Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: C.. U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. X. Š. XX, zastúpeného JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej T-Systems Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlova 13, zastúpenej Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 07.07.2017 č.k. -256 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi dňa 26.09.2012 je n e p l a t n é a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou medzi stranami sporu dňa 01.10.2008, trvá.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom, uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu dala žalovaná dňa 26.09.2012 je neplatné a jeho pracovný pomer u žalovanej, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2008, trvá. Priznal žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním vzal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 01.10.2008 pracovnú zmluvu, z ktorej vplynul druh práce žalobcu, špecialistu správy systémov, s miestom výkonu práce v sídle spoločnosti a prevádzkarniach spoločnosti v územnom obvode okresu Košice s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26.09.2012 žalovaná oznámila žalobcovi, že s ním končí okamžite pracovný pomer v zmysle z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca mal dopustiť nasledovne (doslovná citácia): „Dňa 18.9.2012 ste ráno hneď po opustení parkoviska a následne počas celej cesty v autobuse smerujúcom na Outdoorový tréning tímu Engineering & Systems Management SK 02, ktorý sa konal v Hoteli Mlynky Biele vody, opakovane verbálne napádali Vášho kolegu pána G. Š., a to napríklad nasledujúcimi vyjadreniami:

- „Niekto tu už prišiel načatý, Š..“

- „Š. ja alkoholik.“

- „Tvoja matka si to rozdala so Š..“. Následne ste počas celého dňa 18.09.2012 tieto a podobné urážajúce vyjadrenia na osobu pána G. Š. opakovali, čoho svedkami boli aj Vaši kolegovia - V. Y., Z. U., Z.Š. E..

Verbálne útoky vyvrcholili počas večerného posedenia pri ohni, ktoré sa konalo toho istého dňa 18.09.2012, kde ste bol prítomný Vy aj pán G. Š.. Opakovane a mnohonásobne ste urážali pána G. Š., napríklad vyjadreniami typu:

- „Š., čistý alkoholik.“

Po tom, ako sa pán G. Š. voči týmto verbálnym útokom bránil vetou: „Čo sa do mňa celý deň navážaš, ty geňo?“, ste pána G. Š. fyzicky napadli a udreli ho otvorenou dlaňou do tváre. Váš útok pán G. Š. neopätoval a po čase sa vzdialil od ohniska. Pri tomto útoku bolo prítomných viacero Vašich kolegov - Z. E., Š. F., M. F., P. E., P. P. R. Z. U.. Po fyzickom útoku na G. Š. ste boli na Vaše hrubé a neprimerané správanie upozornený viacerými osobami, a to Š. F.Ý., Z. U. R. V. T., ktorí sa zhodovali v názore a jednotne tvrdili, že sa takéto niečo nerobí a máte sa zdržať fyzických atakov. Keď sa pán Z. E. zastal pána G. Š., povedali ste mu:

- „Ti mám tiež jednu zajebať?“ Svedkami uvedeného boli i Vaši kolegovia - V. T., V. Y. R. M. F.. Po tomto incidente ste pri označovaní pána Z. E. často hanlivo a urážlivo používali označenie „žid“, napríklad ako:

- „geňo židovské“,

- „vyjebaný žid“,

- „skurvený žid“.

Uvedené počuli Z. E., V. T., V. Y. R. M. F.. Pri debrífingu dňa 18.09.2012 večer, kde boli účastní všetci účastníci tréningu, inštruktor upozornil, aby sa nepoužívali hanlivé slová a rôzne prívlastky a pomenovania ako napríklad „homoši“ a „židia“, čo ste nerešpektovali a naďalej ste sa správali hrubo a vulgárne. Dňa 18.09.2012 ste počas prípravy na rafting pri pomoci inštruktora raftingu Vašej kolegyni pani V. Y. nevhodne a vulgárne povedali:

- „Niekto by si tu rád zajebal.“ Rovnaké vyjadrenie, sexuálnu narážku v znení:

- „Niekto by si tu rád zajebal.“, ste mali aj pri ďalšej aktivite uskutočnenej v tom istom dni, ktorou bol paintball. Pri večernom posedení počas hrania kociek ste sa trikrát po sebe nahlas vulgárne vyjadrovali na adresu pani V. Y., keď ste povedali:

