Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-48-2021.pdf
PDF · 150.73 KB
Case nature
Subarea
26Cob/48/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, XXX XX M., W. republika, zastúpenej: Z. W. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom F. 5, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: K. D. s.r.o. so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX E., B.: XX XXX XXX, zastúpenému: AG M. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: M. 8, XXX XX R. - mestská časť D., B.: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti Uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/31/2021 - 155 zo dňa 24.05.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/31/2021 - 155 zo dňa 24.05.2021 potvrdzuje.
II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 07.05.2021 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd v jej prospech zriadil záložné právo na akcie žalovaného v spoločnosti U. F. a.s. so sídlom C. L. 122, XXX XX U., B.: XX XXX XXX (ďalej len „NTS, a.s.“), a to na 49 ks akcií v menovitej hodnote 82.984,79 eura jednej akcie na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 5.325.000 Kč s príslušenstvom titulom neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej spoločnosťou K. B., a.s. so sídlom D. X/A, XXX XX R., B.: XX XXX XXX (ďalej len „K. B., a.s.“) dňa XX.XX.XXXX až do momentu právoplatného zrušenia zabezpečovacieho opatrenia. 2. Zároveň sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala nariadenia neodkladných opatrení, ktorými bude uložené žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s vyššie uvedenými akciami ako aj akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k týmto akciám, a to do momentu právoplatného zrušenia týchto neodkladných opatrení. 3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že ako fyzická osoba investovala finančné prostriedky do spoločnosti K. B., a.s., ktorá je súčasťou finančnej skupiny K. V., pričom žalobkyňa na základe rámcovej zmluvy poskytla spoločnosti K. B., a.s. peňažné prostriedky vo výške 5.000.000 Kč a uvedená spoločnosť jej vystavila vlastnú zmenku č. 19292 dňa 21.02.2020, podľa ktorej jej mala byť vyplatená zmenková suma vo výške 5.325.000 Kč s dátumom splatnosti 20. februára 2021. Z uvedeného je podľa nej nesporné, že žalobkyňa má pohľadávku voči K. B., a.s. vo výške 5.325.000 Kč titulom nevyplatenia zmenkovej sumy zo zmenky, čo uvedená spoločnosť nerozporuje, a teda existuje medzi nimi právny vzťah. E. K. B., a.s. ale aj celá finančná skupina K. V. má podľa nej finančné problémy, a preto je v omeškaní s výplatou zmenkovej sumy a prehlásenia tejto spoločnosti svedčia o tom, že nemá na úhradu nesporného nároku žalobkyne prostriedky a nechce ho uhradiť. Z dokladov predložených žalobkyňou podľa nej vyplýva, že spoločnosť K. B., a.s. v roku 2019 hospodárila so stratou cca 9,5 milióna eur a verejne dostupné informácie ohľadne skupiny K. V., tiež preukazujú zlú finančnú situáciu tejto finančnej skupiny. Podľa žalobkyne z predložených dôkazov vyplýva, že K. B.,
a.s. zavádza svojich veriteľov, neuspokojuje ich, ale uspokojuje spriaznené spoločnosti na úkor svojich veriteľov. K. B., a.s. podľa žalobkyne nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, a teda existuje obava, že žalobkyňa si nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku priamo z jej majetku. Na základe lustrácie v katastri nehnuteľností je podľa žalobkyne nepochybné, že K. V. E. a.s. je síce výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území N. zapísaných na LV č. XXXX, ale tieto sú predmetom záložného práva, ako aj nehnuteľností v katastrálnom území M. O. zapísaných na LV č. XXXX, ktoré sú však predmetom nájmu v prospech inej spoločnosti a nehnuteľností v katastrálnom území D. zapísanej na LV č. XXXX, ktorá má nepatrnú výmeru. D. žalobkyne skutočnosti ňou tvrdené v návrhu preukazujú, že K. B., a.s. napriek krátkodobej splatnosti zmenky zjavne nepoužila finančné prostriedky na rezervu a na uspokojenie veriteľov, ale na iný účel a ňou predložené dôkazy svedčia o tom, že K. B., a.s. zavádza svojich veriteľov, neuspokojuje ich, ale uspokojuje spriaznené spoločnosti na úkor svojich veriteľov. F. uvedené skutočnosti sú podľa nej dôkazom, že K. B., a.s. má finančné problémy, pričom nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Je podľa nej vysoko pravdepodobné, že si nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku K. B., a.s. ani v budúcnosti, keďže v dôsledku zlého podnikania je táto spoločnosť v situácii, v ktorej jej hrozí konkurz, pričom konkurz hrozí aj K. V. E., a.s. „v reštrukturalizácii“ so sídlom D. X/A, XXX XX R., B.: XX XXX XXX (ďalej len „K. V. E., a.s.“) a na uvedenú spoločnosť už bola súdom povolená reštrukturalizácia. K. B., a.s. je jediným akcionárom spoločnosti K. V. E., a.s. a táto je jediným akcionárom spoločnosti K. teplo j.s.a. so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX E., B.: XX XXX XXX (ďalej len „K. teplo j.s.a.“), ktorá je jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného (K. D. s.r.o.) a má XX %-ný podiel v spoločnosti U. teplárenská spoločnosť a.s. L. užívateľom výhod v spoločnosti U., a.s. je fyzická osoba, a to akcionár a štatutár spoločnosti K. B., a.s. B.. A. H.. D. žalobkyne je podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy splnená, keďže možno predpokladať, že žalovaný sa tiež bude zbavovať majetku resp. jeho majetok bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny K.. U. navrhovaných zabezpečovacích ako aj neodkladných opatrení sa však podľa žalobkyne zabezpečí zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy žalobkyne a ohrozeniu a zmareniu exekúcie a najmä jej práv pre prípad konkurzu. X. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladných a zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. A. odôvodnil nasledovne: a) pokiaľ ide o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nemal osvedčený objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. L., že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne a z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností žalobca má súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku ohrozenia exekúcie. N. môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U. iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky, zadlženosť dlžníka, zámer oddlženia pod dohľadom súdov, či poskytnutá ochrana podľa zákona č. XX/XXXX Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby V.-XX a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. D. súdu prvej inštancie žalobkyňa v konaní síce tvrdila, ale neosvedčila, že sa spoločnosť K. B., a.s. zbavuje resp. vyvíja činnosť smerujúcu k zbaveniu sa svojho majetku napríklad jeho predajom za neprimerane nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť. B. samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky bez ďalšieho podľa súdu prvej inštancie neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie; dôvodom by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by žalobkyňa osvedčila, že žalovaný koná tak, že znižuje hodnotu majetku, ktorý bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úkor svojho veriteľa. Z medializovaných informácií predložených žalobkyňou však podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva zámer dlžníka riešiť svoj hroziaci alebo už existujúci úpadok a pokiaľ by dlžník mal úmysel podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, tak nejde podľa neho o konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na úkor svojho veriteľa, ale práve naopak, vedie k záveru o tom, že dlžník má snahu svojich veriteľov uspokojiť, hoci pomerne podľa výšky, druhu a charakteru ich pohľadávok. A. je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľom, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. F. postupom nedochádza k likvidácii majetku na úkor veriteľa
dlžníka, pretože sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň vplyv, ktorý im zabezpečuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii, či už prostredníctvom inštitútu schôdze veriteľov, veriteľského výboru alebo schvaľovania návrhu reštrukturalizačného plánu a podobne. K. zámer dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie nemôže byť dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože zákonná úprava tohto inštitútu má chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku alebo majetkovému úbytku na úkor veriteľa, čo nemožno stotožniť s úmyslom dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie. D. názoru súdu prvej inštancie však žalobkyňa vo svojom návrhu a predloženými dokladmi riadnym spôsobom neosvedčila existenciu obavy, že prípadná exekúcia vyplývajúca z jej pohľadávky voči spoločnosti K. B., a.s. bude ohrozená, a tým nesplnila základný predpoklad na to, aby jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo vyhovené. O. toho vydaním zabezpečovacieho opatrenia v takom rozsahu, ako požadovala žalobkyňa vo svojom návrhu by sa podľa súdu prvej inštancie narušila zásada primeranosti, keďže pohľadávka žalobkyne je vo výške X.XXX.XXX Kč s príslušenstvom [ku dňu splatnosti zmenky (XX.XX.XXXX) prepočítané konverzným kurzom Y. X = XX,XXX V. predstavuje XXX.XXX,XX eura], avšak hodnota akcií žalovaného v spoločnosti U., a.s. je nepomerne vyššia (XX akcií v menovitej hodnote XX.XXX,XX eura za jednu akciu, t.j. spolu X.XXX.XXX,XX eura). U. zabezpečovacieho opatrenia by sa teda podľa súdu prvej inštancie neprimeraným spôsobom zasiahlo do majetkových pomerov žalovaného a vznikol by tak výrazný nepomer medzi výškou pohľadávky žalobkyne a hodnotou majetku, ktorý by bol zabezpečovacím opatrením postihnutý; b) vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladných opatrení voči žalovanému, nebolo podľa súdu prvej inštancie zo strany žalobkyne preukázané, že vznikla potreba bezodkladne upraviť pomery z obavy ohrozenia budúcej exekúcie neodkladnými opatreniami v takomto rozsahu, a preto súd jej návrh aj v tejto časti zamietol ako nedôvodný. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli podľa súdu prvej inštancie splnené zákonom požadované predpoklady, pričom zriadením záložného práva na akcie žalovaného v spoločnosti U., a.s. by došlo k zabezpečeniu pohľadávky žalobkyne a neodkladné opatrenie by bolo možné nariadiť iba vtedy, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto prípade však žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie neosvedčila obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, a preto nebola splnená základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a tým ani nesplnila podmienku pre nariadenie neodkladných opatrení v takom rozsahu, ako požadovala. Q. podľa súdu prvej inštancie nepredložila žiadne doklady a ani neprodukovala také tvrdenia, ktoré by vyvolali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia; žalobkyňa vôbec neosvedčila, že jej dlžník sa zbavuje majetku resp. znižuje úmyselne jeho hodnotu tak, aby ohrozil budúce exekúcie a iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii nemôže byť podľa súdu prvej inštancie dôvodom či už na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo na nariadenie neodkladných opatrení. X. Zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu žalobkyňa odvolaním a rozhodnutie navrhla zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie. D. ide o odvolacie dôvody, žalobkyňa namietala, že a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. V. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „V.“)], b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. X písm. d) V.]; c) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, [§ 365 ods. X písm. e) V.]; d) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. X písm. f) V.]; e) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo [§ 365 ods. X písm. g) V.]; f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. X písm. h) V.]; X. Žalobkyňa v odôvodnení odvolania uviedla, že právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia majú základ v nesprávnom právnom posúdení, nesprávne vyhodnotenom skutkovom stave, sú arbitrárne a v rozpore s reálnym skutkovým stavom. D. nej vo svojom návrhu riadne a dostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí poskytnúť ochrana, preto podľa nej naplnila základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení. U. rozhodnutie je podľa nej zaťažené viacerými zásadnými
vadami, najmä v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu. X. Žalobkyňa v odvolaní na podporu svojej argumentácie uviedla najmä, že zo skutkového stavu v návrhu, ako aj z predložených dôkazov a notoricky známych skutočností je podľa nej nepochybné, že finančná skupina K. nemá finančné prostriedky na splatenie a platenie svojich záväzkov voči investorom a týmto argumentom žalobkyne sa súd prvej inštancie podľa nej nezaoberal dostatočným spôsobom pre spravodlivé a správne rozhodnutie ako ani ďalšími zásadnými skutočnosťami. G. uviedla, že v účtovnej závierke K. B., a.s. za rok XXXX je uvedené, že K. B., a.s. v roku XXXX poskytla prepojeným účtovným jednotkám žalovaného pôžičky (riadok č. XX - strana aktív) vo výške XXX.XXX.XXX eur, čiže je podľa nej dôvodné prijať záver, že K. B., a.s. napriek tomu, že má veriteľov, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny K. V.. X. Žalobkyňa v odôvodnení odvolania tiež uviedla, že je podľa nej nepochybné, že (i) spoločnosť K. B., a.s. nespochybňuje nespornú a splatnú pohľadávku žalobkyne vo výške X.XXX.XXX Kč s príslušenstvom titulom zmenky, (ii) je preukázané, že celá finančná skupina K. V. má finančné problémy, (iii) spoločnosť K. B., a.s. je v omeškaní s výplatou zmenkovej sumy, (iv) spoločnosť K. B., a.s. má záväzok voči veriteľom vo výške XX.XXX.XXX eur a dosiahla stratu za rok XXXX viac ako X,X milióna eur, čo preukazuje ohrozenie vymoženia pohľadávky žalobkyne. F. skutočnosti podľa žalobkyne zakladajú dôvodné podozrenie, že uspokojenie jej pohľadávky z majetku spoločnosti K. B., a.s. bude zmarené. X. Ďalej podľa žalobkyne súd prvej inštancie bral do úvahy pri rozhodovaní len jednostranný pohľad, keď konštatoval, že v reštrukturalizačnom konaní K. B., a.s. budú veritelia pomerne uspokojovaní. Žalobkyňa tiež namietala arbitrárny a nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že v dôsledku reštrukturalizácie nedôjde k zníženiu majetku, čo je podľa nej iluzórny a nesprávny záver, keďže je nepochybné, že v prípade reštrukturalizácie aktíva K. B., a.s. nebudú mať takú hodnotu, ako by mali, keby reštrukturalizácia nebola. Podľa žalobkyne jedinou možnosťou ako zabezpečiť účel a cieľ konania je nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho a/alebo neodkladného opatrenia, ktorým sa zriadi záložné právo k majetku (akciám) v spoločnosti prepojenej so skupinou K. a zakáže sa výkon uskutočňovať akékoľvek úkony, ktorými by prepojená spoločnosť so skupinou K. previedla vlastnícke právo k akciám žalovaného v U., a.s. a nakladanie s nimi. 10. Žalobkyňa tiež uviedla, že konkurz hrozí aj K. V. E., a.s. ktorá tiež vykonávala ukracujúce úkony a tieto je možné vidieť aj v ďalších prepojených a ovládaných spoločnostiach na K. B., a.s. a rozhodný majetok K. V. E., a.s., ktorá je jediným akcionárom K. teplo j.s.a., a to obchodný podiel K. teplo j.s.a. v K. D., s.r.o., nebude mať podľa nej po prednostnom uspokojení spoločnosti J&T R., a.s. z výkonu záložného práva zriadeného dňa XX.XX.XXXX v prospech záložného veriteľa, ktorým je C.., a.s. žiadnu hodnotu. Ďalej je podľa žalobkyne preukázané, že ACS teplo j.s.a., ktorý je jediným spoločníkom žalovaného (K. D., s.r.o.), v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny K., zaťažil bchodný podiel K. teplo j.s.a. v K. D., s.r.o., čiže v spoločnosti žalovaného, záložným právom v prospech J&T R., a.s., kde možno podľa nej hovoriť aj o podozrení zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa. F. zaťažením je podľa žalobkyne vo významnej miere dotknutý aj majetok žalovaného, spoločnosti K. D., s.r.o., teda aj podiel K. D., s.r.o. v U., a.s., ktorý tým pádom nebude zahrnutý do hodnoty speňažovaného majetku skupiny K., čiže najmä jej materskej spoločnosti K. B., a.s. voči ktorej má žalobca nespornú pohľadávku. Berúc do úvahy samotné zriadenie záložného práva k obchodnému podielu K. teplo j.s.a. v ACS D., s.r.o., teda žalovanom, je podľa žalobkyne preukázané, že aj ďalšia spoločnosť prepojená na K. B., a.s. s majetkom nakladá, preto je potrebné ďalšiemu nakladaniu zamedziť a je potrebné ochrániť ohrozené právo žalobcu a zamedziť ďalšiemu ohrozeniu exekúcie, a to vo vzťahu k majetku ďalšej spoločnosti zo skupiny K., čiže žalovanom (K. D., s.r.o.), ktorého majetok, čiže podiel K. D., s.r.o. v U., a.s., by v prípade realizácie záložného práva nepriamo získal záložný veriteľ, čiže J&T R., a.s. resp. ďalší veritelia, v prospech ktorých súdy nariadia zabezpečovacie opatrenia. XX. Podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je podľa žalobkyne splnená, keďže možno podľa nej predpokladať, že žalovaný sa tiež bude zbavovať majetku, resp. jeho majetok bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny K. a je splnená aj v tom, že J&T R., a.s. resp. ďalší veritelia získajú cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny K., ktorá je v značných finančných problémoch a tento majetok - obchodný podiel K. teplo j.s.a. v K. D., s.r.o., teda žalovanom, a prostredníctvom neho aj podiel K. D., s.r.o. v U.), nebude predmetom rozdelenia v konkurze K. B.. D. názoru žalobkyne existuje reálna a dôvodná obava, že uvedený majetok žalovaného, a to podiel K. D., s.r.o. v U., a.s. bude tiež predmetom zabezpečenia ako to bolo v prípade obchodného podielu K. teplo j.s.a. v K. D., s.r.o., ktorý bol počas úpadku skupiny K. zabezpečený záložným právom v prospech J&T R., a.s. resp. súdom zriadeného záložného práva s následným
postihom, a to výkonom záložného práva v prospech ďalšieho veriteľa proti skupine K., čím sa žalobkyňa podľa nej dostane do situácie, že vymoženie jej pohľadávky môže byť zmarené a teda exekúcia bude ohrozená. Q. podľa nej vznikla a vzniká ujma v dôsledku toho, že napriek tomu, že investovala rozsiahly majetok, K. B., a.s. ani čiastočne neuspokojila jej splatnú pohľadávku titulom zmenky (vlastná zmenka č. XXXXX vystavená K. B. „bez protestu“ dňa XX.XX.XXXX) a ani ju nijak nezabezpečila, čo však nie je prípad obchodného podielu K. teplo j.s.a. v K. D., s.r.o. a prostredníctvom neho aj podielu K. D., s.r.o. v U., a.s., kde bolo v čase finančných problémov skupiny K. umožnené zabezpečenie investície veriteľa, čo naznačuje možné zvýhodňovanie veriteľa, má žalobkoňa za to, že prípadným nevydaním zabezpečovacieho a neodkladných opatrení by bola ohrozená exekúcia jej nároku a nepochybne aj jej práva na spravodlivé a zákonné uspokojenie pre prípad konkurzu K. B., a.s. prípadne insolvenčného konania, resp. reorganizácie skupiny K.. XX. K neprimeranosti zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa uviedla, že ak súd prvej inštancie považoval navrhované zabezpečovacie a neodkladné opatrenie za neprimerané vo vzťahu k výške nespornej pohľadávky, mohol zriadiť zabezpečovacie a neodkladné opatrenie v nižšom rozsahu. XX. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na posúdenie platobnej schopnosti K. B. od nezávislej ratingovej spoločnosti V., s.r.o., B.: XX XXX XXX, so sídlom Q. XX, R. - mestská časť A. XXX XX, podľa ktorej vzhľadom na začaté konkurzné konanie, výšku záväzkov a celkovú hodnotu aktív sú ohrozené akékoľvek prípadné terajšie aj budúce exekúcie pohľadávok. XX. Podľa žalobkyne, strata K. B., a.s. vytvorená za rok XXXX vo výške cca. X,X milión eur a výška záväzkov K. B., a.s. k XX.XX.XXXX preukazuje, že dôvody na konkurz sú reálne potvrdené a teda spoločnosť K. B., a.s. a celá skupina K. V. bola a je v úpadku. Z toho výslovne vyplýva, že existuje dôvodná obava, že exekúcia akýchkoľvek nezabezpečených pohľadávok voči K. B., a.s. je a bude ohrozená, pretože spoločnosť v úpadku, a najmä v konkurze, nemôže uhrádzať veriteľom pohľadávky do výšky ich plnej hodnoty. XX. Povolenie reštrukturalizácie podľa žalobkyne nemá na majetok spoločnosti K. V. E., a.s. resp. konkurz na K. B., a.s. vplyv na rozhodovanie o zabezpečovacom opatrení, keďže ustanovenie § 118 ods. X zákona č. X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Q.“), ktoré stanovuje účinky povolenia reštrukturalizácii vo vzťahu k súdnym (a rozhodcovským) konaniam sa podľa nej týka súdnych konaní o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou. A. o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení však podľa nej nie je konaním o samotnej pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou, a preto z uvedeného vyplýva, že povolením reštrukturalizácie nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych konaní, naopak môže sa iniciovať konanie o nariadení zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia a pokračovanie v tomto konaní. XX. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na niekoľko rozhodnutí súdov E. republiky, ktoré mali obdobným návrhom vyhovieť a odvolávala sa na zásadu legitímnych očakávaní. XX. Odvolací súd doručil žalovanému napadnuté uznesenie, odvolanie žalobkyne ako aj návrh žalobkyne spolu s prílohami podľa ust. § 329 ods. 1, druhá veta V.. XX. Žalovaný sa k návrhu žalobkyne, k napadnutému uzneseniu a odvolaniu žalobkyne vyjadril prostredníctvom jeho právneho zástupcu, tak že navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil pre prekážku litispendencie a v prípade, ak sa s argumentáciou žalovaného o prekážke litispendencie nestotožní, aby napadnuté uznesenie ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. XX. V prvom rade žalovaný vzniesol námietku prekážky litispendencie s poukazom na ust. § 159 V. na tom základe, že na O. súde R. V je pod sp. zn.: XCbZm/XX/XXXX vedené súdne konanie v právnej veci žalobkyne proti žalovanému o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení, pričom toto konanie bolo pôvodne vedené na O. súde U. pod sp. zn. XXCbZm/X/XXXX. D. žalovaného je v tomto súdnom konaní a v súdnom konaní na OS BA V daná totožnosť predmetu sporu, a to z dôvodu, že žalobca v tomto súdnom konaní a v súdnom konaní na OS BA V uplatňuje ten istý nárok vymedzený na základe totožných žalobných petitov. Q. nárok uplatnený v tomto súdnom konaní a v súdnom konaní na OS BA V vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. XX. Ďalej žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne ako aj pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keďže žalobkyňa podľa neho svoju aktívnu vecnú legitimáciu v súdnom konaní riadne neosvedčila a zároveň nepreukázala formálnu legitimáciu žalobkyne na uplatnenie zmenkovej pohľadávky a ani riadne neosvedčila pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Q. podľa žalovaného zároveň nepreukázala existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi ňou a žalovaným a ani existenciu akejkoľvek pohľadávky (hmotnoprávneho nároku) žalobkyne voči žalovanému. Q. podľa žalovaného odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od existencie zmenkovej pohľadávky, ide však o
pohľadávku žalobkyne voči spoločnosti K. B., a.s., ktorá nemá v súdnom konaní procesné postavenie žalovaného. Q. navyše ani existenciu zmenkovej pohľadávky v súdnom konaní podľa žalovaného riadne neosvedčila, keďže nepreukázala svoju formálnu legitimáciu na uplatnenie zmenkovej pohľadávky, t.j. pohľadávky voči spoločnosti K. B., a.s. vyplývajúcej zo zmenky, ktorú žalobkyňa predložila len vo fotokópii ako prílohu návrhu. V konaniach vyplývajúcich zo zmenky je pre jej legitimačný charakter podľa neho vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, a to pre odstránenie pochybností o legitimácii žalobcu. V súdnom konaní žalobkyňa súdu prvej inštancie nepreukázala, že by bola držiteľom originálu zmenky. XX. Žalobkyňa podľa žalovaného ani neosvedčila existenciu dôvodnej obavy z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného ako dlžníka. Q. v návrhu a v odvolaní podľa neho zdôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ako aj neodkladných opatrení, (údajným) ohrozením uspokojenia tvrdenej zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti K. B., a.s., a to najmä v súvislosti so žalobcom tvrdeným nepriaznivým finančným stavom spoločnosti K. B., a.s., spoločnosti K. V. E., a.s. v reštrukturalizácii, so, resp. skupiny K. V., a zriadením záložného práva na obchodný podiel spoločnosti K. teplo j.s.a. v spoločnosti žalovaného v prospech spoločnosti J&T R., a.s., K. v súvislosti so žalobkyňou uvádzanými špekulatívnymi tvrdeniami ohľadom ohrozenia exekúcie pri vymáhaní zmenkovej pohľadávky žalovaný akcentuje, že nie je možné zamieňať žalovaného so spoločnosťou K. B., a.s. ani so spoločnosťou K. V. E., a.s., keďže ide o samostatné právnické osoby so samostatným majetkom, samostatnými záväzkami a pohľadávkami. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žalovaný, spoločnosť K. B., a.s. a spoločnosť K. V. E., a.s. patria do skupiny K. V., ktorá však nemá žiadnu právnu subjektivitu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa účelovo zamieňa subjekty, t.j. žalovaného a spoločnosť K. B., a.s. ako aj spoločnosť K. V. E., a.s. s cieľom navodiť dojem splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení, keď sa žalobkyňa za účelom zabezpečenia jej údajného hmotnoprávneho nároku voči spoločnosti K. B., a.s. účelovo domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení na majetok vo vlastníctve žalovaného, čo následne odôvodňuje obavou z budúceho zmarenia exekúcie na majetok spoločnosti K. B., a.s. prípadne spoločnosti K. V. E., a.s. D. žalovaného zovšeobecnené tvrdenia žalobkyne o nepriaznivom finančnom stave skupiny K. V. (resp. spoločnosti K. B., a.s. a spoločnosti K. V. E., a.s.), ktoré sa navyše žalobkyňa snaží preukázať tendenčnými a nepodloženými novinovými článkami (ktoré nie je možné považovať za relevantné dôkazy), v žiadnom prípade nepreukazujú skutočnosti, ktoré by mohli viesť k dôvodnej obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného. R. ohľadu na to, či konkurzné konanie vyústi do vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie, pri oboch týchto alternatívach v zmysle príslušných ustanovení Q. podľa žalovaného platí, že exekúcia voči spoločnosti K. B., a.s. je vylúčená. XX. K nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobkyne voči spoločnosti K. B., a.s. žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú v tejto súvislosti zavádzajúce, keďže podľa nich je pre možnosť uspokojenia pohľadávky rozhodujúca výška majetku spoločnosti (podľa účtovnej závierky za rok XXXX vo výške XXX.XXXX.XXX eur) a nie jej hospodársky výsledok (strata za rok XXXX vo výške X.XXX.XXX eur); hodnota majetku spoločnosti niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobkyne (vo výške cca XXX.XXX eur), a je vyššia aj ako hodnota záväzkov spoločnosti voči ostatným veriteľom (vo výške XX.XXX.XXX eur). D. ide o žalobkyňou tvrdené zbavovanie sa majetku na účtoch spoločnosti (vychádzala z účtovnej závierky za rok XXXX), žalovaní považujú toto tvrdenie za tendenčné, ktoré nezohľadňuje skutočnosť, že hoci došlo k zníženiu majetku na účtoch spoločnosti na konci roka XXXX s porovnaním s koncom roka XXXX, došlo zároveň k zvýšeniu majetku na položke „N. finančný majetok súčet“ (z XXX.XXX.XXX eur na XXX.XXX.XXX eur), na položke „H. z finančnej činnosti spolu súčet“ (z XX.XXX.XXX eur na XX.XXX.XXX eur) a položke „E. majetok“ (z XXX.XXX.XXX eur na XXX.XXX.XXX eur); podľa žalovaných si tak žalobkyňa vyberá pri svojej argumentácii tendenčne len tie položky, ktoré jej vyhovujú a neposudzuje údaje z účtovnej závierky komplexne. XX. K záložnému právu spoločnosti J&T R., a.s. na obchodný podiel (podľa žalobkyne išlo o úkon ukracujúci veriteľov skupiny K. V.), žalovaný uviedol, že bolo zriadené za účelom zabezpečenia úverovej pohľadávky spoločnosti J&T R., a.s. voči spoločnosti K. teplo j.s.a. na základe Q. o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa XX.XX.XXXX. O. podiel nepredstavuje majetok spoločnosti K. B., a.s. ani žalovaného, preto uvedené tvrdenia žalobkyne podľa neho nemajú akúkoľvek relevanciu pre súdne konanie. XX. K hrozbe neuspokojenia pohľadávky žalobkyne žalovaný poukázal na stanovisko spoločnosti F. D. s.r.o., ktorá mala vykonať ocenenie aktív spoločnosti K. B., a.s., pričom výsledkom konzervatívneho ocenenia projektov a dcérskych spoločností má byť hodnota pohybujúca sa od XXX do XXX miliónov
eur, čo podľa žalovaného vo vzťahu k pohľadávke žalobkyne (vo výške X.XXX.XXX Kč) odôvodňuje záver o nepreukázaní obavy, že by uspokojenie zmenkovej pohľadávky mohlo byť zmarené. XX. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila aktuálnu hodnotu akcií, na ktoré sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenia. Na základe uvedeného má za to, že nie je daná primeranosť hodnoty zmenkovej pohľadávky vo vzťahu k hodnote akcií a tým ani primeranosť navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. D. názoru žalovaného hodnota akcií vo vlastníctve žalovaného, na ktoré sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenia, podstatne prevyšuje hodnotu zmenkovej pohľadávky, a preto navrhované opatrenia nemôžu byť považované za proporcionálne. XX. Žalovaný okrem vyššie uvedeného argumentoval, že nie je možné v danom prípade súčasné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení s poukazom na § X24 ods. 3 V.. Q. poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v návrhu a ani v odvolaní neuviedla, z akého dôvodu nie je možné sledovaný účel - zabezpečenie vymoženia zmenkovej pohľadávky, dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prípade, ak sa žalobkyňa v návrhu domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je zrejmé, že podľa názoru žalobkyne je možné dosiahnuť ochranu vymožiteľnosti zmenkovej pohľadávky zabezpečovacím opatrením. Q. má preto za to, že žalobkyňa neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladných opatrení a zároveň vylučovala možnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením. XX. Podľa § 159 V., začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. XX. Podľa § 324 ods. X V., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. XX. Podľa § 326 ods. X V., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. XX. Podľa § 3X6 ods. 2 V., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. XX. Podľa § 328 ods. X V., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. XX. Podľa § 329 ods. X V., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. XX. Podľa § 3X9 ods. 2 V., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. XX. Podľa § X29 ods. 3 V., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. XX. Podľa § 330 ods. X V., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. XX. Podľa § 343 ods. X V., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. XX. Podľa § 343 ods. X V., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Q. právo vzniká zápisom do príslušného registra. XX. Podľa § 344 V., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. XX. Podľa § 389 ods. X V., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
XX. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a po zohľadnení vykonaného dokazovania, odvolaní žalobcu a vyjadrení žalovaného, viazaný rozsahom odvolania, dospel k záveru, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému je potrebné podľa § 387 ods. X V. ako vecne a právne správne potvrdiť. O. súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, a preto v zmysle § 387 ods. X V. na tieto poukazuje a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: XX. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou prekážky litispendencie vznesenou žalovaným a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. M. zistil, že na O. súde U. skutočne prebiehalo konanie v totožnej veci žalobkyne voči žalovanému pod sp. zn. XXCbZm/X/XXXX, pričom v tomto konaní bola vec postúpená O. súdu R. V, avšak po rozhodnutí U. súdu E. republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XNdob/XX/XXXX bola vec prikázaná na rozhodnutie opäť O. súdu U. (vec bola následne vedená pod sp. zn. XXCbZm/X/XXXX), ktorý rozhodol Z. č. k. XXCbZm/X/XXXX - XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že konanie zastavil, a to z dôvodu, že konanie na O. súde F. (sp. zn. XCb/XX/XXXX), v ktorom bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie, bolo začaté skôr ako konanie v totožnej veci na O. súde U.. Z uvedeného dôvodu námietka žalovaného o prekážke litispendencie neobstojí, keďže konanie na súde prvej inštancie (v F.) začalo skôr ako konanie na O. súde U.. XX. V zmysle právnej doktríny (H. a kol., V. sporový poriadok. L.. D.: C. H. R., XXXX, s. XXXX) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 43. Zároveň sú v uvedenom komentári vymedzené nasledovné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 44. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacích opatrení odvolací súd konštatuje, že neboli splnené vyššie uvedené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení. Žalobkyňa v prvom rade neosvedčila existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Podľa petitu návrhu žalobkyne voči žalovanému mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva pohľadávka voči spoločnosti K., a.s. vo výške 5.325.000 Kč s príslušenstvom titulom zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292. Je teda zrejmé, že sa nejedná o pohľadávku voči žalovanému. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom uvedeným v komentári k CSP, na ktoré poukázala žalobkyňa, že nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného (a analogicky aj zabezpečovacieho) opatrenia voči tretej osobe, avšak uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu možné iba vtedy, ak je zároveň preukázaná aj existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami (v tomto prípade medzi žalobkyňou a žalovaným). V danom prípade však žalobkyňa náležite nezdôvodnila (a teda ani neosvedčila), prečo by malo byť nariadené zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k akciám žalovaného v spoločnosti NTS, a.s. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť K. B., a.s. je samostatnou entitou, právnickou osobou odlišnou od spoločnosti žalovaného, hoci majetkovo prepojenou, nie je možné podľa odvolacieho súdu vysloviť záver o existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným na základe prenesenia hmotnoprávneho vzťahu medzi ňou a spoločnosťou K. B., a.s., keďže to nevyplýva zo žiadnych žalobkyňou predložených dôkazov. Žalobkyňa žiadnym spôsobom rozumne nezdôvodnila, ako by sa mohla jej pohľadávka zo zmenky prípadne uspokojiť z majetku žalovaného, keďže právnu povinnosť zo zmenky nie je možné bez ďalších právnych úkonov alebo právnych skutočností previesť zo spoločnosti K. B., a.s. na žalovaného. V tejto časti preto považoval odvolací súd návrh žalobkyne za nedôvodný a nepovažoval za potrebné zaoberať sa podrobne v odôvodnení ďalšími predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými žalobkyňa dôvodila v návrhu či odvolaní, keďže na jeho nariadenie musia byť splnené kumulatívne všetky vyššie uvedené podmienky.
45. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila dostatočne ani spôsobilý predmet záložného práva ako jeden z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia; žalobkyňa v návrhu uvádza, že žalovaný vlastní 49 %-ný podiel v spoločnosti U., a.s., čo má vyplývať z poznámok k účtovnej závierke žalovaného za rok 2019. Z petitu žaloby ako aj z výpisu z obchodného registra spoločnosti NTS, a.s. má vyplývať, že ide o kmeňové listinné akcie na meno v menovitej hodnote jednej akcie vo výške 82.984,79 eura. Odvolací súd chápe, že z pozície veriteľa, ktorý nie je akcionárom spoločnosti je pomerne náročné preukázať vlastníctvo konkrétnej osoby k listinným akciám na meno, avšak na druhej strane, súd nemôže zriadiť záložné právo na veci, práva či iné majetkové hodnoty, pokiaľ nemá hodnoverne preukázané, že tieto existujú a že ich vlastní osoba, proti ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať. Odvolací súd nemá dostatočne hodnoverne preukázané, že žalovaný vlastní ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu 49 akcií spoločnosti NTS, a.s., a preto nemôže vo vzťahu k týmto akciám nariadiť či už zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie. Keďže v prípade akcií v spoločnosti NTS, a.s. ide o listinné akcie na meno, v zmysle § 156 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník) sa ich prevod uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. Nie je preto v prejednávanej veci vylúčené, že od roku 2019 (žalobkyňa sa odvolávala na poznámky k účtovnej závierke za rok 2019) došlo k prevodu akcií zo žalovaného na iný subjekt. Ak by odvolací súd nariadil zabezpečovacie opatrenie k akciám, ktoré by v čase rozhodovania neboli vo vlastníctve žalovaného, jeho rozhodnutie by bolo nevykonateľné. 46. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala obavu z ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločnosti patriacich do skupiny K. v prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že obavu z hrozby exekúcie je potrebné preukázať zo strany subjektu, voči ktorému návrh smeruje. Žalobkyňa však v návrhu ani v odvolaní žiadnym spôsobom neosvedčila (nieto preukázala), že by žalovaný vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu exekúcie jeho majetku. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tak reštrukturalizačné ako aj konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam smerujúcich) nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo ohroziť exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnej situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale naopak chrániť záujmy veriteľov pred nespravodlivým riešením vzniknutej nepriaznivej finančnej situácie veriteľa. Ako uviedol súd prvej inštancie, veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení úpadku napr. formou účasti vo veriteľskom výbore, a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia jeho pohľadávky, a preto odvolací súd vzhliadol argumentáciu žalobkyne ako nedôvodnú. 47. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila ani objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti K. B., a.s. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí zároveň aj hroziť. Odvolací súd však poukazuje na to, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie, obdobne ani poskytnutá ochrana podľa zákona č. 62/2020 Z.z. Pokiaľ aj žalobkyňa poukazovala v návrhu pri spoločnosti Arca B., a.s. na konkrétne časti predloženej účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2019, ktorými odôvodňuje ohrozenie prípadnej exekúcie (negatívny výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a zníženie finančných prostriedkov na účtoch v bankách), tak podľa názoru súdu na tieto žalobca poukazuje bez zreteľa na ďalšie údaje ohľadom majetku spoločnosti, ktoré vyplývajú z predloženej účtovnej závierky za rok XXXX, kde z tejto účtovnej závierky vyplýva celkový majetok spoločnosti K. B., a.s. za rok 2019 vo výške XXX.XXX.XXX eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2018, v ktorom mal celkový majetok spoločnosti hodnotu 566.537.732,00 Eur, respektíve tiež z účtovnej závierky vyplýva dlhodobý finančný majetok spoločnosti za rok 2019 vo výške 700.409.174 eur. Taktiež výsledok hospodárenia z minulých rokov predstavuje hodnotu vo výške 7.227.361 eur. Súd teda nemôže vzhľadom na rozsah celkového majetku spoločnosti Arca B., a.s. v pomere k nároku žalobkyne, a to ani pri realizácii výkonu záložného práva spoločnosťou U. IF, na ktorý poukazuje žalobkyňa v podanom návrhu, konštatovať osvedčenie reálneho a bezprostredného ohrozenia alebo zmarenie prípadnej exekúcie na majetok spoločnosti K. B., a.s., respektíve osvedčenie nemožnosti splnenia žalobcovho nároku z majetku tejto spoločnosti a v nadväznosti na to ani konštatovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyne a spoločnosti K. B., a.s. neodkladnými opatreniami, a to ani s prihliadnutím na žalobkyňou uvádzané medializované informácie, kde je otázna vierohodnosť týchto informácií, kedy súd ani nemôže nariaďovať zabezpečovacie respektíve neodkladné opatrenia len na základe informácií, ktoré by vyplývali z médií. V tomto smere ani neuhradenie pohľadávky žalobkyne neodôvodňuje navrhované zabezpečovacie opatrenie, pokiaľ nie je osvedčené budúce ohrozenie exekúcie. Pokiaľ aj žalobkyňa
v návrhu poukazovala na to, že finančné investície žalobkyne mali slúžiť na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam, teda že investície nemali slúžiť na investovanie, ale na sanáciu prepojených spoločností, toto svoje tvrdenie nijako neosvedčila relevantnými dôkazmi, bližšie nešpecifikoval, aké konkrétne úkony mali byť takto spoločnosťou K. B., a.s. uskutočnené a s akým obsahom a či boli urobené bez primeraného zabezpečenia respektíve protiplnenia. Z dôvodu absencie bližšej špecifikácie úkonov týkajúcich sa finančných investícií respektíve nakladania s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti, súd nemal za osvedčené, že takéto úkony, respektíve samotné nakladanie s finančnými prostriedkami spoločnosťou K. B., a.s., boli robené so zámerom zbavovania sa majetku, keďže v danom prípade nie je možné vylúčiť ani určitý investičný zámer spoločnosti K. B., a.s., kde v uvedenom smere žalobkyňa uvádza len domnienky, respektíve predpoklady sanácie prepojených spoločností, bez reálneho osvedčenia týchto tvrdení. Takéto domnienky nemôžu podľa názoru súdu postačovať, keďže nie každá dispozícia predstavuje automaticky zbavovanie sa majetku. K. samotné vykázanie straty v jednom účtovnom období spoločnosti K. B., a.s. respektíve finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností, na ktoré poukazuje žalobkyňa v rámci podaného návrhu, nemožno vzhľadom na celkový majetok spoločnosti K. B., a.s. vo vzťahu k výške nároku žalobkyne bez ďalšieho automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobca v právnom vzťahu. Súd tak nemal za preukázané také konanie spoločnosti K. B. a.s., ktoré by podstatnou mierou vzhľadom na majetok spoločnosti negatívne ovplyvňovalo jeho majetkové pomery v takom rozsahu, že by reálne a bezprostredne ohrozovalo budúcu exekúciu. Argumentáciu žalobkyne smerom k spoločnosti Arca B., a.s., hoci ako uviedol odvolací súd vyššie - nemožno automaticky preniesť smerom k žalovanému, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú pokiaľ ide o jej návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení. 48. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k predpokladu nariadenia navrhovaných neodkladných opatrení. V tomto smere sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej je možné neodkladné opatrenie nariadiť iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Ak by žalobkyňa preukázala, že má pohľadávku voči žalovanému a že medzi nimi existuje hmotno-právny vzťah, súd by musel vyhodnotiť, že elimináciu ohrozenia exekúcie je možné vykonať zabezpečovacím opatrením. Tým by automaticky nebolo možné práve z dôvodu ustanovenia § 324 ods. 3 CSP nariadiť neodkladné opatrenie. Preto má odvolací súd za to, že návrhu na nariadenie neodkladných opatrení nie je možné vyhovieť pre nesplnenie procesných podmienok. Zároveň však odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala splnenie ďalších podmienok, ktoré by sa na nariadenie neodkladných opatrení vyžadovali (viď bod 42. odôvodnenia). Odvolací súd poukazuje najmä na zjavnú neprimeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k pohľadávke žalobkyne (ak by nehľadel na skutočnosť, že nie je žalobkyňou osvedčené, že žalovaný je vlastníkom 49 ks akcií v spoločnosti NTS, a.s.). Ak by bol žalovaný vlastníkom 49 ks akcií, tieto by mali spolu hodnotu 4.066.254,71 eura, pričom pohľadávka žalobkyne predstavuje cca 206.000 eur. Ak žalobkyňa argumentovala, že súd môže vydať opatrenie aj len vo vzťahu k časti majetku, odvolací súd konštatuje, že to je síce pravda, ale žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný v čase podania návrhu skutočne bol vlastníkom týchto akcií. Zároveň žalobkyňou formulovaný petit návrhu na nariadenie neodkladných opatrení považoval odvolací súd za príliš široko koncipovaný, keďže vyhovením návrhu by bol žalovaný fakticky obmedzený s akoukoľvek dispozíciou k ním vlastneným akciám, nielen takým, ktoré by mohli ohrozovať prípadnú exekúciu pohľadávky žalobkyne, čím by sa neprimerane zasiahlo do jeho ústavného práva vlastniť majetok a disponovať ním. 49. Keďže už vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú záver o nedôvodnosti návrhu žalobkyne, odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými argumentmi uvedenými v návrhu či odvolaní žalobkyne, keďže tieto by nemali vplyv na výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. 50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 52. Vo vzťahu k výroku o trovách odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že postupoval v súlade so zásadou úspechu, v zmysle ktorej (§ 255 ods. 1 CSP) patrí nárok na náhradu trov konania tej sporovej strane, ktorá bola v konaní úspešná. Keďže v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešný žalovaní, odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.