Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61Cpr/16/2018

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: W. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 6, A., právne zastúpený: JUDr. Matej Marhavý, advokát, IČO: 42 171 296, so sídlom Šafárikovo nám. 4, Bratislava, proti žalovanému: Packeta Slovakia s.r.o. (pôvodné obchodné meno: Zásielkovňa s.r.o.), IČO: 48 136 999, so sídlom Kopčianska 3338/82A, Bratislava, právne zastúpený: AK MAZANEC, s.r.o., IČO: 53 494 920, so sídlom Metodova 3331/12 Prešov; SCHIN & MAJDÚCH legal s.r.o., IČO: 46 079 882, so sídlom Galvániho 15/B, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, medzitýmnym rozsudkom, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.07.2018 medzi žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n é .

II. O trovách konania b u d e r o z h o d n u t é v rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom nároku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 14.09.2018 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku od 02.08.2018 do dňa, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.

2. Žalobu odôvodnil najmä s poukazom na ustanovenia , , a nasledovne. Uviedol, že strany dňa 16.09.2016 uzatvorili pracovnú zmluvu, v ktorej v bode II. sa dohodli, že žalobca bude vykonávať prácu s pracovným zaradením vedúci depa. Neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy je popis pracovných činností. Žalobca v súlade so svojim pracovným zaradením vykonával dohodnutý druh prác a po celý čas trvania pracovného pomeru nebol ani raz upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 16.07.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že s ním okamžite končí pracovný pomer podľa . Listinu, v ktorej boli uvedené všeobecne ničím nepreukázané skutočnosti žalobca odmietol prevziať a žalovaný mu ani nevedel uviesť, v ktoré dni a v akom čase malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. K „dôvodom“ uvedeným v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobca zaslal svoje stanovisko vo vyjadrení zo dňa 26.07.2018, v ktorom poukázal na to, že si nie je vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a poukázal tiež na to, že žalovaný ani nepreukázal, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo. Zároveň žalobca oznámil žalovanému, že naďalej trvá na pokračovaní v pracovnom pomere. Žalovaný jeho požiadavku neakceptoval a tak žalobca nemôže vykonávať prácu v zmysle svojho pracovného zaradenia, a to napriek tomu, že jeho pracovný pomer trvá. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol: „V prípade pokiaľ spochybňujete dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak máte právo využiť zákonom predpokladaný postup, avšak dovoľujem si upozorniť; a predpokladám, že Vy ste si toho vedomý, že z Vašej strany dochádzalo k opakovanej absencií a porušovaniu pokynu zamestnávateľa na pracovisku. Bez ohľadu na uvedené a čo je ešte závažnejšie a samo o sebe dostatočne odôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ste bez oprávnenia mimo

