Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/18/2021

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobcu I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. E. Č.. XXX proti žalovanej T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. E., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha uloženia povinnosti žalovanej vyzdvihnúť si jednorazovo svoje osobné veci nachádzajúce sa v jeho nehnuteľnosti zamieta.

II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha uloženia žalovanej zákazu priblíženia k žalobcovi a jeho obydliu odmieta.

III. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha uloženia povinnosti žalovanej nevstupovať na jeho nehnuteľnosti zamieta.

IV. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha uloženia zákazu kontaktovať priateľku žalovaného Noru Kostolnú a jej rodinných príslušníkov zamieta.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha proti žalovanej uloženia povinnosti vyzdvihnúť si jednorazovo všetky svoje osobné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti žalobcu dňa 04.12.2021 medzi 10:00 až 14:00 za asistencie polície a pokiaľ jej termín nevyhovuje, môže navrhnúť žalobcovi e-mailom náhradný termín v ktorýkoľvek párny víkend a tento termín musí oznámiť a mať potvrdený žalobcom najmenej 7 dní vopred, pričom veci si prevezme čo najskôr, najneskôr do 15.12.2021; (návrh I.) (2) Ďalej sa domáha uloženia zákazu priblíženia sa žalovanej k nemu a zákaz zdržiavania sa v blízkosti jeho obydlia, s výnimkou vyzdvihnutia si osobných vecí; (návrh II.) (3) Okrem toho sa domáha aj nariadenia žalovanej nevstupovať do nehnuteľnosti žalobcu s výnimkou vyzdvihnutia si osobných vecí; (návrh III.) (4) Napokon sa domáha aj zákazu kontaktovať priateľku žalovaného (sic!) vrátane jej rodinných príslušníkov. (návrh IV.) (5) Súd pre zjednodušenie označil jednotlivé návrhy rímskymi číslami od I. po IV, tak ako je uvedené v odsekoch 1 až 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia. (6) Návrh vo vzťahu k všetkým bodom žalobca odôvodnil v podstate tým, že žalovaná je jeho bývalá manželka. V rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, má žalovaná svoje hnuteľné veci. Žalovaná sa nevie vysporiadať s rozvodom a pravidelne vyhľadáva žalobcu so zlým úmyslom. Svoje osobné veci si nevzala, hoci si ich mala prísť zobrať na základe neodkladného opatrenia vo veci . Žalovaná si zobrala len nejaké veci, nie všetky. Do domu chce chodiť kedykoľvek bez ohlásenia a vzájomnej dohody, narúša súkromie žalobcu a jeho bývanie. So žalovanou sa nedá dohodnúť, odmieta rešpektovať nariadenia a dohody, preto by si mala prísť po svoje veci jednorazovo, za prítomnosti polície. Žalobca sa pokúšal dohodnúť so žalovanou aj prostredníctvom jej matky, ale neúspešne. Má za to, že žalovaná mu chce