- „Keby si ju chcel pojebať, tak iba ak do riti, pretože má kramy.“ Svedkami Vášho urážajúceho vyjadrenia boli viacerí Vaši kolegovia - Z. E., V. T. R. Z. U.. Počas hrania kociek ste mnohokrát urážlivo označili pána Z.R. E., keď ste často používali vyjadrenia typu:

- „Žid je na ťahu.“

- „Žid nemôže hádzať.“

Zároveň ste sa pánovi Z. E. vyhrážali slovami:

- „Máš jediné šťastie, že si fyzicky menší, lebo by som ti už dávno zajebal.“ Pri hraní kociek bol prítomný aj malý asi 4 - 5 ročný miestny chlapec, ktorého ste učili urážať podobným vulgárnym a hanlivým spôsobom ostatných prísediacich. Prítomní boli Z. E., V. T., V. Y., M. F..

Dňa 18.09.2012 sa pán Z. E. prechádzal okolo hotela, pričom bol volaný na izbu medzi kolegov, avšak keďže kolegovia stáli na balkóne, pokúsil sa pán Z. E. preliezť zábradlie. V tom ste mu fyzicky zabránili odstrkovaním sa slovami:

- „Pre teba tu nie je miesto.“ Z daného vyjadrenia bolo zrejmé, že svojím prejavom vyraďujete pána Z. E. z kolektívu“.

3. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu písomne dňa 18.10.2012 oznámil žalovanej, že považuje skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením za neplatné a trval na tom, aby ho naďalej žalovaná zamestnávala a prideľovala mu prácu.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca v tomto konaní domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, jeho žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

5. Výpoveďami svedkov bolo podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané, že počas Outdoorového tréningu, ktorý sa konal v dňoch 18.09. - 19.09.2012 žalobca urážal svojich kolegov, a to najmä G.R. Š., ktorého napádal slovne počas celého dňa, čo potvrdili svedkovia p. F., P.. E. R. P.. Š.Z.W.. Žalobca fyzicky napadol G. Š. na posedení pri ohni, ktorú skutočnosť potvrdili svedkovia p. F., P.. Š. R. P.. E.. Žalobca slovne napádal aj Z. E., ktorý sa zastal G. Š., čo potvrdil svedok P.. E.. Hanlivo a urážlivo označoval Z. E. slovami, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorú skutočnosť potvrdila pri svojej výpovedi svedkyňa p. Y.. Svedkovia p. T., ale aj ďalší vypočutí svedkovia, ktorí sa zúčastnili spomínaného Outdoorového tréningu uviedli, že športové tímy boli označené ako „Židia, homoši“, čo uznal aj žalobca pri svojej výpovedi. Skutočnosť, že žalobca robil sexuálne slovné narážky na svedkyňu V. Y. potvrdila táto svedkyňa, ale aj svedok P.. F.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri hraní kociek večer dňa 18.9.2012 žalobca slovne urážal Z. E., ktorú skutočnosť potvrdila svedkyňa p. Y. a p. Z. E.. Žalobca popieral, že svojim konaním vyčlenil z kolektívu Z. E., pokiaľ mu nedovolil vyjsť na balkón. Žalobca potvrdil, že poznal princípy a morálne zásady spoločnosti žalovanej, s ktorými bol oboznámený. Takto vykonaným dokazovaním preukázané konanie žalobcu súd považoval za vybočenie zo správania sa zamestnanca v spoločnosti žalovanej, pričom uzavrel, že išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Aj keď u žalovanej existovalo viacero prostriedkov ako riešiť porušenie pracovnej disciplíny, výber prostriedku závisí výlučne na žalovanej. Žalovaná dala žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru nie z dôvodu, že užíval počas Outdoorového tréningu alkohol, ale kvôli jeho neakceptovateľnému hrubému správaniu sa voči ostatným kolegom. Takéhoto konania sa dopúšťal počas trvania pracovného pomeru u žalovanej a vyvrcholilo to práve na spomínanom Outdoorovom tréningu.

6. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca sa dopustil slovných urážok voči svojim kolegom a fyzického útoku voči svojmu kolegovi G. Š., sexuálnymi narážkami obťažoval kolegyňu p. Y., čo je v rozpore s článkom 2 Základných zásad . Konaním žalobcu, hrubo urážajúcim viacerých kolegov došlo k vytvoreniu negatívneho pracovného prostredia, čo je v rozpore so základnými princípmi kolegiality. Vzťahy v kolektíve boli v dôsledku toho rozvrátené a dôvera voči osobe žalobcu je neobnoviteľná. Preto podľa názoru súdu nemožno od žalovanej spravodlivo žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Dospel preto k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dala žalovaná žalobcovi dňa 26.09.2012 je platné, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezrozumiteľný a pre nedostatok dôvodov arbitrárny a nepreskúmateľný. Túto vadu považuje za porušenie práva na spravodlivý proces, pretože znemožňuje realizovať právo na účelné uplatnenie, resp. bránenie práva proti druhej strane. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS107/07 a III.ÚS14/07. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozsudku a dôsledné vysporiadanie sa s jednotlivými argumentmi je o to dôležitejšia, že súd prvej inštancie žalobe najskôr vyhovel a napriek tomu, že po zrušení rozsudku odvolacím súdom nebolo vo veci vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo to isté konanie, ktoré vo svojom prvom rozsudku nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, odrazu považuje za závažné porušenie. Zásadný argument, s ktorým sa mal súd vysporiadať je to, že Outdoorový tréning nie je pracovnou cestou tak, ako je definované v ust. . Z programu Outdoorového tréningu je zrejmé, že nešlo o vykonávanie práce, pretože aktivity vykonávané na tréningu nie sú výkonom práce ani úkonmi v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a už vôbec ním nie je požívanie alkoholických nápojov so súhlasom a na účet zamestnávateľa. Keďže podľa názoru odvolateľa Outdoorový tréning nebol pracovnou cestou, nemohol porušiť pracovnú disciplínu. Druhým zásadným argumentom, s ktorým sa mal súd prvej inštancie vyporiadať bolo to, že k väčšine konfliktov, vrátane konfliktu s kolegom Š. došlo až vo večerných hodinách, teda mimo pracovnej doby a po skončení programu Outdoorového tréningu, teda už vo voľnom čase zamestnancov. Tretím argumentom je, že konflikty nemali časovú, miestu ani vecnú súvislosti s plnením pracovných úloh. Štvrtým argumentom je, že zamestnávateľ preukázateľne vôbec nevyžadoval dodržiavanie pracovnej disciplíny na Outdoorovom tréningu. Svedok C.. N. vypovedal, že požívanie alkoholických nápojov v práci a počas pracovnej cesty je porušením pracovnej disciplíny. Všetci účastníci Outdoorového tréningu

