žalovanému a konanie zastavil.
35. Súd prvej inštancie zároveň správne uviedol, že nie je možné spis postúpiť podľa § 10 ods. 1 CSP, nakoľko právomoc konať o tejto žalobe patrí orgánom iného štátu.
36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, teda odvolací súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal, keďže dôvodom zastavenia konania je absencia právomocí slovenských súdov na konanie o predmete žaloby, teda nie sú dané podmienky pre posudzovanie procesného zavinenia na zastavení konania.
38. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).