pracovného času užíval služobné motorové vozidlo bez súvislosti s plnením pracovných povinností, k čomu ste však v žiadnom prípade a nikým nebol poverený a predovšetkým oprávnený.“ Žalobca vyššie uvedené skutkové tvrdenia popiera a dáva do pozornosti súdu, ich všeobecnosť a zameniteľnosť, a preto nie je a ani nebolo možné zo strany žalobcu, na nich reagovať. Ide o rovnaké všeobecné tvrdenia, ako je to uvedené listine „Okamžité skončenie pracovného pomeru“. Žalovaný v tomto vyjadrení ďalej uviedol: „Za danej situácie mám za to, že podmienky okamžitého skončenia Vášho pracovného pomeru boli naplnené v súlade so zákonom, čo je možné bez väčších komplikácií preukázať v prípade potreby výpoveďami Vašich kolegov, evidenčným systémom dochádzky, a tiež kamerovými záznamami, ktoré snímajú pohyb v objekte.“ Žalovaný síce tvrdí, že môže porušenie bez väčších komplikácií preukázať, avšak prečo to neurobil už v čase, keď sa so žalobcom rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer, nie je zrejmé. Žalobca preto nemôže zaujať stanovisko k týmto skutočnostiam. Z listín, na ktoré žalobca poukázal je zrejmé, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom bez toho, aby na okamžité skončenie pracovného pomeru existoval materiálny predpoklad, aby žalobcovi pri okamžitom skončení pracovného pomeru boli preukázané žalovaným všeobecne tvrdené skutočnosti. Jednostranný úkon, ktorým žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer so žalobcom ani z formálne- právneho hľadiska nie je možné považovať za prejav vôle, ktorým by mohli byť vyvolané žalovaným predpokladané právne účinky. Žalobca tým, že písomne oznámil žalovanému, že naďalej trvá na tom, aby mu bola prideľovaná práca účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru odvrátil. Z postupu žalovaného, ktorý bez zákonného dôvodu skončil so žalobcom pracovný pomer, vyplýva zjavná snaha zbaviť sa žalobcu, ktorému počas trvania pracovného pomeru neboli vytýkané pracovné nedostatky, nedodržiavanie pracovnej disciplíny a nie to ešte závažné porušenie pracovnej disciplíny, či opakované porušenie. Žalobca v zmysle pracovnej zmluvy vždy vykonával svoju prácu v prospech zamestnanca s plným nasadením a ako najlepšie vedel. Ak by ju tak nevykonával a pracovnú disciplínu porušoval nepochybne by bol nadriadeným žalovaného na takú skutočnosť upozornený. Žalobca nielen z dôvodu, že neboli splnené materiálne predpoklady na okamžité skončenie pracovného pomeru t.j. závažné porušenie pracovnej disciplíny, považuje skočenie pracovného pomeru za neplatné, ale považuje ho za neplatné aj z toho dôvodu, že v ňom vymedzené (skôr nevymedzené) dôvody sú uvedené v rozpore s citovaným ustanovením, teda okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné ex lege. Žalobca, pretože oznámil zamestnávateľovi dňa 02.08.2018, aby ho aj naďalej zamestnával a zamestnávateľ túto jeho žiadosť neakceptoval, nárokuje si tiež náhradu mzdy za obdobie od 02.08.2018 až dovtedy kým zamestnávateľ, jeho nárok nebude akceptovať a umožní mu pokračovať v práci. Pracovný pomer skončil dňom 16.07.2018, žaloba je podaná v zákonnej lehote.

3. Žalobca ako listinný dôkaz súdu predložil repliku zamestnávateľa k vyjadreniu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 06.08.2018, vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 26.07.2018, okamžité skončenie pracovného pomeru podľa zo dňa 16.07.2018, pracovnú zmluvu zo dňa 16.09.2016, popis pracovných činností (príloha č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 16.09.2016).

4. Podaním zo dňa 08.02.2019 sa vo veci najmä s poukazom na ust. , , a a vyjadril žalovaný. Uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s podanou žalobou a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Konanie žalobcu považuje v celom rozsahu za účelové a neopodstatnené. Dňa 16.09.2016 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným uzatvorená pracovná zmluva, pričom žalobca mal vykonávať prácu s pracovným zaradením vedúci depa. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2018 podľa medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola skutočnosť, že dňa 26.06.2018 žalovaný zistil, že žalobca opakovane, neospravedlnene absentoval na pracovisku, pričom túto skutočnosť je možné doložiť kamerovými záznamami, z ktorých je zrejmé bezdôvodné opustenie pracoviska v pracovnej dobe žalobcu, a to bez vedomia a súhlasu nadriadeného. Po príchode do zamestnania žalobca svoju neprítomnosť nenahlásil a ani neospravedlnil. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným bola skutočnosť, že žalobca vykonával pracovné povinnosti v rozpore s pokynmi žalovaného ako zamestnávateľa, a to tak, že žalobca bez vedomia a súhlasu žalovaného ako zamestnávateľa mimo pracovnej doby užíval služobné motorové vozidlo, k čomu žalobca nebol akýmkoľvek spôsobom oprávnený ani poverený, pričom predmetné závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené dňa 22.06.2018. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby v predmetnom konaní boli vypočutí svedkovia, a to zamestnanci žalovaného, ktorí v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu boli bezprostredne zainteresovaní do celej