však vypovedali, že konzumáciu alkoholických nápojov povolil zamestnávateľ, ktorý ich zakúpenie aj hradil. Preto je nepochybné, že keď zamestnávateľ hradí a toleruje konzumáciu alkoholických nápojov, ktorú považuje za porušovanie pracovnej disciplíny, tak dodržiavanie pracovnej disciplíny nevyžaduje. V ďalšej časti odvolania namietal, že konanie, ktoré mu je pripisované, nie je takej intenzity, žeby mohlo byť považované za závažné porušovanie pracovnej disciplíny. Pre nedostatok odôvodnenia rozsudku nemôže vyvracať argumenty súdu prvej inštancie, ktorý žiadne argumenty v tomto smere neobsahuje. Poukázal na povahu okamžitého skončenia pracovného pomeru a na kritériá, ktoré je potrebné posudzovať pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Jeho pracovné úlohy, resp. vykonávanie pracovných úloh je hodnotené pozitívne, a to aj v pracovnom posudku po skončení pracovného pomeru. Nebolo mu dané jediné upozornenie zo strany žalovanej. K porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť prevažne vo večerných hodinách po celodennej konzumácii alkoholických nápojov všetkými účastníkmi. Konaním žalobcu nedošlo k žiadnym škodám na strane zamestnávateľa. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že atmosféra bola uvoľnená a viacerými osobami boli používané vzájomné narážky, doťahovanie a hanlivé výrazy. Účastníkmi tréningu bola skupina mladých ľudí v uvoľnenej atmosfére požívajúca alkoholické nápoje so súhlasom zamestnávateľa. Závery súdu prvej inštancie, že sa mal porušovania pracovnej disciplíny dopúšťať aj počas trvania pracovného pomeru sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Proti tvrdeniam o porušeniach a ústnych upozorneniach listinné dôkazy preukazujú riadne plnenie pracovných úloh a spokojnosť zamestnávateľa. Svedkovia P. P. R. U. F. uviedli spôsob, akým sa u žalovanej rieši porušenie pracovnej disciplíny.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. K charakteru tréningu uviedla, že jeho právna povaha je zrejmá z onačenia Outdoorový tréning, resp. Teambuilding a v súlade s ust. ide o vyslanie zamestnancov na tréning. Žalovaná ako zamestnávateľ v súlade s ust. Zákona o cestovných náhradách určuje okolnosti tréningu a nahrádza náklady spojené s pracovnou cestou. Čas strávený na tréningu sa eviduje ako pracovný čas zamestnanca. Pracovnoprávna relevancia tréningu bola preukázaná Smernicou žalovanej o pracovných cestách a skutočnosťou, že osoby, ktoré sa zúčastnili na tréningu pred nastúpením vypísali cestovné príkazy a po jeho skončení mali vyhotoviť vyúčtovanie. Pri tréningu nešlo o dobrovoľné stretnutie osôb, ktoré by vystupovali ako súkromné fyzické osoby mimo status zamestnancov u žalovanej a ktorí by boli mimo dosah ustanovení a iných predpisov aplikovaných na pracovnoprávne vzťahy. Po posúdení týchto okolností a skutočností nie je možné dospieť k záveru, že žalobcovo správanie bolo vyňaté z jeho pracovnoprávneho postavenia zamestnanca u žalovanej. Žalovaná je presvedčená, že dostatočne preukázala, že tréning bol pracovnou cestou. Čo sa týka časového okamihu, v ktorom došlo k fyzickému ataku žalobcu na jeho kolegu G. Š., zastáva názor, že vzhľadom na všetky okolnosti tréningu nemožno oddeľovať pracovný a súkromný čas zamestnanca ako v prípade bežného výkonu práce v sídle a prevádzkarniach žalovanej. Poukázala na charakter tréningu a uviedla, že spoločenské vzťahy nemožno oddeľovať podľa časového harmonogramu tréningu, pretože sú tvorené kontinuálne v priebehu celého tréningu, kedy je potrebné dodržiavať pravidlá slušnosti, morálky a konať v súlade s povinnosťami zamestnanca. K námietke žalobcu, že žalovaná nevyžadovala počas tréningu dodržiavanie pracovnej disciplíny uviedla, že žalobca celú časť odvolania venoval požívaniu alkoholu z dôvodu domnienky svojej liberácie v súvislosti s jeho konaním počas tréningu. S touto argumentáciou sa nie je možné stotožniť, pretože nemôže mať na posúdenie konania žalobcu vplyv. Žalobca hneď ráno po nástupe na tréning mnohokrát verbálne napadol svojho kolegu G. Š. vysoko vulgárnymi a obscénnymi vyjadreniami, v čom pokračoval po príjazde do hotela Mlynky Biele vody. Šlo o vyjadrenie neprijateľné v okruhu priateľov, nie to ešte pred kolegami, pričom nie všetci z kolektívu sa dobre poznajú a takéto vyjadrenia môžu mať na vnímanie danej osoby v kolektíve výrazný dopad. Slovné útoky pokračovali aj večer a na slovnú obranu p. Š. on reagoval fyzickým útokom. Má za to, že odvolávanie sa na požívanie alkoholu počas tréningu je snahou o odpútanie pozornosti, pričom z výsledkov dokazovania nepochybne bolo preukázané, že okrem žalobcu sa nikto nesprával spôsobom, ktorého nevhodnosť až neprijateľnosť v civilizovanej spoločnosti by sa čo i len približovala konaniu žalobcu. V záverečnej časti vyjadrenia sa žalovaná vyjadrila k povinnostiam žalobcu a závažnosti ich porušenia s tým, že rozhodujúce skutočnosti nepochybne preukazujú, že konanie žalobcu bolo neprípustným a závažným porušením jeho pracovných povinností. Poukázala v tejto súvislosti na čl. 2 Základných zásad ust. , na príručku pre zamestnanca žalovaného a na Smernicu žalovanej „Zamestnanecké vzťahy“, ako aj na Etický kódex. Žalobca prispel k vytvoreniu negatívneho prostredia, čím narušil základné princípy kolegiality v pracovnom prostredí. Jeho konanie je v rozpore s uznávanými etickými zásadami. Žalovaná

sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je konanie žalobcu závažným porušením pracovnej disciplíny.

10. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 15.11.2018 č.k. -284, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 07.07.2017 č.k. -256 a žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. Odvolací súd v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení zo dňa 21.01.2016 č.k. -225 zotrval na názore, že závažné porušenie pracovnej disciplíny súvisí s porušením základných povinností zamestnanca v zmysle , ktoré dosahuje určitú intenzitu. Hodnotenie konkrétneho porušovania pracovnej disciplíny musí byť posudzované aj vo vzťahu k firemnej kultúre zamestnávateľa, ktorý zásady vzájomného správania sa zamestnancov upravuje v interných predpisoch, ktoré sú zamestnancom známe a sú pre nich záväzné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil konanie žalobcu ako vybočenie zo správania sa zamestnanca žalovanej, pričom išlo o neakceptovateľné hrubé správanie sa voči ostatným kolegom. Žalobca sa dopustil slovných urážok a fyzického útoku voči G. Š., sexuálnymi narážkami obťažoval kolegyňu p. Y., čo je v rozpore nielen s článkom 2 Základných zásad , ale takýmto svojím konaním, resp. konaním hrubo urážajúcim viacerých kolegov došlo k vytvoreniu negatívneho pracovného prostredia, čo je v rozpore so základnými princípmi kolegiality. Od žalovanej nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Pokiaľ ide o posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, správne súd prvej inštancie posúdil okolnosti, za ktorých došlo k tomuto porušeniu so záverom, že aj s ohľadom na interné predpisy žalovanej ako zamestnávateľa, rovnako aj so zreteľom na základné princípy je výpoveď daná žalobcovi platná. Ospravedlnením konania žalobcu nemôže byť skutočnosť, že aj ostatní účastníci Outdoorového tréningu požívali alkoholické nápoje, pokiaľ z ich strany nedošlo ku konaniu porovnateľnému negatívnymi dôsledkami s konaním žalobcu. Bez právneho významu je, že počas výkonu pracovných úloh neboli zo strany zamestnávateľa voči žalobcovi žiadne výhrady, nakoľko predmetom posudzovania porušenia pracovnej disciplíny v konkrétnom prípade bola vysoká intenzita porušenia pracovných povinností spočívajúca v nevhodnom správaní sa voči ostatným kolegom.

11. Na základe dovolania podaného zo strany žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.08.2020 č.k. -374 rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15.11.2018 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní v zmysle ust. , na ktorom zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

13. Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí vytkol odvolaciemu súdu, že sa v napadnutom rozsudku náležite nevyporiadal s argumentáciou žalobcu uvádzanou v odvolaní, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď. Odvolací súd sa totiž nevyporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý uviedol, že k väčšine konfliktov, ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, vrátane konfliktu s kolegom p. Š. došlo až vo večerných hodinách, teda mimo pracovnej doby a po skončení programu Outdoorového tréningu, teda už vo voľnom čase zamestnancov. Navyše podľa neho konflikty nemali časovú, miestnu, ani vecnú súvislosť s plnením pracovných úloh.

14. Vychádzajúc z takto vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný, odvolací súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie otázky, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny spôsobom vytýkaným v liste žalovanej zo dňa 26.09.2012, ktorým okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom a v prípade, pokiaľ tomu tak je, či vzhľadom na intenzitu porušenia tejto disciplíny vzhľadom na jej závažnosť, je toto porušenie dostatočným právnym základom na okamžité skončenie pracovného pomeru, tak ako má na mysli .

