Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžk/37/2019

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): ANPA & partners, a.s., so sídlom: Hálkova 1/a, Bratislava, IČO: 48 140 490, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, Bratislava, IČO: 52265021, o preskúmanie zákonnosti Správy Daňového úradu Bratislava o výsledku dozoru č. 104144185/2016 zo dňa 20.10.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -78 zo dňa 28. marca 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a

Sťažovateľovi sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) uznesením č. k.: -78 zo dňa 28. marca 2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „uznesenie“) odmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti Správy Daňového úradu Bratislava (ďalej aj ako „daňový úrad“) o výsledku dozoru č. 104144185/2016 zo dňa 20.10.2016 a zároveň rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Krajský súd žalobu odmietol podľa (ďalej aj ako „SSP“) pre jej neprípustnosť, pretože smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny súd uviedol, že pod ukrátením subjektívneho práva rozumie taký stav, keď správnou žalobou napadnutým rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ako ani to, či pri jeho vydávaní správny orgán postupoval podľa o správnom konaní (správny poriadok) - (ďalej aj ako „Správny poriadok“) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný zvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. Správny súd však dospel k záveru, že o takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

4. Správny súd v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil aj právnu povahu správy, keď dospel k záveru, že ide o dokument, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach žalobcu, ale ide o listinu, ktorá je výsledkom dozoru podľa § 10 ods. 4 písm. a) v spojení s § 15 ZoHH, ktorá deklaruje ukončenie dozoru a túto nie je oprávnený preskúmavať správny súd. Správa z vykonaného dozoru nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže nie je rozhodnutím správneho orgánu. Dozor je kompetenciou žalovaného, ako i následne konať o správnom delikte, ak bol zistený - a až vtedy pôjde o rozhodovací proces, ktorého výsledok by bol preskúmateľný súdom. Správa preto podľa názoru krajského súdu nie je správnym aktom, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, ale je s poukazom na - opatrením predbežnej povahy, ktoré nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a je preto zo súdneho prieskumu vylúčená. Krajský súd mal za to, že ak správny orgán na základe správy dospeje k záveru, že žalobca porušil zákon; vydá rozhodnutie, ktorým žalobcovi uloží sankciu podľa až ZoHH a súdnemu prieskumu bude následne podliehať práve toto právoplatné (sankčné) rozhodnutie správneho orgánu.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

5. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil ustanovením , t.j. tak, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru sťažovateľa nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že správny súd „nesprávne vyhodnotil charakter Správy ako opatrenia predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach Žalobcu.“

6. Sťažovateľ namietal, že správny súd v rámci rozhodovania o podanej žalobe neprihliadal na základné práva a slobody, ktoré „môžu byť predmetom zásahu“ dotknuté (str. 4 kasačnej sťažnosti). Kasačný sťažovateľ sa stotožnil so závermi správneho súdu, že prevádzkovanie hazardnej hry nemožno zaradiť medzi základné ľudské práva a slobody, pričom súčasne uvádza, že hra MOBILOS (podľa názoru sťažovateľa), vymedzenie pojmu „hazardná hra“ (podľa ZoHH) nespĺňa. Namietal, že správny súd v rámci rozhodovania vo veci neprihliadal na to, že správou daňového úradu mohlo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na podnikanie, ktoré právo však chránené je.

7. Kasačný sťažovateľ sa nestotožnil ani s tou časťou napadnutého rozhodnutia, v ktorej krajský súd deklaruje, že samotnou správou k ujme na právach žalobcu nedošlo. Podľa názoru sťažovateľa je nesprávny ten predpoklad správneho súdu, že jedinou relevantnou ujmou by bolo až prípadné sankčné rozhodnutie, ktoré by bolo, resp. mohlo byť v budúcnosti vydané na základe správy. Sťažovateľ namietal, že samotný dozor vykonaný daňovým úradom (ktorého výsledkom je správa), predstavuje zásah do jeho práva - konkrétne do práva „podnikateľa na pokojný a nerušený výkon jeho podnikateľskej činnosti“, keď podľa názoru sťažovateľa daňový úrad ani nemal právomoc „vykonávať dohľad, nakoľko nešlo o hazardnú hru“. Sťažovateľ namietal, že ak by závery správneho súdu boli správne, potom by to mohlo viesť k tomu, že orgány štátu by „pod rúškom vedenia administratívneho konania, ktoré môže byť podkladom na udelenie pokuty“ mohli realizovať zásahy akejkoľvek intenzity brániace uskutočňovaniu výkonu základného hospodárskeho práva chráneného SR. Sťažovateľ má za to, že na prijatie záveru, že ide o opatrenie vylúčené zo súdneho prieskumu je potrebné prihliadať na intenzitu zásahu a následne právne vyhodnotiť, či nešlo o takú intenzitu zásahu, ktorého samostatným dôsledkom je zásah do subjektívnych práv žalobcu na pokojné vykonávanie práva na podnikanie, alebo či ide len o opatrenie predbežnej povahy, ktorého jediným možným dôsledkom je prípadné nezákonné uloženie pokuty s následnou možnosťou podania správnej žaloby proti takémuto sankčnému rozhodnutiu. Sťažovateľ sa nestotožňoval s údajným záverom správneho súdu, že „opatrenie predbežnej povahy pre konanie v ktorom môže byť uložená pokuta, nie je nikdy samostatne spôsobilé zasiahnuť do iných subjektívnych práv účastníka konania“.

