Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/63/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobyne: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. XXX, XXX XX X. Q. J., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO 35 724 803, zastúpeného právnym zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -180 zo dňa 12.10.2020, takto

rozhodol:

Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Vo výroku I. p o n e c h á v a uznesenie prvoinštančného súdu, ako odvolaním strán nenapadnuté, nedotknuté.

Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vo výroku I. konanie v celom rozsahu zastavil. Vo výroku II. žalovanému priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Urobil tak s poukazom na ustanovenie a ustanovenie , s odôvodnením, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu procesného postupu žalobkyne, ktorá zobrala vzájomnú žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť, zároveň neuviedla dôvody, pre ktoré by nemal súd nárok na náhradu trov konania žalovanému priznať.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní uviedla, že elektronickým podaním z 27.09.2020 doplneným písomne 01.10.2020 zobrala vzájomnú žalobu späť v celom rozsahu, avšak urobila tak z dôvodu, že chce zmeniť petit žaloby, teda dôvody zmeny petitu sú hodné osobitného zreteľa. Rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému označila za nesprávne. V predmetnom konaní sa cíti poškodená ako spotrebiteľ, je slabšou stránkou sporu a práve ona by mala byť pod súdnou ochranou, má právo na spravodlivý proces. Pripustila, že práve „stiahnutie“ žaloby späť malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu, ale vzala ju späť z dôvodu upravenia petitu žaloby. Nie je právnik, postupne sa učí dovolávať sa spravodlivosti, avšak ako laicky rozmýšľajúci človek cíti na vlastnej koži ako sa firma EOS KSI Slovensko agresívne správa, používa nekalé praktiky, vyvíja hrubý nátlak, obťažuje listami i napriek tomu, že ju viackrát upozornila a že vie, že jej konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu hrubého nátlaku a vymáhania rôznych súm, vedie k jej nezákonnému obohateniu. Vinu na späťvzatí žaloby nenesie, nakoľko ju chce doplniť o nové skutočnosti a nárok rozdeliť ich medzi Home Credit a EOS KSI. Pravdou je, že nemá právneho zástupcu, lebo nemá peniaze, preto musí svoj čas, ktorý môže venovať rodine, vnúčatám alebo práci venovať štúdiu judikátov, rozsudkov a iných dokumentov. Žiadala