15. Odvolací súd zotrval na svojom názore, rovnako ako súd prvej inštancie, že účasť žalobcu na tzv. Outdoorovom tréningu je pracovnou cestou, tak ako má na mysli . Aj keď vo svojich ustanoveniach explicitne neupravuje účasť na „Teambuildingu“ alebo „Outdoorovom tréningu.“ a vzťah tejto aktivity k plneniu pracovných úloh, nepochybne ide o súčasť sociálnej politiky zamestnávateľa, o metódu budovania pracovných vzťahov. Účasť na takejto aktivite je preto podľa

názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za výkon práce, ktorá sa podľa stanoviska žalovanej započítava do pracovného času zamestnancov, ktorí sa tejto aktivity zúčastnili. Účasť žalobcu na „Outdoorovom tréningu“ v dňoch 18.09. - 19.09.2012, na ktorom došlo k okolnostiam, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné považovať za pracovnú cestu a tým aj za plnenie pracovných úloh.

16. Z listinného dôkazu predloženého žalovanou, obsiahnutého v spise na č.l. 108 „Rozbor aktivít Outdoorového teambuildingového tréningu zo dňa 25.04.2014“, vyhotoveného spoločnosťou FATRA SKI, s.r.o., so sídlom v Martine, ktorá túto aktivitu realizovala vyplýva, že zameraním tréningu bol interaktívny Outdoor Teambuilding realizovaný metódou zážitkového vzdelávania a učenia. Cieľom tréningu bolo zefektívnenie komunikácie, spoznanie sa navzájom, podpora tímového ducha a tímová spolupráca.

17. Z hľadiska skutkového, ako nakoniec vyplýva aj z obsahu samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.09.2012 niet pochýb o tom, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru mala byť skutočnosť, že žalobca dňa 18.09.2012 ráno hneď po opustení parkoviska a následne počas celej cesty v autobuse smerujúcom na Outdoorový tréning opakovane verbálne napádal kolegu G. Š. spôsobom doslovne uvedeným v tejto listine. Následne mal počas celého dňa 18.09.2012 tieto a podobné urážajúce vyjadrenia na osobu G. Š. opakovať, čoho svedkami boli aj ostatní kolegovia. Verbálne útoky vyvrcholili počas večerného posedenia pri ohni dňa 18.09.2012, kedy žalobca opakovane a mnohonásobne urážal G. Š., ktorý sa voči verbálnym útokom bránil vetou „Čo sa do mňa celý deň navážaš, ty geňo?“, na čo žalobca G. Š. fyzicky napadol a udrel ho otvorenou dlaňou do tváre. G. Š. tento útok neopätoval a vzdialil sa od ohniska. Pri tomto útoku boli prítomní viacerí kolegovia, pričom žalobca bol viacerými kolegami na hrubé a neprimerané správanie následne upozornený. Pri tomto žalobca slovne napadol aj Z. E.. Pri debrifingu dňa 18.09.2012 večer žalobca nerešpektoval upozornenia inštruktora, aby sa nepoužívali hanlivé slová, rôzne hanlivé prívlastky a pomenovania, ako napr. „homoši“ a „židia“, čo žalobca nerešpektoval a naďalej sa správal hrubo a vulgárne. Dňa 18.09.2012 počas prípravy na rafting, pri pomoci inštruktora raftingu kolegyni V. Y. žalobca nevhodne a vulgárne spôsobom opísaným v tejto listine, nadával. Podobným spôsobom žalobca pokračoval toho istého dňa pri paintballe. Pri večernom posedení počas hrania kociek sa žalobca trikrát po sebe nahlas vulgárne vyjadroval na adresu V. Y. za účasti svedkov. Rovnako urážlivo označil Z. E., ktorému sa aj vyhrážal. Pri hraní kociek bol prítomný malý 4 - 5 ročný miestny chlapec, ktorého učil žalobca urážať vulgárnym a hanlivým spôsobom, rovnako ako ostatných prísediacich. Dňa 18.09.2012 žalobca fyzicky zabránil Z. E. preliezť zábradlie odstrkovaním so slovami „pre teba tu nie je miesto“.