8. Sťažovateľ tvrdil, že pred tým ako začal podnikať s hrou MOBILOS, obstaral si podklady, ktoré vyvracali, že by hra MOBILOS bola hazardnou hrou, správal sa teda starostlivo, avšak bol „uvrhnutý do stavu neočakávanej právnej neistoty“, keď správa daňového úradu napriek tomu ustálila, že hra MOBILOS je hazardnou hrou. Sťažovateľ uvádzal, že z uvedených dôvodov prestal podnikať, t.j. ukončil výkon podnikateľskej činnosti. Ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu bolo žalobcom prijaté v príčinnej súvislosti so správou a jej závermi a predovšetkým s obavou, ktorú to v žalobcovi vyvolalo.

Sťažovateľ v tomto kontexte uviedol, že ukončenie podnikateľskej činnosti bolo vyvolané stavom právnej neistoty, ktorý vznikol u žalobcu v nadväznosti na správu, ktorú považuje za nezákonnú, keďže je nezákonný aj samotný dohľad, z ktorého správa vzišla. Kasačný sťažovateľ teda celkovo argumentoval, že správny súd pochybil, keď posúdil, že vo veci neexistuje zásah do práv žalobcu. Sťažovateľ tvrdil, že k zásahu došlo, a to konkrétne do práva žalobcu na pokojné a nerušené podnikanie.

9. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ zreprodukoval úvahu krajského súdu, podľa ktorej je správa výsledkom administratívneho konania, v rámci ktorého daňový úrad realizoval svoje verejno-mocenské oprávnenia v zmysle zákona o hazardných hrách. Sťažovateľ deklaroval, že správa je „individuálny správny akt a ako každý individuálny správny akt je výsledkom administratívneho konania, v ktorom správny orgán realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia.“. Sťažovateľ však namietal, že v prejednávanej veci daňový úrad nerealizoval svoje verejno-mocenské oprávnenia zákonne, keď vykonal nezákonný dozor, výsledkom ktorého bolo vydanie nezákonnej správy. Mal za to, že ak by správny súd žalobu prejednal meritórne, dospel by k záveru, že daňový úrad nepostupoval v súlade so zákonom.

10. S odkazom na skutočnosti uvedené vyššie sťažovateľ súhrnne uviedol, že správny súd pochybil, keď dospel k záveru, že správa nebola spôsobilá zasiahnuť do jeho subjektívnych práv a má za to, že správou bolo porušené jeho právo na pokojné a nerušené podnikanie garantované SR. Na predmetnej argumentácii potom sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a aby vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby Najvyšší správny súd SR rozhodol o trovách konania tak, že sťažovateľovi prizná právo na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.

11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný (ďalej aj ako „Úrad“) ako právny nástupca Daňového úradu Bratislava v prejednávanej veci - podľa o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „“ alebo „aktuálny zákon o hazardných hrách“).

12. Úrad konštatoval, že sťažovateľ je jednou zo spoločností, ktoré prevádzkovali hry prostredníctvom technických zariadení (tzv. kvízomatov), ktoré pripomínajú výherné prístroje alebo terminály videohier. Úrad konštatoval, že okrem iných, z dôvodu, že tzv. kvízomaty vydávajú peňažnú výhru, nepatria tieto zariadenia do kategórie nevýherných hracích prístrojov.

13. Následne vo vyjadrení poukázal na vymedzenie pojmu „hazardná hra“ podľa zákona o hazardných hrách, ako aj na podstatu činnosti dozoru, keď príslušný orgán skúma pri konkrétnej hre najmä to, či je výsledok posudzovanej hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručnosti alebo či predmetná hra spĺňa znaky hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách - vklad, možná výhra, výlučná alebo prevažná miera náhody. Úrad uvádza, že až na základe takéhoto posúdenia je možné konštatovať, či hra prevádzkovaná prostredníctvom zariadenia - kvízomatu - spĺňa definíciu hry, ktorá sa nepovažuje za hazardnú hru, alebo či ide o hazardnú hru. Úrad vo vyjadrení konštatuje, že v rámci dozoru žalobcu bolo zistené, že ním prevádzkovaná hra spĺňa podmienky hazardnej hry, o čom bola spísaná správa, proti ktorej bola podaná žaloba.

14. Úrad vo vyjadrení deklaroval, že sťažovateľom prevádzkovaná hra (MOBILOS) je tzv. kvízomatom a spĺňa zákonné vymedzenie pojmu „hazardná hra“, pričom podľa jeho vyjadrenia je zrejmé, že túto hazardnú hru prevádzkoval sťažovateľ v rozpore so zákonom o hazardných hrách (bez udelenej licencie), a preto sa nemôže v danej veci jednať o zásah do subjektívnych práv žalobcu na pokojné vykonávanie práva na podnikanie.

15. V súvislosti s otázkou povahy správy sa Úrad stotožnil s argumentáciou správneho súdu, keď má za to, že správa nemá povahu konečného autoritatívneho rozhodnutia správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu. Správu považuje Úrad (v zhode so správnym súdom) za opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemá za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože iba popisuje skutkový stav zistený pri výkone dozoru.

16. Úrad vo svojom vyjadrení navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol.

III.

Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky, stručný obsah administratívneho spisu

17. Prejednávaná vec bola dňa 07.10.2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S - sp. zn.: . S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( ), oprávnenou osobou na jej podanie ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná ( ), má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti ( ) a konštatoval, že nie je dôvodná.

19. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo v kasačnom konaní posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní správy daňového úradu dospel k záveru, že táto je opatrením predbežnej povahy, t.j. nespĺňa podmienky pre meritórny prieskum a zároveň dospel k záveru, že z dôvodu, že správa nemohla mať vplyv na subjektívne práva sťažovateľa, nebola splnená ani zákonná výnimka pre pojatie tohto procesného opatrenia do meritórneho súdneho prieskumu. Sťažovateľ s týmito závermi krajského súdu nesúhlasil.

20. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav:

21. Daňový úrad v dňoch 15.04.2016 a 20.05.2016 vykonal v sídle sťažovateľa dozor nad dodržiavaním zákona o hazardných hrách so zameraním na hru, ktorú sťažovateľ prevádzkoval na web stránke N..F..Q.. Zástupcom daňového úradu boli na mieste poskytnuté dokumenty viažuce sa k hre MOBILOS (najmä štatút hry, certifikát ku generátoru žrebov, databáza hráčskych kont, evidencia vkladov a výhier, databáza otázok a i.) a samotná hra bola zamestnancom daňového úradu predvedená aj prakticky, a to na mobilnom inteligentnom telefóne. Zároveň im boli vysvetlené pravidlá hry MOBILOS.

22. Daňový úrad ustálil, že hra MOBILOS je hrou, v rámci ktorej môže hráč získať priamu finančnú sumu alebo postup do žrebovania o 250 EUR. Dospel tiež k záveru, že keďže výsledok hry MOBILOS závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti, jedná sa o hazardnú hru. Uvedený záver vyplynul daňovému úradu zo zistenia, že pri hre MOBILOS ide o kombináciu jednej otázky a náhodného výberu elektronického stieracieho žrebu, ku ktorému sa v prípade zotretia troch rovnakých symbolov (ŽREBOVANIE o 250 €) priradí aj ďalší prvok náhody, ktorým je žrebovanie. Z vyhodnotenia podielu náhody daňovému úradu vyplynulo, že v hre prevažuje prvok náhody, čím dochádza k prevádzkovaniu hazardnej hry (sťažovateľom).

23. Záver podľa predchádzajúceho odseku zhrnul daňový úrad do správy ako svoje zistenie, a to v nasledovnom znení „Daňový úrad týmto konštatuje, že spoločnosť ANPA & partners a.s. prevádzkuje hazardnú hru bez udelenej alebo vydanej licencie, čím porušuje “

24. Žalobca sa so záverom žalovaného vyplývajúcim zo správy nestotožnil, a preto podal žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia správy. Podanú žalobu odôvodnil najmä tým, že ním prevádzkovaná vedomostná hra MOBILOS (ďalej aj ako „hra MOBILOS“) nespĺňa podmienky vymedzenia hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách.

Mal za to, že daňový úrad nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o hazardných hrách, z ktorých vyplýva pozitívno-právne vymedzenie uvedeného inštitútu, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k nezákonnosti samotného dozoru a správy, ktorá je výsledkom tohto dozoru. Žalobca má za to, že z dôvodu, že hra MOBILOS nie je hazardnou hrou, daňový úrad nemal zákonnú právomoc vo vzťahu k žalobcovi uskutočniť úkon dozoru. Naviac žalobca v žalobe argumentoval nedodržaním procesného postupu vzťahujúceho sa na dozor, keď mal za to, že daňový úrad, resp. jeho zamestnanci v rámci výkonu dozoru nedodržali alebo porušili všeobecne záväznú právnu úpravu regulujúcu výkon dozoru (napr. nepreukázanie sa služobnými preukazmi, nevyhotovovanie zápisníc, absencia identifikácie osôb, s ktorými žalovaný konal, a ktoré mali byť zástupcami žalobcu, prieťahy a i.).

IV.

Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

25. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa , administratívnym konaním je postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

28. Podľa , rozhodnutím orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

29. Podľa , opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

30. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

32. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

33. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať v rozsahu námietok sťažovateľa napadnuté rozhodnutie krajského súdu, a to najmä v tom zmysle, či správa daňového úradu, proti ktorej žalobca podal žalobu, spĺňa zákonné predpoklady pre meritórny súdny prieskum, resp. či táto správa nie je takým rozhodnutím alebo opatrením, pri ktorom je v zmysle tzv. negatívnej enumerácie - vylúčený súdny prieskum podľa 7 písm. e) (odsek 24. tohto uznesenia).

34. Z ustanovenia vyplýva, že „Správne súdy nepreskúmavajú ... e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania“.

35. Z takéhoto zákonného vymedzenia vyplýva, že pre odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť podľa musia byť splnené tri podmienky, a to: a) [pozitívna] podmienka objektu (t.j. musí sa jednať o rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy) b) [pozitívna] podmienka nesubstantívnosti rozhodnutia/opatrenia (t.j. musí ísť o rozhodnutie/opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy) c) [negatívna] podmienka obsahu - t.j. nemôže ísť o taký akt, pri ktorom síce je splnená podmienka podľa a) a b) vyššie, avšak súčasne tento akt nemohol viesť k ujme na právach účastníka konania.

36. V súlade s vyššie uvedenou špecifikáciou, kasačný súd v prvom rade verifikoval, či je v prípade správy daňového úradu splnená podmienka objektu a dospel k záveru, že tomu tak je, keď správu daňového úradu vyhodnotil ako opatrenie orgánu verejnej správy. V zhode s právnym názorom krajského súdu a sťažovateľa, aj kasačný súd má za to, že správa je správnym aktom, ktorý podmienku objektu spĺňa, pričom správny súd vyhodnotil, že správu daňového úradu je možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy (pre účely ).

37. V ďalšom kroku kasačný súd verifikoval, či správa svojou povahou spadá do kategórie rozhodnutí, resp. opatrení nesubstantívnej povahy a dospel k záveru, že tomu tak je. Správa daňového úradu ako výsledok štátneho dozoru je v súdenej veci opatrením predbežnej povahy, keď táto je potenciálnym podkladom pre začatie sankčného konania podľa zákona o hazardných hrách, avšak priamo správa hmotnoprávne postavenie sťažovateľa žiadnym spôsobom nemení.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že správa daňového úradu je opatrením orgánu verejnej správy nesubstantívnej povahy (t.j. sú splnené pozitívne podmienky pre odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť), je potrebné verifikovať, či predmetné opatrenie (správa daňového úradu) nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

39. Podľa názoru kasačného súdu tomu tak nie je, nakoľko výsledkom dozoru v podobe správy je konštatačná časť o tom, že sťažovateľ prevádzkuje hazardnú hru. Správa daňového úradu sama osebe neukladá sťažovateľovi žiadnu povinnosť a ani sa ňou sťažovateľovi konštitutívne neodňali žiadne práva. Uvedené implicitne potvrdzuje aj sám sťažovateľ, keď v kasačnej sťažnosti napr. deklaruje, že výkon podnikateľskej činnosti (vo vzťahu k hre MOBILOS) prestal vykonávať z obáv spojených so zisteniami daňového úradu, t.j. nie z dôvodu, že by mu podnikateľská činnosť v tomto smere bola orgánom verejnej správy zakázaná a pod.

40. Kasačný súd sa nestotožňuje s právnym názorom sťažovateľa v tom zmysle, že dobrovoľné ukončenie podnikania (z prípadných obáv viažucich sa k záverom správy) je okolnosťou, ktorá by mala byť správnymi súdmi hodnotená ako „ujma na subjektívnych právach účastníka konania“ ( ) umožňujúca meritórny súdny prieskum takejto správy, ktorá by inak bola zo súdneho prieskumu vyňatá. Tento záver je potrebné uplatniť aj vo vzťahu k tým námietkam sťažovateľa, v ktorých namieta procesné pochybenia daňového úradu v priebehu dozoru. Ak totiž samotná správa ako správny akt nespĺňa podmienku meritórneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby, ani prípadné procesné pochybenia orgánu verejnej správy v procese vydávania správy, nemôžu byť spôsobilé negovať výluku zo súdneho prieskumu podľa .

41. Kasačný súd nemohol v tomto kontexte prisvedčiť ani tej námietke sťažovateľa, v ktorej tento namietal, že súdny prieskum správy daňového úradu by mal byť prípustný už len z dôvodu intenzity zásahu daňového úradu, keď sťažovateľ má za to, že úkon dozoru nemal byť vo vzťahu k nemu vôbec vykonaný, keďže sťažovateľ (podľa jeho názoru) neprevádzkoval hazardnú hru.

42. Podľa názoru kasačného súdu, dozor orgánov verejnej správy vykonávaný v rozsahu ich zákonného splnomocnenia nie je možné vnímať ako neprimerane intenzívny zásah do slobody podnikania, keďže účelom dozoru je - okrem iného - práve zistenie, či činnosť vykonávaná fyzickou osobou alebo právnickou osobou je súladná s objektívnym právom, alebo či je s ňou v rozpore. V súdenej veci sú totiž orgány verejnej správy schopné ustáliť práve na základe dozoru to, či prevádzkovaná hra je hazardnou hrou alebo nie, a to aj na základe listín poskytnutých priamo dozorovaným subjektom - sťažovateľom.

43. Nesubstantívnosť správy, ako aj to, že správa daňového úradu v súdenej veci nemala priamy dopad na práva a povinnosti sťažovateľa potvrdzuje aj skutočnosť, že správa, proti ktorej žaloba smeruje, neobsahuje žiadne explicitné povinnosti, ktoré by sťažovateľ mal splniť. Podľa právnej úpravy účinnej v čase dozoru pritom platilo, že dozorovaný subjekt bol podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o hazardných hrách - v súvislosti s vykonaným dozorom - napr. povinný „c) prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť orgánu dozoru zoznam týchto opatrení,“ a podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o hazardných hrách bol povinný „d) predložiť orgánu dozoru v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov“. Správa žiadne takéto povinnosti sťažovateľovi neukladá a sťažovateľ existenciu takýchto povinností tak v žalobe, ako ani v kasačnej sťažnosti nenamietal. Z uvedeného potom kasačnému súdu vyplýva, že jediným priamym dopadom dozoru a nadväzujúcej správy je deklaratórny záver správy („Daňový úrad týmto konštatuje, že spoločnosť ANPA & partners a.s. prevádzkuje hazardnú hru bez udelenej alebo vydanej licencie, čím porušuje “).

44. Podľa názoru kasačného súdu preto krajský súd vyhodnotil správne, že správa daňového úradu je vyňatá z režimu súdneho prieskumu odkazom na , keď najmä dospel k správnemu záveru, že táto nemá priamy dopad na práva sťažovateľa, resp. že týmto aktom nemôžu byť subjektívne práva sťažovateľa dotknuté. Správne vyhodnotil krajský súd aj otázku právnej povahy správy, keď vyhodnotil, že ide o akt nesubstantívnej povahy. Kumulované splnenie týchto podmienok nemohlo viesť k inému záveru ako takému, že správa daňového úradu, proti ktorej sťažovateľ podal všeobecnú správnu žalobu, nie je spôsobilým objektom súdneho prieskumu v režime správneho súdnictva (na základe všeobecnej správnej žaloby).

45. Kasačný súd i napriek parciálnemu záveru uvedenému vyššie k jednotlivým dôvodom kasačnej sťažnosti, resp. námietkam v nej uvedeným - súhrnne uvádza: K namietanej nezákonnosti samotného úkonu dozoru, absencii právomoci vykonať dozor a nadväzujúca nezákonnosť správy a k námietke, že samotný dozor daňového úradu bol nezákonný, a to z dôvodu, že hra MOBILOS nie je hazardnou hrou, ktorú skutočnosť však krajský súd vôbec neskúmal, a preto vo vzťahu k sťažovateľovi nemal daňový úrad úkon dozoru vôbec realizovať. Z takto vykonaného dozoru bola následne vyhotovená správa, ktorá je podľa názoru sťažovateľa nezákonná už len z dôvodu nezákonnosti samotného dozoru.

46. Kasačný súd uvádza, že predmetná námietka kasačného sťažovateľa je neopodstatnená.

47. Podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o hazardných hrách (v znení účinnom v čase dozoru), orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier sú aj daňové úrady.

48. Podľa § 10 ods. 4 zákona o hazardných hrách (v znení účinnom v čase dozoru), daňový úrad a) vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona ministerstvom a je druhostupňovým odvolacím orgánom pre obce vo veciach individuálnych licencií udelených na prevádzkovanie výherných prístrojov, b) vykonáva správu odvodov do štátneho rozpočtu, c) môže vykonávať dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v individuálnej licencii udelenej podľa tohto zákona obcou; daňový úrad spíše o výsledku dozoru správu a zašle ju, ak sa zistia nedostatky, obci a prevádzkovateľovi hazardnej hry, d) vydáva poverenia na výkon dozoru, ak je súčasťou dozoru technická kontrola.

49. Podľa § 12 zákona o hazardných hrách (v znení účinnom v čase dozoru), dozorovanými subjektmi podľa tohto zákona sú a) prevádzkovatelia hazardných hier, b) fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré sa podieľajú na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry, c) fyzické osoby, ktoré na základe pracovného pomeru, obdobného právneho vzťahu alebo iného zmluvného vzťahu s prevádzkovateľom hazardnej hry vykonávajú činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier,

d) fyzické osoby a právnické osoby, ktoré bez licencie podľa tohto zákona prevádzkujú hazardné hry, e) fyzické osoby a právnické osoby, ktoré propagujú hazardné hry, f) fyzické osoby a právnické osoby, ktoré na základe zmluvného vzťahu alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti súvisiace s propagovaním hazardných hier.

50. Podľa názoru kasačného súdu z vyššie uvedeného vyplýva, že úkon dozoru realizoval na to splnomocnený orgán verejnej správy (daňový úrad), ako aj to, že tento úkon mal oporu v zákone. Podľa § 10 ods. 4 zákona o hazardných hrách sa dozor vykonáva nad dodržiavaním „tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii“. Predmetom dozoru zo strany daňového úradu preto nie je (iba) samotná hra (a to bez ohľadu na to, či táto spĺňa alebo nespĺňa podmienky hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách), ale celkové dodržiavanie zákona o hazardných hrách, čo je v § 10 ods. 4 zákona o hazardných hrách vymedzené spojením „tohto zákona“. Dozor nad dodržiavaním zákona o hazardných hrách sa preto neredukuje len na dozor na licencované subjekty, ale vzťahuje sa aj na fyzické osoby a právnické osoby, ktoré prevádzkujú hazardné hry bez licencie. Uvedený záver je podporený aj výslovným vymedzením subjektov, nad ktorými sa dozor vykonáva, keď tieto - okrem iných - podľa § 12 písm. d) zákona o hazardných hrách, zahŕňajú aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré hazardné hry prevádzkujú bez licencie.

51. Podľa názoru kasačného súdu preto nie je správny predpoklad sťažovateľa, ktorý vychádza z premisy, že vzhľadom na to, že hra MOBILOS nespĺňa (podľa sťažovateľa) podmienky hazardnej hry, daňový úrad nemal vo veci vykonať dozor. Naopak, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je názoru, že dozor nad dodržiavaním zákona o hazardných hrách zahŕňa aj možnosť dozorovania subjektov, ktoré nie sú držiteľmi príslušných licencií (§ 3 ods. 3 ZoHH), pričom práve v rámci dozoru sa verifikuje, či dozorovaným subjektom prevádzkovaná hra je alebo nie je hazardnou hrou podľa zákona o hazardných hrách, a teda či dozorovaný subjekt je alebo nie je povinný byť držiteľom osobitného právneho titulu na prevádzkovanie danej hry.

52. Akýkoľvek iný výklad výkonu dozoru, resp. jeho obsahu, by súčasne zmaril účel tohto inštitútu a samotného zákona o hazardných hrách podľa § 1 ods. 2 ZoHH ((2) Účelom tohto zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich.).

53. Z uvedeného potom vyplýva, že daňový úrad (ako orgán verejnej správy - dozorujúci orgán) mal právomoc v rámci dozoru nad dodržiavaním „tohto zákona“ (rozumej: zákona o hazardných hrách) vykonať dozor nad sťažovateľom, resp. hrou ním prevádzkovanou, a to s cieľom overenia, či táto hra je alebo nie je hazardnou hrou a či sa na ňu vzťahuje alebo nevzťahuje osobitný režim podľa zákona o hazardných hrách. Samotné tvrdenie, resp. predpoklad sťažovateľa o tom, že hra MOBILOS nie je hazardnou hrou, nepovažuje kasačný súd za argument spôsobilý negovať zákonnú právomoc daňového úradu vykonávať dozor podľa zákona o hazardných hrách.

54. Z procesného hľadiska je potrebné prisvedčiť postupu krajského súdu, ktorý sa ako s predbežnou otázkou v prvom rade vysporiadal s tým, či správa daňového úradu, proti ktorej bola žaloba podaná, podlieha súdnemu prieskumu. Jedine v prípade, že by tomu tak bolo, mohla by byť súčasťou nadväzujúceho meritórneho súdneho prieskumu samotná správnosť záveru, resp. zistenia orgánu dozoru, príp. procesné pochybenia orgánu verejnej správy v priebehu výkonu dozoru.

55. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa preto stotožňuje s postupom, kedy krajský súd nevstupoval do meritórnych otázok vyplývajúcich zo žaloby (najmä neskúmal, či hra MOBILOS je alebo nie je hazardnou hrou), ale najskôr hodnotil prípustnosť žaloby ako takej a keď túto vyhodnotil ako neprípustnú a nepristúpil k meritórnemu súdnemu prieskumu.

56. K námietke sťažovateľa, že vykonaným dozorom, došlo k porušeniu jeho práva na pokojný a nerušený výkon jeho podnikateľskej činnosti, a to z dôvodu, že daňový úrad nemal právomoc „vykonávať dohľad, nakoľko nešlo o hazardnú hru“, preto sa domnieva, že takýto zásah nemôže byť vylúčený zo

súdneho prieskumu, a to najmä vzhľadom na jeho intenzitu, keď sťažovateľ má za to, že takýto zásah je sám osebe takej intenzity, že predstavuje taký vstup do subjektívnych práv žalobcu, že nemôže byť vylúčený zo súdneho prieskumu. Je toho názoru, že správa mala byť predmetom súdneho prieskumu aj z dôvodu, že sa ňou, resp. vykonaným dozorom zasiahlo aj do princípu právnej istoty sťažovateľa, keď tento si pred začatím prevádzkovania hry MOBILOS obstaral odborné podklady preukazujúce, že o hazardnú hru nejde, ale daňový úrad v rámci dozoru napriek tomu dospel k záveru, že sa jedná o hazardnú hru, kasačný súd uvádza, že predmetná námietka kasačného sťažovateľa je neopodstatnená.