aby odvolací súd výrok, ktorým prvoinštančný súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % v celom rozsahu zrušil, uložil žalovanému nahradiť trovy konania vo výške 100 % v prospech žalobkyne a nahradiť jej finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na ustanovenia , , , , , . , . V súvislosti s poukazovanými zákonnými ustanoveniami uviedol, že žalobkyňa síce vypracovala odvolanie 16.10.2020, avšak podala ho na Okresný súd Žilina až 22.10.2020. Žiadal preto aby odvolací súd preskúmal včasnosť žalobkyňou podaného odvolania. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v podaní označenom ako „Odvolanie voči uzneseniu o trovách konania“, neuviedla žiaden odvolací dôvod v zmysle ustanovenia , z čoho možno vyvodiť záver, že podané odvolanie nemá náležitosti podľa a je ho potrebné odmietnuť, nakoľko pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Pre úplnosť dodal, že v prejednávanej veci žalobca zobral podanú žalobu späť bez udania dôvodu. Procesne zavinil zastavenie konania a preto súd správne priznal žalovanému voči žalobcovi podľa ustanovenia nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o rozšírenie žaloby o nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur, žalovaný si dovolil poukázať na ustanovenie , podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Navrhoval aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia potvrdil, resp. podané odvolanie v zmysle ustanovenia odmietol a zároveň žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázala na základných princípov , čl. 11 ustanovenia , , s tým, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote 15 dní. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania označila za nesprávne s tým, že v predmetnom konaní je poškodená ako spotrebiteľ, ona je slabšou stránkou sporu. Žalobu zobrala späť z dôvodu úpravy žalobného petitu. Žiadala aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu v celom rozsahu zrušil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 100 % v prospech žalobcu. Ak v predmetnom konaní nie je možné si uplatniť finančné zadosťučinenie za neustále obťažovanie a hrubý nátlak žalovaného na takto uplatnenom nároku netrvá.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne označil ňou uvádzané tvrdenia za urážlivé, hrubé, najmä nepravdivé, hrubé poškodzujúce obchodné meno žalovaného. Uviedol, že žalobkyňa na základe zmluvy o revolvingovom úvere čerpala finančné prostriedky v celkovej výške 7 219,66 eur, doposiaľ na úhradu dlhu uhradila sumu 6 174,28 eur. Vzhľadom na uvedené vyznieva nepochopiteľne jej tvrdenie, že by sa mal žalovaný snažiť o nezákonné obohatenie na jej úkor, keďže o jej dlhu a nedodržiavaní záväzkov, na ktorých plnenie sa zaviazala, nemožno mať žiadnych rozumných pochybností. Na tejto skutočnosti nič nemení ani neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina v konaní , v ktorom si žalovaný uplatnil voči žalobkyni rozdiel medzi poskytnutím úveru a úhradami žalobcu, ktorým bola žaloba žalovaného neprávoplatne zamietnutá, pre premlčanie jeho nároku, v žiadnom prípade nie z dôvodu, že by dlh neexistoval. Napriek tomu je presvedčený, že nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej lehoty. Bez ohľadu na výsledok súdneho konania vedeného na Okresom súde Žilina pod sp. zn. , žalobkyňa bude naďalej dlžníkom žalovaného titulom nesplnenia svojich zmluvných povinností zo zmluvy až do doby, dokiaľ si svoj záväzok voči veriteľovi nesplní. Za nevyhnutné považoval uviesť, že je to práve žalobca, ktorý vedome porušil záväzky na ktorých plnenie sa zaviazal. Je preto legitímne a v súlade s právnymi predpismi, že žalovaný sa ako veriteľ žalobcu domáha splnenia týchto povinností, čo v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako nezákonné konanie. V neposlednom rade pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný pácha akúkoľvek trestnú činnosť, nie je zrejmé, z akého dôvodu neiniciovala trestné konanie, v ktorom by tieto tvrdenia preverili orgány činné v trestnom konaní. Možno sa len domnievať, že žalobca si je vedomý, že by takéto jeho konanie mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia. Vzhľadom na urážlivé tvrdenia žalobcu žalovaný zváži ďalšie právne kroky, nakoľko tieto presahujú akúkoľvek možnú toleranciu procesného útoku. Predstavujú len hrubý útok poškodzujúci jeho dobré meno v čase, kedy žalobcovi hrozí, že bude musieť znášať trovy konania, ktoré by neboli vznikli, pokiaľ by nepodal na súd nedôvodnú žalobu, ktorú následne bez akéhokoľvek podkladu zobral späť. Žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštnančného súdu ako správne potvrdiť, prípadne odmietnuť, z dôvodu absentujúcich zákonom požadovaných náležitostí.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zastala názor, že jej tvrdenia žiadnym spôsobom nepoškodzujú obchodné meno žalovaného, nakoľko z verejne dostupných zdrojov na internete sa je možné dozvedieť o hrubých porušeniach zákonov, nekalých praktikách a spôsoboch správania tejto spoločnosti. Tvrdenia žalovaného a nabádanie k tomu, aby na neho podala trestné oznámenie ju utvrdili v tom, že využije pomoc právnika, podá žalobu na žalovaného a vôbec sa nebojí toho, že žalovaný na ňu podá trestné oznámenie za krivé obvinenie, lebo to krivé obvinenie ani zďaleka nebude. Má za to, že žalovaný úmyselne predlžuje súdne konanie, svojimi tvrdeniami sa snaží súdu nadiktovať ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Je presvedčená, že ňou podané odvolanie bolo podané v čas, je opodstatnené. Navrhovala aby súd doplnil do konania požiadavku žalobcu na náhradu trov konania 100 % a finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu, ktorým žalovaného vo vzťahu k žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako správny potvrdil ( ). Vo výroku, ktorým prvoinštančný súd konanie zastavil ako odvolaním strán sporu nenapadnutom ponechal uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté. 8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. V preskúmanej veci bolo nepochybné, že žalobkyňa podaním doručeným okresnému súdu 27.09.2020, vzala žalobu na začatie konania v celom rozsahu späť a súd konanie v zmysle ustanovenia zastavil. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil podaním zo dňa 09.10.2020.

11. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu i na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel zobrať žalobu späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovaného, znáša trovy žalovaného žalobca.

12. Úvahy o tom, či si žalobca mohol byť vedomý bezdôvodnosti žaloby sú z hľadiska použitia citovaného ustanovenia bezpredmetné. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva a preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda z hľadiska správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Súd zároveň neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považoval postup prvoinštančného súdu pokiaľ priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania postupom podľa za súladný, nie len so znením poukazovaného zákonného ustanovenia ale i ustálenou súdnou praxou. Z dispozitívneho úkonu žalobkyne, ktorým žalobu vzala v celom rozsahu späť totiž nemožno vyvodiť, že by tak urobila pre správanie žalovaného. Naopak dôvodom späťvzatia žaloby mala byť podľa žalobkyne úprava žaloby na zaplatenie finančného zadosťučinia, priloženie dôkazných materiálov i výška odškodného, ktorú si bude uplatňovať od žalovaného v inom konaní.