18. Významným v danom prípade bolo zistenie, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny tým, že nedodržal právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, s ktorými bol riadne oboznámený ( ). Podľa tvrdení žalovanej, zo strany žalobcu došlo k porušeniu Príručky pre zamestnanca, bodu 3.3.3 sexuálne obťažovanie, Smernice s názvom „Zamestnanecké vzťahy smernica“ bodu 4.9 Zákaz diskriminácie a obťažovania, Smernice s názvom „Zamestnanecké vzťahy smernica“, bod 5. Spoločná zodpovednosť a Etického kódexu, bod 2.2. Konáme zodpovedne a s rešpektom. Žalobca mal konaním hrubo urážajúcim viacero kolegov prispieť k vytvoreniu negatívneho pracovného prostredia, čo je v rozpore so základnými princípmi kolegiality a nerušeným a riadnym výkonom práce, ale aj v rozpore s článkom 2 Základných zásad , v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

19. Zjednocujúcim kritériom všetkých týchto povinností zamestnanca, ktorých porušenie môže byť dôvodom k ukončeniu pracovného pomeru je, že vyplývajú z pracovného pomeru alebo iného pracovného vzťahu k zamestnávateľovi; závadové chovanie zamestnanca, ktorým neboli porušené povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu, nemôže byť posudzované ako porušenie pracovnej disciplíny. V danom prípade bolo významným preto zistenie, či vytýkané konanie žalobcu, ktorým mal hrubo urážať viacerých kolegov súvisí s plnením jeho pracovných povinností.

20. Niet pochýb o tom, že v danom prípade konanie žalobcu, ktorým mal hrubo urážať viacerých kolegov smerovalo vo vzťahu k osobám iným, ako je jeho zamestnávateľ (žalovaná). Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. , na ktorý poukázal aj dovolací

súd zdôraznil, že pri vzťahoch vznikajúcich medzi zamestnancami je potrebné rozlišovať, či ide o vzťah pracovnoprávny, nakoľko len porušenie povinností v takomto vzťahu môže zakladať predpokladané sankcie. Významným je zistenie, či nejde o iný právny vzťah medzi týmito subjektmi (zamestnancami navzájom). Jednotiacim kritériom je preto posúdenie, či ide o vzťah (a z neho vyplývajúce povinnosti) vyplývajúci z pracovnoprávneho pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom a či tento vzťah má časový, miestny a hlavne vecný (vnútorný účelový) pomer k výkonu nesamostatnej (závislej) práce. Porušenie iných povinností nemôže predstavovať porušenie pracovnej disciplíny.

21. Pokiaľ ide o pracovnú cestu, nie je možné považovať všetky činnosti zamestnanca po dobu jej trvania za úkony, ktoré súvisia s plnením pracovných úloh. Zamestnanec môže totiž porušiť povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru len vtedy, pokiaľ sa tak stane za situácie, že plní pracovné úlohy alebo vykonáva činnosti, ktoré sú v priamej súvislosti s tým. Ostatné konanie zamestnanca nemožno posudzovať ako konanie, na ktoré by dopadali povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

22. V danom prípade bolo preto potrebné zodpovedať otázku, či „nevhodné, hrubo urážajúce konanie“ žalobcu vo vzťahu k viacerým kolegom má priamu súvislosť s výkonom práce alebo ide o konanie, ktoré nie je uskutočňované pre výkon práce. Pokiaľ je motívom konania iná skutočnosť, nemôže mať takéto konanie s výkonom závislej práce príčinnú súvislosť a nemôže potom ísť o prípadné porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.

23. Vychádzajúc z týchto aspektov odvolací súd opätovne posúdil konanie žalobcu, ku ktorému došlo počas Outdoorového tréningu (pracovnej cesty), na ktorú bol vyslaný žalovanou ako svojím zamestnávateľom spolu s ostatnými zamestnancami.

24. V tej súvislosti nie pochýb o tom, že účelom Teambuildingu, resp. Outdoorového tréningu nebolo získavanie odborných vedomostí, resp. ich zvyšovanie alebo prehlbovanie, ale rozvíjanie zručností a schopností zamestnancov potrebných pre tímovú spoluprácu a pre koordináciu jednotlivých tímov. Išlo o stretnutie neformálneho charakteru, zamerané na športové a spoločenské aktivity, ktorých denné trvanie pod vedením tretieho subjektu bolo obmedzené na dobu od 08.00 do 16.30 hod., a na ktoré následne nadväzovali voľno časové aktivity. Vychádzajúc z výpovedí svedkov možno dospieť k záveru, že účelom tohto teambuildingového tréningu bolo „zblíženie sa“ kolektívu, čomu zodpovedalo aj správanie zamestnancov, ktoré možno označiť za „uvoľnené“. Z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že stretnutie bolo neformálneho charakteru, počas ktorého bolo od jeho počiatku tolerované požívanie alkoholických nápojov, keďže viacerí svedkovia vypovedali v tom duchu, že sami alkoholické nápoje požívali, a to aj na účet zamestnávateľa, ktorý ich hradil, a to hlavne po ukončení denného programu. Svedkyňa V. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že už pri nástupe do autobusu sa požíval alkohol, počas cesty sa už vyskytovali narážky zo strany žalobcu na kolegu G. Š., ona sama to však brala ako „srandovanie“ a takto to brali podľa nej aj ostatní. Svedok Z. E. tiež potvrdil, že už počas cesty v autobuse požívali viacerí kolegovia alkohol, vrátane žalobcu, že v autobuse bola uvoľnená, veselá zábava a potvrdil situáciu, keď navrhovateľ si doberal ďalšieho zamestnanca G. Š. a používal voči nemu urážky. Tento svedok pripustil, že on, ale aj viacerí zamestnanci požili marihuanu. Aj svedok Ing. L. T. potvrdil, že obsahom stretnutia bolo zjednotiť ľudí, športový program bol zárukou voľného priebehu tohto stretnutia, aby sa utužovali vzťahy medzi zamestnancami.

25. Práve takejto „voľnejšej atmosfére“ zodpovedalo aj správanie žalobcu. Z výpovedí svedkov ale rovnako vyplynulo, že žalobca prekročil hranice slušného správania, zodpovedajúceho danej situácii, keď viacerí vypočutí svedkovia popísali jeho konanie ako vulgárne a urážajúce z dôvodu používania vulgárnych nadávok a verbálnych invektív na ostatných kolegov. Toto vyústilo k fyzickému útoku voči G. Š. počas večerného posedenia pri ohni.

26. Zároveň však možno podľa názoru odvolacieho súdu prijať na základe vykonaného dokazovania názor, že takto popísané nevhodné správanie žalobcu vo vzťahu k ostatným zamestnancom je síce minimálne v rozpore s dobrými mravmi, avšak išlo (len) o vzťah medzi zamestnancami navzájom, ktorý sa žiadnym spôsobom po vecnej stránke netýkal plnenia pracovných úloh. Motívom takéhoto konania žalobcu, popísaného žalovanou v okamžitom skončení pracovného pomeru bola osobná animozita žalobcu vo vzťahu k iným kolegom, ktorú prejavil nevhodným spôsobom verbálne a ktorá vo vzťahu k G. Š. vyústila vo fyzický konflikt. Išlo o konflikty výlučne osobného charakteru, ktoré sa žiadnym spôsobom

nedotýkali plnenia pracovných úloh žalobcu vo vzťahu k žalovanej. V danom prípade chýba aj časová súvislosť, nakoľko k podstatnej časti konfliktov došlo po ukončení programu v jednotlivých dňoch.

27. Na základe vyššie uvedených úvah nemožno správanie žalobcu počas Outdoorového tréningu v dňoch posudzovať ako porušenie pracovných povinností vo vzťahu k zamestnávateľovi a toto nemôže byť ani dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru okamžitým skončením.

28. Na základe týchto úvah odvolací súd v súlade s zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer z týchto dôvodov trvá.

29. O trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s , a tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).