Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-98-2018.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/98/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast.: STRELÁK & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 52 451 747, proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 609 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 609 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 609 Eur od 03.07.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % zo sumy 609 Eur za každý aj začatý deň omeškania od 03.07.2017 do 21.10.2021, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 609 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.01.2016 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o úvere č. X na základe žalobca poskytol žalovanému hotovostný účelový úver na výkon podnikania alebo povolania v sume 800 Eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, t. j. 160,00 Eur a spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny t. j. 48 Eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10 % z poskytnutej istiny t. j. 80,00 Eur a za odplatu vo výške 46 % z poskytnutej istiny, t. j. 368 Eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú výšku 1.456 Eur uhradiť v 13-mesačných splátkach vo výške 112 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy včas a riadne v zmysle splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 08.07.2017 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 02.08.2017 oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 02.07.2017. Dlžná čiastka vo výške 609 Eur predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť vo výške 1.456 Eur a sumou, ktorá bola žalovaným uhradená vo výške 847 Eur. Okrem žalovanej istiny s príslušenstvom si žabca uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania.
2. K žalobe žalobca doložil zmluvu o úvere č. X zo dňa 21.09.2016, predžalobnú upomienku zo dňa 08.07.2017 spolu s poštovým podacím hárkom, oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 02.08.2017 spolu s poštovým podacím hárkom.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť.
4. Uznesením zo dňa 25.04.2019 súd žalovaného vyzval, aby sa k veci písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 125 ods. 3 CSP).
5. Spolu s uznesením, súd žalovanému doručoval do vlastných rúk žalobu, prílohy a poučenie strany sporu o procesných právach a povinnostiach. Nakoľko sa žalovanému zásielku nepodarilo doručiť ani po zisťovaní jeho skutočného pobytu, bola zverejnená na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 12.12.2019. Zásielka sa podľa § 116 ods. 2 CSP považuje za doručenú dňom 28.12.2019, teda po 15- tich dňoch od zverejnenia. Žalovaný sa k podanej žalobe v určenej lehote nevyjadril.
6. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku („CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka („ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
9. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
10. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
11. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
13. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
14. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
16. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.
17. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 21.09.2016 uzavrel so žalovaným ako podnikateľom Zmluvu o úvere č. X na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný účelový úver na výkon podnikania v sume 800 Eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, t. j. 160 Eur, spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny, t. j. 48 Eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10 % z poskytnutej istiny, t. j. 80,00 Eur a za odplatu vo výške 46 % z poskytnutej istiny, t. j. 368 Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver uhradiť v 13-mesačných splátkach vo výške 112 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný uhradil 847 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy včas a riadne, žalobca ho upozornil na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 02.08.2017 oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 02.07.2017.
18. V zmysle článku III. bod 2 Zmluvy o úvere si žalobca uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne a to od splatnosti pohľadávky do zaplatenia.
19. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov na zabezpečenie záväzkov. Zmluvná pokuta predstavuje určitú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka k riadnemu splneniu záväzku. V danom prípade mal súd za preukázané, že v zmluve o úvere si zmluvné strany okrem iného platne písomne dohodli pre prípad nesplnenia povinnosti uhradiť žalobcovi poskytnutý úver spolu s celkovým poplatkom vo výške 656 Eur, nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % denne Keďže žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty v dohodnutej výške.
20. Žalobca požadoval zmluvnú pokutu od prvého dňa omeškania až do zaplatenia dlžnej sumy. V tejto časti nároku súd žalobcovi vyhovel iba z časti a to do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej (t. j. do 21.10.2021), keď vychádzal z toho, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky (ide o samostatný nárok) a ani opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo možné veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím do budúcna v zmysle § 217 ods. 2 CSP. Právo na zmluvnú pokutu je súdne nárokovateľné až jeho vznikom. V danom prípade bola zmluvná pokuta dohodnutá za každý deň omeškania. S poukazom na vyššie uvedené súd vychádzajúc v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP zo stavu v čase rozhodnutia, mohol žalobcovi priznať iba zmluvnú pokutu, ktorá vznikla, resp. stala sa zročnou do dňa vyhlásenia rozsudku, t. j. do 21.10.2021 a vo zvyšku žalobu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Žalobca bol v konaní plne úspešný v časti istiny a príslušenstva ako aj zmluvnej pokuty odo dňa splatnosti pohľadávky do rozhodnutia súdu. Napriek tomu, že vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol nie
je možné určiť pomer úspechu žalobcu v konaní nakoľko zamietajúcu časť nie je možné vyčísliť. Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.