Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-104-2017.pdf
PDF · 192.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/104/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, 951 61 Telince, zastúpená JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, IČO: 42 046 467, so sídlom Levická 79, 952 01 Vráble, proti žalovaným: 1. Štefan U., nar. XX.X.XXXX, bytom E. nad I. XXX, XXX 88 Lúčnica nad Žitavou, 2. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.. I. XXXX/X, 952 01 Vráble, 3. V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX 01 Tajná, žalovaní v 1. - 3. rade zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom, IČO: 50 940 929, so sídlom Farská č. 33/I.p., 949 01 Nitra, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území F., obec F., zapísaná H. úradom Z., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok C KN parc. č. 2783 - trvalé trávne porasty o výmere 3741 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti XXXX/XXXX k celku,
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území F., obec Melek, zapísaná Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok C KN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1417/6955 k celku,
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Melek, obec Melek, zapísaná Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok C KN parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1417/6955 k celku,
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Melek, obec Melek, zapísaná Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok E KN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/135 k celku,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Melek, obec Melek, zapísané Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, pozemok E KN parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 2236 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/XXX k celku,
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Melek, obec Melek, zapísaná Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/12 k celku,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Melek, obec Melek, zapísané Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. XXX - záhrady o výmere XX m2, pozemok E KN parc. č. 179 - záhrady o výmere 32 m2, pozemok E KN parc. č. 180 - záhrady o výmere 26 m2, pozemok E KN parc. č. XXX - záhrady o výmere 151 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/6 k celku,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Melek, obec Melek, zapísané Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XX ako pozemok C KN parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, pozemok C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2, pozemok C KN parc. č. 2763 - záhrady o výmere 1465 m2, rodinný dom súp. č. 77 na pozemku C KN parc. č. 404/2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 k celku,
- stavba nachádzajúca sa v katastrálnom území Melek, obec Melek, nezapísaná v katastri nehnuteľností, postavená na pozemku C KN parc.č. 404/2 na LV č. XX a to hala bez súp. č. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/X k celku patria do dedičstva po Štefanovi U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom XXX XX F. XX, zomr. X.X.XXXX, ktorý bol v čase smrti ich vlastníkom v príslušných spoluvlastníckych podieloch.
II. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1., 2. a 3.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 5.12.2017 domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré uviedla v petite žalobného návrhu patria do dedičstva po jej otcovi - neb. V. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom F. XX. Súčasne sa domáhala priznania náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedla, že spolu so žalovanými sú deťmi nebohého V. U., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX a na notárskom úrade JUDr. Heleny Rozborovej je po ňom vedené dedičské konanie pod sp. zn. L. XXX/ XXXX. Na Okresnom súde Nitra ide o konanie sp. zn. 7D/61/2017. Žalobkyňa zistila, že jej nebohý otec darovacou zmluvou previedol svoje vlastnícke právo k uvádzaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., obec F. na žalovaného v 1. rade. Vklad vlastníckeho práva podľa tejto darovacej zmluvy bol povolený v konaní pod V - XXX/XXXX. Žalobkyňa tvrdila, že jej otec bol od roku 2009 psychiatrický pacient, navštevoval psychiatrickú ambulanciu F.. F. X. vo Vrábľoch a trpel diagnózami F00.1 - demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom a F 06 - iné duševné poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou. Neb. V. U. nebol schopný ani každodenných samoobslužných úkonov ako obliekanie, potreba na WC, osobná hygiena, podávanie liekov, príprava a podávanie stravy a tento stav si vyžadoval komplexnú nepretržitú opatrovateľskú starostlivosť zo strany okolia. Duševná porucha neb. V. U. ovplyvnila i jeho rozumové schopnosti, schopnosti vnímať a rozoznávať následky svojho konania. Neb. V. U. trpel duševnou chorobou aj v čase uzravtia darovacej zmluvy, ktorá je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluva mala byť uzavretá niekedy v čase, kedy bol neb. V. U. hospitalizovaný na oddelení dlhodobo chorých v Nemocnici sv. Svorada Zobor, n. o. a v čase niekedy od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX mal byť z tejto nemocnice na niekoľko hodín odvezený a privezený späť.
3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe žiadali žalobu zamietnuť poukazujúc na skutočnosť, že uzavretiu darovacej zmluvy predchádzalo rozhodnutie ich neb. otca V. U., ktorý už v roku 2003 vyhlásil, že nehnuteľnosti daruje žalovanému v 1. rade. Uviedli, že dňa 6.5.2017 žalovaný v 1. rade s manželkou L. U. prišli do domu rodičov a videli, že otec je v zúboženom stave. Bola tam aj žalovaná v 2. rade. Hneď volali sanitku. Po ošetrení otca odviezli domov. Dňa 8.5.2017 manželka žalovaného v 1. rade a žalovaná v 2. rade išli za MUDr. Horákom, obvodným lekárom neb. otca, ktorý obratom vybavil jeho hospitalizáciu. Neb. otec bol hospitalizovaný od 10.5.2017 do 24.5.2017 v Nemocnici sv. Svorada Zobor. Dňa 24.5.2017 sa z nemocnice vrátil vo výbornom zdravotnom stave tak po stránke psychickej ako aj po stránke fyzickej. Dňa 11.5.2017 sa rodina, teda žalovaný v 1. rade a jeho manželka, žalovaná v 2. rade a matka žalovaných stretli a dohodli sa, že otec prevedie celý svoj majetok na žalovaného v 1. rade s tým, že rodičov doopatruje na svoje náklady. Následne T. F. vyhotovil darovaciu zmluvu a neskôr aj dodatok k nej, čo sa stalo po niekoľkonásobnej požiadavke neb. V. U. prepísať celý majetok na žalovaného v 1. rade. V tom čase bol otec orientovaný v čase a priestore napriek tomu, že trpel demenciou, prípadne mal iné duševné poruchy. Pri podpisovaní zmluvy a dodatku otec vedel, čo robí. Tento právny úkon bol urobený v súlade so zákonom a nemôže sa jednať o absolútne neplatný právny úkon.
4. Súd spor prejednal za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s písomnými a ústnymi vyjadreniami právnych zástupcov strán, vykonal výsluch strán sporu, svedkov F. V., A. O., T. F., V. O., P. K., L. U., Q. J., P. F., F. U. a vykonal i konfrontáciu znalcov F.. X. A. a L.. F.. A. K., C..
5. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že neb. V. U. nemohol byť schopný podpísať niečo, nepoznal manželku ani deti. Síce vedel, že ich má, ale nevedel ich mená, preto nevie, ako mohol byť schopný
podpísať nejaké papiere. Chodilo sa s ním k psychiatrovi asi v priebehu 6 rokov pred jeho smrťou. On sa nevedel umyť ani obliecť. V prípade ak nemohol ísť k lekárovi, mal predpísané nejaké úkony, napr. kreslenie, ktoré potom zaniesli k psychiatričke. Naposledy mu trvalo dve hodiny, pokiaľ sa vedel podpísať. V apríli 2017 sa stretla so sestrou a bratom, aby sa dohodli o starostlivosti o otca, dohoda medzi súrodencami nebola žiadna. Volala bratovi, aby išiel za otcom a pomohol matke osprchovať otca, čo odmietol. O niekoľko dní išiel brat k otcovi, ktorý bol v zúboženom stave z dôvodu zápalu močových ciest. Zobral ho do nemocnice a rozhodol, že matka pôjde do Zálužia, aby si oddýchla. V sobotu po tom, ako boli rodičia v zdravotníckych zariadeniach, jej volala švagriná, aby niečo podpísala. Opakovane volala aj v nedeľu, žalobkyňa odmietla čokoľvek im podpísať. V rodine ani medzi súrodencami sa nikdy nerozprávalo o tom, že by všetky nehnuteľnosti mali pripadnúť žalovanému v 1. rade. K rodičom chodila najviac jeden až dvakrát do týždňa, ale jej dcéra Kristína O. asi 5-krát do týždňa asi rok a pol dozadu. Zhoršenie zdravotného stavu u otca spozorovali asi 5 rokov dozadu, stupňovalo sa to. Asi 8 rokov dozadu to začalo tým, že otec spomínal len na to, čo bolo voľakedy. Dva až tri roky spätne otec nespoznával svojich blízkych, nevedel ich pomenovať. Asi trištvrte roka pred smrťou bol otec odkázaný na svojich príbuzných. Nevedel sa najesť, musela mu pomáhať s kŕmením. Bolo treba na neho dohliadať aj pri užívaní liekov. V roku 2017 sa nevedel orientovať v čase a priestore. Sused P. U., čo tam bol, povedal, že brána bola otvorená, ušiel a musel ísť pre neho. Nevie, že by otca niekto iný ako príbuzní navštevoval, chodili k nim len mamine kamarátky a otcov kamarát F. F.. Ošetrujúcim lekárom otca bol všeobecný lekár MUDr. Horák a psychiatrička bola najprv MUDr. X. a potom MUDr. U.. Otec zvládal hospitalizáciu na Zobori v máji 2011 zle, bol naučený len na doma, nikdy nebol v nemocnici. Chodili ho navštevovať. Raz ich zastavil lekár, ktorý povedal, že otca nie je možné brať von, preto sa s ním prechádzali len po chodbe. Po jednom incidente s lekárom dcéra nasledujúci deň išla za primárom, ktorý jej povedal, že ak chcela, aby otec chodil von, bolo to potrebné povedať, on je povinný rešpektovať pokyny tých, ktorí ho sem priviezli, teda brata. Zákaz vraj bol daný preto, pretože brat sa vyjadril lekárovi, že ho chcú zobrať von niečo podpísať. Toho 15. mája ho zobrali. Kolegyňa tam mala tiež otca a vedela, že otec žalobkyne je mimo minimálne 3 hodiny. Žalobkyňa volala bratovi, aby zrušil zákaz brávať otca von a brat jej povedal, že ak sa jej nepáči, môže jej úplne zakázať navštevovať ho. S otcom sa pri návštevách nedalo komunikovať. Dcéra žalobkyne s ním bola denno-denne a pri návšteve nemocnici nevedel aj tak, kto to je. Pred mamou sa o tom, že otec prevedie všetok majetok na syna Štefana nehovorilo a mama s tým neprejavila súhlas. Pred smrťou otca mama žalobkyni povedala, že vieš čo tam tí so mnou robili, ja som im to podpísala.
6. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že je pravda, že sa stretli koncom marca, príp. začiatkom apríla, nepamätá si presne dátum. Viedla sa debata ohľadne starostlivosti o rodičov. Žalobkyňa uviedla, že sa ona už dosť starala, ale svojej čiastky sa nevzdá a povedala mame, že sa o ňu starať nebude. Otec celý život rozprával, že to všetko bude žalovaného v 1. rade. Zdravotný stav otca ako ho popísala žalobkyňa je sčasti pravdou za tú dobu, čo sa o neho starala žalobkyňa. Otec pri podpise darovacej zmluvy vedel, s kým sa rozpráva, poznal ich. Vedel o tom, že podpisuje zmluvu. Bol tam pán F., ktorý to celé manažoval. O vypracovanie zmluvy požiadal žalovaný v 1. rade pána F., rozprával sa o tom s otcom aj s matkou. Požiadal aj primára, aby otca pustil za účelom návštevy obecného úradu. Dodatok č. 1 sa podpisoval u nich doma, prišla pracovníčka obecného úradu pani K. P., bol tam žalovaný v 1. rade, jeho manželka, rodičia. Otec vedel, čo podpisuje, Jana mu všetko čítala, celú zmluvu a dodatok. Na stretnutí balili mamu do nemocnice, preberali sa financie, rozprávali sa o tom, že kto sa postará, zoberie všetko. Aj sestra B. aj žalobkyňa súhlasili, že keď sa žalovaný v 1. rade bude starať o rodičov, všetko pôjde na neho. S týmto súhlasila aj matka.
7. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že bola som na tom stretnutí v máji. Žalobkyňa navrhla bratovi, aby predali dom, aby išli bývať s rodičmi. Žalobkyňa mala svoje bývanie, žalovaná v 2. rade tiež. Navrhovala žalobkyni opatrovateľskú službu, že budú prispievať, ale návrhy boli žalobkyňou zamietnuté, ona mamu do svojho domu nechcela. Na tom stretnutí bola aj dcéra žalobkyne. Žalovaná v 2. rade povedala, že sa k mame nemôže nasťahovať. Bol nátlak na brata, že oni sa môžu starať. Žalobkyňa povedala, že ona nikomu nič nedá a nebude opatrovať. Celý život si otec prial, aby to bolo bratove, odmalička ho v tom vychovával. Nevie si predstaviť, že by sa tam ona nasťahovala. Matka bola pri rozhovoroch týkajúcich sa darovania nehnuteľností bratovi, bola s tým uzrozumená. V tom období 2-3 mesiace pred smrťou otca sa s otcom stretávali. Otec vedel, že prišla doktorka, vedel kto je, keď išli z nemocnice, poznal syna žalovanej v 2. rade po pol roku, keď prišiel zo Švajčiarska, vedel, že je z rodiny, mená vnúčeniec nemusel poznať. Zmluvu a dodatok vypracoval T. F., pretože otec to tak chcel a vždy si to prial. Rodičov navštevovala ako sa jej dalo, niekedy dvakrát do týždňa. Otcov psychický stav pred smrťou bol veľmi
dobrý, fyzický stav mal tiež dobrý, ale potom zle dopadol s takou opaterou, akú mal. Pri jej návštevách otca v prvom rade opatrila, osprchovala, doniesla nákup. O všetkom sa rozprávali, kde kosil, aké má auto, brala ho na prechádzku, všetko si pamätal. Keď sa ho pýtala veci, ktoré ho zaujímali, tak jej odpovedal. Čo si pamätal, záviselo od toho, kto je pri ňom, ak deti, to je to isté. Na prechádzke jej on sám povedal, že čo sa kde robilo, vedel veci, čo ho zaujímajú, čo sú preňho podstatné, nepotreboval vedieť koľko je hodín. V máji 2017, keď prišiel zo Zobora, prišiel vo veľmi dobrom fyzickom stave. O darovacej zmluve vedela.
8. Žalovaná v 3. rade vypovedala, že k rodičom chodila najmenej, bola chorá. Denno-denne bola v spojení so švagrinou - bratovou manželkou. Je to tak, ako povedala sestra, že celý život vedeli, že to bude bratove s tým, že rodičov doopatruje. Keď prišiel otec z nemocnice zo Zobora, prišla ho navštíviť, oslovil ju po mene, pamätal si jej staršiu dcéru, jej malé vnúčence si nepamätal. Po príchode z nemocnice sa zlepšil jeho fyzický stav aj pamäť. K darovaniu majetku žalovanému v 1. rade uviedla, že to bolo želanie matky aj otca, že ako najstarší syn nadobudne majetok. Mama podpísala papier, že všetok majetok pôjde na brata. O stretnutí, kde sa hovorilo o darovaní majetku žalovanému v 1. rade vie, povedal jej o tom brat i švagriná, riešila sa tam starostlivosť o rodičov. Každý mal možnosť ich doopatriť. Žalovanej v 3. rade bolo povedané, že staršia sestra to odmietla, že sa nebude o nich stať. Ohľadne majetku vie len to, že žalobkyňa uviedla, že ich nedoopatruje a čiastky sa nevzdá a vraj chcela, aby bola žalovaná v 3. rade vydedená. Zmluvu spisoval T. F. na požiadanie brata. Kvôli podpisu boli pre otca v nemocnici a podpisovalo sa to na obecnom úrade, myslí si, že tam bola sekretárka, brat švagriná a T. F..
9. Svedkyňa F. V., dcéra žalobkyne na pojednávaní vypovedala, že nevie o žiadnej dohode medzi stranami, že by sa dohodli o tom, kto by mal čo zdediť. Čo sa týka stavu starého otca, navštevovala ho posledných 6 rokov približne 1-2 krát do mesiaca. Starý otec bol v takom stave, že ich nepoznal. Vždy ich privítal a pozdravil, ale nepoznal ich, ani jej muža, ani ju, ani matku, nevedel kto sú. Jeho zdravotný stav mal klesajúcu tendenciu, zhoršoval sa. Keď pred neho starká položila jedlo, mal problém sa najesť. Všetci súrodenci sa raz stretli u starkej, bola tam aj svedkyňa prítomná a počula, že sa dohadujú ohľadne starostlivosti o starého otca. Mama navrhla, že sa budú striedať súrodenci po týždni, vtedy na to nepristúpili, mama sa chcela dohodnúť. Q. navrhla, aby zaplatili opatrovateľku, s tým nesúhlasili. O dohode o majetku nič nepočula. Stav starého otca sa začal zhoršovať asi 6-7 rokov dozadu. Začal nespoznávať ľudí, v poslednom štádiu ani starkú nepoznal. Keď boli na návšteve, asi mali výročie so starkou, on nevedel, kto sú, chcel utekať. Kŕmili ho lyžičkou. On už vtedy nepoznal ani vlastnú ženu. To bolo asi v apríli 2017. So starým otcom sa väčšinou bavili o počasí, väčšinou počúval, nerozprávali sa o ťažkých témach. Starký navštevoval psychiatrickú ambulanciu a všeobecného lekára, o iných lekároch nevie. V priebehu roku 2016 a 2017 starý otec lekárov sám nenavštevoval, potreboval sprievod, niekto z rodiny ho vždy odviezol. Stalo sa, že keď zostal doma sám, utiekol. V posledných rokoch, teda 5-6 rokov dozadu pred rokom 2017, starý otec nepoznal ani syna ani dcéry. Vie, že keď sa o tom rozprávali, nesúhlasili s návrhom matky a vie, že tam prišiel bývať strýko, takže sa asi takto dohodli. Prišiel tam asi bývať z dôvodu, aby sa staral o starého otca. Posledné dva mesiace starý otec určite nevedel čítať a písať. Vedel kresliť tvary, ktoré mu dala psychiatrička, písať nevedel. Tie obrázky najprv písal v ambulancii u psychiatričky, následne mu táto dala tieto obrázky na doma na precvičenie. Svedkyňa nevedela, kto podpisoval listinu pri preberaní dôchodku. V nemocnici na Zobori za ním svedkyňa nebola a nevie posúdiť, v akom bol stave, ale asi v takom istom ako predtým.
10. Svedkyňa A. O., dcéra žalobkyne na pojednávaní uviedla, že k starkému chodila najčastejšie, 4-5 krát do týždňa v priebehu 2-3 rokov. Keď tam raz prišla na návštevu, starkému bolo zle, volali sanitku. V aute vonku sedel strýko s manželkou. Bola im povedať, že je volaná záchranka a oni na to nijako nereagovali, odišli. To bolo asi 3 mesiace pred smrťou starého otca. Nebol hospitalizovaný, iba ošetrený. Keď bol starký v nemocnici na Zobori, chodila ho tam prebaľovať a chodila s ním na prechádzku na vozíku. Raz keď prišla, povedali jej, že s ním nemôže ísť von, preto museli zostať na chodbe. Primár jej povedal, že žalovaný v 1. rade a jeho žena zakázali styk ostatným so starým otcom. Keď bol starký po operácii kĺbu v nemocnici, druhý deň po operácii ho prišla pozrieť a bol tam strýko, ktorého starký oslovoval pane. Chceli ho zobrať domov na reverz, aj ho zobrali. Strýkova manželka ju z nemocnice vyhodila. Starký nepoznal ani ju, nepoznal ani svoju ženu, ani svojho psa nepoznal, oslovoval ho menom psa, ktorého mal voľakedy dávno. K starkému chodieval pán Botka, robil mu nákupy, iní príbuzní často nechodievali. Svedkyňa chodlia so starkým k psychiatričke, k všeobecnému lekárovi, videla a vedela, aké mu dáva psychiatrička úlohy. Mal sa vždy podpísať, čo nevedel, nevedel odpovedať lekárke na otázky, aký je deň, prípadne čas. Po hospotalizácii na Zobore sa jeho stav nezmenil. K zhoršeniu zdravotného stavu starkého svedkyňa uviedla, že už v roku 2010 začal starký hovoriť, čo bolo voľakedy dávno, žil v tej
voľakedajšej dobe, posledné 4 roky nepoznal ani ju, čo tam chodila často. Na lekárske vyšetrenia asi 3-4 roky dozadu s ním chodila svedkyňa so starkou, on by bez nej nešiel. Starký nevedel, kam idú, aj keď mu povedali, že kam idú, nevedel. Dávali mu úlohy, nevedel na ne odpovedať, ani nakresliť, čo mu zadávali. Nevedel ani v akom meste je. MUDr. U. svedkyni povedala, že je to najhorší stupeň choroby. Myslí, že išlo o Alzheimerovu chorobu. MUDr. O. sa vyjadroval k zdravotnému stavu tak, že je to jeho vekom, u MUDr. O. tak často nebola. K MUDr. U. chodili asi 2x za pol roka za posledné 3 roky. Pri sprevádzaní sa väčšinou bavili so starkou, on sa ani nevedel zapojiť do rozhovoru. Pri návšteve u psychiatričky bola vnútri, sedela na boku a starká sedela vedľa starkého. Starký sa sám nevedel ani obliecť ani najesť, čo bolo posledný rok, asi rok spätne bol odkázaný na pomoc. Starká ho prezliekala a umývala, boli u urológa. Starý otec nespomínal, že komu chce nechať majetok. Starká sa o starostlivosti rozprávala s mamou, ktorá navrhovala, aby každý týždeň niekto zo súrodencov alebo ich deti tam chodil. Zdravotný stav starkého bol stále horší, nepoznal nikoho. Myslí si, že keby sa zdravotný stav zlepšil, ju by poznal. Starký nevedel písať, nevedel sa podpísať, za posledné tri roky, čo s ním svedkyňa chodila k lekárovi, videla zmenu podpisu, za tú dobu už nevedel písať. Úlohy od psychiatričky robil v ordinácii, ona mu úlohy domov nepriniesla. Posledné 2 mesiace pred smrťou sa tam nasťahoval žalovaný v 1. rade s manželkou a svedkyňa dostala zákaz priblížiť sa k bráne u starkých. Posledná dva mesiace sa starali oni a svedkyňa si myslím, že preto, aby si prepísali majetky. Prepisy majetkov boli urobené v máji to vychádza presne dva mesiace. O prepise majetkov sa svedkyňa dozvedela po smrti starkého. Platobná karta k účtu starkého a jeho manželky bola u starkej, nikdy nebola u nej, svedkyňa ňou platila 3-krát, dvakrát nákup a raz pizzu.
11. Svedok T. F. na pojednávaní uviedol, že neb. U. robil pozemky už v roku 2003, už vtedy tvrdil, že to pripadne synovi V.. Pri zisťovaní stavu pozemkov zistil, že vlastní aj dom v 1/1, hoci tento patril do BSM. V roku 2010 ho manželka neb. Greža žiadala, že chce napísať závet, o obsahu sa nebavili. V roku 2014 zmenila názor, že majetok zdedí ten, kto ich doopatruje. Manželka žalovaného v 1. rade ho požiadala o spísanie darovacej zmluvy. Uviedol, aby sa dedičia dohodli, komu pripadne majetok. Otec to chcel prepísať vždy na V., matka chcela, aby majetok pripadol tomu, kto ich doopatruje. Vie, že sa stretli a dohodli sa, že sa všetko prevedie na Štefana. V. za matkou žalovaných, ktorá mu potvrdila, že sa dohodli, že majetok pripadne žalovanému v 1.rade. Viera a D. a napokon aj matka žalovaných podpísali, teda vyhlásili, že majetok má nadobudnúť žalovaný v 1. rade, Eva to odmietla podpísať. Matka aj manželka žalovaného v 1. rade tvrdili, že predtým sa na tom dohodli všetci, aj žalobkyňa. V darovacej zmluve zámerne uviedol nesprávne parcelné číslo, aby bol priestor na zistenie skutočného stavu. Požiadal žalovaného v 1. rade, aby ho autom zobral do nemocnice na Zobor. Neb. V. U. ho v nemocnici spoznal po mene, šli autom na Melek, na položené otázky odpovedal. Vedel, kam ide a že ide všetko previesť na V.. Pred obecným úradom zamestnankyňa pani O. položila neb. V. U., ktorý bol v aute, otázky a následne povedala, že je to v poriadku a podpisy overila. Otázky smerovali k tomu, či vie, kde je, či vie, čo ide urobiť, resp. k základným veciam. Takéto otázky zamestnankyne v obdobných prípadoch vždy kladú. Opravu darovacej zmluvy spísal tiež on, pri podpise nebol. Všetci súd z Meleku, s neb. V. U. sa poznali odvtedy, čo si pamätá, stretávali sa dva až štyri-krát do roka, keď ho oslovila jeho manželka, napr. keď mali problémy s elektrinou, resp. chceli vyporiadať pôdu. Neb. V. U. bol zvláštna povaha, keď odišiel do dôchodku staral sa o kozy, toto ho napĺňalo. Keď mu to zobrali, zostal apatický, to bolo hrubým odhadom 10 rokov dozadu. Mal manželku, ktorá naňho veľmi tlačila, resp. rozhodovala v domácnosti ona. Dva roky dozadu bol u nich doma. Neb. V. U. ležal v posteli, avšak vnímal a zapojil sa do rozhovoru. O ťarche k domu, teda o práve doživotného bývania sa neuvažovalo, nikto to nechcel, bolo to riešené čestným vyhlásením o tom, že majetok prejde na žalovaného 1, ktorý rodičov bezodplatne doopatruje. Keď došiel otec z nemocnice zo Zobora, žalovaný v 1.rade sa s ním prechádzal, vyzeral dobre po fyzickej stránke, podľa názoru svedka, ak by nebol spadol, žil by dodnes.
12. Svedkyňa V. O. na pojednávaní uviedla, že overovala podpis na darovacej zmluve. X. nebohého pána U. overovala v aute, pretože bol po nejakom úraze. Opýtala sa ho, či ju pozná, odpovedal, áno moja. Spýtala sa, či vie čo podpisuje, že ak to podpíše, dom bude Štefanov, odpovedal, že áno. Javil sa jej v pohode, pre ňu bolo dôležité, že odpovedal, že vie, kto je. Vtedy ho videla asi po roku. V aute pri overení podpisu bol prítomný len neb. Štefan U..
XX. Q. P. Trungelová vypovedala, že overovala podpis na dodatku k darovacej zmluve. Bola požiadaná pánom U. ml., prišla k nim domov, kde boli prítomní neb. Štefan U., žalovaný v 1. rade, Diana U. a F. U.. X. sa neb. V. U., či vie, kto je, odpovedal, že áno, z úradu. Ďalej sa pýtala, či vie, čo ide podpisovať. Keď na ňu pozeral, vysvetlila mu, že ide o dodatok k darovacej zmluve. Následne odpovedal, že áno
vie. Potom dodatok podpísal. Overovala viacero podpisov, aj podpis pani U. na čestnom vyhlásení. Keď prišla, ležal. Diana U. mu pomohla, lebo bol po operácii, komunikoval s ostatnými.
14. Diana U., manželka žalovaného v 1. rade ako svedkyňa na pojednávaní uviedla, že v máji 2017 našli svokra vo veľmi zúboženom fyzickom stave. Bola tam aj švagriná Iveta, svokor bol v posteli. Zistili, že u neho prebieha vážny zápal a hneď volali sanitku. Okolo 12.00 bol ošetrený. Druhý deň boli na urológii, kde im vysvetlili, ako ho v domácnosti ošetrovať. Toto bolo v sobotu. Následne cez týždeň šli k lekárovi, ktorý vybavil hospitalizáciu. V stredu bol svokor hospitalizovaný, vo štvrtok riešili svokru. U lekárky psychiatričky povedala, že chce ísť preč z domu, preto bola hospitalizovaná v Záluží. V piatok šli za svokrom, ktorému sa podstatným spôsobom zlepšil fyzický stav. K darovaniu domu uvádza, že svokor odkedy sa poznali hovoril, že skončia v ich dome. Posledné roky sa pri každej návšteve pýtal, kedy už podpíšu darovaciu zmluvu. Tvrdil, že vtedy by už bol spokojný. Dom mal byť darovaný synovi Štefanovi, hovorila to aj starká. Svokrovci sa viackrát o tom rozprávali s pánom F., teda o spísaní zmluvy aj o spôsobe spísania. Bolo povedané, že bude dom napísaný na syna. V deň, keď niesli starkú do Zálužia, povedala, že už je čas, následne manžel išiel za pánom F.. V pondelok okolo 15.5. (nie je si istá dátumom) im bolo umožnené po raňajkách a po infúzii vziať svokra na 2 hodiny do Meleku. Šoféroval manžel, ona sedela vedľa, vzadu sedel svokor s pánom F., ktorý mu po ceste čítal darovaciu zmluvu a vysvetľoval ju. Pri podpise zmluvy sa matrikárka pýtala svokra, či vie, čo ide podpísať, uviedol, že podpisuje majetok synovi V.. Podpisoval sa ešte dodatok k zmluve u svokrovcov. Prišla tam matrikárka, oboznámila svokra, že sa stala chyba a že sa podpisuje dodatok k tomu, čo podpísal pred dvoma týždňami. Svokor uviedol, že v poriadku, bol vo veľmi dobrom stave a svokra podpisovala aj čestné prehlásenie, že jej majetok prechádza na syna Štefana. Pri tomto overovaní bola iná matrikárka Jana K.. Nedovolí tvrdiť, že u svokra išlo o Alzheimera, pri zásadných veciach bol svokor obozretný, dal si to viacej krát vysvetliť. Nevie, prečo žalobkyňa podala túto žalobu, možno pre zlú finančnú situáciu O.. Keď bývala so svokrou po smrti svokra sama doma, povedala jej, že ju O. okradli o 7 000 eur. Hovorila, že ak si niekto požičia s úmyslom, že nevráti, je to krádež. Eva toto hovorila aj pred sestrou. Vnučka Kristína mala kartu k účtu, kde zo svokrinho účtu vybrala 3 177 eur, len malú časť z toho použila na nákup pre svokru. O prevode majetku na syna Štefana hovoril svokor pri každom stretnutí.
15. Svedok Q. J. na pojednávaní uviedol, že neb. V. U. dôverne poznal od svojich 9-tich rokov, stretávali sa až do jeho smrti a stretli sa ešte aj v deň jeho smrti. K stavu V. U. v roku 2017 uviedol, že ho stretol, keď ho pán O. viedol na vozíku, hlavu mal do boku. Potom keď sa vrátil z nemocnice, bol o 100 % iný človek, bol vyštafírovaný, rozprávali sa o všetkom, čo spravil, spomínal, že postavil dom, kto mu chodil pomáhať. Keď potreboval potrebu, tak sa mrvil alebo mykal, ale vedel sa zorientovať a išiel. Sem tam zabúdal, ale to stane aj mladším, napr. nevedel vymenovať všetkých, ktorí u neho robili na dome. To sa stávalo v tom poslednom období, keď prišiel z nemocnice.
16. Svedok P. F. na pojednávaní uviedol, že neb. V. U. poznal od chlapca, chodili spolu na vinice, stretávali sa skoro do konca. V. U. ho vždy poznal, a to už z ďaleka. Pri konci bol už slabší, čím myslí, že bol slabší fyzicky a ďaleko už neprešiel. Vedel, čo sa deje okolo neho. Zakaždým ho volal dovnútra, pozrieť sa, čo robí. Také problémy, že nevedel čo robí, nebolo na ňom badať, hoci je pravda, že už bol starší. Kedy ho V. U. volal dovnútra nevie povedať, kedy to bolo. Nebolo to dávno predtým, čo mu niesli posteľ.
17. Svedok F. U., syn žalovaného v 1. rade uviedol, že neb. V. U. bol jeho starý otec, ktorého poznal, odkedy sa pamätá. Stretávali sa dennodenne, odkedy začal používať otcovu dielňu, čo bolo asi v roku 2016. Stretávali sa aj v roku 2017. Pokiaľ bola v prítomnosti V. U. starká, bol vyplašený. Keď v jeho prítomnosti starká nebola, vedel všetko. Spoznával ho. V dedine majú dvojičky, ktoré málokto rozpozná a on ich rozoznal. Keď sa išli previesť po okolí, vedel, kde sa nachádzajú, vedel aj kto kde býva. Žalobkyňu videl u starkých asi 2x, keď sa stretli celá rodina a bavili sa, čo bude so starkým, bolo to vtedy, keď bol starký v nemocnici. So starkým bol denne až okolo roku 2017. V akom stave bol predtým, presne nevie. Vie, že vždy bol vitálny, mal kozy a iné zvieratá. V roku 2017 V. U. vedel ísť sám na záchod, čo bolo cez dva dvory na drevenú latrínu. Keď bola pri ňom starká, správal sa inak. Napr. keby mu svedok dal do ruky jogurt a bola by pri ňom starká, tak by nevedel čo s ním, ale keby tam starká nebola, tak by vedel. Bol vplyvom starkej pod nátlakom, ako keď je muž pod papučou. Na vyšetrenia bolo potrebné V. U. odviesť, rovnako aj starkú. On s ním bol len raz, dať si predpísať nejaké lieky. V. U. mu bol radiť v dielni aj v roku XXXX, bolo to viackrát. Starká si potrebovala od neho oddýchnuť. Sedel s ním v dielni a čo nevedel, to mu povedal.
18. MUDr. X. A. vo výsluchu na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že neb. V. U. bol podľa dokumentácie diagnostikovaný syndróm demencie už v roku 2011 a jednalo sa o demenciu stredného až ťažkého stupňa, boli ťažko postihnuté jeho rozpoznávacie schopnosti, nevedel sa orientovať v čase, v priestore, nevedel prečítať jednoduchý text, nevedel ho pochopiť. Všetky tieto funkcie ako pamäť, intelekt a iné kognitívne funkcie boli postihnuté. Podľa MUDr. A. nie je možné, aby sa ráno pacient zobudil so syndrómom ťažkej demencie a poobede by demenciu nemal. To čo videli svedkovia nie je psychiatrické vyšetrenie, to bolo iba ich zdanie a inak to vysvetliť nevie. Nebohý nerozumel textu „zatvorte oči“, nemohol preto rozumieť textu darovacej zmluvy. Znalec ďalej uviedol, že aj ak je diagnóza demencie vaskulárneho typu správna, hĺbka tej demencie bola na úrovni strednej hranice ťažkého stupňa, tam sa jedná o taký deficit kognitívnych funkcií, že je ťažké, aby sa pacient dostal na úroveň takú, aby dokázal pochopiť obsah a význam daného právneho úkonu. Podľa znalca diagnostika bola dostatočná na to, aby bolo možné uzatvoriť stav ako Alzheimerova demencia, čo vlastne potvrdil vývoj počas rokov.
19. Podľa F.. A. K. vyslúchnutého na pojednávaní sa u neb. V. U. nejednalo o demenciu Alzheimerovho typu, ale o demenciu prevažne cievneho pôvodu. U demencie cievneho pôvodu sú veľmi často určité oscilácie v stave, v kvalite vnímania, schopnosti reakcie atď. Naviac je to komplikovanejšie tým, že opakovane zachytávali v dokumentácii, že posudzovaný trpel malnutríciou a predovšetkým dehydratáciou. V takom stave išla aj kvalita jeho psychiky dole. Posudzovaný bol hospitalizovaný na Zobore a samozrejme súčasťou tej hospitalizácie bola roboračná terapia (posilnenie) a zavodnenie, rehydratácia. V takom stave sa dá dosiahnuť, že pacient sa akoby vynáral z toho stavu pasivity, nechápania, neschopnosti reagovať, výrazne sa zlepšuje i jeho kvalita psychiky, teda vo väčšine psychických kvalít - sústredenie, pozornosť. Takéto zlepšenie psychiky to sú tie lucídne intervaly, rozjasní sa mu vedomie, môže relatívne reagovať na situácie, v ktorých sa ocitá. Tak sa stalo, že sa robila tá prvá zmluva a on ten lucídny interval môže rôzne trvať, môže trvať v hodinách i niekoľko dní. Je to ťažko dokázateľné. V prepúšťacej správe z kliniky úrazovej chirurgie v dobe 12.6. až 16.6. (str.7 ZP) je zaznamenané, že pacient bol orientovaný a spolupracoval, bol pri vedomý. Uvedené bral znalec na vedomie, že je tu dlhodobý úmysel posudzovaného urobiť darovaciu zmluvu, bol to jeho dlhodobý zámer a v tomto súlade s ním mohol potom tú zmluvu aj vykonať. Okrem prítomnosti žalovaného v 1. rade a pána Macáka tam zmluvy overovala pracovníčka matriky, tá sa s posudzovaným aj rozprávala a celú zmluvu a aj dodatok mu prečítala. Posudzovaný jej nahlas prehlásil, že je tak ako chcel a na znak súhlasu zmluvu podpísal. Znalec súhlasí s tým, že pracovníčka matriky je osoba pri vedomí, orientovaná, vzdelaná a keby nebol posudzovaný spôsobilý vykonať tento úkon, musela by to zaznamenať a nemohla by nechať takúto zmluvu uzavrieť. Aktuálny stav posudzovaného bol opakovane situačne výrazne zhoršovaný malnutíciou a dehydratáciou, ktoré bývajú v dôsledku nedostatočnej starostlivosti v domácom prostredí a tie si vynútili hospitalizačné riešenie. Po hospitalizácii sa jednotlivé psychické funkcie posudzovaného zlepšovali.
20. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie podstatný skutkový stav:
21. Dňa 15.5.2017 bola medzi neb. V. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XX, zomr. X.X.XXXX, otcom strán sporu ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným uzavretá darovacia zmluva, ktorou neb. V. U. previedol na žalovaného v 1. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Melek, evidovaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor nasledovne:
- LV XX parcely reg. „C“: parcela č. 404/1 o výmere XXX mX - záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 535 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba s.č. 77 na parcele č. 404/X - dom v podiele 1/1
- LV XXX parcela reg. „E“ č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/4
- LV XXX parcely reg. „E“: parcela č. XXX o výmere XX mX - záhrady, parcela č. 179 o výmere 3X m2
- záhrady, parcela č. 180 o výmere 26 m2 - záhrady, parcela č. 181 o výmere XXX m2 - záhrady, v podiele X/X a 1/6
- LV XXXX parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere XXXX m2 - záhrady v podiele 1/1
- LV XXXX parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 3079 m2 - orná pôda v podiele 1417/6955
- LV XXXX parcely reg. „C“: parcela č. XXXX o výmere 135 m2 - ostatné plochy v podiele 1/1 a parcela č. 2783 o výmere 3741 - trvalé trávne porasty, v podiele 1417/6955
- LV XXX parcely reg. „E“: parcela č. 403/3 o výmere 6228 m2 - orná pôda, parcela č. 403/4 o výmere 2236 m2 - trvalé trávne porasty, v podiele 2/135
- LV XXXX parcela reg. „E“ č. 402/1 o výmere 196 m2 - orná pôda v podiele 2/135.
Podpis V. U. na darovacej zmluve bol osvedčený dňa 15.5.2017 zamestnankyňou obce F. p. O..
22. Dňa 21.6.2017 bol k predmetnej darovacej zmluve podpísaný dodatok č. 1, ktorým sa v darovacej zmluve opravili chybne uvedené parcelné čísla. Dodatok č. 1 podpísal neb. Štefan U. dňa XX.X.XXXX a tento podpis osvedčila za obec F. pani P. K..
23. Dňa 21.6.2017 manželka neb. Štefana U. pani F. U., nar. X.X.XXXX podpísala čestné prehlásenie, v ktorom vyhlásila, že súhlasí, aby jej majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadol v prospech žalovaného v 1. rade.
XX. Po neb. V. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XX, zomr. 8.7.2017, ktorý je otcom strán sporu, prebieha na notárskom úrade JUDr. O. J., notárky so sídlom vo Vrábľoch pod sp. zn. Dnot 158/17, 7D/61/2017 dedičské konanie, ktoré je v súčasnosti prerušené (uznesenie notárky zo dňa 19.12.2017).
25. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Melek, obec Melek, okres Nitra, a to parcela reg. „C“ parcelné č. XXXX o výmere XXXX m X - trvalý trávny porast vyplýva, že ako ich vlastník v podiele 1417/6955 je zapísaný žalovaný v 1. rade, pričom ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je tu uvedené: Darovacia zmluva V 4480/17 - XXXX/XX. Na základe rovnakého nadobúdacieho titulu je žalovaný zapísaný ako vlastník ďalších nehnuteľností nadobudnutých na základe predmetnej darovacej zmluvy zapísanej pod V XXXX/XX. X. výpisu z LV č. XXXX je žalovaný podielovým spoluvlastníkom parcely reg. „C“ parcelné č. XXXX o výmere XXX m X - ostatná plocha s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1417/6955. X. výpisu z LV č. XXXX je žalovaný podielovým spoluvlastníkom parcely reg. E“ č. 402/1 o výmere 196 m2 - orná pôda s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/XXX. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom parciel reg. „E“, a to parcely č. 403/3 o výmere 6228 m2 - orná pôda a parcely č. 404/3 o výmere 2236 - trvalý trávny porast o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XXX. Žalovaný je ďalej podľa výpisu z LV č. XXX podielovým spoluvlastníkom parcely reg. „E“ č. 192 o výmere 162 m2 - zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX. X. výpisu z LV č. XXX je žalovaný podielovým spoluvlastníkom parciel reg. „E“, a to parcely č. 178 o výmere XX m2 - záhrada, parcely č. 179 o výmere 32 m2 - záhrada, parcely č. 180 o výmere 26 m2 - záhrada a parcely č. 181 o výmere 151 m2 - záhrada o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/6. Z výpisu z LV č. XX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parciel reg. „C“: parcelné č. XXX/X o výmere XXX mX - záhrada, parcelné č. XXX/ X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcelné č. 2763 o výmere 1465 m2 - záhrada a stavby (dom) s. č. XX na parcele č. 404/2.
26. V lekárskom náleze F.. K. O., všeobecného lekára neb. V. U. zo dňa X.X.XXXX je uvedené, že pacient má obmedzenú pohybovú schopnosť, prejde len krátke vzdialenosti po miestnosti a to za pomoci druhej osoby a za použitia podporných pomôcok. Zdržiava sa len doma, ošetrenie zabezpečené návštevou lekára, službou ADOS alebo prepravou osobným vozidlom a sanitkou. Pacient odkázaný na pomoc pri zabezpečovaní každodenných obslužných úkonov: obliekanie, vyzliekanie, pomoc na WC, osobná hygiena, podávanie liekov, príprava a podávanie stravy. Orientácia priestorom a časom, ako i ostatné kognitívne funkcie výrazne obmedzené. Jedná sa o stav s chronickým priebehom, liečbou neovplyvniteľný, vyžadujúci komplexnú nepretržitú opatrovateľskú starostlivosť a pomoc zo strany okolia. Úplná odkázanosť. Aktuálne porucha príjmu potravy a tekutín, progredujúca.
27. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX znalca L.. F.. A. Turčeka. CSc. predloženého žalovanými vyplýva záver, že neb. V. U. trpel senilnou demenciou vaskulárnej etiológie. Jeho aktuálny stav bol opakovane situačne výrazne zhoršovaný malnutríciou a dehydratáciou, ktoré bývajú dôsledkom nedostatočnej starostlivosti v domácom prostredí, a ktoré si vynútili hospitalizáciu. Nejednalo sa u neho o demenciu Alzheimerovho typu. Posudzovaný V. U. dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX mohol mať dostatok spôsobilosti pre vykonanie právneho úkonu - spísanie darovacej zmluvy. Je plne oprávnené suponovať, že jeho zdravotný stav sa v dôsledku lekárskej starostlivosti v predmetnom období relevantne zlepšil. Posudzovanie následkov svojho konania a toto konanie ovládať bolo v súlade s jeho dlhoročným úmyslom, nebolo teda produktom sugestívnosti danej situácie. Posúdenie následkov svojho konania a uskutočnenie právneho aktu bolo v súlade s dlhoročným prianím a úmyslom posudzovaného. Podporuje to fakt, že medzi spísaním darovacej zmluvy dňa 15.5.2017 a dodatku dňa 21.6.2017 prebehol istý čas a posudzovaný vykonal oba právne úkony rovnako v súlade s meritom veci.
28. V prepúšťacej správe neb. Štefana U. zo V. nemocnice sv. Q. Zobor, n.o. je uvedené terajšie ochorenie hospitalizovaného: 81 ročný pacient sledovaný gastroeneterológom pre malnutričný syndróm stredne ťažkého stupňa, psychiatrom pre M. T. ťažkého stupňa s demenciou, s DM typ 2 na diéte, s ICHS bol prijatý na odporučenie pre dehydratáciu. Subj: volám sa Štefan U., teraz nebolí nič, stále sa pýta „čo“. X. udania dcéry sa pacient posledné dni takmer vôbec nestravuje, vypije okolo 300 ml tekutín, včera močil malé množstvo moču do plienky. Teplota nebola zvýšená, nekašle, hrdlo nebolí, na bolesti brucha sa nesťažoval, nauzeu nemal, nevracal, bez krv. prejavov. Z tejto prepúšťacej správy vyplýva prepúšťacia diagnóza E86 - dehydratácia, hypovolémia a okrem ďalších diagnóz sa tu konštatuje aj F00.1 - Demencia pri Alzheimerovej chorobe a odporúčanie: pacient vyžaduje celodennú medikamentóznu a ošetrovateľskú starostlivosť druhou osobou.
29. V lekárskej prepúšťacej správy manželky neb. V. U. F. U. zo psychiatrickej nemocnice O. zo dňa XX.X.XXXX sa uvádza vyjadrenie nevesty: pred dvomi týždňami zomrel manžel, spočiatku to vyzeralo, že sa dobre adaptovala, bol ťažko chorý, trpel T. demenciou.
30. Súdom ustanovený znalec MUDr. Peter Kozík v znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatoval, že diagnóza V. U. označená kódom G a G mohla negatívne ovplyvniť jeho rozumové a vôľové schopnosti, schopnosti správne vnímať a posúdiť následky konania, schopnosť porozumieť obsahu darovacej zmluvy a dodatku č. 1. Na základe diagnózy demencie pri Alzheimoerovej chorobe boli negatívne ovplyvnené rozumové a vôľové vlastnosti poručiteľa Štefana U.. V čase podpísania darovacej zmluvy a jej dodatku č. 1 nebol schopný správne vnímať a posúdiť následky svojho konania a nebol schopný správne porozumieť obsahu darovacej zmluvy a dodatku č. 1 k darovacej zmluve.
31. MUDr. X. A. na výzvu súdu ďalej uviedol, že diagnóza T. demencie bola primárne stanovená MUDr. L. X. dňa X.X.XXXX, čo potvrdil neskorší klinický obraz priebehu ochorenia. Prítomnosť diagnóz svedčiacich pre kardiovaskulárnu komorbiditu (ICHS, art. Hypertenzia, DM) nevylučujú prítomnosť Alzhiemerovej demencie. Realizované CT vyšetrenie mozgu potvrdilo atrofiu mozgu, nie však „ložiskové zmeny v mozgovom tkanive supra- a infratentoriálne“, ktoré by mohli svedčiť pre vaskulárny charakter poškodenia mozgu, čo len podporuje diagnózu Alzheimerovej demencie. V posudku znalec uvádza - „Vzhľadom k preukázanej ardiovaskulárnej komorbidite je možné na nozologickej úrovni uvažovať o diagnóze Demencie pri Alzheimerovej chorobe zmiešaného typu. Diagnostika na nozologickej úrovni však nič nemení na preukázanom syndróme demencie na hranici stredne ťažkého až ťažkého stupňa v čase podpísania darovacej zmluvy ako aj dodatku k predmetnej zmluve.“ Teda znalec posudzoval aj uvedenú vaskulárnu komorbiditu. Sám právny zástupca vo svojom vyjadrení priznáva prítomnosť demencie u nebohého Štefana U., a práve to je podstatné pre posúdenie jeho spôsobilosti k realizovaniu predmetného právneho úkonu. Právny zástupca píše, pri spochybňovaní správnosti diagnostického záveru MUDr. F. X., mimochodom skúsenej psychiatričky, ktorá reálne videla, vyšetrovala a liečila nebohého od roku 2011 a menovaný bol pacientom uvedenej ambulancie až do svojej smrti, že „prvé zmienky o nepresnej orientácii sa datujú do konca r.2012. Psychiatrička však realizovala MMSE test už pri prvotnom vyšetrení v r. 2011 (13 bodov), kde bolo „výrazné zlyhávanie v orientácii, pozornosti, oddialenej reprodukcii, opakovaní vety, neschopný napísať vetu, neschopný odkresliť obrázok.“ Právny zástupca uvádza ako dôležitý údaj záznam z Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie z doby 12.6. - 16.6.2017 o tom, že pacient bol orientovaný a spolupracoval. Vzhľadom k demencii, ktorá mu bola diagnostikovaná už v roku 2011 a mala progredujúci charakter, ide podľa znalca pri chirurgickom vyšetrení o profesionálnu selektivitu chirurgov, ktorí sa centrujú na vyriešenie úrazu a orientáciu a kognitívne funkcie bližšie nevyšetrujú. K problematike zneužívaniu pojmu „lucídneho intervalu“ sa znalec vyjadril v predmetnom posudku s uvedením citácie z odborných článkov. „Podľa Pavlovského, 2004, lucídny interval býva zneužívaný účelovo pre expertízne účely, ak už ide o demenciu s postihnutím osobnosti, krátke prejasnenie v kontakte na základnom ochorení nič nemení. Psychiatr. prax; 2010;11 (5/6) 202-203, doc. MUDr. J. Fleischer, CSc a kol.: Namietame voči termínu lucídny interval u demencií. Domnievame sa, že je podstatné to, že má pacient demenciu, a nie to, že niekedy je napr. orientovanejší.“ MMSE test je veľmi jednoduchý, hrubý, orientačný test, pri ktorom ak klient zlyháva, ide už o výrazné poškodenie kognitívnych funkcií všeobecne. A menovaný v uvedenom teste výrazne zlyhal už pri prvotnom vyšetrení v r. 2011 (13 bodov). Zlyhal aj v teste hodín, tak ako je to popísané v posudku. Právny zástupca žalovaných tvrdí, že znalec sa „nekriticky upína na výsledky testovania pacientom testom MMSE.“ ďalej k tomu uvádza, že „každý pacient s demenciou skóruje nižšie, ako pacient zdravý.“ Uvedené tvrdenie žalovaných svedčí o tom, že správne pochopili úlohu štandardizovaného testu. Veď akú validitu by mal test, keby zdravý jedinec skóroval v pásme kognitívneho deficitu a naopak. Ich
tvrdenie, že čase, v ktorom boli vykonávané testy a užívanie liekov, konkrétne Tiapridalu, zabránilo menovanému dobre skórovať, je vzhľadom k popísanému klinickému obrazu a progresu ochorenia z medicínskeho hľadiska bez akejkoľvek argumentačnej opory. Ďalej žalovaní tvrdia, že „Razantné tvrdenia MUDr. Kozíka, že je zo psychiatrického hľadiska vylúčené, aby bol pacient orientovaný je neadekvátne, až nekritické. Stav, v akom bol pacient prijatý do ŠN Zobor - v stave malnutrície a dehydratácie bol zreteľne determinujúci aj pre stav psychický. Ak sa počas hospitalizácie odstránila dehydratácia a malnutrícia, a psychický stav sa vrátane kvality vedomia a orientácie zlepšil, podporuje to názor, že miera dementných prejavov u pacienta kolísala.“ Podľa prepúšťacej správy, ŠN Zobor, hospitalizácia od 10.5.2017 do 24.5.2017, bol menovaný pri prijatí dezorientovaný a taktiež aj pri prepustení, čo vyvracia tvrdenie žalovaných o zlepšení sa orientácie nebohého. Orientácia je však len jedna modalita pri posudzovaní kognície. Znalec zdôrazňuje, že podstatným pre posúdenie veci je u menovaného syndróm demencie stredne ťažkého až ťažkého stupňa, ktorý je preukázaný v zdravotnej dokumentácii, a ktorým poručiteľ trpel minimálne od roku 2011 a aj v čase vykonania právneho úkonu, a ktorý mal progredujúci charakter. Z uvádzaných dôvodov znalec považoval závery posudku č.24/2019 za správne, odrážajúce objektívnu realitu, ktorá je zachytená v zdravotnej dokumentácii menovaného.
32. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 11.10.2016 neb. V. U. s účinnosťou od X.X.XXXX priznal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške XX,XX % zo sumy životného minima. Podkladom pre toto rozhodnutie bol lekársky posudok a posudkový záver. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy sú poruchy osobnosti, správania, intelektu a komunikácie, ťažký stupeň. Na základe uvedeného bola stanovená miera funkčnej poruchy 60%. Pán V. U. v oblasti sebaobsluhy je odkázaný na pomoc a dohľad inej osoby pri úkonoch stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra, vyprázdňovania hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania a vyzliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a pri úkonoch dohľadu. Lekár oddelenia posudkových činností stanovil stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby č. VI. podľa § 49 ods. 12 v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v platnom znení. V komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny týkajúcom sa osoby neb. Štefana U. zo dňa 14.9.2016 sa okrem uvedeného uvádza, že menovaný je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu. Z ťažkého zdravotného postihnutia mu vyplývajú dôsledky. V oblasti mobility a orientácie menovaný nie je schopný premiestniť sa k prostriedku hromadnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť, zvládať iné situácie v nich, je odkázaný na individuálnu prepravu. Komunikácia s menovaným je obmedzená, kontakt so spoločenským prostredím zabezpečujú príbuzní. Menovaný má sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie a v oblasti sebaobsluhy. Zistené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhli kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. V oblasti zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, hygienu a zvýšené výdavky v súvislosti s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového textilu sa kompenzácia nenavrhla. Z posudku ďalej vyplýva, že Štefana U. je odkázaný na sprievodcu a spĺňa podmienky na vystavenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
XX. Vzhľadom k tomu, že v konaní boli súdu predložené dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi ohľadom spôsobilosti neb. Štefana U. uzavrieť spornú darovaciu zmluvu, súd v konaní ustanovil znalecký ústav, aby vypracoval kontrolný znalecký posudok. Znalecký ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. (ďalej aj ako ústav) vypracoval znalecký posudok č. 01/2021, ktorý v závere uvádza, že v čase uzavretia darovacej zmluvy a dodatku č. 1 k darovacej zmluve (15.5.2017 a 12.6.2017) poručiteľ V. U. trpel demenciou pri Alzheimerovej chorobe, zmiešanou formou (F00.2). Jednalo sa o demenciu ťažkého stupňa. Uvedená diagnóza mohla v čase vykonania predmetných právnych úkonov negatívne ovplyvniť rozumové a vôľové vlastnosti poručiteľa, schopnosti poručiteľa správne vnímať a posúdiť následky svojho konania. Poručiteľ V. U. podľa znalcov nemohol v dôsledku svojej psychiatrickej diagnózy porozumieť obsahu darovacej zmluvy a dodatku č. 1. Nedisponoval takou úrovňou kognitívnych schopností (súdnosťou a kritičnosťou) ako aj vôľovou stránkou (schopnosťou slobodného rozhodnutia), aby právne úkony vykonal rozumne a slobodne. Znalecký ústav v posudku konštatoval, že pri posúdení psychického stavu neb. Štefana U. v čase vykonania predmetných právnych úkonom, teda dňa 15.05.2017 a 12.06.2017 môže znalec vychádzať len z existujúcich faktov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Výpovede jednotlivých svedkov z okruhu známych a príbuzných nebohého sú, ako to v týchto prípadoch býva navzájom protirečivé, znalci sa preto bližšie týmto okruhom informácii nezaoberali, nepokladali to za účelné. Za podstatné považovali znalci fakty zo zdravotnej dokumentácie
nebohého, vyjadrenia príslušných lekárov, ktorí nebohého pred podpísaním zmluvy videli, aj priamo vyšetrovali. Preto je potrebné rešpektovať záver psychiatričky MUDr. F. X. zo dňa X.X.XXXX, ktorá už v tom čase u poručiteľa konštatovala demenciu pri Alzheimerovej chorobe. V tom istom roku bol pri CT vyšetrení zistený nález atrofie mozgu. Klinický obraz ťažkého stupňa demencie s odstupom viacerých rokov opisuje 11.4.2017 MUDr. M. U.. Hĺbka demencie bola potvrdená i orientačným testom MMSE. Celkový telesný stav nebohého v tom čase bol taktiež nepriaznivý, v rámci hospitalizácie v Nemocnici Zobor od 10.5.2017 do 24.5.2017 bol u poručiteľa okrem demencie diagnostikovaný malnutričný syndróm, cukrovka, ischemická choroba srdca a iné diagnózy. Je teda nepochybné, že poručiteľ trpel v období predmetných právnych aktov demenciou ťažkého stupňa. Otázka, o aký typ demencie sa jednalo, sa v kontexte prípadu nejaví ako podstatná, demencia mohla mať v posledných rokoch života poručiteľa aj vaskulárnu zložku, prvotne ale išlo o demenciu degeneratívneho typu. Toto konštatovanie opreté o jednotlivé nálezy je podľa súčasného znalca podstatné a rozhodujúce, menovaný bol lekársky i psychiatricky vyšetrovaný v čase, kedy ešte ži1 a to aj v poslednom roku jeho života. Z uvedeného vyplýva, že neb. Štefan U., zomr. 8.7.XXXX aj napriek všetkým sociálnym súvislostiam, ktoré boli zdôrazňované najmä žalovanou stranou, nemohol predmetné právne úkony v potrebnej miere pochopiť. Nedisponoval takou úrovňou kognitívnych schopností (súdnosťou a kritičnosťou), ako aj vôľovou stránkou (schopnosťou slobodného rozhodnutia), aby právne úkony slobodne a rozumne pochopil a zrealizoval. Demencia ťažkého stupňa takýto úkon neumožňuje, nebohý bol v tom čase aj v nepriaznivom telesnom stave, ktorý navyše ešte jeho psychický stav zhoršoval. Lucídne obdobia, ktoré popisuje a zdôrazňuje žalovaná strana, kedy mal mať nebohý občas aj jasné vedomie, sú z forenzného hradiska bezpredmetnou záležitosťou. Základom pre posúdenie prípadu bola ťažká demencia poručiteľa. Zo základných princípov psychiatrie ako medicínskej disciplíny vyplýva, že samotná demencia aj jej hĺbka v tomto prípade kolísať nemohla, bol to stav stály, resp. progredujúci, majúci rozhodujúci význam v danej situácii.
34. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
35. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
36. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
37. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
38. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
39. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
40. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
41. Súd považoval žalobu za procesne prípustnú v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP v nadväznosti na ustanovenie § 194 CMP. Z ustanovenia § 194 ods. 1 CMP vyplýva, že ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa v dedičskom konaní namietla platnosť darovacej zmluvy medzi neb. Štefanom U. a žalovaným v 1. rade, na základe ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol sporné nehnuteľnosti, ktoré by nebyť predmetnej darovacej zmluvy patrili do dedičstva. Túto spornosť nie je oprávnený riešiť notár v rámci dedičského konania. Z uznesenia notárky JUDr. Heleny Rozborovej sp. zn. 7D/61/2017 zo dňa 19.12.2017 vyplýva, že notárka dedičské konanie po neb. V. U. prerušila až do právoplatného rozhodnutia o spornej skutočnosti, pričom od výsledku tohto konania
závisí, či budú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, patriť do dedičstva po neb. V. U.. Z dikcie ustanovenia § X94 ods. 1 CMP expressis verbis vyplýva, že súd (notár prejednávajúci dedičstvo) má dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, najprv odkázať na podanie žaloby, na jej podanie určiť lehotu a až následne má tento dedič podať žalobu na súd. Toto v súdnej veci nebolo preukázané, pretože súdu nebolo predložené uznesenie, ktorým by notárka žalobkyňu na podanie žaloby odkázala, z uznesenia notárky zo dňa 19.12.2017 (č. l. 37 spisu) však nepochybne vyplýva, že v dedičskom konaní existuje sporná skutočnosť, ktorú už teraz rieši súd a notárka na rozhodnutie súdu čaká.
42. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo nutné vysporiadať sa s otázkou, či je darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX, zmenená dodatkom zo dňa XX.X.XXXX spísaná len krátkou pred smrťou neb. V. Greža, otca strán sporu platným právnym úkonom.
43. Z ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že pre platnosť právneho úkonu je nevyhnutné, aby vôľa, ktorá smeruje k vykonaniu určitého právneho úkonu, bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. V opačnom prípade je právny úkon absolútne neplatný. O slobodný úkon nepôjde v prípade, ak je právny úkon výsledkom priameho fyzického donútenia alebo je následkom psychického donútenia, najmä bezprávnej vyhrážky. Bezprávnou vyhrážkou je také pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého konajúci urobí právny úkon z dôvodu strachu a obáv, hoci tento úkon v podstate urobiť nechce. Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ ním konajúci v skutočnosti nechce vyvolať zamýšľané právne následky. Patria sem prípady vnútornej výhrady, predstieraných (simulovaných) právnych úkonov a právnych úkonov vykonaných ako žart, kedy je adresátovi zrejmé, že konajúci nechcel taký právny úkon učiniť. Pre platnosť právneho úkonu je ďalej potrebné, aby bol určitý a zrozumiteľný, aby bolo stranám právneho úkonu i tretím osobám zrejmé, čo je predmetom právneho úkonu. Pre platnosť právneho úkonu sa tiež vyžaduje, aby bol konajúci na konkrétny právny úkon spôsobilý. Konajúci nemôže byť postihnutý duševnou poruchou, ktorá ho činí na tento právny úkon nespôsobilým. V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Ak má byť urobený právny záver, že právny úkon je podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný, musí byť bez pochybností preukázané, že predmetná osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju robila na predmetný právny úkon nespôsobilou.
44. V súdenej veci súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou neb. Štefan U., právny predchodca strán sporu previedol svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade. R. skutočnosť mal súd preukázanú predovšetkým zo znaleckých posudkov MUDr. X. A. a ústavu, ktoré objektívne a na základe lekárskych nálezov a vyšetrení neb. Štefana U. urobených ešte za jeho života preukázali, že neb. Štefan U. trpel vážnym duševným ochorením, ktoré ho robilo nespôsobilým na vykonanie právneho úkonu darovacej zmluvy.
45. Žalovaní v konaní poukazovali na znalecký posudok MUDr. A. K., ich výpovede v konaní, ako aj výpovede jednotlivých svedkov, ktorí boli s neb. V. U. v kontakte v čase spísania spornej darovacej zmluvy. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. A. K. vyplynulo, že V. U. trpel senilnou demenciou a jeho stav bol výrazne zhoršovaný malnutríciou a dehydratáciou, ktoré si vynútili hospitalizáciu. Podľa tohto znalca sa nejednalo o demenciu Alzheimerovho typu. F.. A. K. pripustil, že V. U. mohol mať dostatok spôsobilosti na spísanie darovacej zmluvy, s istotou to však znalec neuviedol. Práve z dôvodu, že závery znalcov MUDr. A. K. a MUDr. X. A. ohľadom spôsobilosti neb. V. U. uzavrieť spornú darovaciu zmluvu boli rozdielne, bola vykonaná konfrontácia znalcov na pojednávaní. Ani po vykonaní konfrontácie znalcov sa spornosť v právnych záveroch znalcov neodstránila, znalci zotrvali na záveroch, ktoré uviedli v už predložených znaleckých posudkoch. Kým F.. X. A. uvádzal, že u neb. V. U. sa jednalo o demenciu stredného až ťažkého stupňa, boli ťažko postihnuté jeho rozpoznávacie schopnosti, nevedel sa orientovať v čase a v priestore, čo je stav nezvratný, MUDr. A. K. pripustil, že sa jednalo o demenciu prevažne cievneho pôvodu. MUDr. K. poukázal na možné oscilácie v zdravotnom stave neb. V. U. ako aj to, že trpel malnutríciou a dehydratáciou, pričom po posilnení a rehydratácii došlo k posilneniu organizmu, zlepšeniu jeho zdravotného stavu, čo malo mať vplyv i na jeho kognitívne funkcie. F.. A. K. tak záver o spôsobilosti neb. V. U. učiniť sporné právne úkony vyvodil práve s poukazom na možnú osciláciu jeho zdravotného stavu a existenciu tzv. lucídnych intervalov, teda stavov jasného vedomia
a uviedol, že posudzovaný V. U. mohol mať dostatok spôsobilosti pre vykonanie sporného právneho úkonu, čo bolo v súlade s jeho dlhodobým zámerom.