záležitosti, pričom predmetní svedkovia v neposlednom rade popíšu priebeh závažného porušovania pracovnej disciplíny zo strany žalobcu voči žalovanému ako zamestnávateľovi. S ohľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu má za to, že žalovaný konal v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle zákonných ustanovení . Žiadal, aby sú žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný ako dôkaz v texte vyjadrenia označil: kamerové záznamy žalovaného, evidenčný systém dochádzky žalobcu, výsluch svedkov: C. a V. H.. K vyjadreniu však nepripojil žiaden dôkaz ani neuviedol dôvody, pre ktoré tak neurobil.

6. Žalobca podaním zo dňa 14.03.2019 zotrval na dôvodoch, pre ktoré považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Vyjadrenie žalovaného rovnako listina o skončení pracovného pomeru je všeobecné, čo len potvrdzuje, že dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru v čase jeho skončenia neexistovali. Žalobca neporušil ani nemohol porušiť pracovnú povinnosť spôsobom, ako to uviedol žalovaný. Navrhol, aby v konaní boli vypočutí svedkovia: C. X. a V. H., ktorí vyvrátia skutkové tvrdenia žalovaného, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, a že žalobca vždy konal v súlade s jeho pracovným zaradením a vždy postupoval spôsobom, ktorý bol schválený a akceptovaný nadriadenými. Žiadal, aby svedkovia boli predvolaní na pojednávanie súdom.

7. Podaním zo dňa 03.05.2019 sa vo veci vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s podaným vyjadrením žalobcu a jeho uplatneným nárokom, pričom navrhol, aby ho súd zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný. Konanie žalobcu považuje v celom rozsahu za účelové a neopodstatnené. Navrhovaná svedkyňa žalobcom V. H. v čase, keď bol žalobca zamestnaný u žalovaného nepracovala s žalobcom, nakoľko pracovala na úplne odlišnom oddelené ako žalobca, a preto žalovaný považuje jej výsluch za nadbytočný. Ďalší navrhovaný svedok C. X. v súčasnosti nepracuje a jeho pracovný pomer bol ukončený z obdobného dôvodu ako na strane žalobcu, a to z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, pričom má za to, že akýkoľvek výsluch navrhnutého svedka zo strany žalobcu právne neobstojí. Má za to, že žalovaný konal v rámci zákonných ustanovení , a to na ochranu svojej osobnosti ako zamestnávateľa. Žalobu žiadal zamietnuť. K vyjadreniu žiaden dôkaz nepripojil.

8. Dňa 05.10.2021 e-mailom žalovaný podal zhrnutie návrhov na realizovanie dokazovania, ktoré doplnil elektronicky s autorizovaným podpisom až dňa 15.10.2021. V predmetnom podaní žalovaný uviedol, že v nadväznosti na nariadené pojednávanie, ktoré by sa malo konať dňa 20.10.2021, pre úplnosť sumarizuje svoje návrhy na realizovanie dokazovania: a) kamerový záznam žalovaného (zo dňa 05.06.2018, 26.06.2018) preukazujúci nedovolené opustenie pracoviska a následne návrat na pracovisko a evidenčné ukončenie zmeny (aj iným kolegom), b) výsluch povereného zástupcu žalovaného: W. V., vedúci pracovník personálneho oddelenia, c) svedok: W. B., vedúci pracovník oddelenia logistiky v čase trvania pracovného pomeru žalobcu, d) svedok: M. M., kolega žalobcu v čase trvania pracovného pomeru. Žalovaný súčasne predložil návrh na zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov V. H. (uvedený pracovník pracoval na odlišnom oddelení) a C. X. (pracovný pomer s týmto pracovníkom bol ukončený pred okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom. Dňa 18.10.2021 žalovaný do spisu podal videozáznamy o dochádzke žalobcu, ktoré preukazujú hrubé porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu.

9. Dňa 14.10.2021 právny zástupca žalovaného žiadal o odročenie pojednávania. Súd jeho žiadosť neakceptoval z dôvodu jej rozporu s ustanovením a tiež s poukazom na základné princípy konania, najmä v záujme zabezpečenia rýchlosti a hospodárnosti konania, predchádzania zbytočným prieťahom a s poukazom na to, že neobsahuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd poukázal na to, že nielenže pracovnoprávny spor má aj z hľadiska judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci rýchlosti konania prednosť (ide o konanie s tzv. osobitnou rýchlosťou vybavovania), navyše sa jedná o spor z roku 2018, pričom kolidujúca vec ktorou právny zástupca argumentoval je až z roku 2020, ale najmä predvolanie na pojednávanie vo veci vedenej na tunajšom súde bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené už dňa 25.06.2021, teda ešte pred vôbec datovaním predvolania na pojednávanie v Prešove. Súd pre úplnosť poukázal na to, že právny zástupca žalovaného má podľa evidencie Slovenskej advokátskej komory aj advokátskeho koncipienta, ale navyše oznámenie uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania, že klient nesúhlasí, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez prítomnosti povereného zástupcu je v rozpore so splnomocnením udeleným advokátovi v tejto veci dňa

05.04.2017, v ktorom je výslovne uvedené, že klient súhlasí, aby advokát ustanovil za seba zástupcu a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne.

10. Súd po úkonoch podľa (ďalej len "") nariadil na prejednanie sporu pojednávanie ( ) a v súlade so základnými princípmi procesného predpisu sa pokúsil viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu predmetu tohto sporu (Čl. 7 ods. 2 ). Strany sporu k dohode nedospeli, vzhľadom na uvedené, súd spor prejednal a rozhodol vo veci ( ).

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.10.2021 zotrval na podanej žalobe. K predloženým kamerovým záznamom žalovaným najmä poukázal na to, že žalobca aj súd sa prvýkrát dozvedeli, v ktorý konkrétny dátum podľa žalovaného malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny (doposiaľ neboli vôbec spomínané ani v okamžitom skončení pracovného pomeru ani v žiadnom vyjadrení v súdnom konaní) až v podaní datovanom dňa 05.10.2021 kedy žalovaný uviedol dva dátumy, kedy mal žalobca porušiť pracovnú disciplínu. Namietal takýto postup žalovaného. Poukázal pritom aj na to, že žalobca mal v náplni práce pri plnení pracovných úloh aj povinnosť opustiť priestory zamestnávateľa. Zákon vyžaduje, aby bol dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru tak, aby nebol zameniteľný, aby tam boli uvedené konkrétne dátumy. Poukázal na to, že nie je potrebné žiadne ďalšie dokazovanie a žalobe je potrebné vyhovieť bez ďalších dôkazov. V prípade mimosúdnej dohody by žalobca bol ochotný akceptovať náhradu mzdy vo výške 30 mesiacov vypočítanej z priemernej mzdy žalobcu, teda o 6 mesiacov menej ako to stanovuje . K dohode so žalovaným nedospeli. Jeho protinávrh bol, že nad 12 mesiacov pri moderačnom práve súdu, aby bolo vykonané dokazovanie. 12 mesiacov na náhradu mzdy nie je pre žalobcu prijateľná ponuka na mimosúdne urovnanie sporu. Preto trval na podanej žalobe. Pridržiaval sa všetkých písomných vyjadrení, a vo veci najmä uviedol, že skutok, pre ktoré bolo napísané okamžité skončenie pracovného pomeru, v tomto oznámení vymedzený, nespĺňa základné náležitosti stanovené kogentným ustanovením , tento dôvod nebol uvedený tak, aby nebol zameniteľný. Žalobca sa až do dnešného pojednávania nemal ako dozvedieť, kedy vlastne malo dôjsť k údajnému porušeniu pracovných povinností tak, aby bolo vôbec možné rozmýšľať o okamžitom skončení pracovného pomeru. Z hľadiska formálnych náležitostí okamžité skončenie pracovného pomeru je pre svoju všeobecnosť a zameniteľnosť absolútne neplatné. Jediná sporná otázka je výška náhrady mzdy. V záverečnej reči zotrval na podanej žalobe, mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v spore.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.10.2021 zotrval na svojich podaniach. Doplnil však skutočnosti, ktoré majú podľa neho zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Argumentácia žalobcu ohľadom nevedomosti, neinformovanosti a údajnej formálnej nesprávnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nezakladá na pravde už len zo skutočnosti, že v čase skončenia pracovného pomeru a aj následne bolo zoznámený s okolnosťami tak, ako aj vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru za prítomnosti svedkov a boli mu okolnosti vysvetlené. Má za to, že aj formálna stránka je naplnená. Okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol prevziať. Malo by byť realizované dokazovanie prehratím kamerových záznamov pre potvrdenie situácie, pretože samotné prejednanie tých okolností, ktoré predchádzali okamžitému skončeniu pracovného pomeru je z ich pohľadu preukázané a teda bude preukázané výsluchom povereného zástupcu, ktorý okamžité skončenie pracovného pomeru prejednával so žalobcom. Poukázal na okolnosti neoprávneného opustenia pracoviska. Taktiež poukázal na to, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému používaniu motorového vozidla, ku ktorému nemal žiadne oprávnenie, čo bude potvrdené aj výsluchom svedka M.. Žaloba je nedôvodná a mala by byť zamietnutá v celom rozsahu a priznanie trov konania. Vyjadril nesúhlas s predbežným právnym názorom súdu a s tým, že súd odmietol realizovať aj výsluchom strany sporu, s tým, že na pojednávaní je prítomný poverený zamestnanec žalovaného. Najmä uviedol, že má za to, že formálna stránka okamžitého skončenia pracovného pomeru bola dodržaná. V záverečnej reči zotrval na svojich vyjadreniach. Mal výhrady k tomu, že súd nevykonal dokazovanie v navrhovanom rozsahu (výsluchom a kamerovými záznamami). Bez ohľadu na to najmä uviedol, že má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo po formálnej stránke realizované správne. Prílišný formalizmus v tejto situácii nie je namieste, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru je z praxe realizované po pohovore s daným zamestnancom. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že má za to, že predovšetkým zamietnutím návrhu na výsluch strany stranu sporu došlo k porušeniu práva strany sporu na realizovanie svojich tvrdení respektíve navrhovaných dôkazov, nie sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému trovy

konania. Vo vzťahu k náhrade mzdy poukázal na to, že nebolo realizované dokazovanie k výške nároku na náhradu mzdy.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to replikou zamestnávateľa k vyjadreniu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 06.08.2018, vyjadrením k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 26.07.2018, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa zo dňa 16.07.2018, pracovnou zmluvou zo dňa 16.09.2016, popisom pracovných činností (príloha č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 16.09.2016). Súd na pojednávaní dňa 20.10.2021 oboznámil strany s tým, že návrh na vykonanie dôkazov - oboznámením CD-nosičov s kamerovými záznamami doloženými do spisu dňa 18.10.2021 súd nebude prihliadať a nevykoná ich s poukazom na ust. sudcovskú koncentráciu konania, o ktorej bol žalovaný poučený už v písomnom poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu doručenom mu spolu so žalobou dňa 28.01.2019, keďže tieto dôkazy neboli uplatnené včas, nakoľko ich strana mohla predložiť v konaní už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaný predmetné CD-nosiče predložil súdu podaním zo dňa 18.10.2021, pričom ani len nezdôvodnil súdu, prečo tak neurobil už skôr, iba uviedol, že ich je možné vykonať na pojednávaní a za týmto účelom si priniesol notebook. Súd ale poukazuje na to, že nielen súd ale aj každá strana sporu má právo sa s navrhovanými dôkazmi vopred oboznámiť a vyjadriť k nim stanovisko (Čl. 9 ), pričom súd predvolá strany po písomnom štádiu konania ( ), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ). Navyše ide o spor vzniknutý už v roku 2018, pričom predvolanie na pojednávanie vo veci bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené už dňa 25.06.2021, teda takmer 4 mesiace pred nariadeným termínom pojednávania. Súd na pojednávaní tiež zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov: C. Q., M. M. a V. H., a to rovnako najmä s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania ( ) a s poukazom na nadbytočnosť a nehospodárnosť vykonávania týchto výsluchov vzhľadom na listinné dôkazy predložené v konaní, keďže podmienky skončenia pracovného pomeru ustanovuje zákon a výsluchy k uvedeným skutočnostiam by bol nadbytočný. Súd z rovnakých dôvodov neprihliadol na návrhy na vykonanie dôkazov evidenčným systémom dochádzky, ktorý bol síce označený žalovaným ako dôkaz vo vyjadrení k žalobe, avšak predložený vôbec nebol, neprihliadol ani na návrh na výsluch W. V. a výsluch W. M. a ani na návrh na výsluch strán sporu. Žalobca na výsluchu svedkov: C. X. a V. H. netrval.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci, podstatný pre rozhodnutie vo veci.

15. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dňa 16.09.2016 uzatvorili písomnú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce vedúci depa s miestom pravidelného výkonu práce Bratislava. Ako deň nástupu do práce bol dohodnutý 16.09.2016.

16. Súd z verejne dostupného obchodného registra zistil, že žalovaný dňa 10.07.2021 zmenil obchodné meno z obchodného mena: Zásielkovňa, s.r.o. na: Packeta Slovakia s.r.o.. Konateľmi (štatutárnym orgánom) žalovaného boli v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru: Ing. B. K. a W. M..

17. Z dokumentu označeného ako „okamžité skončenie pracovného pomeru podľa a nasl. “ datovaného 16.07.2018 súd zistil, že obsahom tohto dokumentu, ktorý žalobca ako zamestnanec odmietol dňa 16.07.2018 prevziať, bolo, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu „...okamžite končí so žalobcom pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 16.09.2016 pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom z dôvodu opakovanej, neospravedlnenej absencie na pracovisku, ktorú je možné doložiť kamerovými záznamami, z ktorých je zrejmé bezdôvodné opustenie pracoviska v pracovnej dobe bez vedomia a súhlasu svojho nadriadeného. Po príchode do práce svoju neprítomnosť nenahlásil ani ju neospravedlnil. Uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené dňa 26.06.2018; vykonávaním pracovných povinností v rozpore s pokynmi zamestnávateľa - napriek pracovnému zaradeniu na pozíciu „vedúci rannej zmeny“, zamestnanec bez vedomia zamestnávateľa mimo pracovnej doby užíval služobné motorové vozidlo, k čomu nie je žiadnym spôsobom oprávnený ani poverený, a užíva ho na účely bez súvislosti s plnením pracovných povinností. Uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené dňa 22.06.2018. Pracovný pomer končí 16.07.2018.“ V texte dokumentu sú ďalej rukou dopísaní

svedkovia: P. Q. (výkonný riaditeľ) a C. Q. (riaditeľ logistiky). Za zamestnanca je uvedený zástupca W. V. na základe plnej moci (pozn. súdu: ktorá pripojená nie je).

18. Z listinného dôkazu označeného ako vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z 26.07.2018 súd zistil, že žalobca odmietol dňa 16.07.2018 prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko si nie je vedomý zákonom stanoveného porušenia a zo strany zamestnávateľa mu nebolo preukázané, že k porušeniu, ktoré je uvedené v skončení pracovného pomeru, naozaj aj došlo. Poukázal na to, že súdna praxe považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny okrem iného dlhotrvajúcu neospravedlnenú absenciu, pričom z dôvodov, ktoré zamestnávateľ uviedol, nie je zrejmé, že z jeho strany išlo o dlhotrvajúcu často opakovanú absenciu. Absencia pracovníka môže byť dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru, ak išlo o zavinenú absenciu, ktorou pracovník takým hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu, že treba prikročiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Uviedol, že z vyššie uvedených skutočností má za to, že zákonom stanovené podmienky na ukončenie pracovného pomeru formou okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli naplnené a ani dostatočne preukázané a tak požaduje pokračovať vo výkone práce v súlade s pracovnou zmluvou.

