Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/95/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E., právne zastúpený: JUDr. MarekMaslák, PhD., advokát so sídlom Súrska 5, 900 01 Modra, proti žalovanému: Urbariát Nesluša, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Nesluša 230, 023 41 Nesluša, IČO: 42 390 630, o zrušenie pozemkového spoločenstva, eventuálne o vyhlásenie pozemkového spoločenstva za neplatné, takto

rozhodol:

Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Žalobca dňa 27.12.2019 podal žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zrušil pozemkové

spoločenstvo Urbariát Nesluša, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Nesluša 230, 023 41 Nesluša, IČO: 42 390 630, zapísané v registri pozemkových spoločenstiev Okresným úradom Žilina, pozemkový a lesný odbor, vložka č. R-0020/504, vedenom prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, a nariadil jeho likvidáciu. Ak súd nevyhodnotí vyššie uvedený právny nárok ako dôvodný, tak žalobca žiadal, aby súd vyhlásil uvedené pozemkové spoločenstvo za neplatné a nariadil jeho likvidáciu. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev ako pozemkové spoločenstvo podľa s dňom zápisu 15.5.2014. Ďalej žalobca citoval v celom rozsahu čl. I zmluvy o pozemkovom spoločenstve a uviedol, že ide o jeden z kľúčových faktorov pre rozhodnutie vo veci. Z čl. I zmluvy vyplýva, že existuje spoločnosť s ručením obmedzeným - Urbariát Nesluša s.r.o. a že právnym predchodcom tejto obchodnej spoločnosti je občianske združenie - Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša. Ďalej vyplýva, že toto občianske združenie je už evidované ako pozemkové spoločenstvo podľa a že pozemkové spoločenstvo Urbariát Nesluša sa zakladá z dôvodu prispôsobenia právnych pomerov spoločnosti Urbariát Nesluša a zrejme sa tým má na mysli spoločnosť s ručením obmedzeným Urbariát Nesluša s.r.o., keďže iný Urbariát Nesluša sa v čl. I nespomína. Ďalej sa žalobca vyjadril, že v obci Nesluša existujú dve pozemkové spoločenstvá a okrem žalovaného je to aj Komposesorát Nesluša, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Nesluša 171, IČO: 35 664 291. V zmluve o tomto pozemkovom spoločenstve je uvedené, že je právnym nástupcom Združenia vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša, IČO: 35 664 291. Ďalej žalobca uvádza, že pokiaľ v čl. I zmluvy sa uvádza, že Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša je už pozemkovým spoločenstvom, tak týmto sa má na mysli Komposesorát Nesluša. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že Urbariát Nesluša s.r.o. vznikol 3.4.1996 a jej jediným zakladateľom a spoločníkom je Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša. Združenie vlastníkov neštátnych