57. Kasačný súd dospel k záveru, že predpoklad sťažovateľa, že daňový úrad úkon dozoru nemohol u sťažovateľa vykonať, nie je správny. Skutočnosť, či je nejaká hra hazardnou hrou alebo nie, je orgán verejnej správy spôsobilý právne relevantným spôsobom verifikovať a ustáliť práve v rámci výkonu dozoru a práve v rámci dozoru je dozorovaný subjekt povinný poskytnúť orgánu verejnej správy aj súčinnosť .

58. Kasačný súd sa preto nestotožňuje ani s tým názorom sťažovateľa, že tento bol „uvrhnutý do stavu neočakávanej právnej neistoty“, keď daňový úrad dospel k záveru, že hra MOBILOS je hazardnou hrou, pričom podklady, ktoré si sťažovateľ obstaral pred tým ako začal hru MOBILOS prevádzkovať, právny režim hazardnej hry vylúčili. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že stav právnej neistoty (za kumulatívneho splnenia ďalších podmienok) by mohol na strane sťažovateľa existovať, príp. stav právnej neistoty by mohol byť vyvolaný najmä v prípade, ak by daňový úrad právne kvalifikovaným spôsob kedykoľvek v minulosti vo vzťahu k sťažovateľovi v súvislosti s hrou MOBILOS deklaroval, že táto nie je hazardnou hrou a následne bez zmeny skutkových a právnych okolností veci by v rámci dozoru podľa zákona o hazardných hrách deklaroval, že ide o hazardnú hru.

59. Odborná starostlivosť sťažovateľa, ktorý si pred začatím prevádzkovania hry MOBILOS dal vypracovať právnu analýzu (podľa o advokácii a o zmene a doplnení <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/> o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov) je žiaduca, avšak na strane sťažovateľa takáto právna analýza vyhotovená subjektom súkromného práva (advokát) v režime poskytovania služby súkromnej povahy nemôže byť spôsobilá bez ďalšieho vyvolať vo verejnom práve stav právnej istoty, príp. stav verejnoprávneho legitímneho očakávania v tom zmysle, že závery takto obstaranej súkromnej právnej analýzy budú v plnom rozsahu korešpondovať so závermi, ktoré by mohli vzísť z úkonu dozoru vykonaného orgánom verejnej správy podľa zákona o hazardných hrách.

60. K námietke sťažovateľa, že správa je výsledkom administratívneho konania, v rámci ktorého daňový úrad realizoval svoje verejno-mocenské oprávnenia v zmysle zákona o hazardných hrách. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal záver krajského súdu, že „opatrenie predbežnej povahy pre konanie v ktorom môže byť uložená pokuta, nie je nikdy samostatne spôsobilé zasiahnuť do iných subjektívnych práv účastníka konania“. Správa mala byť predmetom meritórneho prieskumu, kasačný súd uvádza, že predmetná námietka kasačného sťažovateľa tiež nie je dôvodná.

61. Najvyšší správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správneho súdu, podľa ktorého predmetná správa nie je sama osebe spôsobilá vstúpiť do práv a povinností sťažovateľa. Z predmetnej správy mu nevznikli žiadne práva alebo povinnosti. Správa z dozoru predstavuje opis zistení skutkových okolností vychádzajúc okrem iných aj z vyjadrení, príp. podkladov dozorovaného subjektu, t.j. sťažovateľa. V závere obsahuje deklaratórnu časť, kde daňový úrad sumarizuje svoje zistenia tak, že sťažovateľom prevádzkovaná hra (hra MOBILOS) je hazardnou hrou podľa zákona o hazardných hrách. K predmetnej správe mal sťažovateľ možnosť vyjadriť sa, čo aj využil (vyjadrením zo dňa 28.10.2016).

62. Pre úplnosť je potrebné opäť uviesť, že kasačnému súdu v rámci žaloby o preskúmanie správy neprislúcha overovať intenzitu zásahu do práv sťažovateľa v procese dozoru, keďže ak súdnemu prieskumu nepodlieha samotná správa, nemôže v rozsahu podanej všeobecnej správny žaloby (proti správe) súdnemu prieskumu podliehať nezávisle od tejto skutočnosti samotný proces dozoru. V danom zmysle totiž platí tzv. pravidlo nedeliteľnosti predmetu prieskumu, t.j. ak je na základe všeobecnej správnej žaloby neprípustný prieskum aktu (správy), je neprípustný v tomto konaní aj prieskum procesu (dozoru), v ktorom bol tento akt vydaný. Kasačný súd opätovne uvádza, že zo správy, resp. v nadväznosti na ňu, sťažovateľovi najmä nevyplynula povinnosť ukončiť prevádzkovanie hry MOBILOS, čo platí osobitne vzhľadom na to, že sám sťažovateľ bol subjektívne presvedčený o tom, že ním prevádzkovaná

hra nie je hazardnou hrou. Argumentáciu sťažovateľa o tom, že k faktickému ukončeniu jeho podnikania došlo v priamej príčinnej súvislosti so správou - vykonaným dozorom, vyhodnotil preto kasačný súd ako neopodstatnenú pre rozhodovanie v tejto veci.