len uškodiť. Obaja sú aj konateľmi obchodnej spoločnosti so sídlom v nehnuteľnosti žalobcu, avšak táto už nevykonáva žiadnu činnosť. Každý z účastníkov pracuje sám na základe vlastného živnostenského listu, preto neexistuje dôvod pre žalovanú vstupovať do nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaná sa žalobcovi vyhráža, že ho dostane do väzenia a jeho priateľke píše urážlivé, nedôstojné a výhražné správy a očierňuje ju na sociálnych sieťach. Pri incidente, kedy bola aj privolaná polícia, bránila žalobcovi a jeho priateľke v odjazde autom. Žalobca trpí psychicky, obáva sa, že žalovaná ho chce dostať do väzenia. Jediné riešenie sa mu javí zákaz priblíženia k nemu s výnimkou pracoviska a jednorazového prevzatia osobných vecí. Žalobca už vyčerpal všetky dostupné prostriedky nápravy vzniknutého stavu. Jeho návrh je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany. Pre preukázanie svojich tvrdení predkladá list vlastníctva č. XXX pre kat. úz. T. L. E., e-mailovú komunikáciu medzi matkou žalovanej a žalobcom, medzi žalobcom a žalovanou a správy adresované žalobcovej priateľke a jej maloletej dcére. Žalobca žiada o vykonanie dopytu incidentov z 29.08.2021, kedy žalovaná obmedzovala žalobcu a jeho priateľku na osobnej slobode a poškodila mu stierač na aute. Následne volal žalobca policajnú hliadku 10.10.2021. Nakoniec však trestné oznámenie nepodal. (7) Súd sa oboznámil s predloženými listinami a zistil z nich, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území T. L. E. zapísaných Okresným úradom G., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, a to zastavanej plochy a nádvoria parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2, záhrady parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/X (list vlastníctva na čísle listu spisu /ďalej len „č.l.“ 5/) (8) Žalobca a žalovaná komunikujú vzájomne elektronicky - e-mailom, komunikácia zo strany žalovanej je neslušná, vulgárna. (Komunikáciu zo svojej strany vo vzťahu k žalovanej žalobca nepredložil, len odpovede žalovanej.) (č.l. 6 a 8 až 11) (9) Žalobca matke žalovanej zaslal dňa 31.08.2021 elektronicky zoznam vecí na rozdelenie. (č.l. 7) (10) Žalovaná elektronicky kontaktuje osobu, ktorá je podľa tvrdenia žalobcu jeho priateľkou, pričom komunikácia je vulgárna, urážlivá a intenzívna. (č.l. 12 až 15) a kontaktuje aj osobu, ktorá je podľa tvrdenia žalobcu jej dcérou, pričom táto komunikácia je rovnako vulgárna (č.l. 16). (11) Rovnako na sociálnej sieti zverejnila správu, kde sa pohŕdavo vyjadruje k osobe, ktorá je na fotografii (č.l. 17). (12) Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (13) Podľa , až h) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (14) Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (15) Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (16) Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (17) Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k

odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (18) Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (19) Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. (20) Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (21) Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (22) Súd vychádzal aj z nasledujúcich teoretických východísk: (23) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. (24) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (25) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia („o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení a nasl. , ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď ). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď ). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017,

sp. zn. - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter) (26) Súd sa osobitne zaoberal jednotlivými časťami návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vysporiadal sa s nimi nasledovne: (27) Návrh I. (28) Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanej jednorazovo si vyzdvihnúť všetky svoje osobné veci nachádzajúce sa v jeho nehnuteľnosti, a to dňa 04.12.2021 medzi 10:00 až 14:00 za asistencie polície a pokiaľ jej to nevyhovuje, môže navrhnúť žalobcovi e-mailom náhradný termín v ktorýkoľvek párny víkend, kedy si po veci príde medzi 10:00 a 14:00 za asistencie polície, pričom tento termín má byť najneskôr do 15.12.2021 a musí byť žalobcovi oznámený a ním potvrdený minimálne 7 dní vopred. (29) Najskôr sa súd zaoberal tým, či návrh v tejto časti obsahuje všetky náležitosti, je zrozumiteľný a určitý. Návrh obsahuje všetky formálne náležitosti predpísané zákonom pre žalobu. Rovnako obsahuje aj opísanie rozhodujúcich skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Sú teda splnené formálne predpoklady, aby sa súd návrhom vecne zaoberal a aby ho neodmietol. (30) Súd sa preto zaoberal tým, či je návrh I. dôvodný, pričom dospel k negatívnemu záveru. Vychádzal pritom z toho, že súd je obsahom návrhu viazaný a nemôže ho modifikovať, ani spôsobom pre opravu podania ( - ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú). Návrh I. súd považuje za nedôvodný a prípadné rozhodnutie na jeho podklade za nevykonateľné. Súd z návrhu a predložených dôkazov nezistil, že by bola potrebná bezprostredná úprava pomerov strán bez riadne nariadeného dokazovania v konaní o veci samej. Žalobca má spôsobilý prostriedok na dosiahnutie cieľa, ktorý návrhom I. sleduje, a to podanie vlastníckej žaloby o vypratanie nehnuteľnosti podľa . V takomto konaní sa môže domôcť uloženia povinnosti žalovanej vypratať jeho nehnuteľnosť, to znamená odstrániť z nej všetky svoje veci, ktorých prítomnosťou v nehnuteľnosti žalobcu zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Z ničoho nevyplýva, že by žalobca nemohol vyčkať do prípadného rozhodnutia v takomto konaní. Takéto rozhodnutie by mohlo byť zároveň podkladom pre budúcu exekúciu. Prítomnosť vecí žalovanej v jeho nehnuteľnosti je dlhodobá, z ničoho nevyplýva, že by tieto veci poškodzovali alebo bezprostredne ohrozovali nehnuteľnosť žalobcu. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to má na mysli ustanovenie vo vzťahu k návrhu I. teda žalobcom osvedčená nebola. Okrem toho, žalobca sa domáha splnenia povinnosti žalovanou „za asistencie polície“. Polícii pritom žiadna povinnosť poskytovať osobám asistenciu s vyzdvihovaním osobných vecí zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Uloženie povinnosti „za asistencie polície“ by teda bolo nevykonateľné. Naviac, polícia ani nie je (ani nemôže byť) stranou v tomto konaní a žiadne povinnosti jej neodkladným opatrením ukladať nemožno. Ak sa navrhuje spôsob dohody náhradného termínu na prevzatie osobných vecí tak, že žalovaná „môže“ navrhnúť náhradný termín, v podstate jej tým žiadna povinnosť na navrhnutie náhradného termínu nevzniká (náhradný termín môže, ale nemusí navrhnúť). Okrem toho, viazanie navrhovaného náhradného termínu na potvrdenie žalobcom najmenej 7 dní vopred môže spôsobiť nevykonateľnosť rozhodnutia. Žalobcu totiž nič nenúti navrhovaný termín potvrdiť a svojím (ne)konaním by mohol spôsobiť, že takéto rozhodnutie by nebolo možné vykonať vôbec. Naviac je potrebné uviesť, že po 04.12.2021 by už termín podľa návrhu ani nebolo možné určiť, pretože od 04.12. do 15.12.2021 (kedy má byť posledný termín určený návrhom) niet žiadneho párneho víkendu (párny víkend je od 04.12., nasledujúci párny víkend je od 18.12.). V súlade s návrhom by teda bolo možné povinnosť vykonať vzhľadom na obmedzenie predchádzajúcim súhlasom žalobcu na základe vôle žalovanej teoreticky len vez víkend od 06.11. a cez víkend od 20.11., pričom aj reálna možnosť výkonu cez víkend od 06.11. môže byť ohrozená, pretože nie je možné vopred vedieť, kedy si žalovaná rozhodnutie prevezme a kedy by sa povinnosť stala vykonateľnou (či by bolo možné pri 7 dňovej lehote na potvrdenie návrhu žalovanej vykonať rozhodnutie 06.11.). Navrhované rozhodnutie v návrhu I. by teda podľa názoru súdu okrem už uvedených skutočností navyše aj bolo spôsobilé obmedziť žalovanú nad nevyhnutnú mieru, pretože by veľmi striktne obmedzovalo spôsob, akým by sa mohla domôcť svojich práv na vydanie vecí, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti žalobcu. (31) Návrh II. (32) Žalobca sa domáha uloženia žalovanej zákazu priblíženia sa k nemu a zdržiavania sa v blízkosti jeho obydlia (s výnimkou vyzdvihnutia si osobných vecí podľa návrhu I. a s výnimkou pracoviska). Pri posudzovaní určitosti tohto návrhu však súd dospel k inému záveru ako v prípade návrhu I. V tejto časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažuje za dostatočne určitý. Zákaz priblíženia sa k žalobcovi a k jeho obydliu nie je dostatočne špecifikovaný, nie je zrejmé, na akú vzdialenosť sa žalovaná k žalobcovi a jeho obydliu ešte môže priblížiť a na akú už nie. Nie je zrejmé, či má ísť

o konkrétnu vzdialenosť v metroch, či v kilometroch. Termíny „priblíženie“ a „blízkosť“, ktoré žalobca použil, sú neurčitými termínmi, každý si pod ním môže predstaviť inú vzdialenosť. Pre jedného môže byť priblížením blízkosť na 5 metrov, pre iného môže byť priblížením už pobyt v tej istej obci. Rovnako aj pojem blízkosť je subjektívny a vágny. V súlade s túto vadu návrhu napraviť nemožno a súd nemôže rozsah povinnosti, ktorá sa má žalovanej uložiť, stanoviť z vlastnej iniciatívy, vlastnou úvahou. V sporovom konaní je totiž viazaný návrhom žalobcu a nemôže rozhodnúť nad jeho rámec. Ustanovenie pritom výslovne počíta s možnosťou uloženia zákazu priblíženia sa k osobe, avšak na určenú vzdialenosť. Inými slovami, zákaz priblíženia sa k osobe (k obydliu) je potrebné na to, aby bol vykonateľný, vždy špecifikovať konkrétnou vzdialenosťou, pričom jedinou osobou, ktorá takú špecifikáciu môže urobiť, je žalobca. (33) Návrh III. (34) Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanej nevstupovať do svojej nehnuteľnosti s výnimkou vyzdvihnutia vecí v súlade s návrhom I. (35) Aj v prípade tohto návrhu sa súd v prvom rade zaoberal tým, či návrh v tejto časti obsahuje všetky náležitosti, je zrozumiteľný a určitý. Návrh obsahuje všetky formálne náležitosti predpísané zákonom pre žalobu. Rovnako obsahuje aj opísanie rozhodujúcich skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Sú teda splnené formálne predpoklady, aby sa súd návrhom vecne zaoberal a aby ho neodmietol. (36) Na druhej strane však nie je nijako osvedčená potreba bezprostrednej úpravy pomerov strán vo vzťahu k tomuto návrhu. Povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti žalobcu žalovanej vyplýva už z iných právnych predpisov, či už je to (z titulu, že nemá k nehnuteľnostiam žiadne vecné právo, rovnako aj z titulu ochrany súkromia žalobcu), alebo aj (chrániaca vlastnícke právo). Porušenie tejto povinnosti môže byť už v súčasnosti sankcionované, a to dokonca prostriedkami trestného práva (prečin porušovania domovej slobody, prípadne prečin obmedzovania osobnej slobody, ale aj prečin nebezpečného prenasledovania). Efektívnym prostriedkom obrany proti prípadnému protiprávnemu konaniu žalovanej v tomto prípade sa javí súdu podanie trestného oznámenia. Bezprostredným nástrojom ochrany práv žalobcu tak v tomto prípade je v prípade porušenia jeho práva na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia privolanie polície a podanie trestného oznámenia. Žalovaná nemá v súčasnosti žiadne právo do nehnuteľností žalobcu akokoľvek vstúpiť (s výnimkou realizácie uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 21.06.2021 č.k. -15, ku ktorej však už podľa návrhu žalobcu došlo, pričom pre úplnosť je potrebné dodať, že toto rozhodnutie súd v tomto konaní zmeniť / zrušiť bez návrhu nemôže). Ak žalovanú od prípadného protiprávneho konania neodradí využitie prostriedkov trestného práva, ťažko očakávať, že ju odradí rozhodnutie súdu v civilnom konaní, ktoré je vykonateľné len prostriedkami exekúcie (ktoré nie sú na rozdiel od zásahu polície bezprostredné a dostatočne rýchle). Neodkladné opatrenie podľa alebo písm. f) pritom má spravidla slúžiť na ochranu pred osobou, ktorá sa správa násilne voči osobe, ktorá sa ochrany domáha a zároveň má oprávnenie vyplývajúce z hmotného práva do domu alebo bytu alebo na iné miesto tam uvedené vstupovať a jeho účelom je práve zabrániť násilnej osobe toto oprávnenie po dobu trvania neodkladného opatrenia využívať. Žalovaná však žiadne také oprávnenie nemá. Preto nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie je potrebné. (37) Návrh IV. (38) K poslednému návrhu súd uvádza, že tu sa žalobca domáha uloženia zákazu žalovanej kontaktovať jeho priateľku a jej rodinných príslušníkov (hoci uvádza, že ide o priateľku žalovaného, z kontextu návrhu je zrejmé, že v skutočnosti ide o priateľku žalobcu a ide len o omyl / chybu v písaní). V tejto časti predmetu konania súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu. Domáhať sa ochrany v tomto prípade patrí priateľke žalobcu alebo jej rodinným príslušníkom, ktorí ale návrh nepodali. Inými slovami, konaním žalovanej vo vzťahu k priateľke žalobcu alebo jej rodinným príslušníkom nedochádza k priamemu zásahu do práv žalobcu, preto sa žalobca nemôže domáhať vo vzťahu k týmto zásahom ochrany. upravuje len právo na ochranu vlastnej osobnosti, nie na ochranu osobnosti inej (i keď blízkej) osoby (s výnimkou, ak ide o ochranu osobnosti osoby, ktorá zomrela). (39) Priateľke žalovaného ani jej rodinným príslušníkom nič nebráni podať vlastný návrh a domáhať sa ochrany pred prípadným protiprávnym konaním žalovanej, a to prípadne nielen návrhom vo veci samej, ale aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Umožňujú im to a .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. (, )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.