Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Vladimír Vágó, advokát, so sídlom kpt. Nálepku 724/7, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefaničova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/006474/2021-75 zo dňa 18. marca 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Colný úrad Trnava (ďalej len „colný úrad“) rozhodnutiami zn. zo dňa 18.09.2020, zn. zo dňa 18.09.2020 a zn. zo dňa 18.09.2020, právnickej osobe ABC BUSINESS LIMITED, 27 Old Gloucester Street London, WC1N 3AX London, United Kingdom, EORI: T., IČ DPH: T. (ďalej len „právnická osoba ABC BUSINESS LIMITED“) podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o DPH“) vyrubil a po zápise do účtovnej evidencie podľa článku 104 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „Colný kódex Únie“) v spojení s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie oznámil dlžnú sumu dovoznej platby - daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Predmetná DPH bola uvedenými rozhodnutiami vyrubená z dôvodu zrušenia oslobodenia od DPH na tovar, ktorý bol na základe colného vyhlásenia podaného v októbri 2018 prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, pretože sa nepotvrdila pravdivosť a správnosť dôkazu o ukončení prepravy v inom členskom štáte. 2. Príjemcom tovaru vo všetkých dovozných prípadoch bola právnická osoba ABC BUSINESS LIMITED, ktorá bola v colnom konaní priamo zastúpená právnickou osobou Douane spol. s r.o. Pred prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, určil colný úrad rozhodnutím deklarantovi - právnickej osobe ABC BUSINESS LIMITED povinnosť zložiť zabezpečenie na DPH podľa Zákona o DPH. Daň bola zabezpečená schváleným ručiteľom - právnickou osobou Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda (v procesnom postavení žalobca), ktorá bola zároveň v týchto dovozných prípadoch priamym zástupcom právnickej osoby ABC BUSINESS LIMITED. Po splnení podmienky zabezpečenia

DPH bol tovar v colnom konaní prepustený do navrhovaného colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu. 3. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam colného úradu podali odvolania jednak právnická osoba ABC BUSINESS LIMITED a jednak právnická osoba Douane spol. s r.o., obe v zastúpení advokátom JUDr. Vladimírom Vágó. Odvolania boli colným úradom postúpené na odvolacie konanie Finančnému riaditeľstvu SR. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 4. Finančné riaditeľstvo SR vo vzťahu k odvolaniu právnickej osoby Douane spol. s r.o. vydalo rozhodnutie zn. 525618/2020 zo dňa 30.11.2020, ktorým právnickej osobe Douane spol. s r.o. nepriznalo postavenie účastníka konania podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „“), pretože nie je osobou, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, taktiež nemôže byť rozhodnutím vydaným v predmetnom konaní priamo dotknutá vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach a nie je podľa Správneho poriadku ani osobou, ktorej osobitný zákon postavenie účastníka konania priznáva. 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR odvolanie, v ktorom nespochybňoval, že deklarantom v colnom konaní je právnická osoba ABC BUSINESS LIMITED a právnická osoba Douane spol. s r.o. je jej zástupcom v colnom konaní a zároveň je ručiteľom colného dlhu na podklade záručnej listiny DPH. Tvrdil, že jeho hmotnoprávne postavenie ako ručiteľa ho predurčuje byť účastníkom konania, pretože v prípade nezaplatenia dlhu bude povinný dlh zaplatiť a tým sa stane zodpovedným za zaplatenie colného dlhu podľa čl. 5 bod 19 Colného kódexu Únie. Tvrdil, že vydaním rozhodnutia sa ručiteľ stáva dlžníkom. Poukázal na Správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva a na , podľa ktorého môže ručiteľ proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. V zmysle princípu legitímnej ochrany, sú osoby účastníkom konania nie titulom, že podali návrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu že návrh podaný niekým iným môže mať priamy vplyv aj na ich záujmy. Z čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie vyplýva, že každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúcich sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo alebo osobne dotýka. Odvolával sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého dlžníkom veriteľa je potrebné chápať nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 6. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. MF/006474/2021-75 zo dňa 18.03.2021 odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 525618/2020 zo dňa 30.11.2020 potvrdilo, a to zastávajúc názor, že právnická osoba Douane spol. s r.o. nie je účastníkom predmetného správneho konania o vyrubení DPH pri dovoze. 7. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil najmä tým, že podľa zákona o DPH pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu a tento dlžník nepoužije tento tovar na účely svojho podnikania. Článok 5 bod 19 Colného kódexu Únie, podľa ktorého dlžníkom je každá osoba zodpovedná za colný dlh, sa uplatňuje spolu s ustanoveniami Colného kódexu Únie obsiahnutými v Hlave III Kapitole 1 „Vznik colného dlhu“. 8. Podľa čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie je dlžníkom deklarant a iba v prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podalo. Podľa žalovaného žalobca však bol v colnom konaní priamym zástupcom deklaranta a ako taký v colnom konaní nekonal vo svojom mene a na svoj účet. Jediným účastníkom predmetných colných konaní ako aj správnych konaní ako deklarant a dlžník bola právnická osoba ABC BUSINESS LIMITED, ktorá bola povinná platiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla a následne jedinou osobou, ktorej bola vyrubená DPH, pretože podľa rozhodnutí colného úradu nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu. Konštatoval, že skutočnosť, že dlžníkom je deklarant, a teda právnická osoba ABC BUSINESS LIMITED nespochybňuje ani odvolateľ - právnická osoba Douane spol. s r.o. 9. Žalovaný poukázal na druhá veta , podľa ktorého sa na daň pri dovoze tovaru do tuzemska vzťahujú ustanovenia colných predpisov ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že neobsahuje vo vzťahu k procesnému postupu colného úradu pri vyrubení dane pri dovoze osobitnú úpravu, konštatoval, že na konanie o vyrubenie dane, vrátane otázky účastníctva takého konania, sa použijú colné predpisy.

10. Podľa Colný zákon sa na konanie podľa colného zákona alebo podľa osobitného predpisu vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Žalovaný uviedol, že colný zákon predvída použitie Správneho poriadku na konanie podľa colných predpisov, avšak len subsidiárne, t. j. keď colné predpisy neobsahujú vlastnú úpravu konkrétnych procesnoprávnych vzťahov. Subsidiárne použitie Správneho poriadku na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy, správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, pritom upravuje aj samotný Správny poriadok, keď v zmysle správneho poriadku, sa tento zákon použije len ak osobitný zákon neustanovuje inak. 11. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z hľadiska vysporiadania sa s otázkou, podľa ktorého právneho predpisu má byť posudzovaná otázka účastníctva konania o vyrubení DPH pri dovoze, bolo preto rozhodujúcou skutočnosťou, že colné predpisy, konkrétne colného zákona expresis verbis upravujú, kto je účastníkom konania o vymeraní, resp. dodatočnom vymeraní colného dlhu. Vzhľadom na dikciu druhá veta bolo preto potrebné túto právnu úpravu účastníctva aplikovať aj na konanie o vyrubení DPH pri dovoze, keďže colný zákon ako osobitný predpis postavenie účastníka správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu priznáva dlžníkovi. A contrario účastníkom tohto konania nie je osoba, ktorá je v inom právnom postavení, t. j. osoba, ktorá nie je dlžníkom. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného MF/006474/2021-75 zo dňa 18.03.2021, ktoré navrhol bez ďalšieho ako nezákonné zrušiť. Dôvodom tvrdenej nezákonnosti bolo nesprávne právne posúdenie veci podľa . 13. Podľa žalobcu nie je sporné, že deklarantom v colnom konaní je spoločnosť ABC BUSINESS LIMITED a že zástupcom v colnom konaní a zároveň ručiteľom colného dlhu na podklade Záručnej listiny o DPH bol žalobca. Tvrdil, rovnako ako v odvolaní, že jeho hmotnoprávne postavenie ako ručiteľa ho predurčuje byť účastníkom konania, pretože v prípade nezaplatenia dlhu bude povinný dlh zaplatiť a tým sa stane zodpovedným za zaplatenie colného dlhu podľa čl. 5 bod 19 Colného kódexu Únie. 14. Rozhodnutia o vymeraní colného dlhu dlžníkovi sú rozhodnutiami, ktoré sa priamo dotýkajú povinnosti žalobcu ako ručiteľa colného dlhu, preto je potrebné umožniť mu zúčastňovať sa na takomto konaní, formulovať svoje námietky pred rozhodnutím, eventuálne uvádzať odvolacie dôvody. Tiež poukázal na Správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Uvedené ustanovenie Správneho poriadku dopĺňa ustanovenie Správneho poriadku tým, že osobitnými predpismi priznáva postavenie účastníka konania i osobám, ktoré by inak podľa ods. 1 účastníkmi neboli. 15. Zmena pozície ručiteľa vydaním rozhodnutia sa mení aj v tom, že pod hrozbou zrušenia rozhodnutia o povolení ručiť ( colného zákona) sa stáva dlžníkom a je povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu bez toho, aby mohol proti colnému dlhu, čo to základu a výšky akokoľvek brojiť, či čokoľvek namietať, pretože podľa platných colných predpisov neexistuje procesné štádium, v ktorom by žalobca mohol svoje námietky realizovať. 16. V aplikačnej praxi colné úrady vykladajú colného zákona tak, že účastníkom konania je iba dlžník, čiže iba deklarant, čo je však nesprávne, pretože uvedené ustanovenie „nezužuje“ okruh účastníkov konania, ale iba precizuje účastníka konania uvedeného v Správneho poriadku. Tým, že colný zákon priznáva postavenie účastníka konania dlžníkovi, neznamená to, že účastníkom konania bude len právnická osoba ABC BUSINESS LIMITED, ale budú nimi i osoby uvedené v ustanovení Správneho poriadku, a to bez ohľadu na argumentáciu, že aj spoločnosť Douane spol. s r.o. je dlžníkom, nakoľko zodpovedá za colný dlh v zmysle čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie. 17. Žalobcovi status účastníka konania okrem iného zaručuje tzv. princíp legitímnej ochrany, podľa ktorého osoby sú účastníkom konania nie titulom, že podali návrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy vplyv na ich záujmy. Týmto osobám sa status účastníka konania nemôže odňať. Na vznik účastníctva stačí pritom „možnosť“ zásahov do záujmov. 18. Žalobca poukázal na článok 44 ods. 1 Colného kódexu Únie, podľa ktorého každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúcich sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo alebo osobne dotýka. Tiež poukázal (ako v odvolaní) na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (dlžníkom veriteľa je potrebné chápať nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa), ako aj na ustanovenie (ručiteľ proti veriteľovi môže uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník) a .

19. Napokon poukázal na SR, z ktorého vyplýva, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhať sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo by to znamenalo popretie podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle SR. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení svojho rozhodnutia. 21. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoje postavenie ako dlžníka z definície v čl. 5 ods. 9 Colného kódexu Únie žalovaný uviedol, že tento článok, podľa ktorého dlžníkom je každá osoba zodpovedná za colný dlh, sa uplatňuje s ustanoveniami Colného kódexu Únie v Hlave III Kapitola 1 „Vznik colného dlhu“. Podľa čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie je dlžníkom deklarant a iba v prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podalo. Uviedol, že Zákon o DPH v ustanovení definuje, ktorá osoba je povinná platiť daň pri dovoze tovaru. Podľa druhá veta Zákona o DPH sa pri dovoze tovaru do tuzemska na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže zákon o DPH neobsahuje vo vzťahu k procesnému postupu colného úradu pri vyrubení dane pri dovoze osobitnú úpravu, na konanie o vyrubení dane, vrátane otázky účastníka takého konania, sa použijú colné predpisy. 22. Vo vzťahu k rozsahu aplikácie Správneho poriadku na procesné vzťahy upravené colnými predpismi poukázal na dikciu , podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento teda predvída použitie Správneho poriadku na konanie podľa colných predpisov, avšak len subsidiárne, teda keď colné predpisy neobsahujú vlastnú úpravu konkrétnych procesnoprávnych vzťahov. Podľa Colného zákona účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník. Colný zákon teda ako osobitný predpis postavenie účastníka správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu priznáva dlžníkovi, a potom a contrario účastníkom tohto konania nie je osoba, ktorá je v inom právnom postavení, ktorá nie je dlžníkom. Žalovaný poukázal na text dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, ktoré bolo do Colného , kde je uvedené: „Vzhľadom na osobitosť predmetu správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu a z toho vyplývajúceho redukovaného okruhu osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť konaním dotknuté, sa v záujme zabezpečenia právnej istoty a prehľadnosti procesných vzťahov výslovne ustanovuje, že účastníkom takéhoto konania je len dlžník“. 23. Žalovaný k uplatňovaniu ustanovení Hlavy III Colného kódexu Únie poukázal na Príručku k Colnému kódexu Únie k zárukám za colný dlh, podľa ktorej sa Colný kódex Únie v spojení s jeho delegovaným a vykonávacím nariadením nemôže uplatňovať tak, aby sa ručiteľ stal zodpovedným za colný dlh namiesto dlžníka. Osobu, ktorú colné orgány schvália ako ručiteľa, nemožno považovať za dlžníka alebo osobu, ktorá by sa mohla stať dlžníkom podľa osobitných colných ustanovení z titulu, že bola schválená ako ručiteľ. Takúto osobu treba považovať za osobu, ktorá iba nadobúda finančnú zodpovednosť za colný dlh a iné platby, ak sa uplatnia, v prípade, ak ich dlžník nezaplatil v stanovenej lehote. Preto, podľa žalovaného pojem dlžník použitý v colných predpisoch nemožno interpretovať extenzívne tak, aby zahŕňal aj osobu ručiteľa. V kontexte rozlišovania medzi dlžníkom a ručiteľom poukázal na skutočnosť, že v súlade s čl. 102 Colného kódexu Únie sa colný dlh oznamuje len dlžníkovi, čo sa deje buď rozhodnutím o vymeraní colného dlhu alebo rozhodnutím o dodatočnom vymeraní colného dlhu v správnom konaní. 24. K námietke žalobcu, že neexistuje procesné štádium, v ktorom by žalobca ako ručiteľ mohol realizovať svoje námietky, poukázal žalovaný na to, že ani v colnom konaní, ani v správnom konaní o vyrubení DPH pri dovoze, ktoré sa končí vydaním meritórneho rozhodnutia, sa nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach a nezasahuje sa do jeho právnej pozície. Ručiteľský záväzok vznikol schválením podaného ručiteľského vyhlásenia. Povinnosť ručiteľa zaplatiť colný dlh teda vyplýva z ručiteľského vyhlásenia, ktorého podanie je jeho vlastným právnym úkonom, urobeným na základe jeho slobodnej vôle. Vznik tejto povinnosti je naviazaný na výzvu colných orgánov, nie na rozhodnutie, ktorým sa oznamuje colný dlh dlžníkovi. Rozhodnutie o oznámení colného dlhu dlžníkovi nie je voči ručiteľovi exekučným titulom, keďže sa ručiteľovi neukladá žiadna povinnosť. Ak by colný úrad chcel vymáhať plnenie od ručiteľa v colnom exekučnom konaní, musel by tak vo vzťahu k nemu vydať osobitné

rozhodnutie s deklaratórnymi účinkami v konaní, v ktorom by mal ručiteľ všetky procesné práva patriace účastníkovi konania. 25. Žalovaný uzavrel, že ustanovenie § 85 ods. 6 Colného zákona nemožno interpretovať tak, že ide o právnu úpravu, ktorá by v súlade s dikciou § 14 ods. 2 Správneho poriadku dopĺňala množinu potenciálnych účastníkov konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Práve naopak, berúc do úvahy § 1 Správneho poriadku, § 85 ods. 1 Colného zákona a dikciu samotného § 85 ods. 6 Colného zákona, je potrebné konštatovať, že § 85 ods. 6 Colného zákona predstavuje samostatnú právnu úpravu účastníka správneho konania o vymeraní colného dlhu, resp. o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ktorá aplikáciu všeobecnej právnej úpravy účastníka konania obsiahnutej v a Správneho poriadku vylučuje. Vzhľadom na dikciu druhá veta uvedené platí aj vo vzťahu k vyrubeniu DPH pri dovoze. 26. Žalobca nevyužil právo podať repliku. Posúdenie dôvodnosti žaloby (vyhodnotenie podstatných skutkových a právnych záverov) 27. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nenavrhli vo veci nariadiť pojednávanie a správny súd sám nezistil niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení až e) , vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) verejným vyhlásením rozsudku dňa 20.10.2021 (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 13.10.2021. 28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ako aj postup orgánov verejnej správy v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa . 29. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Vzhľadom na dispozičnú zásadu ( ) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný. 33. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR o nepriznaní postavenia účastníka konania právnickej osobe Douane spol. s r.o. podľa Správneho poriadku, pretože žalobca nie je osobou, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, taktiež nemôže byť rozhodnutím vydaným v predmetnom konaní priamo dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach a nie je podľa Správneho poriadku ani osobou, ktorej osobitný zákon postavenie účastníka konania priznáva. Žalobca z dôvodov namietaných v žalobe tvrdí, že žalobou napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pričom považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj postup orgánov verejnej správy v konaní za nezákonné v celom rozsahu. 34. Primárne správny súd posudzoval splnenie procesných podmienok konania, či žalobou napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nakoľko sa jedná o rozhodnutie procesnej povahy, nie meritórne rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je síce procesnej povahy, ale v konečnom dôsledku mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania - žalobcu, preto správny súd pristúpil k súdnemu prieskumu v zmysle a contrario. Z dôvodov

vyššie uvedených rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný výlučne tvrdenými dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, a to v lehote ustanovenej na podanie žaloby ( v spojení s ). 35. Podľa Správneho poriadku; tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 36. Podľa Správneho poriadku; účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 37. Podľa Správneho poriadku; účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 38. Podľa ; na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 25) ak tento zákon alebo osobitný predpis 83) neustanovuje inak. 39. Podľa ; účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník. 83a) 40. Podľa ; ručenie sa poskytuje vo forme jednotlivej záruky alebo celkovej záruky. 41. Podľa ; colný úrad prijme ako ručiteľa a) banku, zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte, poisťovňu alebo poisťovňu z iného členského štátu alebo b) inú osobu usadenú na colnom území únie, ak je schválená ako ručiteľ podľa odseku 3. 42. Podľa ; colný úrad osobu uvedenú v odseku 2 písm. b) na jej písomnú žiadosť schváli ako ručiteľa, ak a) je schopná splniť za dlžníka colný dlh, ktorý vznikne alebo by mohol vzniknúť, a to do výšky uvedenej v žiadosti, b) zabezpečí pohľadávku do výšky uvedenej v žiadosti 1. vinkulovaním vkladu v banke alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, alebo v zahraničnej banke, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo 2. zárukou banky alebo zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte, alebo zahraničnej banky, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, poskytnutou v súlade so vzorom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, c) plní podmienky podľa osobitného predpisu,60d) d) riadne a včas plní povinnosti vyplývajúce z colných predpisov a daňových predpisov; splnenie tejto podmienky colný úrad neskúma pri miestnych daniach podľa osobitného predpisu.60e) 43. Podľa ; ak osoba, ktorá má byť schválená ako ručiteľ, spĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad vydá rozhodnutie, ktorým ju schváli ako ručiteľa. V rozhodnutí určí podmienky, za ktorých táto osoba môže poskytovať ručenie, a sumu, do ktorej poskytuje ručenie. Ak osoba nespĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad žiadosť zamietne. Ak colný úrad žiadosť zamietne, novú žiadosť je možné podať až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 44. Podľa ; ak colný úrad schváli ručiteľské vyhlásenie, túto skutočnosť na ňom vyznačí. Schválením ručiteľského vyhlásenia vzniká ručiteľský záväzok. 45. Podľa ; dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. 46. Podľa ; dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu () je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie: a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa ,

b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad. 47. Podľa ; colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa , pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa , vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa . Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu. 24aa) 48. Podľa ; Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava tovaru. 49. Podľa ; ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. 50. Podľa ; pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. 51. Podľa čl. 5 bod 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie; „dlžník" je každá osoba zodpovedná za colný dlh. 52. Podľa čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie; Článok 44 Právo na odvolanie 1. Každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka. Právo na odvolanie má tiež každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o vydanie rozhodnutia a rozhodnutie o svojej žiadosti nedostala v lehote uvedenej v článku 22 ods. 3. 2. Právo na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach: a) najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi; b) následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť v súlade s platnými právnymi predpismi členských štátov súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán. 3. Odvolanie sa podáva v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o jeho vydanie. 4. Členské štáty zabezpečujú, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.

53. Podľa čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie; HLAVA III COLNÝ DLH A ZÁRUKY KAPITOLA 1 Vznik colného dlhu Oddiel 1

Colný dlh pri dovoze

Článok 77

Prepustenie do voľného obehu a dočasné použitie 1. Colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu, do jedného z týchto colných režimov: a) prepustenie do voľného obehu vrátane prepustenia podľa ustanovení o konečnom použití; b) dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla. 2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia. 3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom.

54. Podľa čl. 92 ods. 1 písm. b) Colného kódexu Únie; Článok 92 Poskytnutie záruky 1. Záruku možno poskytnúť v jednej z nasledujúcich foriem: a) zložením peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom platby uznaným colnými orgánmi ako rovnocenný zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti, uskutočneným v mene euro alebo mene členského štátu, v ktorom sa záruka požaduje; b) záväzkom, ktorý poskytol ručiteľ; c) inou formou záruky, ktorá rovnako zabezpečuje zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb.

55. Podľa čl. 94 ods. 2 Colného kódexu Únie; Článok 94 Ručiteľ 1. Ručiteľom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. b) je tretia osoba, ktorá je usadená na colnom území Únie. Ak nie je ručiteľom úverová alebo finančná inštitúcia alebo poisťovacia spoločnosť akreditovaná v Únii v súlade s platnými právnymi predpismi Únie, ručiteľa schvaľujú colné orgány, ktoré záruku požadujú. 2. Ručiteľ sa písomne zaväzuje zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby. 3. Colné orgány môžu odmietnuť schváliť navrhovaného ručiteľa alebo navrhovanú formu záruky, ak ručiteľ alebo forma neposkytuje záruku, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, bude zaplatená v ustanovenej lehote. 56. Správny súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred správnym súdom v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých rovnako ako v tejto veci vedenej pod sp. zn. je žalobca i žalovaný totožný, skutkové okolnosti sú identické, rovnako žalobné body a argumentácia žalobcu, ako aj stanovisko žalovaného. Z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.05.2016 (8/2017) ohľadom rozhodovania v rovnakých veciach vyplýva, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedená zásada bola do 30.06.2016 pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia a od 01.07.2016 je zakotvená v ustanovení , v zmysle ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne zopakuje jeho dôvody. 57. V intenciách vyššie citovaného, správny súd odkazuje na závery rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -54 zo dňa 10.02.2021 a sp. zn. -50 zo dňa 12.05.2021 (body 55.1. až 55.15.), z odôvodnenia ktorých uvádza/opakuje nasledovné dôvody: 58.1. „Tvrdenie žalobcu, že v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom sa stane dlžníkom on, nie je v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou. Na výzvu colného úradu je ručiteľ povinný splniť záväzok, na ktorý sa zaviazal prostredníctvom inštitútu ručenia, ktorým sa sleduje zabezpečenie DPH, u ktorej sa môže neskôr dospieť k záveru, že došlo k uplatneniu oslobodenia od dane pri dodaní tovaru bezdôvodne, ako bolo v predmetných prípadoch.

58.2. Keďže sa jednalo o dovoz tovaru, pri ktorom sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, colný úrad postupoval správne, ak pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane, požiadal zabezpečenie tejto DPH, ktoré je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane, a to vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa toto oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatnilo. Zabezpečenie dane sa realizuje podľa § 55 Colného zákona. 58.3. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť a správnosť dokladu predloženého podľa ods. 3, t. j. dokladom o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, ktorý musí obsahovať taxatívne vymenované náležitosti v ustanovení § 48b ods. 3 písm. a) až e) zákona o DPH. Keďže v uvedených prípadoch sa nepotvrdila pravdivosť alebo správnosť dokladu podľa ods. 3, colný úrad postupoval v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH, keď v dôsledku zrušenia oslobodenia od dane (ex lege) vyrubil daň, s tým, že na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane poskytnuté deklarantom vo forme ručiteľského záväzku. 58.4. Účelom právnej úpravy je zabezpečiť DPH pri dovoze tovaru v prípadoch, ak by došlo k zrušeniu oslobodenia od dane, ktoré bolo uplatnené pred prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane, ak sa nepreukáže pravdivosť a správnosť deklarovanej skutočnosti, že tovar prevezme príjemca v inom členskom štáte. 58.5. Pri dovoze tovaru je podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. Podľa § 12 druhá veta zákona o DPH sa pri dovoze tovaru do tuzemska na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže zákon o DPH neobsahuje vo vzťahu k procesnému postupu pri vyrubení dane pri dovoze osobitnú právnu úpravu, potom na konanie o vyrubení dane, vrátane otázky kto je účastníkom konania sa použijú colné predpisy, pričom Colný zákon v ustanovení § 85 ods. 1 odkazuje na subsidiárne použitie Správneho poriadku, ak colné predpisy neustanovujú inak. Takouto inou právnou úpravou je § 85 ods. 6 Colného zákona, ktorý účastníctvo upravuje odlišne a v zmysle ktorej je účastníkom konania len dlžník. 58.6. Osobitná právna úprava účastníctva v colnom konaní o vymeraní colného dlhu zakotvená v Colnom zákone (§ 85 ods. 6), ako aj v Colnom kódexe Únie (čl. 77 ods. 3) nie je samoúčelná. Záväzok uhradiť dovoznú platbu - DPH pri dovoze tovaru v zmysle príslušných colných a daňových predpisov prostredníctvom inštitútu ručenia za účelom zabezpečenia dane nie je totožné s poskytnutím ručenia za inú osobu v zmysle občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov. Osobu, ktorá sa zaviazala na úhradu dovoznej platby - DPH ako ručiteľ titulom zabezpečenia dane pri dovoze tovaru nemožno považovať za dlžníka pri dovoze tovaru, nakoľko v takomto prípade je dlžníkom deklarant a v prípade nepriameho zastúpenia aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Niet pochýb o tom, že žalobca bol v colnom konaní priamym zástupcom deklaranta, teda nekonal vo svojom mene a na svoj účet a preto sa nemohol stať dlžníkom za vzniknutý colný dlh. 58.7. Nejedná sa o ukladanie povinnosti rozhodnutím žalobcovi, táto vyplýva z obsahu jeho ručiteľského záväzku (vznikol schválením podaného ručiteľského vyhlásenia) zaplatiť po výzve príslušných orgánov dovoznú platbu v prípade, ak nebude zaplatená riadne a včas dlžníkom, v čom spočíva podstata zabezpečenia dane ručením, ktorý záväzok sa realizuje po vyrubení dane rozhodnutím v správnom konaní, ktorého účastníkom je len dlžník (§ 85 ods. 6 Colného zákona). Vznik tejto povinnosti je viazaný na výzvu colných orgánov, nie na rozhodnutie, ktorým sa oznamuje colný dlh dlžníkovi. Výzva je v podstate oznámením, že nastala skutočnosť, pre prípad ktorej sa zaviazal ručiteľ zaplatiť dovoznú platbu po výzve colného úradu (nie po rozhodnutí), ak nebude zaplatená riadne a včas dlžníkom. Výzva pre žalobcu nie je exekučným titulom, ale v podstate upozornením, že nastal čas splniť záväzok. Rovnako ani rozhodnutie o oznámení colného dlhu dlžníkovi nie je voči veriteľovi exekučným titulom, keďže ručiteľovi sa ním neukladá žiadna povinnosť. Možnosť vymáhať plnenie od ručiteľa v colnom exekučnom konaní by založilo až vydanie osobitného rozhodnutia (s deklaratórnymi účinkami), a to v konaní, v ktorom by mal ručiteľ všetky práva prislúchajúce účastníkovi konania. 58.8. Žalobca namieta, že neexistuje procesné štádium, v ktorom by mohol realizovať ako ručiteľ svoje námietky, avšak ani v colnom konaní ani v správnom konaní o vyrubení DPH pri dovoze, ktoré končí vydaním meritórneho rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu, sa nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach, nezasahuje sa do jeho právnej pozície, na čo správne poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe (sp. zn. ).

58.9. K žalobnej námietke, že žalobca nemá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o vyrubení dane ak nie je účastníkom konania, správny súd uvádza, že podať opravný prostriedok je oprávnením vyplývajúcim z procesného postavenia účastníka konania. Podávať opravné prostriedky je procesným právom výlučne účastníka konania. Ak žalobca nie je deklarantom, ani nepriamym zástupcom (čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie), potom nie je ani dlžníkom, pričom v zmysle § 85 ods. 1 Colného zákona, Colný zákon ako lex specialis upravuje okruh účastníkov konania pri správnom konaní o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu inak - odlišne ako Správny poriadok, a to tak, že účastníkom takéhoto konania je výlučne dlžník (§ 85 ods. 6), z čoho možno vyvodiť a contrario, že účastníkom konania nie sú iné osoby, vrátane ručiteľa. Osobitná právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 85 ods. 6 Colného zákona vylučuje aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Aplikáciu Správneho poriadku vylučuje aj čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie, ktorý vymedzuje kto je dlžníkom colného dlhu pri dovoze tovaru, tak, že dlžníkom je deklarant, event. v prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Keďže žalobca nie je ani osobou, ktorá vedela alebo mala vedieť, že údaje v colnom vyhlásení nie sú pravdivé, neprináleží mu status dlžníka ani z druhej vety čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie. Preto ani nemôže byť osobou zodpovednou za dlh, v dôsledku čoho nesprávne odvodzuje žalobca svoje postavenie z čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie. Napokon aj z ustanovenia § 1 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, pričom takáto odlišná právna úprava je obsiahnutá v Colnom zákone, aj v Colnom kódexe Únie. 58.10. Neobstojí ani poukazovanie žalobcu na článok 44 ods. 1 Colného kódexu Únie, podľa ktorého každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúcich sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo alebo osobne dotýka, pretože správne konanie o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu deklarantovi sa žalobcu priamo ani osobne nedotýka. 58.11. K poukazovaniu žalobcu na „princíp legitímnej ochrany" ktorý je garanciou, aby sa do konania dostal ten, ktorého právne postavenie môže byť rozhodnutím dotknuté, spravidla vtedy, ak konanie začína na návrh iného subjektu, správny súd uvádza, že tomu bude najmä vtedy, ak osoba dožadujúca sa účastníctva nevie predvídať takéto konanie. V danom prípade však žalobca poznal obsah svojho záväzku, ktorého obsahom bolo zabezpečenie DPH vo forme ručenia, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť osoba, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH. 58.12. Vymeraním DPH sa deklarant stal dlžníkom, a zároveň nastúpil inštitút ručiteľa. Ručiteľom je tretia osoba, ktorej colný dlh nevzniká. Postavenie ručiteľa podľa colných predpisov a postavenie deklaranta a dlžníka colného dlhu nie je totožné, t. j. tieto osoby nemajú identické hmotnoprávne ani procesnoprávne postavenie. Zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru je upravené ako samostatný právny inštitút v ustanoveniach , ktorý v ods. 1 odkazuje na Tieto oba zákony riešia ručiteľa v rámci zabezpečenia dovoznej platby, resp. priamo DPH ako samostatný právny inštitút, pri ktorom je osoba ručiteľa oddelená od osoby colného alebo daňového dlžníka. Rovnako odlišuje právne postavenie týchto subjektov aj Colný kódex Únie. 58.13. Záručná listina musí obsahovať formálne náležitosti, okrem iných, v nich ručiteľ deklaruje prejav vôle, svoj záväzok zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného a vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu a iné platby (čl. 94 ods. 2 Colného kódexu Únie). Je zrejmé, že právnická osoba Douane spol. s r.o. v postavení ručiteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti dobrovoľne, keď vstúpila do zmluvného vzťahu s deklarantami, s ktorými uzavrela zmluvu o poskytnutí ručenia za dohodnutú odmenu. Správne poukázal žalovaný na to, že uzavretím tejto zmluvy sledovala dosiahnutie zisku, ktorý je imanentným znakom podnikania, pričom imanentnou súčasťou podnikania je aj podnikateľské riziko, že konkrétny obchod skončí stratou, ktorú znáša sám podnikateľ. 58.14. Orgány verejnej správy postupujú v súlade s SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda žalovaný, aj Finančné riaditeľstvo SR postupovali správne, ak rešpektovali príslušné právne normy, ktoré ručiteľovi zabezpečujúcemu DPH pri dovoze nepriznávajú postavenie účastníka v predmetných správnych konaniach, z čoho vyplýva, že nie je mu možné priznať také práva, aké prináležia len účastníkovi konania, t. j. dlžníkovi v správnom konaní o vymeraní colného dlhu. 58.15. Ani odvolávanie sa žalobcu na a nie je namieste, pretože sa jedná o verejnoprávny vzťah medzi colným úradom a veriteľom, a nie súkromnoprávny vzťah. Inou otázkou je právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, možný regresný nárok, čo však presahuje rozsah predmetného konania. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného aj prvostupňového

orgánu verejnej správy, ktorou náležite objasnili osobitosti právneho inštitútu zabezpečenia DPH pri dovoze tovaru, ktoré je svojou povahou inštitútom verejného práva.“ 59. Správny súd okrem citovanej argumentácie z odôvodnenia rozsudku a , už v odôvodnení predchádzajúcich rozsudkov tiež konštatoval, že ručiteľovi nič nebráni v tom, aby dlžníka v správnom konaní zastupoval a tak uplatňoval námietky spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Napokon, aj v predmetnej veci odvolania právnickej osoby ABC BUSINESS LIMITED a právnickej osoby Douane spol. s r.o. proti rozhodnutiam colného úradu boli podané tým istým splnomocneným právnym zástupcom, ktorý podal odvolania v mene oboch obchodných spoločností. 60. Z vyššie uvedených dôvodov, správny súd zastáva názor, že záver žalovaného, aj Finančného riaditeľstva SR, že jediným subjektom, ktorému zákon priznáva postavenie účastníka predmetného správneho konania o vyrubení DPH pri dovoze je právnická osoba ABC BUSINESS LIMITED a nie aj právnická osoba Douane spol. s r.o. je správny, v súlade s platnou právnou úpravou, a to tak vnútroštátnou, ako aj právom EÚ. Ručiteľ má samostatné postavenie a vždy musí ísť o osobu odlišnú od dlžníka, pretože pokiaľ by bol dlžník colného dlhu zároveň ručiteľom za tento colný dlh, úplne by to poprelo zmysel zabezpečenia colného dlhu zárukou poskytnutou schváleným ručiteľom. 61. Po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobcom uplatnených námietok nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 62. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc a contrario. 63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e :Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.