Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4C/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v spore žalobkyne B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. T. XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Mierová 1725/2, Čadca proti žalovanému G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne B. H. a žalovaného G. G. k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX, k. ú. M. D. G., a to parcele L. V. Č.. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2 a rodinnému domu so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele KN C č. XX.

II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti evidované na LV č. XX k. ú. M. D. G., a to parcelu L. V. Č.. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele KN C č. XX, do výlučného vlastníctva žalobkyne B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D. G. XXX.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému ako náhradu spoluvlastníckeho podielu sumu 14 100 Eur, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX, k. ú. M. D. G., a to parcele KN C č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2 a rodinnému domu so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele KN C č. XX a jeho vyporiadania tak, že sa vyššie uvedené nehnuteľnosti prikážu do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou výplaty žalovanému 4 000 Eur do jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovaných na LV č. XX, k. ú. M. D. G., a to parcely KNC č. 76, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2 a rodinnému domu so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele KN C č. XX (ďalej len ako nehnuteľnosti). Keďže žalobkyňa nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam, k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami nedošlo a nehnuteľnosti nie sú reálne dediteľné, navrhla prikázanie nehnuteľností jej do vlastníctva s povinnosťou výplaty žalovaného z jeho spoluvlastníckeho podielu. Uviedla, že znalkyňa Ing. Zuzana Jurigová nehnuteľnosti ocenila, pričom cenu nehnuteľností pred prerábkou určila na 26 700 Eur a po prerábke na 28 200 Eur. Keďže do prerábky investovala len žalobkyňa, navrhla, aby súd vychádzal len zo sumy 26 700 Eur. Ďalej uviedla, že na zakúpenie nehnuteľností si vzala hypotekárny úver vo výške 11 617,87 Eur, pričom ku 31.12.2020 bola z predmetného úveru uhradená istina vo výške 7 172,97 Eur úrok vo výške 5 395,43 Eur, teda spolu suma 12 568,40 Eur. Predmetnú čiastku navrhla žalobkyňa odpočítať od ceny nehnuteľností, nakoľko žalovaný na úver nič neuhradil. Po tomto odpočítaní žalobkyňa dosiahla sumu 14 131,60 Eur, z ktorej polovičný

podiel predstavuje 7 065,80 Eur. Nakoľko však žalovaný ukradol z nehnuteľností viaceré hodnotné veci (2 ks krbových kachieľ + rúry, zlatú retiazku, náramok, sedaciu súpravu, motorovú pílu, televízor značky Panasonic, bojler na tuhé palivo, mobilné telefóny v počte 6 ks, halogénový ohrievač, sekery, kuchynský riad, tlakový hrniec, mäsový mlynček, osobné doklady, rodný list, fotografie), pričom vážnym spôsobom poškodil vchodové dvere so zárubňou, žiadala žalobkyňa odpočítať od výplaty žalovanému sumu 6 000 Eur. Navrhla ho tak vyplatiť z jeho spoluvlastníckeho podielu sumou 4 000 Eur. K žalobe žalobkyňa pripojila výpis z LV č. XX, výpis z účtu hypotekárneho úveru, list s názvom posledný pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 10.08.2020, mail zo dňa 28.08.2020, list s názvom opakovaný posledný pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 16.02.2021 a znalecký posudok Ing. Zuzany Jurigovej.

2. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a nie je ani ochotná investovať do ich reálneho rozdelenia. Pozemok má výmeru 202 m2 a je oplotený. Na väčšej časti pozemku je postavený rodinný dom súp. č. XXX, zvyšok tvorí dvor, na ktorého časti je postavená šopa. K hypotekárnemu úveru žalobkyňa uviedla, že tento si zobrala spolu so žalovaným, ktorý bol spoludlžníkom, vo výške 350 000 Sk. Peniaze z predmetného úveru boli použité na kúpu rodinného domu. Na kúpu rodinného domu boli použité aj finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to vo výške 190.000 Sk. Úver spláca žalobkyňa vo výške 65,45 Eur mesačne zo svojho účtu. Žalovaný žiadne finančné prostriedky na splátky úveru žalobkyni neposkytol.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z LV č. XX k. ú. M. D. G., výpisu z účtu hypotekárneho úveru, listu s názvom posledný pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 10.08.2020, mailu zo dňa 28.08.2020, listu s názvom opakovaný posledný pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 16.02.2021 a znaleckého posudku Ing. Zuzany Jurigovej č. 10/2021 zo dňa 23.01.2021.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovaných na LV č. XX k. ú. M. D. G., a to parcely KN C č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2 a rodinnému domu so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele KN C č. XX, každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2.

6. Znaleckým posudkom č. 10/2021 zo dňa 23.1.2021 Ing. Zuzany Jurigovej, znalkyne z odboru stavebníctva bola určená všeobecná hodnota rodinného domu súp. č.XXX spolu s vonkajšími úpravami, plotom a zastrešením vstupu vo výške 24 640,61 Eur a parcely KN C č. XX vo výške 3522,88 Eur, spolu zaokrúhlene vo výške 28 200 Eur.

7. Medzi stranami k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo.

8. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

9. Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

10. Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

11. Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

12. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná len čiastočne. V danom prípade medzi stranami sporu k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, preto sa žalobkyňa dôvodne domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele KNC č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2 a rodinnému domu súp. č. XXX k.ú. M. D. G. v tomto konaní.

14. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva nevyjadril nesúhlas a keďže súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by mu bránili v rozhodnutí o zrušení podielového spoluvlastníctva, v zmysle zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve žalobe žalobkyne na zrušenie podielového spoluvlastníctva k spoluvlastníctva k parcele KNC č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2 a rodinnému domu súp. č. XXX k.ú. M. D. G. vyhovel.

15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa zaoberal v prvom rade otázkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením. V konaní žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Žalovaný tvrdenie o reálnej nedeliteľnosti nespochybnil (k žalobe sa vôbec nevyjadril).

16. Pokiaľ sa týka rodinného domu súp. č. XXX, súd za účelom zisťovania, či predmetný rodinný dom je reálne deliteľný, sa zaoberal prioritne tým, či sú doterajší spoluvlastníci alebo niektorí z nich ochotní hradiť náklady na jeho rozdelenie. Na pojednávaní dňa 21.09.2021 žalobkyňa uviedla, že nie je ochotná znášať náklady na prípadné rozdelenie rodinného domu súp. č. XXX k.ú. M. D. G., žalovaný sa k žalobe nevyjadril, preto súd má za to, že sa stavba z tohto hľadiska považuje za reálne nedeliteľnú. Pokiaľ sa týka parcely KN C XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, je nesporné, že na tejto parcele je postavený rodinný dom súp. č. XXX. S ohľadom na uvedené a s ohľadom na výmeru tohto pozemku a to 202 m2 súd má za to, že reálne rozdelenie tejto nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného t.j. na dve rovnaké časti nie je dosť dobre možné a teda aj túto nehnuteľnosť súd považoval za reálne nedeliteľnú.

17. Zákon ( ) oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení sporových strán. Ohľadne tejto skutočnosti tak súd nemusí vykonávať dokazovanie a môže ju zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom. Takéto prevzatie zhodného tvrdenia strán súd môže vykonať len vtedy, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o jej pravdivosti (bližšie v Števček a kol. . Komentár. C. H. Beck. 2016, s. 712).

18. Nakoľko súd dospel jednoznačne k záveru, že rozdelenie rodinného domu súp č. XXX ako aj parcely KN C XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, nie je dobre možné, posudzoval ďalšiu alternatívu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle , a to prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného alebo viacerým spoluvlastníkom.

19. Vypriadania podielového spoluvlastníctva prikázaním všetkých nehnuteľností do výlučného vlastníctva sa domáhala žalobkyňa už v podanej žalobe. Žalovaný prikázanie rodinného domu súp. č. XXX a parcely KN C č.XX do svojho výlučného vlastníctva nežiadal.

20. Súd pri rozhodovaní, ktorej zo strán sporu, resp. ktorému zo spoluvlastníkov prikáže nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva, prihliadol predovšetkým na to, aby sa nehnuteľnosti mohli účelne využiť. Je nesporné, že na parcele KN C č.XX je postavený rodinný dom súp. č. XXX. Obe nehnuteľnosti užíva žalobkyňa, ktorá na ich kúpu použila finančné prostriedky z hypotekátneho úveru, ktorý spláca výlučne ona, pričom všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tvoria jeden celok, ktorý má svoje funkčné využitie ako dom a dvor. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zároveň prihliadol aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, kde podiely žalobkyne a žalovaného sú rovnaké a to 1/2.

21. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, prihliadnuc na účelné využitie veci, veľkosť podielov ako aj starostlivosť jednotlivých spoluvlastníkov o vypriadavané nehnuteľnosti, súd prikázal všetky nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, žalobkyne za primeranú náhradu, pri určení ktorej súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Zuzany Jurigovej č. 10/2021, ktorý určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č.XXX spolu s vonkajšími úpravami, plotom a zastrešením vstupu vo výške 24 640,61 Eur a parcely KN C č. XX vo výške 3522,88 Eur, spolu zaokrúhlene vo výške 28 200 Eur. Za takto určenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností potom všeobecná hodnota podielu žalovaného v rodinnom dome súp. č. XXX a parcele KN C č. XX predstavuje sumu 14 100 Eur. S ohľadom na výšku náhrady súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému uvedenú náhradu do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Pokiaľ sa týka žalobkyňou žiadaného zníženia výplaty žalovaného z dôvodu investícii žalobkyne do nehnuteľností pri „prerábke“ vo výške 1 500 Eur, súd na toto neprihliadol. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. ). Žalobkyňa si teda predmetný nárok na zaplatenie mala uplatniť samostatne, pričom súd by samostatným výrokom o ňom rozhodol v rámci tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Až následne, po právoplatnosti výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému výplatu zo spoluvlastníckeho podielu a výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu investícii do spoločnej veci, by mohlo nastať započítanie vzájomných pohľadávok. Keďže tak žalobkyňa neučinila, súd ňou tvrdené investície do spoločnej veci nemohol započítať a znížiť tak náhradu žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel.

23. Žalobkyňa žiadala zníženia náhrady zo spoluvlastníckeho podielu žalovaného z dôvodu údajnej krádeže vecí z nehnuteľností vo výške 6 000 Eur. Tvrdenie o krádeži žalovaného nebolo žalobkyňou žiadnym spôsobom preukázané. Ak by aj k takémuto niečomu došlo, teda že by žalovaný ukradol 2 ks krbových kachieľ + rúry, zlatú retiazku, náramok, sedaciu súpravu, motorovú pílu, televízor značky Panasonic, bojler na tuhé palivo, mobilné telefóny v počte 6 ks, halogénový ohrievač, sekery, kuchynský riad, tlakový hrniec, mäsový mlynček, osobné doklady, rodný list, fotografie, toto nemá žiaden vplyv na hodnotu nehnuteľnosti, nakoľko šlo len o určité hnuteľné veci, ktoré sa údajne nachádzali vo vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Nárok žalobkyne na vrátenie týchto vecí, prípadne na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak nesúvisí s konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

24. V súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru, ktorý si žalobkyňa a žalovaný vzali za účelom zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti a ktorý v súčasnosti spláca len žalobkyňa, je potrebné znova poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je síce v konaní o vyporiadania podielového spoluvlastníctva možné a dôvodné vyriešiť aj iné vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi (za predpokladu, že to bolo navrhnuté - čo nebolo v danom prípade splnené), avšak len tie, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s ich podielovým spoluvlastníctvom. To znamená, že aj pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v širšom zmysle možno vyriešiť len vzťahy, ktoré vznikli súvislosti s investíciami do spoločnej veci počas trvania spoluvlastníctva. Nie je však možné v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva riešiť vyporiadanie spoločného záväzku sporových strán, ktorý záväzok im vznikol v súvislosti s nadobudnutím vyporiadavanej veci, teda pred vznikom podielového spoluvlastníctva. Preto súd pri stanovení náhrady žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel neprihliadol ani na výšku žalobkyňou zaplatenej sumy na hypotekárny úver.

25. Súd o trovách konania rozhodol podľa . V konaní boli čiastočne úspešné obe sporové strany. Žalobkyňa v tom, že dosiahla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a prikázanie veci do jej výlučného vlastníctva a žalovaný v tom, že mu bola priznaná náhrada spoluvlastníckeho podielu v sume 14 100 Eur, teda nad rozsah sumy navrhovanej žalobkyňou. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný. Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva. Súd tak nemôže pri posudzovaní úspechu niektorej zo strán hodnotiť jednotlivé výroku rozsudku izolovane (viď Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 27.01.2015, č. k. - 19). Súd teda dospel k tomu, že obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné, pričom pomer úspechu žalobkyne a žalovaného nie je možné percentuálne vyjadriť. Súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).