lesov teda nie je právnym predchodcom obchodnej spoločnosti Urbariát Nesluša s.r.o. ako sa konštatuje v zmluve o spoločenstve žalovaného, ale bolo jej jediným zakladateľom a spoločníkom. Vznik žalovaného nemal žiaden vplyv na trvanie spoločnosti Urbariát Nesluša s.r.o. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že právnym predchodcom Urbariátu Nesluša s.r.o. nie je Združenie vlastníkov neštátnych lesov, ako sa konštatuje v zmluve. Takisto je v rozpore so skutočnosťou konštatovanie, že žalovaný sa zakladá v dôsledku prispôsobenia pomerov Urbariátu Nesluša s.r.o., keďže vznik žalovaného nemal žiaden vplyv na túto spoločnosť. Tiež nie je zrejmé prečo zmluva spomína Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša, keď právnym nástupcom tohto občianskeho združenia bolo iné pozemkové spoločenstvo. Na základe tohto vyplýva z čl. I zmluvy, že nie je zrejmé, na akom základe bol žalovaný založený, resp. koho právne pomery sa prispôsobovali ustanoveniam nového , ktorý je účinný od 1.5.2013. Podľa tohto zákona už nebolo možné, aby naďalej pôsobili spoločenstvá bez právnej subjektivity, či iné právne formy. Preto aj Združenie vlastníkov neštátnych lesov bolo povinné prispôsobiť svoje pomery novému zákonu, čo aj urobilo a toto občianske združenie sa transformovalo na Komposesorát Nesluša, pozemkové spoločenstvo. Žalovaný teda neprispôsoboval žiadne právne pomery podľa cit. zákona. Preto je zmluva v rozpore so skutočnosťou a žalovaný nemal vzniknúť. Zároveň nie je splnená ani zákonom požadovaná forma zmluvy, keď podľa sa vyžaduje notárska zápisnica. Ďalej žalobca v žalobe odôvodňoval, že neexistuje ani spoločná nehnuteľnosť, vďaka ktorej by mohol existovať žalovaný. V zmluve v preambule sa uvádzajú pozemky evidované na uvedených LV, že tvoria spoločnú nehnuteľnosť podľa cit. zákona. Ďalej žalobca poukázal na zák. č. 229/91 Zb., ktorý umožňuje reštitúcie urbárskeho majetku spoluvlastníkom, resp. ich právnym nástupcom, a to bol základ pre obnovenie činnosti pozemkových spoločenstiev na Slovensku. Pokiaľ nedošlo k reštitúcii, tak nemohla byť obnovená spoločná nehnuteľnosť a špecifický typ vlastníctva, keďže ani znalkyne F. G. B., ktorá vypracovala posudok na žiadosť žalobcu, sa konštatuje, že v pozemnoknižných vložkách, na ktorých boli pôvodne zapísané pozemky, ktoré majú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť, nie je evidovaný názov spoločenstva a nie je možné ani určiť, či v čase platnosti zákonného článku XIX/1898, resp. X/1913 v obci Nesluša existovali viaceré pozemkové spoločenstvá a zároveň tieto pozemky neboli pôvodnými vlastníkmi, resp. ich právnymi nástupcami reštituované. Ďalej sa žalobca bližšie zaoberá závermi znaleckého posudku a zároveň cituje dôvodovú správu k , ktorým bol novelizovaný zákon o pozemkových spoločenstvách. Z uvedeného jasne vyplýva, že zmluva nemohla znamenať vznik novej, prípadne obnovenie pôvodnej spoločnej nehnuteľnosti a dokonca treba povedať, že je otázne, či vôbec v minulosti existovali dve pozemkové spoločenstvá v obci Nesluša a z dostupných listín vyplýva, že nie. Žalobca teda zhrnul, že neexistuje právny predchodca žalovaného, ktorého právne pomery by si mal žalovaný prispôsobiť podľa zákona, nebola dodržaná forma notárskej zápisnice zmluvy podľa cit. zákona, nevyplýva, že by pôvodne v obci Nesluša boli dve pozemkové spoločenstvá, spoločná nehnuteľnosť, na ktorú zmluva odkazuje, neexistuje, keďže nebola členmi reštituovaná a pôvodné pozemky, ktoré boli evidované v pozemnoknižných vložkách, sú roztrieštené tak, že niektoré sú na listoch vlastníctva spoločnej nehnuteľností členov Komposesorátu Nesluša a niektoré sú na listoch vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti členov žalovaného. Nie je teda žiadne opodstatnenie na to, aby naďalej existoval žalovaný, ktorý vznikol v rozpore so zákonom. Žalobca poukázal na a a , , , v súvislosti so zrušením pozemkového spoločenstva. Uviedol, že podľa pozemkové spoločenstvá, ktoré sa neprispôsobili zákonu, sa zo zákona zrušujú a o to viac to musí platiť v prípade, keď vznikol subjekt, ktorý podľa zákona ani nemohol vzniknúť (logický argument a minori ad maius). V prípade, ak sa súd nestotožní s právnym názorom žalobcu o zrušení spoločenstva z dôvodu, že neboli splnené predpoklady na jeho vznik, tak žalobca žiada, aby súd vyhlásil spoločenstvo za neplatné. Pri zakladaní žalovaného došlo k takým závažným vadám, že žalovaný ani nemal vzniknúť, a tak je analogicky možné postupovať podľa Obch. zákonníka. Pretože v tomto prípade nejde o žalobu podľa , tak nie je potrebné preukazovať ani naliehavý právny záujem a tento sa nevyžaduje ani podľa , resp. zákona o pozemkových spoločenstvách. Pretože majetkový substrát žalovaného neprejde na právneho nástupcu, tak podľa žalobca žiadal, aby súd nariadil aj likvidáciu žalovaného a postup menovania osoby likvidátora je upravený v zákona o pozemkových spoločenstvách. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.2.2020 žiadal žalobu zrušiť. Uviedol, že v r. 1991 vzniklo Združenie vlastníkov neštátnych lesov - Urbariát Nesluša. Na valnom zhromaždení bol zvolený výbor, ktorý bol poverený úlohou zabezpečiť navrátenie pozemkov od Severoslovenských štátnych lesov. Na základe

dohody o vydaní majetku medzi Urbariátom Nesluša a Severoslovenskými štátnymi lesmi boli vydané pozemky, ktoré ďalej žalovaný špecifikoval. V roku 1996 bola zriadená dcérska spoločnosť Urbariát Nesluša s.r.o. a táto vznikla kvôli efektívnejšiemu hospodáreniu. Podľa zakladateľskej listiny Urbariátu Nesluša s.r.o. N 99/96, Nz 71/96 vyplýva, že jediný spoločník Združenie vlastníkov neštátnych lesov sa rozhodlo založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Žalovaný je riadne zaevidovaný v registri pozemkových spoločenstiev pod názvom Urbariát Nesluša, pozemkové spoločenstvo. Pozemky, ktoré sú zapísané na uvedených listoch vlastníctva sú spoločným vlastníctvom a žalovanému boli vydané dohodou medzi Severoslovenskými štátnymi lesmi a žalovaným. Ďalej sa vyjadroval žalovaný k existencii dvoch pozemkových spoločenstiev v obci Nesluša. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.3.2020 uviedol, že žalovaný chaoticky nazýva jeden subjekt rôznymi názvami tak, aby to pôsobilo dojmom, že hovorí o právnom predchodcovi, ktorého právne pomery boli prispôsobené zákonu. Žalovaný spomína rôzne názvy bez toho, aby presne definoval, o aký subjekt ide. Poukázal na to, že zo zakladateľskej listiny Urbariátu

Nesluša s.r.o. vyplýva, že Združenie vlastníkov neštátnych lesov je jediným zakladateľom a spoločníkom Urbariátu Nesluša s.r.o. a nie je právnym predchodcom tejto spoločnosti. Ďalej poukázal na rozdielne čísla notárskej zápisnice o spísaní zakladateľskej listiny. Žalobca nespochybňuje, že žalovaný je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev, ale tento zápis neznamená, že žalovaný vznikol a pôsobí v súlade so záväznými právnymi predpismi. Samotný zákon o pozemkových spoločenstvách predpokladá rozhodnutie súdu o zrušení spoločenstva, alebo možno uvažovať o vyhlásení spoločenstva za neplatné podľa analogického uplatnenia . Pokiaľ ide o dohodu o vydaní nehnuteľností, tak z tejto dohody nevyplýva, že žalovaný prípadne jeho právny predchodca bol účastníkom takejto dohody a ide len o predbežnú dohodu o vydaní majetku a nie o reštitučné rozhodnutie podľa (úplné znenie ). Ďalej sa žalobca vyjadroval k zápisom v pozemnoknižnej vložke č. 30. Poukázal na to, že aj zo znaleckého posudku vyplýva, že pozemky, ktoré boli pôvodne evidované v jednej a tej istej pozemnoknižnej vložke sú v súčasnosti evidované do dvoch spoločných nehnuteľností dvoch pozemkových spoločenstiev. O tom, že žalovaný pri svojom založení a vzniku neprispôsoboval žiadne právne pomery tak, ako to vyžadoval zákon, svedčí aj pozvánka na zasadnutie valného zhromaždenia doručená žalobcovi 24.3.2012 a pozvánka doručená 14.3.2015. V ďalšej časti zotrval žalobca na dôvodoch podľa žaloby. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.6.2020 uviedol, že Združenie vlastníkov neštátnych lesov zahrňovalo v dobe svojho vzniku súkromné spoločenstvá - Komposesorát, Urbáriát, H. a D.. Urbariát Nesluša s.r.o. vznikol v roku 1996 ako dcérska spoločnosť Urbariátu. Žalovaný bol zapísaný do registra v súlade so zákonom a neboli vznesené žiadne námietky. Urbariát v Nesluši existoval od roku 1770 a v roku 1990 pokračoval v činnosti svojho predchodcu na pozemkoch, ktoré spoluvlastníci do roku 1958 nerušene užívali. Pretože majetok Urbáru nebol zoštátnený, vyvlastnený ani konfiškovaný, tak nebolo nutné uplatňovať reštitúciu a pri odovzdávaní majetku neboli žiadne problémy so zástupcami štátnych lesov, s ktorými v roku 1992 bola uzavretá predbežná dohoda. Ďalej sa vyjadroval žalovaný k Tereziánskemu patentu z roku 1767. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.9.2021 predložil výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií z ktorého vyplýva, že IČO 35 664 291 bolo pridelené občianskemu združeniu Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša, ktoré vzniklo 30.1.1996 a zaniklo 30.6.2013. Totožné IČO 35 664 291 má Komposesorát Nesluša, pozemkové spoločenstvo. Z toho vyplýva, že ide o právneho nástupcu Združenia vlastníkov neštátnych lesov tak, ako to vyplýva aj z bodu 14.4 zmluvy o pozemkovom spoločenstve Komposesorátu Nesluša. Komposesorát Nesluša je zároveň aj jediným spoločníkom spoločnosti s r.o. ktorou je Urbariát Nesluša s.r.o. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť a túto vykonáva iba Urbariát Nesluša s.r.o., ktorého jediným spoločníkom je však Komposesorát Nesluša ako pozemkové spoločenstvo, čo je iné pozemkové spoločenstvo ako žalovaný. Aj z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemá nič spoločné s Urbariátom Nesluša s.r.o. a táto spoločnosť hospodári na pozemkoch, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca bez akéhokoľvek právneho titulu. Na pojednávaniach žalobca a žalovaný zotrvali na dôvodoch podľa písomných vyjadrení a zároveň sa vyjadrovali aj k hospodáreniu žalovaného. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom strán konania a podľa listinných dôkazov mal súd preukázané nasledovné skutkové tvrdenia. Žalobca vo výpovedi uviedol, že je členom žalovaného a členom Komposesorátu Nesluša pozemkové spoločenstvo, v obidvoch od roku 2013. Pri vzniku žalovaného nebola spísaná notárska zápisnica. Pôvodným subjektom bolo Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša a toto združenie v roku 1996 založilo spoločnosť Urbariát s.r.o. a v tom istom roku založilo aj spoločnosť Komposesorát

s.r.o. Všetky tieto subjekty vznikli v roku 1996. Žalobca uviedol, že ani nevedel o vzniku žalovaného, pretože chodil na valné zhromaždenia Združenia vlastníkov neštátnych lesov a tam sa hovorilo o hospodárení, nájomných zmluvách, a to všetko v súvislosti s Komposesorátom s.r.o. Nie všetci vlastníci Komposesorátu Nesluša a Urbariátu Nesluša sú totožní a dochádza tu k popleteniu aj podľa predložených pozvánok. Pokiaľ ide o spoločnosť Urbariát Nesluša s.r.o., tak žalobca zisťoval, že nebola uzavretá žiadna nájomná zmluva na obhospodarovanie pozemkov, a táto spoločnosť aj skutočne hospodári a vykonáva ťažbu bez toho, aby mala akúkoľvek uzavretú zmluvu so žalovaným a taktiež ani s vlastníkmi pozemkov. Urbariát Nesluša s.r.o. je zapísaný v registri obhospodarovateľov, ale nemá žiadny právny titul na obhospodarovanie lesných pozemkov pre neexistenciu akýchkoľvek zmlúv. Urbariát Nesluša s.r.o. je ovládaný Komposesorátom Nesluša pozemkové spoločenstvo, ktoré je jediným spoločníkom Urbariátu Nesluša s.r.o., konateľom tohto je Ing. Vojtek. Ako vyplýva aj z písomných podaní, tak Komposesorát Nesluša pozemkové spoločenstvo je právnym nástupcom Združenia vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša, a teda je jediným spoločníkom Urbariátu Nesluša s.r.o. Tá skutočnosť vyplýva aj z toho, že tak Združenie aj Komposesorát majú totožné identifikačné číslo a aj z článku 14 bod 4 zmluvy o pozemkovom spoločenstve pod názvom Komposesorát Nesluša schválená valným zhromaždením 1.2.2014. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2021 mu nebola vyplatená žiadna suma, a predtým sa vyplácala suma okolo 7 eur. Taktiež má námietky voči spôsobu ťažby a vytvárajú sa holoruby. V lese pri obhospodarovaní žalovaného bol naposledy asi pred mesiacom. V roku 2013 bola vyplatená suma 96 eur a v roku 2019 už len suma 7,50 eur a ide vlastne o nájomné, ktoré vypláca Urbariát Nesluša s.r.o., členom žalovaného. Tieto platby sú označené ako nájomné napriek tomu, že tu neexistuje žiadna nájomná zmluva. Na otázky ohľadne vzťahu uvedených subjektov zástupca žalobcu uviedol, že jediným spoločníkom Urbariátu Nesluša s.r.o. je Komposesorát Nesluša pozemkové spoločenstvo ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, tak táto spoločnosť obhospodaruje len pozemky vo vlastníctve členov žalovaného, teda Urbariátu Nesluša pozemkové spoločenstvo. Pokiaľ ide o Komposesorát Nesluša pozemkové spoločenstvo, tak existuje Komposesorát Nesluša s.r.o. a táto spoločnosť vykonáva činnosť na pozemkoch vlastníkov Komposesorátu Nesluša pozemkové spoločenstvo. Nie je to teda tak, že by spoločnosť Urbariát Nesluša s.r.o. obhospodarovala pozemky vo vlastníctve členov Komposesorátu Nesluša pozemkové spoločenstvo. Predseda žalovaného Ing. Vojtek vo výpovedi uviedol, že ešte v roku 1991 ako občianske združenie vzniklo Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša a on pri zakladaní združenia nebol. Toto združenie vykonávalo činnosť do roku 2013. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 12.3.1996 združenie ako jediný spoločník založilo spoločnosť Urbariát Nesluša s.r.o. a stále išlo o tých istých vlastníkov nehnuteľnosti a táto spoločnosť doposiaľ existuje. Táto spoločnosť vykonáva činnosť tak, ako je uvedená v predmete podľa zakladateľskej zmluvy. Vlastníci pozemkov prenajímajú tieto pozemky spoločnosti tak, ako to vyplýva z valných zhromaždení, a to z dôvodu, aby nemuseli platiť také vysoké dane. Pokiaľ ide o žalovaného, tak najskôr vzniklo Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša, ktoré si potom zmenilo názov na Urbariát Nesluša, čo tiež bolo asi len občianske združenie, ale stále s totožnými vlastníkmi a napokon podľa došlo k pretransformovaniu na Urbariát Nesluša pozemkové spoločenstvo s dňom zápisu do registra