14. Žalobkyňa v prílohe podaného odvolania doložila potvrdenie o podaní daňového priznania, potvrdenie o poberaní dôchodku, preukaz ZŤP. Odvolací súd napriek tomu dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia . totiž vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v konkrétnom prípade išlo o výnimočné okolnosti, dôvody hodné osobitného zreteľa, teda celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, má sa vykladať prísne reštriktívne. Predmetné ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť

kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010 sp. zn. ). Mimo sociálnych aspektov pri aplikácii ustanovenia je potrebné vždy zohľadňovať i na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, na správanie sa strán v priebehu sporu, na okolnosti vedúce k uplatneniu nároku a pod..

15. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila pôvodne v konaní vedenom na okresnom súde pod , v ktorom žalovaný v postavení žalobcu si vo vzťahu k nej ako žalovanej uplatňoval nárok na zaplatenie 1 045,38 eur s príslušenstvom ako vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd žalobcovi uložil zaplatiť jej 138,75 eur titulom bezdôvodného obohatenia a sumu 500,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie.

16. Urobila tak s poukazom na skutočnosť, že úverová zmluva č. 3703037129, v ktorej si žalobca svoj nárok vo vzťahu k nej uplatnil, bola i podľa potvrdenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.01.2016 doplatená a ukončená.

17. Preskúmaním poukazovanej listiny odvolací súd zistil, že uvedené sa vzťahovalo k úverovej zmluve č. 3703037129 s variabilným symbolom XXXXXXXXXX, pričom v konaní vedenom pod žalobca svoj nárok vymedzil síce z úverovej zmluvy č. 3703037129, avšak s variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Naviac, žalovaný vo vyjadrení k uplatnenému nároku žalobkyne na úhradu bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia poprel dôvodnosť takto uplatnených nárokov žalobkyne, zotrval na tom, že predloženými dôkazmi v konaní preukázal, že žalobkyňa čerpala titulom zmluvy sumu 7 219,66 eur a žalovanému uhradila 6 174,28 eur. Predmetom konania je suma 1 045,38 eur ako rozdiel medzi čerpanými a uhradenými finančnými prostriedkami. Žiadal preto, ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Pokiaľ sa týkalo nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, poukázal, že zákon vyžaduje, aby oprávnená osoba najprv úspešne uplatnila na súde porušenie práva alebo povinností ustanovenej ZoOS alebo osobitnými právnymi predpismi, pričom žalobkyňa takouto osobou, ktorá by na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinností ustanovenej ZoOS alebo osobitnými predpismi, nie je.

18. Po doručení predmetného vyjadrenia žalovaného a výzvy prvoinštančného súdu, aby sa žalobkyňa k tomuto vyjadreniu žalovaného vyjadrila, žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu úpravy žaloby na zaplatenie finančného zadosťučinenia, priloženia dôkazného materiálu i výšku odškodného, ktoré si bude uplatňovať vo vzťahu k žalovanému v inom konaní.

19. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že bolo potrebné žalobkyňou pred podaním žaloby zvážiť skutkovú a právnu stránku uplatneného nároku, uvedomiť si i prípadné riziká, ktoré podaním žaloby na seba berie, k tomuto aktu pristúpiť s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Ani to, že žalobkyňa je spotrebiteľ, neznamená, že svoje domnelé nároky môže na súde uplatňovať bez toho, aby zvažovala ich úspešnosť a reálnosť ich základu podľa hmotného práva. I jej správanie v odvolacom konaní, kde najskôr vo vzťahu k žalovanému žiadala priznať finančné zadosťučinenie, v ďalšom zobrala tento návrh späť a následne opätovne požadovala, navodzuje dojem, že zneužívaním svojho, čo by slabšieho postavenia, sa spolieha, že jej ochrana súdom musí byť len z tohto titulu bezbrehá. Súdne konanie nie je a nemôže byť nástrojom svojvôle a manipulácie. V právnom štáte sa uplatňovanie práva nepredstiera, ale musí mať svoj reálny podklad.

20. I z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti uznesenia a vo výroku, ktorým prvoinštančný súd žalovanému vo vzťahu k žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil. Vo výroku odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponechal uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté.

21. O nároku žalobkyne, ktorým žiadala vo vzťahu k žalovanému priznať finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur, odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v danom prípade bolo konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou právoplatne zastavené. Ak skutočne mieni takýto nárok vo vzťahu k žalovanému uplatniť, musí tak urobiť žalobou v zmysle ust. a nasl. , o ktorej v prvom stupni je príslušný rozhodovať okresný súd v zmysle ust. a nasl. .

22. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )