Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/92/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: ITIMEX MODE, s.r.o., SNP 44, Šahy, IČO: 47 997 761, zastúpeného JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, Horná 65/A, Banská Bystrica a JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., advokátkou, Kármana 22/A, Lučenec, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o správnej žalobe proti opatreniu - protokolu žalovaného č. INA-70-12-2.1/P-A22,A23,A24,A25-19A, č. ú. 19 110 zo dňa 26. 06. 2019 v znení jeho Dodatku č. 1, č. INA-70-12-2.1/DP-A22,A23,A24,A25-19 zo dňa 16. 07. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e opatrenie - protokol o výsledku inšpekcie práce Inšpektorátu práce Nitra č. INA-70-12-2.1/P-A22,A23,A24,A25-19 č.ú. 19 110 zo dňa 26. 06. 2019 ako i Dodatok č. 1 zo dňa 16. 07. 2019 č. INA-70-12-2.1/DP-A22,A23,A24,A25-19 a Dodatok č. 2 zo dňa 16. 09. 2019 č. INA-70-12-2.1/ DP-A22,A23,A24,A25-19 a v e c v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu inšpekciu práce v dňoch 23. 05. 2019, 28. 05. 2019 a dňa 26. 06. 2019, pričom dňa 26. 06. 2019 vypracoval žalovaný Protokol č. INA-70-12-2.1/P-A22,A23,A24,A25-19 č. ú. 19 110. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Predmetný protokol bol s konateľom žalobcu, Ing. D. B., prerokovaný dňa 26. 06. 2019, ktorý sa pri prerokovaní k protokolu nevyjadril.

2. Dňa 09. 07. 2019 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu zo dňa 03. 07. 2019, obsahom ktorého bolo oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie zamestnancov žalovaného a vyjadrenie k Protokolu zo dňa 26. 06. 2019.

3. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je tiež oprava protokolu zo dňa 26. 06. 2019, v zmysle ktorej žalovaný opravil protokol v časti označenia IČO žalovaného.

4. Dňa 16. 07. 2019 vydal žalovaný Dodatok č. 1 č. INA-70-12-2.1/DP-A22,A23,A24,A25-19 k vyššie uvedenému protokolu zo dňa 26. 06. 2019.

5. K dodatku č. 1 zo dňa 26. 06. 2019 sa žalobca vyjadril vo vyjadrení zo dňa 09. 08. 2019, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14 .08. 2019.

6. Po podaní správnej žaloby, dňa 16. 09. 2019 vydal žalovaný Dodatok č. 2 č. INA-70-12-2.1/DP- A22,A23,A24,A25-19 k vyššie uvedenému protokolu zo dňa 26. 06. 2019.

7. Súčasťou administratívneho spisu je tiež zmluva zo dňa 30. 12. 2014 o nájme a prenájme nebytových priestorov a hnuteľného majetku uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou ITIMEX a.s., dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 02. 01. 2019 medzi žalobcom a G. F., oznámenie a poučenie o spracovaní osobných údajov dotknutej osoby zamestnanca zo dňa 02. 01. 2019, záznam o školení a overení znalostí (potvrdenie o zaškolení, zaučení a výcviku) zo dňa 04. 12. 2019, oboznámenie pracovníka zo dňa 04. 01. 2019, registračný list predmetnej zamestnankyne (Sociálna poisťovňa), pracovná zmluva zo dňa 16. 11. 2017 medzi žalobcom a D. X. vrátane dodatku č. 1 zo dňa 24. 05. 2018, oboznámenie pracovníka zo dňa 20. 11. 2017, záznam o školení a overení znalostí (potvrdenie o zaškolení, zaučení a výcviku) zo dňa 20. 11. 2017, registračný list predmetného zamestnanca (Sociálna poisťovňa), pracovná zmluva zo dňa 30. 04. 2019 medzi žalobcom a Q. X., záznam o školení a overení znalostí (potvrdenie o zaškolení, zaučení a výcviku) zo dňa 02. 05. 2019, oboznámenie pracovníka zo dňa 02. 05. 2019, registračný list predmetnej zamestnankyne (Sociálna poisťovňa), fotodokumentácia v počte 17 kusov kópií fotografií.

8. Ďalej sa v administratívnom spise žalovaného nachádza žiadosť žalovaného na predloženie dokumentácie, záznamov a iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce zo dňa 23. 05. 2019, stanovisko žalobcu zo dňa 09. 10. 2019 k Dodatku č. 2 a odpoveď žalovaného zo dňa 30. 10. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia - opatrenia

9. V žalobou napadnutom opatrení - Protokole č. INA-70-12-2.1/P-A22,A23,A24,A25-19 č.ú. 19 110 zo dňa 26. 06. 2019 žalovaný uviedol, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

10. Žalovaný v predmetnom protokole vymedzil tam uvedené podklady, ktoré boli žiadané, no žalobcom neboli predložené. Zároveň uviedol, že počas výkonu inšpekcie bola zhotovená fotodokumentácia prevádzky ITIMEX MODE s.r.o., SNP 44, Šahy. Čo sa týka zistených nedostatkov, žalovaný v devätnástich bodoch konštatoval nedostatky v oblasti Riadenie BOZP 0399, konkrétne evidencie vyhradených technických zariadení, prevádzkové budovy a objekty 0699, elektrické zariadenia 0703, 0704 a tlakové zariadenia 0708. V predmetnom protokole zároveň žalovaný uložil žalobcovi povinnosť odstrániť zistené nedostatky v lehote 4 mesiacov od prevzatia protokolu a prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a jeho príčin, ako aj doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení v lehote 5 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

11. Čo sa týka vyššie uvedených devätnástich bodov Protokolu zo dňa 26. 06. 2019, v ktorých žalovaný vymedzil zistené nedostatky, tieto boli nasledovné.

V prvom bode žalovaný konštatoval, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby bola vedená evidencia VTZ. V druhom bode žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby plochy skladovacích zón boli označené viditeľne bielymi alebo žltými čiarami (všetky sklady - obnoviť) v šírke od 100 mm do 125 mm. V treťom bode žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby na parnom potrubí v kompresorovni nebola poškodená izolácia. V bode 4. žalovaný konštatoval, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby v priestoroch konfekcie vo výške cca 2,5 m neboli prístupné živé časti (chýbal kryt pre dva kusy AC-dur ). V bode 5. žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby v priestoroch pre hygienu (ženy) bol dostatočný počet funkčných vodovodných batérií (chýbali ovládacie kolieska). V bode 6. žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby schodiskové ramená do miestnosti zásobných napájacích nádrží boli aspoň na jednej strane opatrené madlom

(záchytným držadlom), pričom schodiskové rameno musí byť opatrené madlom. V bode 7. žalovaný poznamenal, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil jamu ochranným zariadením v kotolni pre čerpadlá, ktoré sa nachádzali v hĺbke cca 2 - 2,5 m (hrozí pád z nádrže). V ôsmom bode žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby vyvýšené betónové stupne od úrovne podlahy boli zboku označené bezpečnostným značením (kotolňa). V deviatom bode žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby bolo vykonané posúdenie konštrukčnej technickej dokumentácie elektrického zariadenia v priestore nebezpečenstva výbuchu horľavých plynov a pár, vrátane uzemnenia a pospojovania skupiny Ae (zemný plyn - regulačnej stanice) od oprávnenej právnickej osoby (ďalej len „OPO“). V bode 10. žalovaný poznamenal, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil aby bola vykonaná kontrolná činnosť, úradná skúška, osvedčenie o úradnej skúške elektrických zariadení v prostredí nebezpečenstva výbuchu horľavých plynov vrátane uzemnenia a pospojovania skupiny Ae (zemný plyn - regulačnej stanice) Ae. V bode 11. žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby jednotlivé káble boli v plnom rozsahu označené (pletiarenské stroje Gilbos) podľa platného predpisu. V dvanástom bode žalovaný poznamenal, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil aby v hlavnom rozvádzači typ RS 1

- 146 sa používali len poistky s krytom a uzavretou tavnou vložkou. V bode 13. žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby manometre na TNS boli v plnom rozsahu dostatočne viditeľne vyznačené maximálnymi prípustnými stavmi (kompresor ORLÍK). V bode 14. žalovaný poznamenal, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby bola vykonaná kontrolná činnosť, úradná skúška, osvedčenie o úradnej skúške od tlakového zariadenia skupiny Ab1, výmenník tepla, typ VT - 16 v.č. 56995 od oprávnenej právnickej osoby. V bode 15. žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečí, aby bola vykonaná kontrolná činnosť, úradná skúška, osvedčenie o úradnej skúške od tlakového zariadenia skupiny Ab1, výmenník tepla, typ VT - 16 v.č. 56990 od OPO. V bode 16. žalovaný poznamenal, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby bola vykonaná kontrolná činnosť, úradná skúška, osvedčenie o úradnej skúške od tlakového zariadenia skupiny Ab1, vzdušník kompresora v.č. 1232 od OPO. V bode 17. žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby bola vykonaná kontrolná činnosť, úradná skúška, osvedčenie o úradnej skúške od tlakového zariadenia skupiny Ab1, vzdušník kompresora v.č. 29393 od OPO . V bode 18. žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby parné kotly v plynovej kotolni boli dopĺňané upravenou vodou s kvalitou podľa STN 077401. V bode 19. žalovaný uviedol, že kontrolovaný subjekt ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 23. 05. 2019 nezabezpečil, aby boli do prevádzkového denníka, alebo iných prevádzkových dokladov parných kotlov zaznamenávané aj parametre dopĺňanej, upravenej vody.

12. Na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 03. 07. 2019 žalovaný vydal Dodatok č. 1 č. INA-70-12-2.1/ DP-A22,A23,A24,A25-19 zo dňa 16. 07. 2019 k vyššie uvedenému protokolu zo dňa 26. 06. 2019. V predmetnom dodatku žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 07. 2019 žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by menili obsah protokolu zo dňa 26. 06. 2019 a preto tento zostáva nezmenený.

13. Dňa 16. 09. 2019 (po vyjadrení k dodatku č. 1) žalovaný vydal Dodatok č. 2 č. INA-70-12-2.1/ DP-A22,A23,A24,A25-19 k vyššie uvedenému protokolu zo dňa 26. 06. 2019. Predmetným dodatkom žalovaný z protokolu upravil znenie bodov 3, 7, 12 a 13 a vypustil body 1, 5, 9, 10, 18 a 19.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia opatrenia - protokolu žalovaného č. INA-70-12-2.1/ P-A22,A23,A24,A25-19A, č. ú. 19 1100 zo dňa 26. 06. 2019 v znení jeho Dodatku č. 1, č. INA-70-12-2.1/ DP-A22,A23,A24,A25-19 zo dňa 16. 07. 2019 a jeho vrátenia na ďalšie konanie.

15. Uviedol, že predmetné opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Žalobca ďalej poznamenal, že dňa 23. 11. 2017 doručil žalovanému oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie zamestnancov (vo vzťahu k Ing. N. U., PhD., MBA), o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Dňa 02. 07. 2019 bolo žalovanému doručené oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie zamestnancov (vo vzťahu k Mgr. R. X., Ing. J. Z., ale aj Ing. N. U., PhD., MBA), o ktorom doposiaľ taktiež nebolo rozhodnuté. Inšpekcia práce bola vykonávaná od 23. 05. 2019, Protokol bol vypracovaný a doručený bez rozhodnutia o podaní žalobcu zo dňa 23. 11. 2017 a Dodatok č. 1 bol vypracovaný a podpísaný 16. 07. 2019, teda po doručení oznámení o dôvodoch odôvodňujúcich vylúčenie uvedených zamestnancov.

17. Je teda nepochybné , že celá inšpekcia práce (začatá 23. 05. 2019), bola vykonaná ako aj samotný Protokol bol vydaný bez toho, aby bolo rozhodnuté o nezaujatosti zamestnanca IP Nitra - Ing. N. U., PhD., MBA. Následne po podaní žalobcu zo dňa 02. 07. 2019, napriek tomu podaniu, bez rozhodnutia o tomto podaní žalovaný vo veci konal, ako by neexistovalo a dňa a 16. 07. 2019 vypracoval a následne žalobcovi doručil Dodatok č. 1 k Protokolu.

18. Zákonnosť postupu žalovaného si podľa názoru žalobcu vždy vyžaduje, aby bol vykonávaný osobami (zamestnancom štátneho orgánu), u ktorých neexistujú pochybnosti o predpojatosti, resp. u ktorých akékoľvek pochybnosti o predpojatosti boli odstránené v konaní o vylúčenie zamestnanca orgánu verejnej správy. Nakoľko v tomto posudzovanom prípade tomu tak nebolo, napádaný Protokol (napádané opatrenie orgánu verejnej správy) trpí nezákonnosťou, ktorú je potrebné odstrániť.

19. V podanej žalobe následne žalobca konštatoval, že k jednotlivým bodom Dodatku č. 1 poukázal na nedodržanie zákonnej požiadavky na obsah dodatku k protokolu, ktorá je upravená v ust.

20. Žalobca mal (vychádzajúc z kontextu celého Dodatku č. 1) za to, že body 1 - 19 zostávajú podľa žalovaného nezmenené. S tvrdením žalovaného sa však ale žalobca nemôže stotožniť, nakoľko predložil žalovanému množstvo skutkových ako aj právnych argumentov vyvracajúcich zistenia žalovaného. Žalovaný sa síce ku každému bodu formálne vyjadril, avšak túto argumentáciu reálne nebral do úvahy, v podstate sa s ňou nevysporiadal, teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tým, že sa žalovaný relevantne nezaoberal skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, stal sa napadnutý Protokol nepreskúmateľný tak pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov. Uvedené konanie žalovaného potom zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. a . Zároveň tak, ako je podrobne zdôvodnené, je konanie žalovaného potrebné vnímať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní majúce za následok vydanie nezákonného opatrenia - Protokolu, čo zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. .

21. Ak by sa žalovaný dôsledne zaoberal argumentáciou žalobcu nedospel by k uvedenému skutkovému stavu, ktorý podľa žalobcu nie je dostatočne zistený, ktorý okrem iného je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, čo zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. a .

22. Konaním žalovaného bez toho, aby bolo rozhodnuté o vylúčení zamestnancov IP Nitra je založený odvolací dôvod v zmysle ust. a , pretože žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia - Protokolu.

23. Je nepochybné, že žalovaný tak pri kontrole, ale ani pri vydávaní Protokolu v žiadnom prípade nepostupoval v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku, najmä jeho ods. 1, 2, 4 a 5, keď si nesplnil povinnosť postupovať v súlade so zákonom, umožniť žalobcovi účinne obhajovať svoje záujmy a práva, svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania - teda aj a najmä argumentáciou žalobcu a v konečnom dôsledku vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu. Žalovaný teda porušil základné zásady správneho konania, resp. akéhokoľvek administratívneho konania, a to predovšetkým zásadu zákonnosti, ktorá je premietnutím ústavného princípu legality; zásadu dobrej verejnej správy svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou; zásadu materiálnej pravdy; či zásadu oficiality. Žalobca konštatoval, že má uvedenými skutočnosťami jednoznačne za preukázane, že Protokol v znení jeho Dodatku č. 1 nebol vydaný v súlade s platnými právnymi predpismi, neobsahoval relevantné zdôvodnenie a vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu, nebolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ani procesnoprávnymi predpismi.

24. Vo vzťahu k jednotlivým bodom žalobca uviedol, že žalovaný jednak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci - čo vyplýva z vyjadrení žalobcu k týmto bodom, jednak nedostatočne zistil skutkový stav a ten skutkový stav, ktorý zistil, nemá oporu v administratívnom spise. Zo žalobcom predloženej právnej argumentácie je zrejmé, že žalovaný svojimi závermi prijatý mi v Protokole išiel jednoznačne nad rámec zákona a obligatórne požadoval od žalobcu plnenia, ktoré zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis neukladá resp. ich uvádza len na úrovni odporúčania s možnosťou dobrovoľného plnenia, čím došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy - čo zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. . Neprihliadnutím na túto argumentáciu žalobcu vo vyjadrení k jednotlivým bodom založil žalovaný nepreskúmateľnosť Protokolu pre nedostatok dôvodov, ale aj nezrozumiteľnosť. Na základe uvedeného je potom daný žalobný dôvod v zmysle ust. , , f) g) .

25. Žalobca uviedol, že považuje Protokol o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a , a ktorá mala byť vykonaná v kontrolovanom subjekte v dňoch 23. 05. 2019, 28. 05. 2019 a 26. 06. 2019 na inšpektoráte práce za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zároveň opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal z žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom a v nich nemá oporu a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

IV. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18. 11. 2019 navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

27. K predpojatosti hlavného inšpektora práce žalovaný uviedol, že o vylúčení hlavného inšpektora práce je podľa názoru žalovaného kompetentný rozhodovať Národný inšpektorát práce Košice. Žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči inšpektorom práce Mgr. R. X., Ing. J. Z. v rámci vyjadrenia sa k protokolu. Inšpektorát práce už v minulosti rozhodoval o námietke zaujatosti týkajúcej sa nezaujatosti inšpektorov práce vo vzťahu k žalobcovi rozhodnutím č. IPNR_KHIP/BEZ/2017/2496 zo dňa 14. 12. 2017. O námietke zaujatosti bol žalobca informovaný aj listom zo dňa 21. 12. 2017 nadriadeným orgánom - Národným inšpektorátom práce Košice. V zmysle tohto listu, výkon inšpekcie práce, ako aj úkony súvisiace s výkonom inšpekcie práce určuje o inšpekcii práce, ktorý určuje kompetencie inšpektorátov práce, inšpektorov práce a postup výkonu inšpekcie práce. Inšpektoráty práce pri výkone inšpekcie práce nepostupujú v zmysle Správneho poriadku, ale v zmysle zákona o inšpekcii práce, a preto nie je možné rozhodnúť o vylúčení zamestnancov inšpektorátu práce. V tomto prípade sa žalovaný pridržiaval právneho názoru nadriadeného správneho orgánu, že inšpektorát práce nie je v zmysle zákona oprávnený rozhodnúť o námietke zaujatosti pri výkone inšpekcie práce. Z uvedeného dôvodu nebolo vo veci vydané rozhodnutie týkajúce sa vylúčenia zamestnancov žalovaného. Žalovaný považoval postup inšpektora práce za zákonný, keď aj napriek vznesenej námietke zaujatosti vypracoval dodatok č. 1 a 2, v rámci ktorého sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k zisteným nedostatkom. V tomto prípade išlo o nevyhnutný úkon, keďže si žalobca vyžiadal lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, pričom je inšpektor práce v zmysle povinný na základe vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa vypracovať dodatok k protokolu. Takýto úkon nemožno považovať za neplatný príp. nezákonný. Navyše, ako bolo už vyššie uvedené, inšpektorát práce nemá zákonné oprávnenie v tomto štádiu konania rozhodovať o vznesenej námietke zaujatosti.

28. Na základe zisteného skutkového stavu bol inšpektorom vypracovaný protokol č. INA-70-12-2.1/P- A22,A23,A24,A25-19 zo dňa 26. 06. 2019. Žalobcovi bola stanovená lehota 8 dní na vyjadrenie sa k obsahu protokolu. Dňa 09. 07. 2019 bolo doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu, na základe ktorého bol vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu. K jednotlivým bodom protokolu správny orgán uvádza, že inšpektorom práce bol dňa 16. 09. 2019 vypracovaný dodatok č. 2 k protokolu. Týmto dodatkom bolo vyhovené žalobcovi, nakoľko tento listom zo dňa 09. 08. 2019 žiadal, aby súčasťou dodatku k protokolu bolo aj vyjadrenie žalobcu k jednotlivým bodom protokolu. Pri vypracovaní dodatku č. 2 k protokolu boli zo strany inšpektora práce vzaté do úvahy niektoré argumenty žalobcu, na základe čoho došlo k vypusteniu niektorých nedostatkov z protokolu, prípadne došlo k ich zmene.

29. V ďalšej časti žaloby sa žalovaný vyjadril k argumentácii žalobcu týkajúcej sa jednotlivých bodov napadnutého protokolu. K bodu 1 protokolu žalovaný uviedol, že tento nedostatok bol z protokolu vypustený a preto sa k nemu nebude vyjadrovať. K bodu 2 uviedol, že z čl. 1 STN 269030 vyplýva, že táto norma platí pre uskutočňovanie bezpečnej skladovej manipulácie s manipulačnými jednotkami pri použití skladovacích zariadení najmä prepravných prostriedkov, regálov, motorových vozíkov a pod. Z vyhotovenej fotodokumentácie vyplýva, že v sklade neboli čiary v súlade s príslušným článkom STN, nakoľko nezodpovedali požiadavke, aby boli označené v šírke od 100 mm do 125 mm. V sklade sa nachádzali pohyblivé skladové kontajnery, na ktorých bol uložený materiál a ktoré možno zaradiť medzi skladovacie zariadenia. Navyše v čl. 1 STN je exemplifikatívny výpočet skladovacích zariadení. Na základe uvedeného inšpektor práce v tomto prípade použil príslušnú STN. K bodu 3 uviedol, že v čase výkonu inšpekcie práce bolo zistené, že na parnom potrubí bola poškodená izolácia. Poškodená izolácia ohrozuje zamestnancov nielen popálením, ale aj tým, že na pracovisku môže dochádzať k zvyšovaniu teploty od parného potrubia, čo môže tiež nepriaznivo vplývať na prácu zamestnancov. Dodatkom č. 2 k protokolu inšpektor práce zobral do úvahy pripomienku žalobcu, na základe čoho doplnil k tomuto porušeniu ďalšie ustanovenie právneho predpisu. K bodu 4 poznamenal, že žalobca nepreukázal, že výrobca AC-dur výrobkov nepožaduje vo výške 2,7 m krytie. Ide o výrobok, u ktorého výrobca predpísal druh krytia, ktoré nebolo dodržané. Nezabezpečením krytia pri manipulácií s materiálom väčších rozmerov alebo pri zavadení rebríkom o živé časti by mohlo dôjsť ku kontaktu s elektrickou inštaláciou a k prípadnému pracovnému úrazu. K bodu 5 protokolu uviedol, že inšpektor práce zohľadnil argumentáciu žalobcu k tomuto bodu protokolu, na základe čoho bol tento bod z protokolu dodatkom č. 2 vypustený, preto sa k nemu žalovaný nevyjadruje. K bodu 6 protokolu uviedol, že STN má odporúčací charakter, avšak pokiaľ zamestnávateľ nezníži riziko ohrozenia zdravia zamestnancov iným preukázateľne primeraným spôsobom, mal by plniť povinnosti v zmysle príslušnej STN, čo v tomto prípade splnené nebolo. K bodu 7 protokolu uviedol, že žalobca nezabezpečil jamu ochranným zariadením v kotolni pre čerpadlá. Inšpektor práce pre jednoznačnú špecifikáciu tohto nedostatku dodatkom č. 2 zmenil nedostatok, v ktorom jednoznačným spôsobom popísal, čo žalobca porušil. K bodu 8 poznamenal, že v prípade neoznačenia betónových stupňov od úrovne podlahy, môže byť ohrozená nielen obsluha, ktorá vstupuje do kotolne, ale aj iné osoby, ktoré by mohli zakopnúť o betónový stupeň (napr. revízny technik). Aj osoby, ktoré sa pravidelne pohybujú v kotolni a boli poučené zo strany žalobcu môžu zakopnúť a môže tak prísť k pracovnému úrazu. K bodu 9 a 10 protokolu poznamenal, že inšpektor práce vzal do úvahy argumentáciu žalobcu vznesenú v rámci vyjadrenia k protokolu a dodatkom č. 2 tento nedostatok z protokolu vypustil a preto sa k nemu nebude vyjadrovať. K bodu 11 protokolu uviedol, že v čase inšpekcie práce na stroji Gilbox, neboli jednotlivé káble v plnom rozsahu vyznačené. Žalobca inšpektorovi práce nepreukázal, že by túto povinnosť splniť iným preukázateľne primeraným spôsobom. K bodu 12 uviedol, že v hlavnom rozvádzači v čase výkonu inšpekcie práce neboli dve tavné vložky uzavreté krytom na mieste tomu určenom, v dôsledku čoho môže dôjsť k zraneniu osoby, ktorá vstupuje do rozvádzača za účelom kontroly alebo údržby. K bodu 13 protokolu poznamenal, že inšpektor práce vzal do úvahy argumentáciu žalobcu vznesenú v rámci vyjadrenia k protokolu a dodatkom č. 2 tento nedostatok zmenil tak, aby bol k porušeniu priradený príslušný právny predpis. K bodu 14, 15, 16, 17 protokolu žalovaný uviedol, že tlakové nádoby vrátane výmenníkov vyhrievaných parou sa zaraďujú do skupín podľa vyhlášky č. , kedy tlakové nádoby vrátane výmenníkov vyhrievaných parou sa zaraďujú do skupiny Ab1, na základe objemu (nad 10 l) , na základe maximálneho prevádzkového pretlaku (nad 0,2 MPa) a na základe bezpečnostného súčinu nad 20 (objem v L x tlak v MPa). Pri zaraďovaní sa vychádza z údajov, ktoré sú uvedené na výrobnom štítku výrobcu, na základe čoho aj predmetné tlakové nádoby, výmenník tepla, vzdušník kompresora patria do skupiny Ab1, pri ktorých je potrebné vykonať úradné skúšky. Inšpektor práce nezabezpečenie úradných skúšok jednotlivých zariadení rozdelil do štyroch samostatných bodov a to z dôvodu, aby boli nedostatky pre žalobcu prehľadnejšie. Absorpčná metóda sa uplatňuje pri rozhodovaní o uložení pokuty u tých nedostatkov,

za ktoré je začaté správne konanie, nie za všetky nedostatky z protokolu. Pri určení výšky sankcie žalovaný prihliada na počet nedostatkov zistených pri výkone inšpekcie práce, avšak v tomto prípade žalovaný neprihliada na všetky štyri porušenia, ale len na jeden nedostatok, nakoľko ide o porušenie toho istého právneho predpisu. K bodu 18 a 19 protokolu žalovaný poznamenal, že na základe argumentácie žalobcu uvedenej vo vyjadrení k protokolu inšpektor práce dodatkom č. 2 oba nedostatky z protokolu vypustil a preto sa k nim nebude vyjadrovať.

30. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že bez toho, aby bolo rozhodnuté o vylúčení zamestnancov žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia - protokolu. Žalovaný k uvedenému uviedol, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti v rámci vyjadrenia sa k protokolu, pričom uvedená námietka nebola vznesená ešte pred vydaním protokolu. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k vydaniu nezákonného protokolu, keďže ako bolo už vyššie uvedené žalobca nevzniesol námietku zaujatosti voči inšpektorom práce pred jeho vydaním. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce postupoval v súlade so zákonom, vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, vysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, ktorú vzniesol vo vyjadrení k protokolu. Žalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v priebehu inšpekcie práce, ktorý je preukázaný vyhotovenou fotodokumentáciou, prípadne predloženými dokladmi zo strany žalobcu. Žalovaný záverom poznamenal, že požaduje od žalobcu odstránenie zistených nedostatkov, ktorých sa žalobca dopustil v dôsledku porušenia príslušných právnych predpisov, pričom nepožaduje od žalobcu plnenia nad rámec zákona.

V. Ďalší priebeh konania

31. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 10. 01. 2020, v ktorom konštatoval, že dňa 02. 07. 2019 sa kontrolovaný subjekt vyjadril k Protokolu a 09. 08. 2019 namietol, že Dodatkom č. 1 žalovaný porušil ust. § 14 ods. 3 písm. a) ZoIP, pričom k obsahu Dodatku č. 1 sa viac nevyjadroval, keďže jediná zákonná možnosť, ktorú žaloby v tomto štádiu mohol v zmysle platnej legislatívy uplatniť, je podanie správnej žaloby - v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote. Žalobca tak aj urobil a dňa 26. 08. 2019 podal všeobecnú správnu žalobu na súd za účelom preskúmania Protokolu INA - 70 v znení jeho Dodatku č. 1. Podaním zo dňa 09. 08. 2019, ani žiadnym iným podaním neuskutočnil žalobca žiadny procesný úkon, ktorý by mohol mať za následok zmenu viackrát (v Protokole a aj v jeho Dodatku č. 1) deklarovaného stanoviska žalovaný k bodom: 1, 3, 5, 7, 9, 10, 12, 13, 18, 19. Napriek tomu po uplynutí 2 mesiacov od vypracovania Dodatku č. 1 (16. 07. 2019) došlo k vypracovaniu Dodatku č. 2 (16. 09. 2019), kde žalovaný vypustil resp. zmenil body 1, 3, 5, 7, 9, 10, 12, 13, 18, 19 Protokolu INA - 70. Žalobca poukazuje na absolútnu nezákonnosť a neprocesnosť postupu žalovaného, nakoľko žalovaný nebol oprávnený na vypracovanie Dodatku č. 2. Doručený list označený ako Dodatok č. 2 nie je možné v súlade so zákonom považovať za súčasť protokolu a ako taký ani nemôže spôsobiť žiadne právne následky (a už vôbec nie rozširovať údajné pochybenia žalobcu). Napriek tomu, však žalobca oznámil žalovanému jeho opätovnú nesprávnosť vyhodnotenia tak skutkového, ako aj právneho stavu uvedeného v liste označenom ako Dodatok č. 2. Na druhej strane však nepochybne - čo do jeho hmotnoprávneho charakteru predstavuje korešpondencia označená ako Dodatok č. 2 dôkaz svedčiaci o chybnom postupe žalovaného a vo vzťahu k podanej žalobe ako uznanie nároku - minimálne v časti. Uznanie argumentov a nároku žalobcu po podaní žaloby však nemôže spätne založiť a ani nezakladá zákonnosť Protokolu v jeho zvyšnej časti. Práve naopak - dokazuje jeho nezákonnosť a odôvodňuje jeho zrušenie ako celku a vrátenie žalovanému na ďalšie konanie, ktorého výsledkom bude zákonné opatrenie. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalobca podrobne vyjadril k jednotlivým bodom protokolu. Záverom svojho vyjadrenia žalobca navrhlo výsluch J. T., sídl. S. XXXX/ XX T. XXX XX ako osobu majúcu odbornú spôsobilosť vo vzťahu k BOZP, ktorý vykonáva činnosť pre spoločnosť OHSAS, s.r.o. špecializujúcej sa na BOZP v obchodných spoločnostiach v rámci celej SR. Vo vzťahu k záveru vyjadrenia žalovaného žalobca uviedol, že k námietke zaujatosti (tak k námietke z roku 2017, o ktorej nebolo rozhodnuté ako aj k opätovnej námietke z roku 2019, o ktorej tiež nebolo doposiaľ relevantným spôsobom rozhodnuté) sa vyjadril v samotnej žalobe, a to tak k potrebe o nej konať, rozhodnúť vrátane nemožnosti konať, kým sa o námietke nerozhodne. Súčasťou protokolu je jednoznačne podľa zákona aj jeho Dodatok č. 1, ktorý žalovaný vydal po doručení námietky zaujatosti, pričom doposiaľ o tejto námietke rozhodnuté nebolo.

32. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril vo vyjadrení zo dňa 24. 01. 2020. Uviedol, že inšpektorom práce bol vypracovaný protokol č. INA-70-12-2.1/P-A22,A23,A24,A25-19 zo dňa 26. 06. 2019, v ktorom bola žalobcovi stanovená lehota 8 dní na vyjadrenie sa k obsahu protokolu. Dňa 09. 07. 2019 bolo doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu, na základe ktorého bol vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu. Inšpektorom práce bol dňa 16. 09. 2019 vypracovaný dodatok č. 2 k protokolu. Týmto dodatkom bolo vyhovené žalobcovi, nakoľko tento listom zo dňa 09. 08. 2019 žiadal, aby súčasťou dodatku k protokolu bolo aj vyjadrenie žalobcu k jednotlivým bodom protokolu. Pri vypracovaní dodatku č. 2 k protokolu boli zo strany inšpektora práce vzaté do úvahy niektoré argumenty žalobcu, na základe čoho došlo k vypusteniu niektorých nedostatkov z protokolu, prípadne došlo k ich zmene. So všetkými námietkami, ktoré boli vznesené vo vyjadrení žalobcu sa inšpektor práce vysporiadal a zaujal k nim stanovisko v dodatku č. 2 k protokolu. Po vypracovaní dodatku č. 2, keďže došlo k zmene niektorých nedostatkov dal inšpektor práce opätovne možnosť žalobcovi sa k tomuto dodatku vyjadriť. Dodatok č. 2 k protokolu bol vypracovaný na základe vyjadrenia žalobcu, pričom zmenou nedostatkov, prípadne ich vypustením bolo vyhovené žalobcovi, t. j. dodatok č. 2 bol vypracovaný v prospech žalobcu. Dodatok č. 2 teda nemožno považovať za šikanózny. Keďže dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, protokol možno zmeniť len dodatkom k protokolu. Inšpektor práce preto vyhotovil dodatok k protokolu, ktorým boli niektoré nedostatky z protokolu vypustené, prípadne pozmenené. Samotná podstata nedostatkov dodatkom k protokolu nebola zmenená a vôbec neprišlo k rozširovaniu nedostatkov. Žalovaný zastával názor, že postupoval správne, keďže v zmysle zákona o inšpekcii práce vypracoval dodatok k protokolu, ktorý je súčasťou protokolu. Inšpektorát práce by v opačnom prípade nemohol na základe vyjadrenia kontrolovaného subjektu, v ktorom by predostrel závažné skutočnosti a ktoré by pozmeňovali zistené nedostatky v protokole, vykonať zmenu protokolu. Nedostatky v protokole by tak boli nemenné a to aj po predložení nových dôkazov zo strany kontrolovaného subjektu. Krajský súd Nitra sa vo svojom rozsudku č. zo dňa 21. 03. 2019 stotožnil s postupom žalovaného, keď tento obdobne ako v tomto prípade na základe vyjadrenia kontrolovaného subjektu vyhotovil dodatok, ktorým zmenil nedostatok v protokole. V zmysle tohto rozsudku sa správny súd nestotožnil s tým, že by zákon o inšpekcii práce neumožňoval inšpektorovi práce zmeniť dodatkom v dôsledku písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa k protokolu, ktoré mu bolo doručené v lehote určenej inšpektorom práce v protokole, akúkoľvek časť protokolu. Takýto výklad neobstojí pre jeho zjavný rozpor so samotným účelom inštitútu dodatku k protokolu. Inštitút dodatku k protokolu nie je v zákone o inšpekcii práce obsiahnutý samoúčelne, ale práve aj za účelom možnosti korigovania skutkových zistení uvedených v protokole, ich právnych záverov alebo aj uložených povinností (napr. prijať opatrenia na odstránenie v protokole konštatovaných zistení porušenia predpisov) v prípade, keď inšpektor práce práve v dôsledku podaného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa k protokolu zistí dôvodnosť ním uvádzaných skutočností. Ak by správny súd prijal opačný záver, inštitút dodatku k protokolu, keď by bez ohľadu na dôvodnosť skutočnosti uvádzaných vo vyjadrení k protokole kontrolovaným zamestnávateľom nemohol nijakým spôsobom obsah protokolu už zmeniť, by bol inštitútom nadbytočným a samoúčelným bez reálnej možnosti napraviť určité skutkové či právne vady protokolu. K návrhu žalobcu na výsluch J. T., ako osobu majúcu odbornú spôsobilosť vo vzťahu k BOZP žalovaný uviedol, že uvedená osoba nie je znalcom, ani inou osobou so špecifickým postavením, ktorá by bola zapísaná v osobitnom registri, a ktorá by bola zákonom splnomocnená vykonávať svoju činnosť pre súdy, prípadne iné orgány verejnej moci, a preto žalovaný nesúhlasí s výsluchom uvedenej osoby. Inšpektori práce sú kvalifikovanými odborníkmi vo vzťahu k posudzovaniu dodržiavania predpisov na zaistenie BOZP. K ostatným častiam vyjadrenia žalobcu sa žalovaný nevyjadril, pričom sa pridržal svojho stanoviska zo dňa 18. 11. 2019.

33. Predmetné vyjadrenie žalovaného zo dňa 24. 01. 2020 bolo následne zaslané na vedomie žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 25. 02. 2020.

34. Na prejednanie podanej správnej žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 20. 10. 2021, ktorého sa zúčastnil žalobca (konateľ žalobcu), právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konštatoval, že zotrváva na podanej správnej žalobe ako aj na či už skutkovej ale hlavne právnych stanoviskách a tvrdeniach uvádzaných v následných vyjadreniach, či už zo dňa 10. 01. 2020 resp. ďalšie zo dňa 25. 02. 2020. Zdôraznil, že je nemysliteľné, aby žalovaný vydal dodatok k protokolu a následne vydal dodatok č. 2, pričom poukázal i na predpojatosť, s ktorou sa podľa jeho názoru žalovaný nevysporiadal.

Zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení k žalobe a zotrváva na skutkových zisteniach obsiahnutých v protokole v znení dodatku č. 1 a 2. Po vypracovaní dodatku č.

1 bolo doručené vyjadrenie žalobcu označené ako vyjadrenie k dodatku č. 1, pričom v tomto vyjadrení žalobca namietal nedodržanie ust. § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce z dôvodu, že dodatok č. 1 neobsahoval vyjadrenie žalobcu, ale len stanovisko žalovaného. V záujme právnej istoty ako i vyhoveniu žalobcu inšpektor práce vypracoval dodatok č. 2. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 22. 06. 2021, v ktorom sa súd v obdobnom prípade zaoberal touto otázkou a vyslovil záver o tom, že je postačujúce ak žalovaný v úvode dodatku poukázal na doručené vyjadrenie k protokolu, nie je povinnosťou podrobne opísať celý obsah vyjadrenia, pričom takýto postup by nezohľadňoval účel ust. § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

35. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného - Protokol zo dňa 26. 06. 2019 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 16. 07. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že opatrenie žalovaného - Protokol zo dňa 26. 06. 2019, jeho Dodatok č. 1 zo dňa 16. 07. 2019 ako i Dodatok č. 2 zo dňa 16. 09. 2019 je potrebné zrušiť podľa ust. a a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

36. Podľa , bod 1 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 20. 07. 2020 (ďalej len Z. z .), inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 7 ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného zákona, Inšpektorát práce a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený b/ nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

Podľa § 13 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním

povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

37. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 191 ods. 1, písm. e/ a f/, ods. 4, 6 správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku

3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

38. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia - Protokolu zo dňa 26. 06. 2019 (v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16. 07. 2019), ktorým žalovaný uložil žalobcovi opatrenia podľa a 6 Z. z. Žiadal, aby súd napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd predovšetkým skúmal, či žalobcom napadnuté opatrenie je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je v zmysle ustanovení možné považovať za „rozhodnutie“ (podľa rozhodnutím orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka) alebo, či ho je možné považovať za „opatrenie“ (podľa opatrením orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté), a teda či Protokol podlieha súdnemu prieskumu postupom podľa ustanovení . Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby (žalobcu) dotknuté, a preto žalobu považuje za prípustnú.

39. Inšpekciou práce sa v zmysle presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, 3/ poskytovanie poradenstva. Inšpektor práce je podľa povinný v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným subjektom. Podľa protokol okrem identifikácie orgánov verejnej správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce nariadi opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v , , , a a zároveň uloží povinnosť kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej lehote. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. V konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa a , na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok ( ) je protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom (obmedzenom) rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv kontrolovaného zamestnávateľa. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení.

40. V predmetnej právnej veci súd ďalej považuje za dôležité vyjadriť sa k námietke žalobcu o tom, že predmetný protokol bol vydaný bez toho, aby bolo rozhodnuté o nezaujatosti ním uvádzaných zamestnancov žalovaného, čo spôsobuje to, že napádaný Protokol (napádané opatrenie orgánu verejnej správy) trpí nezákonnosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje na princíp subsidiarity ako taký. Princíp subsidiarity je výrazom mnohostrannosti spoločenských vzťahov vznikajúcich v procese rozhodovania o individuálnych právach a povinnostiach účastníkov, ktoré nemožno upraviť v jedinom procesnom predpise. Preto existuje jeden procesný predpis s univerzálnou pôsobnosťou - o

správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a osobitné právne predpisy, v ktorých sa premietajú príslušné odchýlky. Subsidiarita vyjadruje vzťah všeobecného a špeciálneho predpisu. Inými slovami, správny poriadok platí len vtedy, ak osobitné právne predpisy neustanovujú inak.

41. Niektoré osobitné predpisy výslovne ustanovujú, že na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V prípade, ak takáto konštatácia v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho súdnictva absentuje, a teda ak nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný režim správneho poriadku nastupuje ex lege a povinnosťou orgánu verejnej správy je ho aplikovať. O tento prípad však nejde v prípade vykonávania inšpekcie práce inšpektorátom práce podľa Predmetný v ust. taxatívne vymenováva konania (konania podľa , , a , ísm. d), , a , a , až f), a ), na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, pričom príslušné ustanovenie zároveň odkazuje na o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Na základe formulácie predmetného ustanovenia tak správny súd ustálil záver o neprípustnosti subsidiárneho použitia správneho poriadku, a teda i ustanovení o vylúčení predpojatých zamestnancov správneho orgánu v prípade vykonávania inšpekcie práce inšpektorátom práce podľa

42. Súd sa nestotožnil ani s tou námietkou žalobcu, obsahom ktorej bolo konštatovanie, že Dodatok č. 2 zo dňa 16. 09. 2019 už nie je súčasťou Protokolu zo dňa 26. 06. 2019, resp. že vydaním Dodatku č. 1 bola inšpekcia práce ukončená. Súd poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého je nesporné, že žalobca sa k uvedenému protokolu vyjadril, pričom následkom jeho vyjadrenia bol Dodatok č. 1 zo dňa 16. 07. 2019, v ktorom žalovaný nezohľadnil jeho námietky. Následne žalobca dňa 14. 08. 2019 žalovanému doručil vyjadrenie zo dňa 09. 08. 2019, ktoré sa týkalo Dodatku č. 1. Dňa 16. 09. 2019 vydal žalovaný Dodatok č. 2.

43. Správny súd nevzhliadol nezákonnosť uvedeného postupu žalovaného. Zo zákona o inšpekcii práce skutočne nevyplýva povinnosť inšpektorátu práce po vyhotovení dodatku k protokolu podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce ukončiť, resp. nereagovať na prípadné ďalšie stanovisko kontrolovaného subjektu. Správny súd v tejto súvislosti vyzdvihuje postup žalovaného, ktorý nepostupoval prísne formalisticky, keďže reagoval na žalobcove stanovisko k Dodatku č. 1 a v nadväznosti na toto jeho stanovisko vypracoval Dodatok č. 2, v ktorom v časti vzhliadol námietky žalobcu ako dôvodné, čo viedlo k zmene, prípadne vypusteniu niektorých bodov protokolu. Žalobca preto nedôvodne namieta nezákonnosť postupu, pretože ho žalovaný neukrátil na jeho právach, ale naopak svojím procesným postupom, nie prísne formalistickým, mu poskytol účinný prostriedok obrany voči skutočnostiam uvedeným v protokole už v znení jeho dodatku.

44. Čo sa týka námietky žalobcu o tom, že skutkový stav nebol dostatočne zistený, ktorý je okrem iného v rozpore s obsahom administratívneho spisu, s touto sa správny súd stotožnil. Súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán, príslušný na konanie, zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutia správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

45. V kontexte vyššie uvedeného súd poukazuje predovšetkým na podklad napadnutého rozhodnutia, a to fotodokumentáciu v počte 17 fotografii, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Sám žalovaný v napadnutom protokole konštatoval, že počas výkonu inšpekcie práce bola zhotovená fotodokumentácia priestorov prevádzky ITIMEX MODE s r.o., SNP 44, Šahy. Je nesporné, že tieto fotografie nie sú súčasťou protokolu zo dňa 26. 06. 2019. Sú súčasťou administratívneho spisu (17 čiernobielych fotografii bez popisu, prípadne s rukou písanou poznámkou na zadnej strane: „k bodu 2“, „k bodu 3“ a pod. s nečitateľným podpisom). Súd dáva do pozornosti i tú skutočnosť, že hoci niektoré body protokolu (zistené nedostatky) obsahujú údaje o vzdialenosti, príp. výške, na žiadnej z fotografii sa nenachádza meracie zariadenie, ktoré by preukazovalo žalovaným uvádzané závery v protokole. Zo žiadnej z predmetných

fotografii navyše nie je zrejmé, čo sa na nej nachádza, prípadne na aké porušenie príslušného predpisu poukazuje.

46. Spochybnená výpovedná hodnota predmetných fotografii ako podkladu pre vydanie napadnutého opatrenia spôsobuje podľa názoru správneho súdu to, že nie je možné ustáliť jednoznačný záver, že žalobca nezabezpečil, aby pracoviská neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, resp. že porušil v protokole vymedzené predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Táto nejednoznačnosť následne spôsobuje i irelevantnosť opatrení, ktoré boli v napadnutom protokole uložené žalobcovi, a to odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1 až 19 do 4 mesiacov od prevzatia protokolu.

47. Pre doplnenie súd uvádza, že skutočnosť, že vyššie spomenuté fotografie, ktoré boli podkladom napadnutého protokolu, nie sú jeho súčasťou, vzbudzuje pochybnosť i o tom, či žalobca (konateľ žalobcu) mal vôbec k nim prístup, resp. mal možnosť sa k nim relevantne vyjadriť.

48. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné v zmysle ust. , zrušiť žalobou napadnutý Protokol zo dňa 26. 06. 2019 vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 16. 07. 2019 (čoho sa žalobca i domáhal) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd zároveň zrušil i Dodatok č. 2 zo dňa 26. 06. 2019, a to napriek tomu, že zrušenia tohto dodatku sa žalobca nedomáhal. Súd dáva do pozornosti nielen tú skutočnosť, že Dodatok č. 2 bol vydaný až po podaní správnej žaloby, ale najmä to, že napadnutý protokol spoločne s oboma dodatkami tvoria jeden celok, resp. jedno opatrenie, ktoré je ako celok spôsobilé dotknúť sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu.

49. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. ). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby žalovaný na základe podkladov zhromaždených v rámci inšpekcie práce opätovne vyhotovil protokol o výsledku inšpekcie práce, pričom zistené nedostatky sformuluje tak, aby ich súčasťou boli objektívne zistené a zrozumiteľne identifikované skutočnosti podložené obsahom administratívneho spisu a so zákonom.

50. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté 7v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.