a stále ide o totožných vlastníkov. Pokiaľ ide o reštituovanie nehnuteľnosti, tak bola uzavretá predbežná dohoda tak, ako bola predložená do spisu a žiadne ďalšie listiny ani dohody uzavreté neboli. Ďalej sa žalovaný vyjadril, že určite sú aj totožní vlastníci nehnuteľností, ktorí sú členmi tak žalovaného, ako aj Komposesorátu Nesluša pozemkové spoločenstvo. Spoločníkmi spoločnosti Urbariát Nesluša s.r.o. sú vlastníci spoločných nehnuteľností. Pokiaľ ide o výpis z obchodného registra Urbariát Nesluša s.r.o., kde ako spoločník je uvedené Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša pod IČO 35 664 291 a zároveň podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, kde je zapísaný Komposesorát Nesluša pozemkové spoločenstvo je zapísané totožné IČO 35 664 291, tak k tomuto sa žalovaný nevedel vyjadriť a uviedol, že došlo k omylu. Ďalej sa vyjadroval žalovaný k príjmom a výdavkom s tým, že predchádzajúci rok boli v strate a vyjadroval sa k hospodárskej činnosti. Potvrdil, že spoločnosť Urbariát Nesluša s.r.o. si prenajíma pozemky a vykonáva podnikateľskú činnosť a zo zisku vypláca podiely jednotlivým vlastníkom a ide vlastne o nájom. Na otázku akú činnosť vykonáva žalovaný tak tento uviedol, že spoločenstvo to všetko zastrešuje. Pokiaľ ide o vyhlášku Okresného úradu Žilina zo dňa 31.3.2021, kde boli vlastníci vyzvaní, aby zabezpečili odborné hospodárenie v lesoch, tak žalovaný uviedol, že toto už je všetko v poriadku a hospodárska činnosť bola vykonávaná v plnom rozsahu. Ďalej sa vyjadril, že na valnom zhromaždení každoročne sa schvaľuje jednak zmluva o nájme pozemkov spoločnosti Urbariátu Nesluša s.r.o. a zároveň aj výška nájomného.

Podľa potvrdenia o zápise vydané Okresným úradom Žilina zo dňa 15.5.2014 bolo zistené, že vo vložke č. R-0020/504 je zapísané spoločenstvo Urbariát Nesluša, pozemkové spoločenstvo so sídlom Nesluša 230, 023 41 Nesluša s tým, že identifikačné číslo bude po pridelení doplnené do registra a deň zápisu je 15.5.2014, ďalej sú zapísané pozemky kat. úz. I. na listoch vlastníctva a volení členovia orgánu spoločenstva a osoby oprávnené konať za spoločenstvo. Podľa výpisu zo dňa 21.10.2019 je uvedené IČO 42 390 630. Podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle o pozemkových spoločenstvách zo dňa

je uvedený názov Urbariát Nesluša pozemkové spoločenstvo, sídlo 023 41 Nesluša č. 230 a ďalej v preambule sú uvedené čísla listov vlastníctva a parciel a výmery a v čl. I. je založenie, vznik a trvanie spoločenstva a uvádza sa, že právnym predchodcom Urbariátu Nesluša s.r.o. bolo Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša so sídlom Nesluša č. 171, IČO 35 664 291, ktoré vzniklo zápisom do registra a združenie bolo delimitované dňa 30.6.2013 podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona. Ďalej sa uvádza, že za účelom prispôsobenia právnych pomerov doterajšej spoločnosti Urbariátu Nesluša sa uzatvára táto zmluva o spoločenstve, ktoré vzniká dňom zápisu do registra a na dobu neurčitú. V ďalších článkoch je uvedené hospodárenie, členstvo, orgány, zhromaždenie, výbor, dozorná rada a ďalšie.

Podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve, ktorá bola schválená valným zhromaždením dňa 1.2.2014 a bola uzatvorená podľa a nasledujúce je uvedený názov Komposesorát Nesluša, pozemkové spoločenstvo so sídlom XXX XX I. XXX. V článku I. sa uvádza, že pozemkové spoločenstvo sa zakladá touto zmluvou uzavretou účastníkmi zmluvy a účastníkmi sú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti uvedení v zozname členov v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Ďalej v článku III. je uvedená spoločná nehnuteľnosť a ďalej v článku IV. členovia, ich práva a povinnosti, v článku V. orgán, v článku VI. zhromaždenie a ďalšie. V článku XIV bod 14.4 sa uvádza, že spoločenstvo je právnym nástupcom Združenia vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša IČO 35 664 291 so sídlom Nesluša 171, ktoré bolo pôvodne registrované MV SR dňa 30.1.1996. Podľa výpisu z obchodného registra je zapísaný Urbariát Nesluša s.r.o., so sídlom 023 41 Nesluša 594, IČO: 36 000 230 a deň zápisu 3.4.1996 a spoločníci: Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša, IČO: 35 664 291, 023 41 Nesluša 171 a konateľ je F. J. K.. Žalobca ďalej predložil časť fotokópie odpisu z pozemkovej knihy kat. úz. I., pozemnoknižná vložka XXX a výpisy z LV č. XXXX, kde sú zapísané spoločné nehnuteľnosti podľa , výpis z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX. Žalobca ďalej predložil listiny, ktoré sa týkajú Komposesorátu Nesluša, a to žiadosť o vydanie nehnuteľnosti zo dňa 1.8.1991 adresovaná Pozemkovému úradu Čadca, zápisnicu zo dňa 6.6.1958 o odovzdaní spoločného lesa, rozhodnutie Pozemkového úradu v Čadci zo dňa 11.5.1995, zo dňa 31.5.1995, 12.6.1995, 3.7.1995, 20.11.1995, 24.11.1995, 30.11.1995, 21.12.1995, 3.1.1996. Podľa znaleckého posudku F. G. B. č. 14/2019 na objednávku žalobcu vo veci určenia, či v obci Nesluša existovali viaceré pozemkové spoločenstvá a či pozemky, ktoré sú zapísané na uvedených listoch vlastníctva boli reštituované pôvodnými vlastníkmi alebo ich právnymi nástupcami bolo zistené, že v pozemnoknižných vložkách, kde boli pôvodne zapísané pozemky, ktoré sú ďalej špecifikované, nie je uvedený názov spoločenstva, a teda nie je možné určiť či v čase platnosti zákonného článku XIX/1898 a zák. čl. X/1913 v obci Nesluša existovali viaceré pozemkové spoločenstvá. Ďalej na otázku ohľadne reštituovania znalkyňa uviedla, že konkrétne špecifikované pozemky zapísané na listoch vlastníctva neboli predmetom prevodu tak, ako sú uvedené v rozhodnutiach vydaných Pozemkovým úradom Čadca podľa Podľa pozvánky bol žalobca pozvaný na valné zhromaždenie Urbariátu Nesluša, pozemkové spoločenstvo a Urbariátu Nesluša s.r.o., ktoré sa uskutočnilo dňa 10.3.2018. Žalobca ďalej predložil listy medzi stranami konania zo dňa 10.4.2019, 27.5.2019, 12.6.2019. Podľa pozvánok, ktoré boli adresované žalobcovi, bolo zistené, že tento bol pozvaný na valné zhromaždenie Urbariátu Nesluša na deň 24.3.2012 a Urbariátu Nesluša, pozemkové spoločenstvo a Urbariátu Nesluša s.r.o. na deň 14.3.2015. Podľa výpisu bol zistený názov Komposesorát Nesluša, pozemkové spoločenstvo, s dňom zápisu 6.3.2014, registračné číslo C./XXX a IČO: 35 664 291 a adresa XXX XX I. XXX. Podľa verejnej vyhlášky Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor zo dňa

adresované vlastníkom lestných pozemkov v kat. úz. I. na lesnom celku Krásno - západ na lesných pozemkoch uvedených v prílohe bolo zistené, že okresný úrad vyzýva vlastníkov, aby v lehote do

60 dní od doručenia výzvy oznámili zabezpečenie odborného hospodárenia v lesoch a podali návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov. Ďalej sa v odôvodnení konštatuje, že dňa 2.3.2021 bol obhospodarovateľ lesa Urbariát Nesluša s.r.o. a Urbariát Nesluša, pozemkové spoločenstvo vyzvaní, aby podali návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov v zákonom stanovenej lehote v zmysle Z. z . v súlade s zákona o lesoch. V prílohe č. 1 je zoznam jednotiek priestorového rozdelenia lesa a lesných pozemkov v kat. úz. I..

Žalobca ďalej predložil účtovné závierky Urbariátu Nesluša s.r.o. k 31.12.2020 a poštové poukážky o platbách žalobcovi a odosielateľ je Urbariát Nesluša s.r.o. Podľa výpisu z registra je uvedený názov organizácie Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša ako občianske združenie, IČO: 35 664 291, sídlo 023 41 Nesluša 171 a dátum vzniku 30.1.1996 a dátum zániku 30.6.2013. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor, zo dňa

v zmysle § 4a ods. 1 písm. a) zákona o lesoch sa zapisuje do evidencie lesných pozemkov Urbariát Nesluša - pozemkové spoločenstvo, so sídlom I. L. XXX, IČO: 42 390 630, na základe podaného návrhu nasledovne a ďalej je uvedený lesný celok, parc. reg. EKN a parc. reg. CKN. V bode IV. je uvedený odborný lesný hospodár F. D. M..

Žalovaný predložil listiny, ktoré nazval čiastočný zoznam vlastníkov z r. 1770 a z r. 1937. Podľa predbežnej dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov bolo zistené, že účastníci dohody sú B.ú. Veľký urbár Nesluša a organizácia LHSeL, š.p. Žilina, OLZ Čadca a táto dohoda bola uzavretá dňa 14.4.1992, kde je uvedený spôsob obhospodarovania po vydaní, spôsob vykonávania odborného dozoru a ďalšie podmienky s tým, že v čl. VI. sa uvádza, že riešenie reštitučných a iných finančných nárokov sa bude konať dodatočne po ujasnení súvisiacich právnych náležitostí a v ďalšom bode sú uvedené lesné pozemky, ktoré sa odovzdávajú v stave neidentickom ako časti ucelených parciel a preberateľ je povinný zabezpečiť geometrické zameranie do 30.12.1995 a hranice boli určené na základe mapových a textových podkladov LHP. Podľa notárskej zápisnice N 99/96, Nz 71/96 zo dňa 12.3.1996 bola spísaná zakladateľská listina spoločnosti Urbariát Nesluša s.r.o., kde jediným spoločníkom (zakladateľom) je Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Nesluša. Podľa o pozemkových spoločenstvách, tento zákon upravuje: a) vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev (ďalej len „“), b) práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu) (ďalej len „fond“) a správcu, c) podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi, d) konanie o zápise spoločenstiev do registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a o zápise zmien ich údajov, e) pôsobnosť okresných úradov pri výkone štátneho dozoru nad spoločenstvami, f) správne delikty a sankcie. Podľa citovaného zákona, sa zrušuje a) znížením počtu členov spoločenstva na menej ako päť, b) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva alebo dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, c) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, d) rozhodnutím zhromaždenia. Podľa citovaného zákona, člen spoločenstva môže podať na súd návrh na zrušenie spoločenstva, ak a) nevykonáva činnosť a b) výbor ani dozorná rada nemá minimálny počet členov a nenastúpil náhradník alebo nie sú zvolení členovia výboru a dozornej rady alebo výboru a dozornej rade uplynulo funkčné obdobie a ani opakovane nie je zvolený nový výbor alebo nová dozorná rada. Podľa citovaného zákona, spoločenstvá založené podľa doterajších

predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri. Podľa citovaného zákona, spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 30. júna 2014 podať návrh na zápis podľa . Podľa , veta prvá citovaného zákona, ak nesplní povinnosť

podľa odseku 5, zmluva o spoločenstve stráca platnosť a sa zrušuje. Podľa citovaného zákona, ak bez právnej subjektivity

založené podľa doterajších predpisov nesplní povinnosť podľa odseku 6, zrušuje sa. Podľa , obchodná spoločnosť (ďalej len

„spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Podľa , súd môže rozhodnúť o neplatnosti

spoločnosti, len ak

nebola uzavretá spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva alebo nebola vyhotovená zakladateľská listina, alebo nebola dodržaná zákonom ustanovená forma týchto právnych úkonov, predmet podnikania alebo činnosti je v rozpore so zákonom alebo odporuje dobrým mravom, v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách chýba údaj o obchodnom mene spoločnosti alebo o výške vkladov spoločníkov, alebo o výške základného imania, alebo o predmete podnikania, alebo činnosti, ak tak ustanovuje zákon, v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách nie sú dodržané ustanovenia zákona o minimálnom splatení vkladov, všetci zakladatelia boli nespôsobilí na právne úkony, v rozpore so zákonom bol počet zakladateľov menší ako dvaja.

Žalobca ako člen žalovaného N. I., pozemkové podal žalobu, v ktorej žiadal zrušiť toto pozemkové a nariadiť jeho likvidáciu a eventuálne vyhlásiť pozemkové za neplatné a nariadiť jeho likvidáciu. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie citovaného o pozemkových spoločenstvách podľa ktorého je tu možnosť, aby pozemkové bolo zrušené súdom. Zároveň uvádzal, že toto ustanovenie neuvádza dôvody, pre ktoré môže súd zrušiť pozemkové , ale podľa účinný od 1.7.2018, ako vyplýva z dôvodovej správy, tak nejde o jediný možný dôvod. Ďalej žalobca vychádzal aj z ustanovenia , a ak nedôjde k splneniu povinnosti podľa týchto ustanovení, tak taktiež dochádza k zrušeniu spoločenstva tak, ako to vyplýva z a citovaného zákona. Na základe tohto žalobca konštatoval, že ak zákon o pozemkových spoločenstvách v ustanovuje, že pozemkové spoločenstvá, ktoré sa neprispôsobili zákonu sa zo zákona zrušujú, tak o to viac to musí platiť v prípade, keď vznikol takýto subjekt, ktorý podľa zákona o pozemkových spoločenstvách ani nemohol vzniknúť (logický argument a minori ad maius). Žalobca v žalobnom návrhu poukázal na to, že neboli splnené podmienky na vznik pozemkového spoločenstva Urbariát Nesluša, pozemkové , ktoré bolo založené podľa predloženej zmluvy zo dňa 18.1.2014 a ktoré je zapísané v registri pozemkových spoločenstiev vložka č. R-0020/504 s dňom zápisu 15.5.2014. Žalobca ďalej zhrnul, že neexistuje právny predchodca žalovaného, ktorého právne pomery by si mal žalovaný prispôsobiť v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách, ďalej nebola dodržaná forma notárskej zápisnice zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalovaného v zmysle citovaného zákona, z dostupných prameňov nevyplýva, že by pôvodne v obci Nesluša boli dve pozemkové spoločenstvá, spoločná nehnuteľnosť, na ktorú odkazuje zmluva neexistuje, keďže nebola členmi reštituovaná a pôvodné pozemky, ktoré sú evidované v pozemnoknižných vložkách sú roztrieštené tak, že niektoré sú na listoch vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti členov Komposesorát Nesluša, pozemkové a niektoré sú na listoch vlastníctva údajnej spoločnej nehnuteľnosti členov žalovaného. Na základe tohto nie je teda žiadne opodstatnenie na to, aby naďalej žalovaný existoval, ktorý vznikol v rozpore so zákonom o pozemkových spoločenstvách a je nemysliteľné, aby vznikol bez toho, aby bola obnovená spoločná nehnuteľnosť. Súd sa nestotožnil s právnymi argumentmi žalobcu, že sú splnené podmienky, aby súd zrušil žalovaného ako pozemkové a nariadil jeho likvidáciu z dôvodov tak, ako uvádzal žalobca. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení o pozemkových spoločenstvách, ktorý výslovne v hovorí o zrušení spoločenstva a podľa sa takéto zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva alebo dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Na základe tohto možno konštatovať, že je tu daná právomoc súdu na

rozhodnutie o zrušení pozemkového spoločenstva podľa a podľa tohto zákona takýto návrh na zrušenie môže podať člen spoločenstva. V konaní bolo preukázané, že žalobca je členom žalovaného, a tak tento splnil podmienku citovaného ustanovenia, že môže podať návrh na zrušenie žalovaného ako pozemkového spoločenstva v zmysle citovaného zákona. Súd pri preskúmaní návrhu na zrušenie spoločenstva vychádzal teda z ustanovenia a dospel k takému záveru, že v tomto ustanovení ide o taxatívny výpočet dôvodov, kedy je možné zrušiť rozhodnutím súdu a nejde len o demonštratívny výpočet tak, ako tvrdil žalobca, že nie sú to jediné dôvody, pre ktoré je možné zrušiť tak, ako sú tieto uvedené v . Súd sa s týmto nestotožnil, dospel k takému záveru, že ide o taxatívne vymedzený dôvod a ide o kumulatívne splnenie podmienok, ktoré sú uvedené v a súčasne aj v cit. totiž nevyplýva, že súd môže zrušiť aj z iných dôvodov ako tých, ktoré sú výslovne uvedené v cit. zákona. V danom prípade ide o sporové konanie, kde sa uplatňuje prejednávacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Súd vychádzal z tejto zásady a dospel k takému záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a tento v konaní ani len netvrdil, že sú splnené podmienky na zrušenie žalovaného ako pozemkového spoločenstva v zmysle a tam uvádzaných skutočností, a teda nesplnil ani povinnosť tvrdenia a nesplnil ani dôkaznú povinnosť a ani nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie splnenia zákonných dôvodov podľa , kedy je možné zrušiť pozemkové . Vzhľadom na to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, tak súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ žalobca uvádzal dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky, aby žalovaný ako pozemkové bolo zrušené, a to aj z iných dôvodov ako tých, ktoré sú uvedené v cit. zákona, ktoré hovorí o zrušení pozemkového spoločenstva súdom a na tieto svoje tvrdenia predkladal dôkazy, tak tu súd konštatuje, že z dôvodu takých záverov súdu ako sú uvedené v predchádzajúcom odseku, a to, že súd môže zrušiť pozemkové len na základe dôvodov podľa a takéto ani tvrdené neboli, tak súd ani nepreskúmaval dôvody, ktoré uvádzal žalobca v žalobe a svojich písomných podaniach ako tie, na základe ktorých má súd zrušiť žalovaného ako pozemkové . Žalobca ďalej uviedol eventuálne, že žiada, aby súd vyhlásil pozemkové za neplatné a nariadil jeho likvidáciu a poukazoval analogicky na ustanovenie , a to konkrétne, že nebola dodržaná zákonom ustanovená forma zmluvy o založení spoločenstva, kde v sa konštatuje, že o založení spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica a táto vyhotovená nebola. Na základe tohto, keďže nebola dodržaná zákonom ustanovená forma pri zakladaní spoločenstva, tak súd môže rozhodnúť o neplatnosti spoločenstva tak, ako to vyplýva z . Súd sa nestotožnil s tým, že je tu možné pri zrušení pozemkového spoločenstva v zmysle o pozemkových spoločenstvách analogicky postupovať podľa ustanovení . Pri analogickom použití zákona ide o to, že ak zákon nejakú problematiku neupravuje, tak je možné na právny vzťah aplikovať ustanovenia zákona, ktorý upravuje vzťahy obsahovo aj účelom najbližšie. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné pri zrušení pozemkového spoločenstva aplikovať ustanovenie . Súd zamietal žalobu aj v časti eventuálneho žalobného návrhu, kde sa žalobca domáhal vyhlásenia neplatnosti žalovaného ako pozemkového spoločenstva analogicky podľa . Súd dospel totiž k takému záveru, že tu nie je možné postupovať podľa analógie, a to práve z dôvodu, že úplne iný je charakter obchodnej spoločnosti a jej podnikateľská činnosť tak, ako vyplýva z ustanovení , a úplne iný charakter a hospodárenie je pri pozemkovom spoločenstve podľa Podstatné pre pozemkové , ktoré je vymedzené v je práve tá skutočnosť, že ide o vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti podľa citovaného zákona a aj hospodárenie tohto spoločenstva tak, ako vyplýva z a nasledujúce citovaného zákona je podnikaním na spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o podnikanie obchodnej spoločnosti tak, ako je toto uvedené v , podnikaním sa rozumie taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a podstatné charakteristické znaky sú, že ide o činnosť samostatnú, sústavnú, uskutočňovanú vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

Možno teda konštatovať, že je tu diametrálny rozdiel medzi obchodnou spoločnosťou podľa Inak je upravený vznik, činnosť hospodárenie, právne vzťahy, či už vo vnútri spoločnosti a spoločenstva, alebo vo vzťahu k tretím subjektom, a ďalšie náležitosti. A tak na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k takému záveru, že ide o taký podstatný rozdiel medzi obchodnou spoločnosťou podľa , že v danom prípade nie je možné postupovať analogicky a rozhodnúť o neplatnosti pozemkového spoločenstva v zmysle , a tak aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech a tak súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.