63. Podľa názoru kasačného súdu, dozor vykonávaný podľa zákona o hazardných hrách nie je možné vnímať a priori ako neprimerane intenzívny zásah do práva na podnikanie, resp. nerušeného výkonu práva na podnikanie z dôvodu, že samotný dozor je verejno-mocenským nástrojom, ktorého účelom je overenie, či určité konanie alebo stav (v zákonom vymedzenom rozsahu) je alebo nie je v súlade s právom, pričom výkonu tohto dozoru sú dozorované subjekty povinné sa podriadiť. Práve vertikálny režim výkonu dozoru (dozorujúci orgán - dozorovaný subjekt) znamená, že dozorovaný subjekt je v rámci týchto úkonov povinný nielen strpieť vlastnú činnosť orgánu verejnej správy, ale v zákonom uvedenom rozsahu je povinný dozorujúcemu orgánu poskytnúť aj potrebnú súčinnosť. Sloboda podnikania, resp. právo na nerušený výkon podnikateľskej činnosti nemôže podľa názoru kasačného súdu znamenať absolútnu oddelenosť podnikajúceho subjektu od štátu, jeho orgánov, ingerencie, dozoru a pod.

64. Záverom kasačný súd poznamenáva, že ani prípadné závery daňového úradu obsiahnuté v správe o tom, že hra MOBILOS je hazardnou hrou (podľa zákona o hazardných hrách), nezbavuje správny orgán povinnosti preukázať (najmä v prípadnom nadväzujúcom sankčnom konaní), naplnenie znakov skutkovej podstaty príslušného správneho deliktu a teda najmä to, že sťažovateľom prevádzkovaná hra je hazardnou hrou (podľa zákona o hazardných hrách). Prípadný záver daňového úradu v správe o tom, že hra MOBILOS je hazardnou hrou a nemožnosť meritórneho prieskumu tejto správy z dôvodu, že je zo súdneho prieskumu vylúčená ( ) preto neznamená, že by uvedená námietka sťažovateľa nemohla byť predmetom súdneho prieskumu (na základe žaloby, ktorá by smerovala proti sankčnému rozhodnutiu vo veci).

65. Kasačnému súdu je z jeho činnosti zrejmé, že rozsudkom vo veci - sp.zn. zo dňa 23.06.2021 Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutia Daňového úradu Bratislava a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorými bola sťažovateľovi uložená pokuta (20.000,00 Eur) za správnymi orgánmi tvrdené porušenie zákona o hazardných hrách prevádzkovaním hry MOBILOS. V rámci konania o podanej žalobe pritom sťažovateľ namietal (okrem iných) skutočnosť, že hra MOBILOS nie je hazardnou hrou podľa zákona o hazardných hrách, a teda že zistenia správnych orgánov z dozoru, ktoré sa následne premietli do správneho konania o sankcii, nie sú správne.

66. Kasačný súd poznamenáva, že Krajský súd v Bratislave v rámci rozsudku vo veci sp. zn.: skúmal aj námietky sťažovateľa týkajúce sa údajných procesných pochybení v priebehu dozoru, keď tieto vyhodnotil tak, že neboli relevantné, resp. že neobstáli (napr. neoboznámenie sa so správou, služobné preukazy a pod.) k tomu pozri bod 55. rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.: .

67. Kasačný súd bez toho, aby zaujímal stanovisko k materiálnej stránke rozsudku vo veci sp.zn. , pre účely rozhodovania v tejto veci poukazuje na to, že vo veci sp.zn. sa Krajský súd v Bratislave venoval námietkam sťažovateľa, ktoré svojou povahou korešpondujú s námietkami prezentovanými v tomto kasačnom konaní, a to tak vo vzťahu k správe, ako aj k samotnému dozoru. Uvedené preto podľa názoru najvyššieho správneho súdu preukazuje, že správa je opatrením predbežnej povahy, ďalej, že odmietnutím jej preskúmania krajským súdom nedošlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, keď tieto námietky mohol následne riadne prezentovať v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí, pri ktorých súdny prieskum prípustný bol (sankčné rozhodnutie), a ktorými sa krajský súd následne v rámci konania vo veci sp.zn. aj zaoberal (vrátane údajnej nezákonnosti dozoru - k tomu pozri aj odsek 64 tohto uznesenia).

68. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti voči napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, po jeho preskúmaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od primárnych argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia.

69. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu.

70. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ust. ako nedôvodnú zamietol.

71. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a contrario k § a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. .

72. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.