19. Z listinného dôkazu označeného ako replika zamestnávateľa k vyjadreniu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru datovaného 06.08.2018 súd najmä zistil, že žalovaný prostredníctvom svojho advokáta žalobcovi oznámil nasledovné: „V prípade pokiaľ spochybňujete dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak máte právo využiť zákonom predpokladaný postup, avšak dovoľujem si upozorniť; a predpokladám, že Vy ste si toho vedomý, že z Vašej strany dochádzalo k opakovanej absencií a porušovaniu pokynu zamestnávateľa na pracovisku. Bez ohľadu na uvedené a čo je ešte závažnejšie a samo o sebe dostatočne odôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ste bez oprávnenia mimo pracovného času užíval služobné motorové vozidlo bez súvislosti s plnením pracovných povinností, k čomu ste však v žiadnom prípade a nikým nebol poverený a predovšetkým oprávnený. Za danej situácie mám za to, že podmienky okamžitého skončenia Vášho pracovného pomeru boli naplnené v súlade so zákonom, čo je možné bez väčších komplikácii preukázať v prípade potreby výpoveďami Vašich kolegov, evidenčným systémom dochádzky a tiež kamerovými záznamami, ktoré snímajú pohyb v objekte.“

20. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne a aplikoval najmä ustanovenia (ďalej aj "ZP" alebo ""), (ďalej len "") ako aj ustanovenia .

21. Podľa zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. 22. Podľa zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. 23. Podľa právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 24. Podľa k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v a <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k- '>, , , , , , a . Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. 25. Podľa doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. 26. Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia . 27. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. 29. Podľa koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 30. Podľa ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 31. Podľa písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. 32. Podľa písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". 33. Podľa povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. 34. Podľa pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 35. Podľa pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. 36. Podľa odo dňa, keď vznikol pracovný pomer a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 37. Podľa pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením. 38. Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. 39. Podľa zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a . 40. Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 41. Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. 42. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 43. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

44. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 45. Podľa (1) Ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. (2) Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. (3) Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku. 46. Podľa individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. 47. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2018 ako dôvodnú. Súd s poukazom na ustanovenie na základe podanej žaloby aj bez návrhu rozhodol najskôr len o základe uplatneného nároku medzitýmnym rozsudkom, teda o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2018 medzi žalobcom a žalovaným s tým, po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bude súd pokračovať v konaní podľa žalobného návrhu o nároku žalobcu na náhradu mzdy uplatnenej v zmysle z neplatného skončenia pracovného pomeru.

49. Nesporným v konaní bolo, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2016 vznikol pracovný pomer.

50. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola platnosť respektíve neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (žalovaného), ktoré malo byť dané zamestnancovi (žalobcovi) na základe písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2018, a teda následne sporným je aj nárok žalobcu vyplývajúci z takto uplatneného nároku

- nárok na náhradu mzdy vyplývajúci z z dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Sporným bolo najmä to, či spĺňa okamžité skončenie pracovného pomeru náležitosti vyžadované v zmysle .

51. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej prekluzívnej hmotnoprávnej dvojmesačnej lehote, v rámci ktorej je možné uplatniť na súde neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a teda najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť ( , , v spojení s ). Keďže v tomto prípade sa mal pracovný pomer skončiť dňom 16.07.2018 súd konštatuje, že žaloba bola na súde podaná včas, keďže bola dňa 14.09.2018 podaná osobne na tunajšom súde.

52. V súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru súd poukazuje na to, že jasne a striktne definuje postup a podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa dané žalobcovi ako zamestnancovi na základe písomnosti zo dňa 16.07.2018 nenapĺňal zákonný postup a náležitosti pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný v konaní tvrdil, že dňa 16.07.2018 došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa so žalobcom ako jeho zamestnancom riadnym spôsobom. Súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil, a to najmä s poukazom na , podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Čo sa týka predloženého písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2018 súd mal za to, že v tomto okamžitom skončení neboli vymedzené dostatočne určito a zrozumiteľne dôvody okamžitého skončenia. V uvedenom okamžitom skončení sa uvádza len všeobecne, že žalovaný „...okamžite končí so žalobcom pracovný pomer pre

porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom z dôvodu opakovanej, neospravedlnenej absencie na pracovisku, ktorú je možné doložiť kamerovými záznamami, z ktorých je zrejmé bezdôvodné opustenie pracoviska v pracovnej dobe bez vedomia a súhlasu svojho nadriadeného. Po príchode do práce svoju neprítomnosť nenahlásil ani ju neospravedlnil. Uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené dňa 26.06.2018; vykonávaním pracovných povinností v rozpore s pokynmi zamestnávateľa - napriek pracovnému zaradeniu na pozíciu „vedúci rannej zmeny“, zamestnanec bez vedomia zamestnávateľa mimo pracovnej doby užíval služobné motorové vozidlo, k čomu nie je žiadnym spôsobom oprávnený ani poverený, a užíva ho na účely bez súvislosti s plnením pracovných povinností. Uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené dňa 22.06.2018. Pracovný pomer končí 16.07.2018.“ Takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa názoru súdu nie je konkrétny a skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom alebo dodatočne skutkovo meniť, presne tak, ako to v priebehu súdneho konania začal uskutočňovať sám žalovaný, ktorý až v priebehu konania začal uvádzať konkrétnejšie dôvody a okolnosti skončenia pracovného pomeru (napríklad uvedením konkrétnych dátumov, kedy žalobca mal porušiť pracovnú disciplínu), konkrétne osoby, ktoré by sa k uvedenému skončeniu pracovného pomeru a okolnostiam vedeli vyjadriť a konanie žalobcu preukázať. Súd ale poukazuje na to, že práve takto (takýmto spôsobom) vymedzený dôvod okamžitého skončenia mal byť konkrétnym a určitým spôsobom uvedený už v okamžitom skončení pracovného pomeru. Keďže teda nebola splnená zákonná podmienka skutkového odôvodnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2018 súd rozhodol o jeho neplatnosti. Navyše podľa ustanovuje lehotu, kedy zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ale z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2018 ani len nevyplýva, kedy malo k takémuto konaniu, respektíve k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny dôjsť a akým konkrétnym spôsobom, teda súd nemôže posúdiť ani len dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty takéhoto okamžitého skončenia pracovného pomeru (, ).

53. Súd síce poukazuje na to, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať napríklad aj neospravedlnené absencie zamestnanca na pracovisku v pracovnom čase, avšak také konanie by muselo byť nezameniteľne vymedzené už v okamžitom skončení pracovného pomeru, čo v danom prípade nebolo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že skutkové a časové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno urobiť až v súdnom konaní o určenie neplatnosti takého skončenia pracovného pomeru. Dôvody opísané v priebehu súdneho konania nemôžu konvalidovať neurčitosť a absenciu nezameniteľného skutkového písomného vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako sa to snažil realizovať žalovaný v tomto konaní, ktorý až v súdnom konaní začal poukazovať na konkrétne časy, kedy mal žalobca napríklad nedovolene opustiť pracovisko a uvedené chcel preukazovať prehratím kamerových záznamov alebo výsluchom povereného zamestnanca žalovaného či výsluchom svedkov. Na pojednávaní poukazoval na okolnosti, ktoré mal žalovaný považovať za porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, pričom uvedené chcel preukazovať výsluchom svedkov. Súd však poukazuje na to, že práve tieto okolnosti a konkrétne dôvody mali byť súčasťou práve písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru a v dôsledku absencie tejto podstatnej náležitosti také okamžité skončenie pracovného pomeru sankcionuje neplatnosťou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto medzitýmneho rozsudku.

54. Podľa ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

55. Súd preto s poukazom na ustanovenie , keďže rozhodol medzitýmnym rozsudkom, vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie / /. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III / /.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej / /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / /.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov / /.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia / /.