Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-125-2019.pdf
PDF · 140.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/125/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 313 408 90, právne zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, E. Y., právne zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 18.606,88 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 5.023,60 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.514,92 Eur spolu s: -úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18606,88 Eur od 24.10.2018 do 12.12.2018
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18400,78 Eur od 13.12.2018 do 21.12.2018 -úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18188,28 Eur od 22.12.2018 do 24.1.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17933,28 Eur od 25.1.2019 do 20.2.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17763,28 Eur od 21.2.2019 do 20.3.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17550,78 Eur od 21.3.2019 do 23.4.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17338,28 Eur od 24.4.2019 do 17.5.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17125,78 Eur od 18.5.2019 do 18.6.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16913,28 Eur od 19.6.2019 do 19.7.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16658,28 Eur od 20.7.2019 do 28.8.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16403,28 Eur od 29.8.2019 do 23.9.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16148,28 Eur od 24.9.2019 do 30.10.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15893,28 Eur od 31.10.2019 do 22.11.2019
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15638,28 Eur od 23.11.2019 do 4.2.2020
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15188,28 Eur od 5.2.2020 do 6.5.2020
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14513,28 Eur od 7.5.2020 do 23.7.2020
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13838,28 Eur od 24.7.2020 do 31.8.2020
- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13583,28 Eur od 1.9.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Návrh žalovaného na zaplatenie dlhu v mesačných splátkach vo výške 225,- Eur zamieta.
IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 18.606,88 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným a spoludlžníkom C.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX P., uzavreli dňa 19.4.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 20.000 Eur. Žalovaný a spoludlžník sa zaviazali spoločne a nerozdielne úver splácať v zmluve dohodnutých splátkach. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky riadne a včas v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti, na čo však žalovaný nereagoval, a preto žalobca vyhlásil dňa 8.1.2018 úver za predčasne splatný. V žalobe dodal, že na majetok spoludlžníka bol uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 27.22.2017, sp. zn.: 30Odk/421/2017 vyhlásený konkurz. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal 20.7.2018 úhradu vo výške 72,74 Eur, 21.8.2018 úhradu vo výške 145,49 Eur, 20.9.2018 úhradu vo výške 206,10 Eur, 23.10.2018 úhradu vo výške 206,10 Eur. Žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a to výzvou zo dňa 8.11.2018, avšak žalovaný odvtedy žiadnu úhradu nevykonal. Na základe toho si žalobca od žalovaného uplatňuje dlžné sumy: -Istinu vo výške 18.606,88 Eur, -Vyčíslený úrok z Istiny vo výške 1.166,83 Eur (ide o súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia Úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru), -Vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 755,81 Eur (ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia Úveru do vykonania poslednej úhrady Žalovaným ), -zákonný úrok z omeškania vo výške 5.00 % ročne zo sumy 18.606,88 Eur od 24.10.2018 do zaplatenia; -poplatky vo výške 9 Eur. K žalobe priložil Aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2018; Predžalobnú výzvu; Podacie hárky; Výzvu na splatenie celej dlžnej časti úveru; Zmluvu o úvere; Výzvu na úhradu dlžnej sumy; doručenku.
2. Žalovaný podal voči žalobe riadne a včas vecne odôvodnený odpor. V predmetnom odpore uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 19.04.2016 neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v čase podpisu zmluvy, a preto je bezúročná a bez poplatkov. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá by mala byť podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 vo výške 9,93 % zmluva obsahuje údaj 10,78 %. Taktiež žalovaný tvrdil, že žalobca v podanej žalobe neuviedol, že akým spôsobom bola overená bonita klienta a poukázal na znenie § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ. Na základe uvedených skutočností bol toho názoru, že danú zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
3. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného týkajúceho sa absencie obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedená zmluva je v súlade s ustanoveniami spomínaného zákona a navyše obsahuje aj podrobný rozpis splátok, ktorá je v zmysle eurokonfomného výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nad rámec. K výške úrokovej sadzby žalobca uviedol, že zmluva, z ktorej vznikol žalovanému dlh bola uzatvorená 19.04.2016. Najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočítava zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle MF SR. Pre 4. štvrťrok roku 2015 (aktuálne v čase uzavretia zmluvy) bola zistená hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za obdobné typy spotrebiteľských úverov v rovnakou dobou splatnosti 10,78%. Uvedený údaj v zmluve o výške priemernej RPMN na trhu je podľa názoru žalobcu správny. Na základe vyššie uvedeného žalobca mal zato, že výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre rok daný a pre obdobné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom. Žalobca vo svojom vyjadrení taktiež poukázal na pojem priemerného spotrebiteľa, ktorý sa vyskytuje v judikatúre Súdneho dvora EÚ, ako aj v judikatúre Slovenských súdov, ktoré pojem spotrebiteľa vykladajú eurokonformne. Podľa názoru žalobcu rovnako je tomu pri vôli spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu o úvere, kde samotný spotrebiteľ vedel a mohol posúdiť výhodnosť a podmienky zmluvy. K absencii spôsobu overenia bonity v návrhu žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne namieta absenciu spôsobu overenia bonity v návrhu. Podľa názoru žalobcu nie je obligatórnou náležitosťou návrhu podľa aktuálnych účinných právnych predpisov týkajúcich sa občianskeho procesného práva, aby návrh žalobcu obsahoval takúto skutočnosť. Ak však žalovaný namieta samotnú absenciu overenia bonity, dôkazmi v prílohe svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že žalobca overoval bonitu žalovaného v postavení dlžníka, ako aj bonitu spoludlžníka pred poskytnutím úveru, s tým že: žalovaný František Dudáš a spoludlžník · typ úveru - Dobrá pôžička,
· požadovaná výška úveru bola 20.000,00 Eur, · podľa dát z EOS KSI nemali žiadateľ ani spolužiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy, · príjem žiadateľa bol overený dopytom od Sociálnej poisťovne, pričom banka sa dopytovala na 90 % deklarovaného jeho príjmu (ako odchýlku nepriameho overenia príjmu v SP) - podľa vtedy nastavených pravidiel bol príjem potvrdený a banka žiadateľovi akceptovala deklarovaný príjem vo výške 640 Eur · spolužiadateľ deklaroval príjem zo živnosti, príjem bol overený na základe priloženého Potvrdenia o výške daňovej povinnosti, banka spolužiadateľovi akceptovala príjem vo výške 734 Eur, · výdavky žiadateľa aj spolužiadateľa boli overené dopytom do úverového registra, podľa reportu nemal žiadateľ žiadne úvery, spolužiadateľ mal jeden existujúci úver, · žiadateľ deklaroval rodinný stav slobodný, 1 vyživované dieťa a spolužiadateľ rodinný stav ženatý a žiadne vyživované deti, a teda finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie nového úveru vo výške 20.000 Eur na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 324,68 Eur.
4. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu vyjadrením, v ktorom uviedol, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta a poukázal na znenie § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ. Žalovaný zároveň uviedol, že pohľadávku žalobcu pravidelne spláca mesačnou splátkou vo výške 225 Eur, a v časti doteraz vykonaných úhrad by mal žalobca vziať žalobný návrh čiastočne späť. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca má nárok len na zostatok nesplatenej istiny, keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby mu súd umožnil uhrádzať zostatok nesplatenej istiny v mesačných splátkach po 225 Eur splatných k 27. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou a priznal právo na náhradu trov konania, podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci.
5. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými ako v odpore, tak aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 08.08.2019, považuje ich za účelové, a to s poukazom na skutočnosti uvedené žalobcom vo vyjadrení zo dňa 05.06.2019. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nijako nešpecifikoval, čím malo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti žalobcu, a teda na základe čoho sa má poskytnutý úver žalovanému považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ak mal žalovaný, ako skutočnosť zakladajúcu bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na mysli absenciu skúmania bonity žalovaného zo strany žalobcu, skúmanie bonity žalovaného zo strany žalobcu už bolo žalobcom preukázané vo vyjadrení zo dňa 05.06.2019. Žalobca potvrdil, že v žalobnom návrhu neuviedol spôsob overenia bonity klienta, avšak žalobca zotrval na svojom názore, že uvedenie tejto skutočnosti nie je obligatórnou náležitosťou návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca bol toho názoru, že overenie bonity žalovaného a spoludlžníka pred poskytnutím úveru starostlivo overil, pričom túto skutočnosť riadne preukázal vo vyjadrení zo dňa 05.06.2019. Žalobca má zato, že aplikácia § 11 ods. 2 ZoSÚ na žalovaný nárok žalobcu nie je správna, nakoľko veriteľ preukázal, že pri posudzovaní schopnosti dlžníka a spoludlžníka splácať úver postupoval žalobca s odbornou starostlivosťou.
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.: 4Csp/125/2019 zo dňa 14.10.2019 v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.538,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.606,88 Eur od 24.10.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
7. Predmetný rozsudok žalovaný napadol odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.: 1CoCsp/9/2020 zo dňa 29.12.2020, ktorým zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami spôsobujúcimi nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, posúdiť každý uplatnený nárok žalobcu jednotlivo a následne podrobne a presvedčivo odôvodniť jeho dôvodnosť/nedôvodnosť. Zároveň uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o žiadosti žalovaného na plnenie v splátkach, ako aj o trovách konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.
8. Tunajší súd zaslal uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 1CoCsp/9/2020 zo dňa 29.12.2020 stranám sporu na vyjadrenie a vyzval ich na ich dopĺňujúce stanoviska.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení oznámil súdu, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, nenavrhuje vykonanie ďalších dôkazov a uviedol podrobné vyčíslenie svojho nároku -
istiny, zmluvného úroku, úroku z omeškania a poplatkov. Žalobca doplnil, že si uplatňuje poplatok vo výške 9,- Eur za výzvu na splatenie úveru s prísl. v zmysle Sadzobníka poplatkov a Zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že istina v sume 20.538,52 Eur pozostáva zo sumy 18.606,88 Eur - istina, vyčíslených úrokov z istiny vo výške 1.166,83 Eur, vyčísleného zákonného úroku z omeškania vo výške 755,81 Eur a sumy poplatkov vo výške 9,- Eur. K vyjadreniu pripojil aktuálny výpis úveru.
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a nenavrhuje vykonanie ďalších dôkazov. Žalovaný ďalej uviedol zoznam platieb vo výške 5.049,70 Eur, ktoré uhradil počas súdneho konania a ktoré neboli doposiaľ zohľadnené žalobcom. Žalovaný bol toho názoru, že v tejto časti by mal žalobca vziať čiastočne žalobu späť. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd konanie v časti vykonaných úhrad zastavil, vo zvyšnej časti nesplatenej istiny mu umožnil splácať zostatok nesplatenej istiny v mesačných splátkach po 225,- Eur splatných k 27. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou a priznal žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v danom spore.
11. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním, v ktorom uviedol, že nepopiera vykonanie úhrad žalovaným počas konania, avšak nesúhlasí s výškou vykonaných úhrad, nakoľko platbu žalovaného zo dňa 13.11.2018 neeviduje na svojom účte. Z uvedeného dôvodu pripojil k svojmu podaniu aktuálny stav úveru ku dňu 08.06.2021. Žalobca ďalej súdu oznámil, že v časti 5.023,60 Eur berie žalobu späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšku trvá na svojom uplatnenom nároku v celom rozsahu. K návrhu na splácanie dlhu v mesačných splátkach žalobca uviedol, že tieto nedosahujú ani výšku pôvodnej splátky uvedenej v zmluve a za predpokladu uloženia povinnosti žalovanému splácať dlhu formou pravidelných splátok sa neúmerne predĺži doba vymoženia pohľadávky.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím v časti vykonaných úrad a zároveň uviedol, že po prekontrolovaní odoslaných platieb, že platba zo dňa 13.11.2018 sa mu vrátila na jeho bankový účet, preto ju žalobca nemohol ani evidovať ako prijatú platbu. Žalovaný považuje žalobcom predložený aktuálny stav úveru zo dňa 08.06.2021 za správny a uviedol opätovne rovnaký návrh na rozhodnutie vo veci samej ako vo svojom predchádzajúcom vyjadrení.
13. Žalobca v súvislosti s vyjadrením žalovaného uviedol opätovný nesúhlas s mesačnými splátkami vo výške 225,- Eur z dôvodu neúčelnosti. Z opatrnosti opätovne zaslal súdu v prílohe svojho podania listinné dôkazy preukazujúce skúmanie bonity žalovaného a spoludlžníka pri poskytovaní úveru. Žalobca ďalej uviedol, že platobnú schopnosť žalovaného skúmal nasledovne: príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, banka sa dopytovala na deklarovaný príjem - príjem bol potvrdený a banka príjem akceptovala; zamestnávateľom žalovaného bol v čase posudzovania žiadosti o úver P., a.s.; príjem spoludlžník preukazoval z vlastnej živnosti: C.. G. J. - B + P, vo výške 743,- Eur, preverený na základe predložených dokladov; výdavky oboch žiadateľov boli overené dopytom do úverového registra; podľa dát z EOS KSI nemali klienti evidované žiadne spisy; žalovaný deklaroval stav slobodný s 1 dieťaťom, spoludlžník ženatý bez detí; klienti mali jeden existujúci úver so splátkou vo výške 340,- Eur; finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Eur na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 324,88 Eur.
14. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania, nakoľko strany sporu súdu na základe výzvy oznámili, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
16. Žalobca uzatvoril so žalovaným a spoludlžníkom dňa 19.4.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca, poskytol žalovanému a spoludlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 20.000,- Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,90 %, RPMN vo výške 12,60 %, priemerná RPMN vo výške 10,78 %. Celková výška, ktorú mal žalovaný so spoludlžníkom zaplatiť predstavovala sumu 31.168,78 Eur. Žalovaný bol spolu so spoludlžníkom povinný spotrebiteľský úver splácať v 96 mesačných splátkach s výškou splátky 324,68 Eur. Uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn.: 30OdK/421/2017 zo dňa 27.22.2017 bol na majetok spoludlžníka vyhlásený konkurz.
17. V danom prípade je nesporné, že sa jedná o spotrebiteľský spor, čo strany nepopierajú.
18. Medzi stranami je sporná výška priemernej RPMN v zmluve, ako aj to, či žalobca zisťoval bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou.
19. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX je uvedená výška priemernej RPMN na trhu 10,78 %. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 zverejnené na stránke Ministerstva financií SR vyplýva, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6.500,- Eur bola priemerná RPMN vo výške 9,93%. Zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015 zverejnené na stránke Ministerstva financií SR vyplýva, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6.500,- Eur bola priemerná RPMN vo výške 10,78%.
20. Z reportov zo Sociálnej poisťovne, EOS KSI Slovensko, zo SRBI, vyplývajú údaje týkajúce sa overovania bonity žalovaného a jeho spoludlžníka.
21. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.06.2021 oznámil súdu, že berie žalobu v časti o zaplatenie sumy 5023,60 Eur späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil, nakoľko žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu v uvedenej výške. Z uvedeného dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5023,60 Eur zastavil.
23. Súd opätovne preskúmal žalobu spolu s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
24. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
25. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
26. Podľa § 191 ods. 1,2 CSP,dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
29. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
31. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
32. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
33. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
34. Podľa § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods.2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
35. Podľa § 21 ods. 1,2 ZoSÚ, veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
36. Podľa § 2 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. júna 2010 o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v §3b nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o a) údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to 1. objemy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet kumulatívne za všetkých veriteľov, 2. priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet, b) údajoch podľa vzoru ustanoveného v prílohe č.2, a to 1. objemy kreditných kariet a ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk, 2. priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk.
37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému a spoludlžníkovi úver vo výške 20.000,- Eur, ktorý sa žalovaný a spoludlžník zaviazali spoločne a nerozdielne splácať v 96 mesačných splátkach po 324,68 Eur. Keďže na majetok spoludlžníka bol vyhlásený konkurz, žalobca si uplatňoval svoj nárok iba voči žalovanému.
38. V prvom rade súd považoval za potrebné vysporiadať sa so spornou výškou priemernej hodnoty RPMN uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade je nepochybné, že na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle vyššie citovaného § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy uvedenie priemernej výšky RPMN zverejnenej podľa § 21 ods. 2 toho istého zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 19.04.2016. Na základe vyššie citovaných
ustanovení zákona a vyhlášky je zrejmé, že na danú spotrebiteľskú zmluvu sa majú vzťahovať súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 4. štvrťrok 2015. Na webovom sídle ministerstva financií SR sa zverejňujú súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, ako aj bankami a pobočkami zahraničných bánk. V zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN 10,78%, ktorá zodpovedá súhrnným informáciám o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015. Zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 vyplýva, že pre spotrebiteľský úver, o aký sa jedná v danom prípade, je priemerná výška RPMN 9,93%.
39. V Dôvodovej správe k zákonu o spotrebiteľských úveroch k § 9 je uvedené: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa). Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.
40. V zmysle § 21 ods. 2 ZoSÚ, na ktorý odkazuje § 9 ods. 2 písm. z/ toho istého zákona, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1, v zmysle ktorého veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií SR a Národnej banke SR údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.
41. Ako vyplýva z ust. § 21 ods. 1, 2 ZoSÚ, zákon používa pojem veriteľ, ktorým na účely tohto zákona sa v zmysle § 2 písm. b/ rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň súd poukazuje na vyššie citovanú časť dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch, kde zákonodarca používa v súvislosti s priemernou hodnotou RPMN podľa zverejnených súhrnnými informácii iba pojem veriteľ.
42. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že údaj o priemernej hodnote RPMN zohľadňuje úvery poskytované na finančnom trhu všetkými veriteľmi, vrátane nebankových subjektov. Údaj o priemernej hodnote RPMN sa v zmysle zákona zverejňuje na stránke Ministerstva financií SR a ide o skutočnosť všeobecne známu, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje.
43. Ministerstvo financií zverejňuje na svojej webovej stránke tak Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ktoré sú smerodajné pre nebankové subjekty len ohľadom uvedenia údajov o priemernej RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako aj Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré údaje sú ale smerodajné z hľadiska skúmania najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ v nadväznosti na kritérium obsiahnuté vo vykonávacom predpise, t.j. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 44. Ak teda súd zisťuje náležitosť spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z/ ZoSÚ, smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ako to vyplýva z ust. § 21 ods. 1,2 ZoSÚ. 45. Ak súd zase zisťuje primeranosť dojednanej odplaty podľa ust. §53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky bánk a pobočiek zahraničných bánk pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery. 46. V prejednávanej veci je potrebné pri skúmaní povinnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z/ ZoSÚ, výška priemernej RPMN, vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za IV. štvrťrok 2015 veriteľmi, kedy priemerná ročná percentuálna miera nákladov predstavovala pri úveroch nad 6.500 € s dobou splatnosti od päť do desať rokov 9,93 %. Údaj, ktorý žalobca uviedol ako priemernú hodnotu RPMN, t. j. 10,78 %, je rozhodujúci z hľadiska posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok tejto
hodnoty. Zároveň žalobca uviedol v danej zmluve správny údaj ohľadom výšky najvyššej prípustnej odplaty, a to 21,56 %. Na základe uvedených skutočností je jednoznačne preukázané, že žalobca uviedol v zmluve nesprávnu výšku priemernej RPMN - 10,78 %, keďže správna výška priemernej RPMN mala byť 9,93 %.
47. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a psím. d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, akzmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
48. Súd je toho názoru, že nesprávne uvedenie priemernej RPMN v prejednávanej veci, keď namiesto údaju 9,93 % žalobca uviedol 10,78 %, nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.
49. Podmienkou uplatnenia sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je nielen nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, ale musí ísť o nesprávne uvedenie v neprospech spotrebiteľa.
50. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov slúži spotrebiteľovi na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti úveru, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. RPMN je teda pre spotrebiteľa ukazovateľom ceny úveru. RPMN vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Uvedenie priemernej hodnoty RPMN v zmluve má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie, či jemu poskytnutý úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri jeho rozhodovaní o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom.
51. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje neuvedenie priemernej RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úverov spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie.
52. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN obdobných úverov na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je pre neho výhodný. Ak zmluva obsahuje údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, to znamená, ak je uvedená vyššia, ako je v skutočnosti, spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Nesprávne uvedenie priemernej RPMN je teda porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku.
53. Vychádzajúc však z okolností prejednávanej veci, keď rozdiel medzi správnou priemernou výškou RPMN a priemernou výškou RPMN nesprávne uvedenou v zmluve predstavuje necelé 1 % (0,85 %), podľa názoru súdu nejde o taký rozdiel, ktorý by mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ekonomické správanie žalovaného ako dlžníka žalobcu.
54. Za danej situácie súd dospel k záveru, že aj keď v zmluve je nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN, nejde v danom prípade o uvedenie v neprospech spotrebiteľa, pretože rozdiel v hodnotách podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy. Porovnaním RPMN z jemu poskytnutému úveru (12,60 %) s priemernou hodnotou RPMN uvádzanou v zmluve 10,78 %, ako aj so správnou priemernou hodnotou RPMN 9,93 %, rozdiel vo výhodnosti jemu poskytnutého úveru je nepatrný, čo podľa názoru súdu nemohlo podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie žalovaného uzatvoriť úverovú zmluvu.
55. Vychádzajúc teda z rozumného výkladu práva, a nie z prísne formálneho, a to aj s poukazom na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, podľa ktorého čl. 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, súd dospel k záveru, že nesprávne uvedenie priemernej RPMN v prejednávanej veci nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože nesprávne uvedenie bolo takého charakteru, že nemohlo spochybniť možnosť žalovaného posúdiť výhodnosť svojho úveru.
56. Pri posudzovaní výšky RPMN v nadväznosti na priemernú výšku RPMN pri obdobných úveroch poskytovanými veriteľmi v rozhodnom období a možnosti ovplyvnenia žalovaného spotrebiteľa tunajší súd vychádzal z právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.8.2020, sp.zn.: 6Co/300/2019, ktorý bol vydaný v skutkovo a právne obdobnej veci.
57. V súvislosti so skúmaním bonity žalovaného je súd toho názoru, že žalobca dostatočne preukázal splnenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Splnenie uvedenej povinnosti žalobca preukázal listinnými dôkazmi, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu zo dňa 05.06.2019. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalobca realizoval overenie bonity žalovaného a spoludlžníka pred poskytnutím úveru. Vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami bolo riadne doručené žalovanému, ktorý uvedené skutočnosti o skúmaní bonity klienta nespochybňoval žiadnymi relevantnými dôkazmi, iba odkazom na zákonné ustanovenia týkajúce sa porušenia tejto povinnosti žalobcu. Zároveň žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci opak o tvrdeniach žalobcu týkajúcich sa splnenia povinnosti skúmania bonity klienta. Na základe uvedených skutočností súd neaplikoval v danom prípade § 11 ods. 2 ZoSÚ, ako dôvod bezpoplatkovosti a bezúročnosti predmetného spotrebiteľského úveru.
58. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
59. Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
60. Čo sa týka návrhu žalovaného na splatenie zvyšku jeho dlhu v mesačných splátkach vo výške 225,- Eur, súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný, hoci je spotrebiteľ, je zastúpený advokátom, čím podľa dôvodovej správy ku CSP stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. V tomto prípade je upustené od právno-ochranného ustanovenia § 296 CSP. Žalovaný zastúpený advokátom neuviedol súdu okolností odôvodňujúce takýto spôsob plnenia a nepripojil k svojim vyjadreniam žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali opodstatnenosť plnenia zvyšku jeho dlhu v mesačných splátkach vo výške 225,- Eur. Keďže v tomto prípade žalovaný stratil postavenie slabšej strany v konaní, súd nevyzýval žalovaného na preukázanie skutočností odôvodňujúcich mesačné splátky vo výške 225,- Eur. Zároveň žalobca nesúhlasil s takýmto plnením, čo odôvodnil neúčelnosťou a predlžovaním doby splatnosti dlhu žalovaného.
61. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalovaného na splatenie dlhu v mesačných splátkach vo výške 225,- Eur zamietol.
62. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
63. Podľa § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
64. Nakoľko sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy. Súd pre úplnosť dodáva, že v danom prípade dlžná suma za sa počas konania menila z dôvodu dodatočného plnenia žalovaného po podaní žaloby na súd.
65. O uplatnenom nároku žalobcu súd rozhodol teda tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 15.514,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18606,88 Eur od 24.10.2018 do 12.12.2018; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18400,78 Eur od 13.12.2018 do 21.12.2018; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18188,28 Eur od 22.12.2018 do 24.1.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17933,28 Eur od 25.1.2019 do 20.2.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17763,28 Eur od 21.2.2019 do 20.3.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17550,78 Eur od 21.3.2019 do 23.4.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17338,28 Eur od 24.4.2019 do 17.5.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17125,78 Eur od 18.5.2019 do 18.6.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16913,28 Eur od 19.6.2019 do 19.7.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16658,28 Eur od 20.7.2019 do 28.8.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16403,28 Eur od 29.8.2019 do 23.9.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16148,28 Eur od 24.9.2019 do 30.10.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15893,28 Eur od 31.10.2019 do 22.11.2019; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15638,28 Eur od 23.11.2019 do 4.2.2020; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15188,28 Eur od 5.2.2020 do 6.5.2020; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14513,28 Eur od 7.5.2020 do 23.7.2020; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13838,28 Eur od 24.7.2020 do 31.8.2020; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13583,28 Eur od 1.9.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 5.023,60 Eur, pričom zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný, ktorý plnil žalobcovi po podaní žaloby. Z uvedeného dôvodu je žalovaný povinný nahradiť aj trovy zastaveného konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní plne úspešný a zastavenie časti konania zavinil žalovaný, súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, pričom o ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aleboich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.