46. Je potrebné uviesť, že ani znalecký posudok MUDr. A. K. spôsobilosť neb. V. U. podpísať dňa XX.X.XXXX darovaciu zmluvu a dňa XX.X.XXXX dodatok k nej s istotou nepreukázal. Zo záveru jeho znaleckého posudku (č. l. 77 spisu) vyplýva, že „Posudzovaný V. U. dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX mohol mať dostatok spôsobilosti pre vykonanie právneho úkonu - spísania darovacej zmluvy.“ Naopak, súdom ustanovený znalec MUDr. A. ako aj znalci ústavu sa jednoznačne vyjadrili k diagnóze neb. Štefana U., ktorá bola natoľko vážna, že viedla v jednoznačný záver o jeho nespôsobilosti na sporný právny úkon. Z vykonaného dokazovania, a to z lekárskych správ o jeho osobe ako aj zo znaleckých posudkov vyplynulo, že Štefan U. už niekoľko rokov pred smrťou trpel vážnym ochorením, a to demenciou ťažkého stupňa. Štefan U. bol psychiatrickým pacientom už od roku 2009, navštevoval psychiatrickú ambulanciu MUDr. F. X. a z jej lekárskych správ je zrejmé, že trpel diagnózou označovanou kódom F00.1 a F06 (demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom, iné duševné poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou). Všeobecný lekár Štefana U. F.. K. O. v náleze zo dňa X.X.XXXX, teda necelý týždeň pred podpisom spornej darovacej zmluvy u Štefana U. konštatoval výrazné obmedzenie jeho kognitívnych funkcií ako aj orientácie priestorom a časom. Uviedol, že sa jedná o stav s chronickým priebehom, liečbou neovplyvniteľný, vyžadujúci komplexnú nepretržitú opatrovateľskú starostlivosť a pomoc zo strany okolia. Diagnóza Alzheimer ťažkého stupňa s demenciou bol u V. U. zistený a potvrdený aj v prepúšťacej správe Z. sv. Q. Zobor, kde bol poručiteľ umiestnený práve v spornom období (hospitalizácia od 10.5.2017 do 24.5.2017). Vážne psychické ochorenie s takým následkom, že V. U. nebol spôsobilý na úkon darovacej zmluvy v čase jej spísania jednoznačne potvrdili znalci MUDr. Peter Kozík a ako aj znalci Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii, spol. s r.o. Závery týchto znalcov súd podrobnejšie citoval v bodoch 30, 33 odôvodnenia rozsudku. Súd tu tiež poukazuje na vyjadrenie MUDr. A. zo dňa 9.11.2019 citované v bode 31 odôvodnenia rozsudku, ktoré potvrdzuje správnosť diagnostických záverov MUDr. F. X., ktorá neb. Štefana U. liečila už od roku 2011 a MUDr. Kozík sa tu vyjadruje aj k zneužívaniu pojmu „lucídnych intervalov.“ Závery znalcov MUDr. Kozíka, MUDr. Andrého a PhDr. Máthého (znalci ústavu) ako aj lekárske správy MUDr. Peškovej a MUDr. Horáka pojednávajú o vážnosti psychického stavu neb. V. U., ktorý nebol schopný orientovať sa v bežných každodenných situáciách a nespoznával ani svojich najbližších rodinných príslušníkov, nevedel sa ani podpísať. X. názoru súdu preto nie je predstaviteľné, aby sa zdravotný stav takejto osoby, hoci aj po výraznom posilnení dostatočným príjmom stravy, tekutín, či iných nutričných látok zlepšil až natoľko, že táto osoba by nadobudla spôsobilosť porozumieť obsahu darovacej zmluvy a túto podpísať. X. s poukazom na závery znalcov F.. A. a znalcov ústavu toto možné nie je.
47. Pokiaľ ide o výpovede strán sporu a jednotlivých svedkov, tieto sú značne rozporné a podľa názoru súdu z nich vzhľadom na ich protirečivosť nie je možné vyvodiť záver o spôsobilosti, resp. nespôsobilosti V. U. na sporný právny úkon. Je tiež potrebné uviesť, že v prípade svedkov F. V., A. O., L. U. a F. U. ide o rodinných príslušníkov strán sporu, čo čiastočne môže ovplyvniť vierohodnosť týchto výpovedí. X. ide o svedka T. F., ktorý spornú zmluvu pripravoval a svedkýň V. O. a Jany K., ktorí sa podieľali na vypracovaní zmluvy, dodatku, či overení podpisov, je podľa názoru súdu logické, že títo svedkovia nebudú nimi realizované úkony spochybňovať. Z výsluchu žalobkyne a jej dcér F. V. a A. O. na pojednávaní vyplynul záver o neschopnosti ich starého otca postarať sa o seba, vykonávať základné každodenné úkony a vážnosti jeho zdravotného stavu natoľko, že ich už nespoznával. Na druhej strane žalovaní v X., 2. a 3. rade poukazovali na skutočnosť, že otec pri podpise darovacej zmluvy vedel, s kým sa rozpráva, poznal ich, vedel o tom, že podpisuje zmluvu. K. potvrdil aj syn žalovaného v 1. rade F. U., ktorý uvádzal, že starký sa správal inak v prítomnosti starkej a inak, keď bol bez nej. Dobrý psychický stav neb. V. U. potvrdzovala i manželka žalovaného v 1. rade L. U.. Z výsluchu ďalších svedkov, a to Q. J. a P. F. nie je možné vyvodiť, či neb. V. U. na sporné úkony bol, resp. nebol spôsobilý.
48. Za presvedčivejší dôkaz ako svedecké výpovede súd považoval závery lekárov vo vyššie uvádzaných znaleckých posudkoch a lekárskych správach, pretože zdravotný stav neb. V. U. je v nich posúdený objektívne a nezaujato. Posúdenie zdravotného stavu neb. Štefana U. tu vychádza z jeho zdravotnej dokumentácie vedenej u psychiatričky F.. M. U. obsahujúcej záznamy o jeho osobe už od roku XXXX, zároveň obsahuje aktuálne informácie (kontrola u MUDr. E. Grófovej 11.4.2017, prepúšťacia správa ŠN Zobor po hospitalizácii od 10.5.2017 do 24.5.2017).
49. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania súd nepovažoval za potrebné predvolávať na pojednávanie ešte ďalších žalovanými navrhnutých svedkov Q. Q., I. A. a M. K., ku ktorým žalovaní uviedli, že má ísť o ďalších rodinných priateľov. Z. preukázané, že práve tieto osoby by mali byť v bezprostrednom a blízkom vzťahu k neb. V. U.. Ani výsluchy osôb, s ktorými bol neb. V. U. v častejšom kontakte, bez pochybností jednoznačne nepreukázali jeho zdravotný stav, ale tento bol presvedčivejšie ozrejmený až zo znaleckého dokazovania.
50. V konaní podľa názoru súdu nebolo potrebné predvolávať na pojednávanie znalcov F.. D. T. a F.. A. K., tak ako to navrhovali žalovaní za účelom odstránenia spornosti v znaleckých posudkoch. Súd tu akcentuje, že znalecký posudok ústavu bol vypracovaný ako v poradí už tretí znalecký posudok práve z dôvodu, že predchádzajúce dva znalecké posudky si v odpovedi na podstatnú otázku právnej spôsobilosti neb. Štefan U. na spísanie darovacej zmluvy odporovali. Ústav mal k dispozícii celý spisový materiál v tejto veci (spis 14C/104/2017), ktorého súčasťou sú oba predtým vypracované znalecké posudky a v znaleckom posudku ústav vzal do úvahy i výsluch znalcov F.. A. a MUDr. K. na pojednávaní dňa 6.7.2020. Zo znaleckého posudku ústavu je zrejmé, že znalci ústavu sa nestotožnili s popisom diagnózy neb. Štefana U. tak, ako to uvádzal MUDr. Turček, čo vo svojom posudku aj náležite písomne odôvodnili. Ďalšie odôvodnenie predmetnej problematiky znalcami osobne na pojednávaní súd nepovažoval za potrebné.
51. Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že neb. Štefan U. v čase spísania darovacej zmluvy zo dňa 15.5.2017 a dodatku k nej zo dňa 12.6.2017 na tento právny úkon spôsobilý nebol. Súd nepopiera, že mohlo byť úmyslom poručiteľa darovať nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade už skôr počas jeho života. Z výsluchu žalovaných ako aj svedkov Alojza F. a L. U. vyplynulo, že neb. V. U. sa mal viackrát zmieniť, že chce, aby nehnuteľnosti zostali žalovanému v 1. rade. Je však potrebné uviesť, že pokiaľ tak mienil neb. V. U. naozaj učiniť, mal k tomu potrebný právny úkon uzavrieť v čase, kedy ešte bol na tento úkon spôsobilý.
XX. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd vyhodnotil darovaciu zmluvu zo dňa 15.5.2017, zmenenú dodatkom zo dňa 12.6.2017 ako absolútne neplatný právny úkon. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade a tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi strán sporu neb. V. U..
53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu priznal v celom rozsahu žalobkyni, ktorá bola procesne úspešná voči žalovaným, ktorí nijaký úspech nedosiahli. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP súd v prejednávanom spore nevzhliadol, na tieto strany sporu ani nepoukazovali.
54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.